Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)

1971-01-02 / nr. 1

OSLO Uf T Podpisy roku Vyměňovat všetky významné udalostí uplynulého roku, ktoré M odohrali o zahraničnopolitickom sféro, by bolo nlolon obtainé, a ná. rodné, ale predovšetkým by opis a komentár tohto volmi dlhého výpočtu potreboval mnoho slov, vola novinového papieru a čo fe najdôležitejšie — ešte viac trpezlivosti čitateľa. Pravda, aj výber, stručnost a nevyhnutná korektúra faktov mafú svofe úskalia. Ved ľudia by neboli ľuďmi, keby kaldý človek nemal na tú-ktorú vec č t událost svoj osobitný názor, často názor celkom tný ako ten, ktorý zastáva spolupracovník, sused ČI dokonca blízky priateľ. A preto ak v tefto úvahe vyslovím súd, le rok 1970 mal v zahrantčnopoll­­tlckef oblasti viac pozitívnych aspektov, ako negatívnych, riskujem, le niekto povie práve opak. Najmä ak sl bude všímat také uda­losti, ako Invázia Američanov do neutrálne] Kambodle, obnovenie náletov USA na severný Vietnam, provokácie a neústupnost Izraela, časté únosy diplomatov a lietadiel, zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO, hladomory v zaostalých krajinách a tné nepekné jazvy ctvtílzovanej spoločnosti druhej polovice XX. storočia. Západonemecké noviny Frankfurter AUgemelne Zeitung nedávno uverejnili karikatúru zobrazujúcu mapku NDR a Poľska, na ktorej kancelár Brandt vyznačuje perom čiaru. Pod karikatúrou bol veľmi ‘ stručný text: ,f odpis roku“. Azda karikaturista ani nenadsadzuje, ked podpísanie poľsko-západonemeckej zmluvy hodnotí ako najvý­znamnejšiu událost uplynulého roku. Po moskovských podpisoch Alexeja Kosygina a Wtlllho Brandta pod textom sovietsko-západo­­nemeckej zmluvy, ktorá tvorí akýsi celkový rámec vztahov medzi Bonnom a socialistickými krajinami, sú varšavské autogramy tým najcennejším a najpoztttvnejšlm prvkom v pestrej škále medziná­rodných udalosti za uplynulý rok. Moino Ich právom označit za pri­skorý vianočný darček dlhoročnej mierovej politiky socialistických krajín mierovým silám starého kontinentu t sveta. Znamenajú jašné uznanie politických realít, vyplývajúcich z dčsledkov druhej sve­tovej vojny a povojnového vývinu, znamenajú o podstate onesko­­renú realizáciu zásad historickej Pastuplmske] dohody, ktorá prdne pred pár mesiacmi slávila svoje štvrtstoročné narodeniny. Cast čitateľov moZno poznamená: prečo toľké reči okolo tohto aktu, ked napríklad hranica Odra—N t sa je hranicou medzi dvoma spriatelenými štátmi a navyše je — ako celok — dosta­točne chránená a zabezpečená politickou a vojenskou si­lím krajín Varšavskej zmluvy? Podobným úvahám a Ich súvislostiam dáva za pravdu aj nedávna minulost, ked m agrestvnost a výbajnost Hitlera neudrZall na uzde Žiadne {J) podptsy zmlúv. Moskovské a varšavské podptsy je však treba chápat komplexne v celej šírke súčasných medztnd- p rodných vztahov, predovšetkým z psychologických hľadísk: má to byt bodka za čiernou mlnulostou ^ a zároveň prvý krok pre novú a lepšiu budúcnost Európy, rvi čo by napokon kladne ovplyvnilo klímu aj v ostatných sve. *** tadleloch. V tejto súvislosti sa natíska navonok dost nelo-gloká otázka: Koľko vlastne máme teraz Európ o Európe? Skutočnosť je však taká, Ze v súčasnosti existujú v Starom O svete rôzne politické, hospodárske a vojenské zoskupenia: tn Západoeurópska únia, Európska rada, EHS, RVHP; jedna skupina európskych krajín sa začlenila do NATO, druhá CU skupina patrí do organizácie Varšavskej zmluvy. Nad tým všetkým dominujú soclálno-triedne hranice. No Európa, o ktorej proti sebe stojí najhrozivejší potenciál konven­čných a jadrových zbrani, potrebuje pre budúcnost — ak chce natrvalo existoval « mieri a dobre prosperovat — nájst e najzákladnejších otázkach spolužitia spoločnú reč. Ešte nedávno len zmienka o celoeurópskej bezpečnosti e spolu­práci vyvolávala u mnohých politikov na Západe ironický úsmev. V skutočnosti však spolužitie krajín s rozdielnym spoločenským zriadením trvá v Európe uí vyše štart storočia a dnes aj najza­­tvrdtlejší obhajcovia teórie o odsudzení západnej časti starého kon­tinentu Od východnej časti musia krotit svoje vášne. Začal sa roz­tápať ľad umelo vytváraného mýtusu o agresívnej hrozbe zo strany socialistických krajín, ktorému na Západe uZ takmer nikto úprimne neverí. To všetko nakoniec prinútilo triezvo rozmýšľajúcich západo­európskych politikov skorigoval doterajší kurz, vzdat sa nereálnej koncepcie „malej Európy‘ a prMonlt sa k sľubným perspektívam dlhodobého mterového spolunažívania na základe uznania realít po­vojnovej situácie. Prvý st to uvedomil zosnulý generál Charles de Gaulle, ktorý o Európe rád hovoril ako o semt „od jedného konca kontinentu po druhý". Trvalo však roky, kým ho v tomto kurze nasledoval aj bonnský kancelár. A práve n daných súvislos­tiach, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť hospodárskej, vedeckej a kultúrnej spolupráce všetkých európskych krajín jnemóZe 1st však o Žiadnu „konvergenciu“), na nevyhnutnosť uznania existujúcich hra­nie všetkých európskych štátov kaZdou vládou starého kontinentu, je treba pozeral na dve najvýznamnejšie udalosti roku — na so­­vletskp-západanemeckú a poľsko-západonemeckú zmluvu. J histórie vieme, Ze separátny pokus stanovtst nedotknutelnost hranie len pre úzku skupinu krajín západnej Európy uZ raz skra­choval. Nezabezpečil mier a nezabránil svetovej vojne. Locamská zmluva z roku 1925, ktorá Ignorovala princíp kolektívnej bezpeč­nosti a nechávala Hitlerovi otvorenú cestu na Východ, sa vy­pomstila predovšetkým vtedajšej krátkozrakej politike západných mocnosti.. Súčasnosť však hovorí aj niečo Iného. Napríklad, Ze obrat obchodu medzi západnou a východnou Európou o období od r. 1948 do r. 1988 robil 9570 miliónov dolárov, čo je len nepatrný zlomok skutočných moZností oboch spoločenských zoskupení. No plné vy­užitie týchto matností sl vyZaduje politickú klímu, ktorá by podpo­rila rozsiahlu a všestrannú celoeurópsku spoluprácu. Ak dnes revanšistické, neonacistickt a ostatné lerajno-pravicovi kruhy v západnom Nemecku označujú Brandtovo uznanie hraníc na Odre a Nise za „Stalingrad nemeckej politiky", tak majú v niečom pravdu. Pre tieto Živly je to skutočne Stalingrad, ale porážky Ich politiky, pollttký, ktorá však nikdy nereprezentovala Životné záuj­my západonemeckého obyvateľstva. Spoločné podpisy Jozefa Cy­­ranklewtcza a Wtllyho Brandta sú Stalingradom aj pre m téru tvar­né sily Európy 1 sveta, ale Stalingradom prvého veľkého víťazstva. JOZRF 0KTI8 S Týždenník Boot* niostrlerte je Jedným s najrozšírenejších zépadone­­meckýoh časopisov. Jeho redaktori M vychvaľujú, lo ho „kupujú milióny čitateľov“. A naozaj majú pravda Ľahkí čítanie, ktoré týždenník posky­tuje, vyhovuje meštiakom. Ale Bunta Illustrlerte, rovnako ako ostatné cApadonomeoké obrázkové týždenníky, neobmedzuje evbju činnosť len na príbehy zo života filmových hviezd a korunovaných osôb. MA aj politické delo. „Zlatým klincom“ polročného odboru Hunt* Illustrlerte bol obsiahly ma­teriál o závratnej kariére Wernhera von Brauna, Hitlerovho obľúbenca, tvorcu rakiet V-2, ktorými fašisti odstřelovali Londýn, dnes jedného a hlavných raketových expertov Spojených štátov. Materiál o Braunovi vychádzal na pokračovanie v 24 číslach. Tri životopisy Wernhera von Brauna Kariéra na pyramídach mŕtvych ČO NEMOŽNO ZABUDNOŤ ANI ODPUSTIŤ • „TAJNA SLABOSŤ PRE USA“ L. Černaia Novyj mir Moskva Bumte Illustrieinte, pozoruhodným 1 ' '1 ' Podľa tejto teórie sa v dvadsiatom atoročl ▼ súvislosti i nevídanými úspechmi vedy a techniky vytvorila zvláštna kasta vedcov-technokrstov, ktorá stoji nad vládami a nad spo­lečenskoekonomickými zriadeniami. Stúpenci tejto teórie niekedy pria­mo, ale častejšie zastrene tvrdia, že nie je dôležitá, čo vytvárajú mu­ži vedy, 61 zbrane, nástroje muče­nia alebo vakcínu proti rakovine. Dôležitá je bádanie, práca vedy. Diplomy a tituly technokrstov m podobajú stredovekým odpustkom: oprávňujú odpustiť hriechy. Nech už vedci slúžia akémukoľvek reži­mu, hlavný Je Ich mozgový poten­ciál. Táto teória je hlboko amorálna a krajne nebezpečná. Dobre sú sl toho vedomí najlepší predstavitelia vedeckého sveta, ktorí sl uvedo­mujú svoju zodpovednosť za všetko, čo sa robí na zemeguli a ktorí nikdy neoddeľovali svedomie vedca od občianskeho svedomia. Títo vedci neraz pozdvihli svoj hlas, aiby va­rovali politikov tých krajín, v kto­rých žili a pracovali, pred porušo­vaním zákonov. Dokonca aj vo fa­šistickom Nemecku, kde von Braun začínal kariéru, niektorí jeho kole­govia kládli hlavu na klát, aby za­bránili vojne a fašizmu. Ale tl, ktorým technokratická teória vyho­vuje, to nepripomínajú. Zato na po­tvrdenie teórie o existencii techno­­kracie postava von Brauna — pred­tým sturmbannfUhrera SS a dnes jedného z najväčších buslnessmanov vedy v USA — výborne vyhovuje. Opusťme však na chvíľku Rulam­­dovu dokumentárnu poviedku v ča­sopise Bunte IIlustrlerta a pozrime sa na Skutočné dokumenty nedáv­nej minulosti. žil Wemher von Braun Skutočne mimo spoločnosti, v ktorej vytváral svoje rakety? Ci azda vedci a veda v Hitlerovej ríši boli skutočne auto­nómni a apolitickí? Wernher von Braun svojím spô­­aobom patril k onej Skupine, ktorá umožnila fašistom prevziať moc a bola Ich spoľahlivou oporou. Braunov otec, veľkostatkár, bol mi­nistrom v Papenovej „harómskej vláde", ktorá Hitlerovi otvorila cestu ku kancelár*řvu. Po roku 1933 spoločne so Schachtom robila deví­zové machinácie, aby zabezpečila vyzbrojenie Nemecka. Jeden z troch bratov Wemhera von Brauna bol Ribbenfropovým diplomatom. AJ Je veľvyslancom NSR vo Francúzsku. Jeho druhý, mladší brat pracoval s Wemherom v Peenemíinde a dnes je jedným z riaditeľov Ohryslerovho koncernu v Detroite. Stručne pove­dané: rodina Braunovcov, to Je klan, ktorý patrí k reakčným kruhom buržoáznej spoločnosti. Braumov životopla prinášala rubri­ka „TatsaahenberiObt“ ako žáner dokumentárneho rozprávania. Tých­to literárnych ľomlem sa v súčas­nosti oh javilo veľké množstvo. Zá­padní Nemci majú totiž už po krk mýtov, výmyslov, tendenčnosti, pro­pagandy a lži. Chcú presné fakty, dokument, pravdu. Meštiak však ne­postrehne, že vo forme dokumen­tárnej prózy sa mu často predkladá rovnaká lož, preparované fakty a tendenčné výmysly. Máme teda pred sebou životopis Wemhera von Brauna pod názvom Prenikanie k hviezdam s podtitul­kom Autorizovaný životopis tvorcu mesačnej rakety v spracovaní Berm­­da Rulamda. Ak sl pozorne preštudujeme toto dielo, zistime, že Je veľmi obsažné, že týždenník ponúka svojim čitate­ľom nie jeden, ale hned tri Brauno­vé životopisy — pre rôzny vkus a potrebu. Tieto tri Braunové životo­pisy nie sú však oddelené hviezdič­kami ani podtitulkami, ale'navzá­jom sa prelínajú. Napriek tomu Ich však pre pohodlie rozdelíme e uve­­dleme každý osobitne. Životopis č. 1 (idylicko-proamerický) V Nemecku žil chlapec menom Wernher Braun. Ked mal dvanásť rokov, venovala mu matka teleskop. To malo rozhodujúcu úlohu v osude súčasnej kozmonautiky. Chlapec sa začal pozerať na hviezdy a snívať o medziplanetárnych letoch. Už ako chlapec začal Braun konštruovať rakety. Skúšobná strelnica, na kto­rej pracoval, sa z akéhosi nezná­meho dôvodu dostala do správy mi­nisterstva obrany a Wemher získal priateľa menom Dômberg. Náhodou to bol vojak z povolania: najskôr kapitán, potom plukovník, nakoniec generál. A z akýchsi dôvodov robil zbrane v rozpore s Vensailleskou zmluvou, ktorá zakazovala poraze­ným nemeckým mllítaristom zbro­jenie. To všetko sa odohrávalo kon­­com dvadsiatych a začiatkom trid­siatych rokov. Potom sa však v Ne­mecku dostali k moci fašisti, ktorí sa z nejakých dôvodov začali zaují­mať o Braunovu a Dôrnbergovu činnost Braun začal pracovať na progra­me, ktorý vypracoval a schválil sám Hitler. Potom z akýchsi dôvodov vypukla vojna Hitler naliehal na Dômberg a a Brauna — potreboval totiž rýchlo novú tajnú zbraň. A Braun sa smažil. Bránili mu v tom však neuvedomell antifašisti. Poslali Braunové a Dômbergove plány do zahraničia a potom vyzradili aj po­v lohu raketového strediska fašistov Peenemíinde. Nepomohol ani Himmler, ktorý sa z akýchsi dôvo­dov stal Braunovým bezprostred­ným šéfom., Do Peenemíinde pre­nikli spojenecké bombardéri. Braun však bombardovanie šťastne prežil. Jeho objekty presťahovali do ob­rovských podzemných miestnosti. A on sám začal v roku 1944 so sério­vou výrobou rakiet V-2, ktoré máli len jeden konštrukčný nedostatok — nedali sa presne zameriavať na clef. Preto rakety zasahovali predo­všetkým civilné obyvateľstvo v Lon­dýne a v ďalších mestách. Ale na­priek V-2 nacistické Nemecko voj­nu prehralo (Braun však na tom vlnu nemá!). Vojna totiž vôbec ne­bola jeho živlom. Jeho živlom boli rakety. V kútiku duše sníval o me­dziplanetárnych letoch. Koncom ro­tní 194S m Braun vydal k americ­kým okupačným vojskám a potichu pošepkal najbližším spolupracovní­kom, že vždy prechovával „tajnú slabosť pre USA“. U Američanov najskôr pracoval za skromný plat. hoci s pomocou Dômberga priviezol do Spojených štátov päť debien plá­nov V-2. Potom sa však vyšvihol. A výsledok: vila, jachta, vlastné lietadlo, krásna žena, dve dcéry s malý syn Peter. Životopis 2. 2 (profašisticko­nacionalistický) Je celkom v duchu revaní isti c - kej propagandy a časopisov typu Bunte Illustrlerte. Cieľom týchto životopisov, nech už Ide o koho­koľvek — napr. o nacistického zlo­činca Baldura von Sohinacha, je ukázať fašistické Nemecko v plnom ,,lesku“. Sila podobných životopisov nie je v texte, ale v Ilustráciách. Braunov životopis doplňuje bohatý obrazový materiál, pretože Braun sa vždy pohyboval v najvyššej fa­šistickej spoločnosti. A tu vidíme mnohé Braunové fotografie s po­hlavármi hnedej ríše. generalita v slávnostných Fašistická unifor­mách a so všetkými metálmi. Brau- - chifcsch a Keltel. Nacistickí pohla­vári: Speer, Gôring, Himmler. Hitler si prezerá rakety. Hitler z profilu. Hanna Reitschová — ženské eso, osobná Hitlerova pilotka a Brauno­va blízka priateľka. Medzi riadkami ahvastúnstvo. Fašistické Nemecko vytvorilo zázraky vojenskej techni­ky! Pozerajte, aki sme boli chla­píci! Určitá kategória Nemcov chce znova prebudiť k životu staré prí­zraky a vzkriesiť nacistickú ideoló­giu, trocha ju „poopraviť“! Od vo­jenskej katastrofy Nemecka a po­rážky fašizmu uplynulo už štvrť storočia. Vyrástla celá generácia ľudí, ktorí vedia o hrôzach hitlerlz­­mu len z počutia, a práve o Ich duše dnes usiluje reakcia v NSR. Pre všetky profašistloká, revan­šistické a militaristické sily Weraher von Braun skutočný po­je klad! Predovšetkým Je stelesnením „pevnosti“ nemeckého ducha: pre­šiel fašistickým ohňom 1 vodou a znova sa dostal na povrch. V sú­vislosti s jeho menom možno vy­tiahnuť 1 starú fašistickú tézu o „prevahe" nemeckej vedy. Aj keď časopis Bunte Illustrlerte chtiac-nechtiac musel priznať, že priekopníkom kozmickej éry bol Clolkovsklj. Neonaclstlckej propagande vyho­vuje aj to, že Braun sa v období fašizmu nebúril: bol „ich človekom“, stúpal po služobnom rebríčku, ne­mal námietok, ked gestapo zatýkalo jeho spolupracovníkov, ohýbal sa pred Hitlerovou autoritou. A záro­veň sa tento „ich človek“ zaoberal vedou. Nebolo to nejaká abstraktné „intelektuálne" mudrovanle, ale ve­da, spojená s výrobou Zbrani. V pro­grame neonaclstlckej strany NPD sa hovorí: „Hlavnou úlohou je roz­víjať vojenský priemysel a rozširo­vať vojen sko -te chrvický výskum“. Von Brauna možno označiť plným právom za patriarchu „vojensko­­technlokého výskumu“ v hltlerovej ríši. Zjavní revanšlstl a neonacisti síce nájdu v jeho životopise nepa­trnú medzeru — z akýchsi dôvodov dnes nežije pri Rýne, ale v štáíe Alabama, x nejakých dôvodov nemá spojenie s nemeckými, ale • ame­rickými monopolmi. A predsa aj druhý životopis fa­šistického raketového konštruktéra Wemhera von Brauns v Bunts ■­­histrlerte má druhoradú úlohu. Hlavný Je trati životopis. Životopis 2. 3 (technokratický) K tomuto životopisu treba pove­dal aspoň niekoľko a lov o mimo­riadne módnej .technokraticko J teórii*, ktorá ea dnee ŠM v Starom 1 Novom svete. Právo ona rob! Braun ov životopis, uverejnený v Vedci ako príslušníci SS Keď Wemher van Braun začal robiť kariéru, nachádzala sa nemec­ká veda fakticky v rozklade. CasJ nemeckých vedcov na čele a Ein­steinem z Nemecka emigrovala. Časť sa rozhodla pre s Hitlerom a dlhé roky kompromis živorila v Izolácii od svetovej vedy, odsúde­ná na neplodnosť. Časť — tá celkom bezzásadová, začala st prispôsobo­vať Hitlerovej politike a ideológii. To však nestačilo. Starí Inteligenti boli fllhrerovi vždy podozriví. Preto sl začal budovať „vlastnú“ nacistic­kú Inteligenciu, zaplňoval vákuum, ktoré vzniklo vo vedeckých ústa­voch a na vysokých školách, svoji­mi oddanými funkcionármi a byro­­(Pokračovania na 4. atr.) ex#pres týždenníka svetovýcK aktualít a zaujímavosti Vydáva vydavateľatvo Slovenský spisovateľ v Bratislave • Šéfredaktor RUDOLF FABRY • Graficky upravujú IVAN HOJNY a DUŠAN ROGEL • Redak­cia* Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70 a 472-73 • ADMINISTRÁCIA: Bratislava Štefánikove 8/a. Telefón 477-63 • TLAČ Západoslo­venské tlačiarne, n. p., Bratislava. Dukelská 51 • Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ Ob­jednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava r.ottwajdrvo nám 48/VI! 9 Cena iednotllvého čísla Kčs 4.^. štvrťročné oredDlatné Kčs 69.—. Ročná predplatné Kč* 206.—, Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. ft

Next