Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)
1971-01-02 / nr. 1
OSLO Uf T Podpisy roku Vyměňovat všetky významné udalostí uplynulého roku, ktoré M odohrali o zahraničnopolitickom sféro, by bolo nlolon obtainé, a ná. rodné, ale predovšetkým by opis a komentár tohto volmi dlhého výpočtu potreboval mnoho slov, vola novinového papieru a čo fe najdôležitejšie — ešte viac trpezlivosti čitateľa. Pravda, aj výber, stručnost a nevyhnutná korektúra faktov mafú svofe úskalia. Ved ľudia by neboli ľuďmi, keby kaldý človek nemal na tú-ktorú vec č t událost svoj osobitný názor, často názor celkom tný ako ten, ktorý zastáva spolupracovník, sused ČI dokonca blízky priateľ. A preto ak v tefto úvahe vyslovím súd, le rok 1970 mal v zahrantčnopolltlckef oblasti viac pozitívnych aspektov, ako negatívnych, riskujem, le niekto povie práve opak. Najmä ak sl bude všímat také udalosti, ako Invázia Američanov do neutrálne] Kambodle, obnovenie náletov USA na severný Vietnam, provokácie a neústupnost Izraela, časté únosy diplomatov a lietadiel, zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO, hladomory v zaostalých krajinách a tné nepekné jazvy ctvtílzovanej spoločnosti druhej polovice XX. storočia. Západonemecké noviny Frankfurter AUgemelne Zeitung nedávno uverejnili karikatúru zobrazujúcu mapku NDR a Poľska, na ktorej kancelár Brandt vyznačuje perom čiaru. Pod karikatúrou bol veľmi ‘ stručný text: ,f odpis roku“. Azda karikaturista ani nenadsadzuje, ked podpísanie poľsko-západonemeckej zmluvy hodnotí ako najvýznamnejšiu událost uplynulého roku. Po moskovských podpisoch Alexeja Kosygina a Wtlllho Brandta pod textom sovietsko-západonemeckej zmluvy, ktorá tvorí akýsi celkový rámec vztahov medzi Bonnom a socialistickými krajinami, sú varšavské autogramy tým najcennejším a najpoztttvnejšlm prvkom v pestrej škále medzinárodných udalosti za uplynulý rok. Moino Ich právom označit za priskorý vianočný darček dlhoročnej mierovej politiky socialistických krajín mierovým silám starého kontinentu t sveta. Znamenajú jašné uznanie politických realít, vyplývajúcich z dčsledkov druhej svetovej vojny a povojnového vývinu, znamenajú o podstate oneskorenú realizáciu zásad historickej Pastuplmske] dohody, ktorá prdne pred pár mesiacmi slávila svoje štvrtstoročné narodeniny. Cast čitateľov moZno poznamená: prečo toľké reči okolo tohto aktu, ked napríklad hranica Odra—N t sa je hranicou medzi dvoma spriatelenými štátmi a navyše je — ako celok — dostatočne chránená a zabezpečená politickou a vojenskou silím krajín Varšavskej zmluvy? Podobným úvahám a Ich súvislostiam dáva za pravdu aj nedávna minulost, ked m agrestvnost a výbajnost Hitlera neudrZall na uzde Žiadne {J) podptsy zmlúv. Moskovské a varšavské podptsy je však treba chápat komplexne v celej šírke súčasných medztnd- p rodných vztahov, predovšetkým z psychologických hľadísk: má to byt bodka za čiernou mlnulostou ^ a zároveň prvý krok pre novú a lepšiu budúcnost Európy, rvi čo by napokon kladne ovplyvnilo klímu aj v ostatných sve. *** tadleloch. V tejto súvislosti sa natíska navonok dost nelo-gloká otázka: Koľko vlastne máme teraz Európ o Európe? Skutočnosť je však taká, Ze v súčasnosti existujú v Starom O svete rôzne politické, hospodárske a vojenské zoskupenia: tn Západoeurópska únia, Európska rada, EHS, RVHP; jedna skupina európskych krajín sa začlenila do NATO, druhá CU skupina patrí do organizácie Varšavskej zmluvy. Nad tým všetkým dominujú soclálno-triedne hranice. No Európa, o ktorej proti sebe stojí najhrozivejší potenciál konvenčných a jadrových zbrani, potrebuje pre budúcnost — ak chce natrvalo existoval « mieri a dobre prosperovat — nájst e najzákladnejších otázkach spolužitia spoločnú reč. Ešte nedávno len zmienka o celoeurópskej bezpečnosti e spolupráci vyvolávala u mnohých politikov na Západe ironický úsmev. V skutočnosti však spolužitie krajín s rozdielnym spoločenským zriadením trvá v Európe uí vyše štart storočia a dnes aj najzatvrdtlejší obhajcovia teórie o odsudzení západnej časti starého kontinentu Od východnej časti musia krotit svoje vášne. Začal sa roztápať ľad umelo vytváraného mýtusu o agresívnej hrozbe zo strany socialistických krajín, ktorému na Západe uZ takmer nikto úprimne neverí. To všetko nakoniec prinútilo triezvo rozmýšľajúcich západoeurópskych politikov skorigoval doterajší kurz, vzdat sa nereálnej koncepcie „malej Európy‘ a prMonlt sa k sľubným perspektívam dlhodobého mterového spolunažívania na základe uznania realít povojnovej situácie. Prvý st to uvedomil zosnulý generál Charles de Gaulle, ktorý o Európe rád hovoril ako o semt „od jedného konca kontinentu po druhý". Trvalo však roky, kým ho v tomto kurze nasledoval aj bonnský kancelár. A práve n daných súvislostiach, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť hospodárskej, vedeckej a kultúrnej spolupráce všetkých európskych krajín jnemóZe 1st však o Žiadnu „konvergenciu“), na nevyhnutnosť uznania existujúcich hranie všetkých európskych štátov kaZdou vládou starého kontinentu, je treba pozeral na dve najvýznamnejšie udalosti roku — na sovletskp-západanemeckú a poľsko-západonemeckú zmluvu. J histórie vieme, Ze separátny pokus stanovtst nedotknutelnost hranie len pre úzku skupinu krajín západnej Európy uZ raz skrachoval. Nezabezpečil mier a nezabránil svetovej vojne. Locamská zmluva z roku 1925, ktorá Ignorovala princíp kolektívnej bezpečnosti a nechávala Hitlerovi otvorenú cestu na Východ, sa vypomstila predovšetkým vtedajšej krátkozrakej politike západných mocnosti.. Súčasnosť však hovorí aj niečo Iného. Napríklad, Ze obrat obchodu medzi západnou a východnou Európou o období od r. 1948 do r. 1988 robil 9570 miliónov dolárov, čo je len nepatrný zlomok skutočných moZností oboch spoločenských zoskupení. No plné využitie týchto matností sl vyZaduje politickú klímu, ktorá by podporila rozsiahlu a všestrannú celoeurópsku spoluprácu. Ak dnes revanšistické, neonacistickt a ostatné lerajno-pravicovi kruhy v západnom Nemecku označujú Brandtovo uznanie hraníc na Odre a Nise za „Stalingrad nemeckej politiky", tak majú v niečom pravdu. Pre tieto Živly je to skutočne Stalingrad, ale porážky Ich politiky, pollttký, ktorá však nikdy nereprezentovala Životné záujmy západonemeckého obyvateľstva. Spoločné podpisy Jozefa Cyranklewtcza a Wtllyho Brandta sú Stalingradom aj pre m téru tvarné sily Európy 1 sveta, ale Stalingradom prvého veľkého víťazstva. JOZRF 0KTI8 S Týždenník Boot* niostrlerte je Jedným s najrozšírenejších zépadonemeckýoh časopisov. Jeho redaktori M vychvaľujú, lo ho „kupujú milióny čitateľov“. A naozaj majú pravda Ľahkí čítanie, ktoré týždenník poskytuje, vyhovuje meštiakom. Ale Bunta Illustrlerte, rovnako ako ostatné cApadonomeoké obrázkové týždenníky, neobmedzuje evbju činnosť len na príbehy zo života filmových hviezd a korunovaných osôb. MA aj politické delo. „Zlatým klincom“ polročného odboru Hunt* Illustrlerte bol obsiahly materiál o závratnej kariére Wernhera von Brauna, Hitlerovho obľúbenca, tvorcu rakiet V-2, ktorými fašisti odstřelovali Londýn, dnes jedného a hlavných raketových expertov Spojených štátov. Materiál o Braunovi vychádzal na pokračovanie v 24 číslach. Tri životopisy Wernhera von Brauna Kariéra na pyramídach mŕtvych ČO NEMOŽNO ZABUDNOŤ ANI ODPUSTIŤ • „TAJNA SLABOSŤ PRE USA“ L. Černaia Novyj mir Moskva Bumte Illustrieinte, pozoruhodným 1 ' '1 ' Podľa tejto teórie sa v dvadsiatom atoročl ▼ súvislosti i nevídanými úspechmi vedy a techniky vytvorila zvláštna kasta vedcov-technokrstov, ktorá stoji nad vládami a nad společenskoekonomickými zriadeniami. Stúpenci tejto teórie niekedy priamo, ale častejšie zastrene tvrdia, že nie je dôležitá, čo vytvárajú muži vedy, 61 zbrane, nástroje mučenia alebo vakcínu proti rakovine. Dôležitá je bádanie, práca vedy. Diplomy a tituly technokrstov m podobajú stredovekým odpustkom: oprávňujú odpustiť hriechy. Nech už vedci slúžia akémukoľvek režimu, hlavný Je Ich mozgový potenciál. Táto teória je hlboko amorálna a krajne nebezpečná. Dobre sú sl toho vedomí najlepší predstavitelia vedeckého sveta, ktorí sl uvedomujú svoju zodpovednosť za všetko, čo sa robí na zemeguli a ktorí nikdy neoddeľovali svedomie vedca od občianskeho svedomia. Títo vedci neraz pozdvihli svoj hlas, aiby varovali politikov tých krajín, v ktorých žili a pracovali, pred porušovaním zákonov. Dokonca aj vo fašistickom Nemecku, kde von Braun začínal kariéru, niektorí jeho kolegovia kládli hlavu na klát, aby zabránili vojne a fašizmu. Ale tl, ktorým technokratická teória vyhovuje, to nepripomínajú. Zato na potvrdenie teórie o existencii technokracie postava von Brauna — predtým sturmbannfUhrera SS a dnes jedného z najväčších buslnessmanov vedy v USA — výborne vyhovuje. Opusťme však na chvíľku Rulamdovu dokumentárnu poviedku v časopise Bunte IIlustrlerta a pozrime sa na Skutočné dokumenty nedávnej minulosti. žil Wemher von Braun Skutočne mimo spoločnosti, v ktorej vytváral svoje rakety? Ci azda vedci a veda v Hitlerovej ríši boli skutočne autonómni a apolitickí? Wernher von Braun svojím spôaobom patril k onej Skupine, ktorá umožnila fašistom prevziať moc a bola Ich spoľahlivou oporou. Braunov otec, veľkostatkár, bol ministrom v Papenovej „harómskej vláde", ktorá Hitlerovi otvorila cestu ku kancelár*řvu. Po roku 1933 spoločne so Schachtom robila devízové machinácie, aby zabezpečila vyzbrojenie Nemecka. Jeden z troch bratov Wemhera von Brauna bol Ribbenfropovým diplomatom. AJ Je veľvyslancom NSR vo Francúzsku. Jeho druhý, mladší brat pracoval s Wemherom v Peenemíinde a dnes je jedným z riaditeľov Ohryslerovho koncernu v Detroite. Stručne povedané: rodina Braunovcov, to Je klan, ktorý patrí k reakčným kruhom buržoáznej spoločnosti. Braumov životopla prinášala rubrika „TatsaahenberiObt“ ako žáner dokumentárneho rozprávania. Týchto literárnych ľomlem sa v súčasnosti oh javilo veľké množstvo. Západní Nemci majú totiž už po krk mýtov, výmyslov, tendenčnosti, propagandy a lži. Chcú presné fakty, dokument, pravdu. Meštiak však nepostrehne, že vo forme dokumentárnej prózy sa mu často predkladá rovnaká lož, preparované fakty a tendenčné výmysly. Máme teda pred sebou životopis Wemhera von Brauna pod názvom Prenikanie k hviezdam s podtitulkom Autorizovaný životopis tvorcu mesačnej rakety v spracovaní Bermda Rulamda. Ak sl pozorne preštudujeme toto dielo, zistime, že Je veľmi obsažné, že týždenník ponúka svojim čitateľom nie jeden, ale hned tri Braunové životopisy — pre rôzny vkus a potrebu. Tieto tri Braunové životopisy nie sú však oddelené hviezdičkami ani podtitulkami, ale'navzájom sa prelínajú. Napriek tomu Ich však pre pohodlie rozdelíme e uvedleme každý osobitne. Životopis č. 1 (idylicko-proamerický) V Nemecku žil chlapec menom Wernher Braun. Ked mal dvanásť rokov, venovala mu matka teleskop. To malo rozhodujúcu úlohu v osude súčasnej kozmonautiky. Chlapec sa začal pozerať na hviezdy a snívať o medziplanetárnych letoch. Už ako chlapec začal Braun konštruovať rakety. Skúšobná strelnica, na ktorej pracoval, sa z akéhosi neznámeho dôvodu dostala do správy ministerstva obrany a Wemher získal priateľa menom Dômberg. Náhodou to bol vojak z povolania: najskôr kapitán, potom plukovník, nakoniec generál. A z akýchsi dôvodov robil zbrane v rozpore s Vensailleskou zmluvou, ktorá zakazovala porazeným nemeckým mllítaristom zbrojenie. To všetko sa odohrávalo koncom dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov. Potom sa však v Nemecku dostali k moci fašisti, ktorí sa z nejakých dôvodov začali zaujímať o Braunovu a Dôrnbergovu činnost Braun začal pracovať na programe, ktorý vypracoval a schválil sám Hitler. Potom z akýchsi dôvodov vypukla vojna Hitler naliehal na Dômberg a a Brauna — potreboval totiž rýchlo novú tajnú zbraň. A Braun sa smažil. Bránili mu v tom však neuvedomell antifašisti. Poslali Braunové a Dômbergove plány do zahraničia a potom vyzradili aj pov lohu raketového strediska fašistov Peenemíinde. Nepomohol ani Himmler, ktorý sa z akýchsi dôvodov stal Braunovým bezprostredným šéfom., Do Peenemíinde prenikli spojenecké bombardéri. Braun však bombardovanie šťastne prežil. Jeho objekty presťahovali do obrovských podzemných miestnosti. A on sám začal v roku 1944 so sériovou výrobou rakiet V-2, ktoré máli len jeden konštrukčný nedostatok — nedali sa presne zameriavať na clef. Preto rakety zasahovali predovšetkým civilné obyvateľstvo v Londýne a v ďalších mestách. Ale napriek V-2 nacistické Nemecko vojnu prehralo (Braun však na tom vlnu nemá!). Vojna totiž vôbec nebola jeho živlom. Jeho živlom boli rakety. V kútiku duše sníval o medziplanetárnych letoch. Koncom rotní 194S m Braun vydal k americkým okupačným vojskám a potichu pošepkal najbližším spolupracovníkom, že vždy prechovával „tajnú slabosť pre USA“. U Američanov najskôr pracoval za skromný plat. hoci s pomocou Dômberga priviezol do Spojených štátov päť debien plánov V-2. Potom sa však vyšvihol. A výsledok: vila, jachta, vlastné lietadlo, krásna žena, dve dcéry s malý syn Peter. Životopis 2. 2 (profašistickonacionalistický) Je celkom v duchu revaní isti c - kej propagandy a časopisov typu Bunte Illustrlerte. Cieľom týchto životopisov, nech už Ide o kohokoľvek — napr. o nacistického zločinca Baldura von Sohinacha, je ukázať fašistické Nemecko v plnom ,,lesku“. Sila podobných životopisov nie je v texte, ale v Ilustráciách. Braunov životopis doplňuje bohatý obrazový materiál, pretože Braun sa vždy pohyboval v najvyššej fašistickej spoločnosti. A tu vidíme mnohé Braunové fotografie s pohlavármi hnedej ríše. generalita v slávnostných Fašistická uniformách a so všetkými metálmi. Brau- - chifcsch a Keltel. Nacistickí pohlavári: Speer, Gôring, Himmler. Hitler si prezerá rakety. Hitler z profilu. Hanna Reitschová — ženské eso, osobná Hitlerova pilotka a Braunova blízka priateľka. Medzi riadkami ahvastúnstvo. Fašistické Nemecko vytvorilo zázraky vojenskej techniky! Pozerajte, aki sme boli chlapíci! Určitá kategória Nemcov chce znova prebudiť k životu staré prízraky a vzkriesiť nacistickú ideológiu, trocha ju „poopraviť“! Od vojenskej katastrofy Nemecka a porážky fašizmu uplynulo už štvrť storočia. Vyrástla celá generácia ľudí, ktorí vedia o hrôzach hitlerlzmu len z počutia, a práve o Ich duše dnes usiluje reakcia v NSR. Pre všetky profašistloká, revanšistické a militaristické sily Weraher von Braun skutočný poje klad! Predovšetkým Je stelesnením „pevnosti“ nemeckého ducha: prešiel fašistickým ohňom 1 vodou a znova sa dostal na povrch. V súvislosti s jeho menom možno vytiahnuť 1 starú fašistickú tézu o „prevahe" nemeckej vedy. Aj keď časopis Bunte Illustrlerte chtiac-nechtiac musel priznať, že priekopníkom kozmickej éry bol Clolkovsklj. Neonaclstlckej propagande vyhovuje aj to, že Braun sa v období fašizmu nebúril: bol „ich človekom“, stúpal po služobnom rebríčku, nemal námietok, ked gestapo zatýkalo jeho spolupracovníkov, ohýbal sa pred Hitlerovou autoritou. A zároveň sa tento „ich človek“ zaoberal vedou. Nebolo to nejaká abstraktné „intelektuálne" mudrovanle, ale veda, spojená s výrobou Zbrani. V programe neonaclstlckej strany NPD sa hovorí: „Hlavnou úlohou je rozvíjať vojenský priemysel a rozširovať vojen sko -te chrvický výskum“. Von Brauna možno označiť plným právom za patriarchu „vojenskotechnlokého výskumu“ v hltlerovej ríši. Zjavní revanšlstl a neonacisti síce nájdu v jeho životopise nepatrnú medzeru — z akýchsi dôvodov dnes nežije pri Rýne, ale v štáíe Alabama, x nejakých dôvodov nemá spojenie s nemeckými, ale • americkými monopolmi. A predsa aj druhý životopis fašistického raketového konštruktéra Wemhera von Brauns v Bunts ■histrlerte má druhoradú úlohu. Hlavný Je trati životopis. Životopis 2. 3 (technokratický) K tomuto životopisu treba povedal aspoň niekoľko a lov o mimoriadne módnej .technokraticko J teórii*, ktorá ea dnee ŠM v Starom 1 Novom svete. Právo ona rob! Braun ov životopis, uverejnený v Vedci ako príslušníci SS Keď Wemher van Braun začal robiť kariéru, nachádzala sa nemecká veda fakticky v rozklade. CasJ nemeckých vedcov na čele a Einsteinem z Nemecka emigrovala. Časť sa rozhodla pre s Hitlerom a dlhé roky kompromis živorila v Izolácii od svetovej vedy, odsúdená na neplodnosť. Časť — tá celkom bezzásadová, začala st prispôsobovať Hitlerovej politike a ideológii. To však nestačilo. Starí Inteligenti boli fllhrerovi vždy podozriví. Preto sl začal budovať „vlastnú“ nacistickú Inteligenciu, zaplňoval vákuum, ktoré vzniklo vo vedeckých ústavoch a na vysokých školách, svojimi oddanými funkcionármi a byro(Pokračovania na 4. atr.) ex#pres týždenníka svetovýcK aktualít a zaujímavosti Vydáva vydavateľatvo Slovenský spisovateľ v Bratislave • Šéfredaktor RUDOLF FABRY • Graficky upravujú IVAN HOJNY a DUŠAN ROGEL • Redakcia* Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70 a 472-73 • ADMINISTRÁCIA: Bratislava Štefánikove 8/a. Telefón 477-63 • TLAČ Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava. Dukelská 51 • Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava r.ottwajdrvo nám 48/VI! 9 Cena iednotllvého čísla Kčs 4.^. štvrťročné oredDlatné Kčs 69.—. Ročná predplatné Kč* 206.—, Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. ft