Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)

1971-05-08 / nr. 19

ClStO 19 U«0CO WXQh Bo 0* „Ježiš Kri&tus a Panna Mdrta stojte prt násl" S týmto výkrikom sa zadala cesta, ktorá bola hranicou medzi dvoma vekmi. Oddelila stre­dovek a novovek. Cesta Krištofa Kolumbusa. Muža, ktorý objavil Nový svet čiže Ameriku. Dnes sa objavujú nové svety za pomoci Tudi a objavujú sa vlastne stále. V Sovietskom zvä­ze a socialistických krajinách je okolo milióna vedeckých pracovníkov, v Spojených štátoch amerických je to takmer 20 % pracujúceho obyvateľstva. Veda a objavovanie nových sve­tov vkročilo do života každodenného. Veda je dnes samozřejmostou a jej účast na živote človeka nevyhnutnostou. Dnes nielenže nikto nie je ochotný, ale nik si nemôže dovolit dlho čakat na to, aby sa výsledky práce vedcov neprenášali do skutočnosti obyčajného občana čo najrýchlejšie. Postup za uplynulé storočie bol sku­točne rýchly a impozantný. Od skonštruovania parného stroja po jeho uvedenie do masovej produkcie ubehol dlhý čas — osem až devät desatročí. Telefón sa ho dočkal už po 30—40 rokoch. Dieselov motor a masová produkcia osobného auta už za dvadsat rokov po vy­nájdení, penicilín už za Strnást, rozštiepenie atómu sa využilo na výrobu ničivých bômb už za 4 roky a laser sa používal už dva mesiace po tom, čo vedci objavili laserové lúče. Po takejto minulosti nikto nepredpokladá, že gene­rácie budúcnosti by boli hlúpejšie a svoje vynálezy nerealizovalt rovnako rýchlo. Veda a jej výsledky roz­hodujú o hranlctach pokroku človeka, určujú budúcu cestu i možnosti. Veda napokon zaviedla človeka aj na pokraj vesmíru. Niet pochýb, že napriek veľkým úspechom stojí ľudstvo iba na začiatku výskumu kozmic­kého priestoru. Aj keď teraz sovietske a americké koz­mické pokusy a lety vzbudzujú v masách nadšenie a čo sa vo vesmíre robí sa týka predovšetkým vedcov, o niekoľko desatročí sa to bude týkat nás všetkých. Krátke a úžasné dejiny výskumu vesmíru sú ešte Objavovanie nových svetov v čerstvej pamäti — veď sa začali iba v roku 1957 vypustením prvého sputnika. Trvalo to štyrt roky a do kozmu vzlietol prvý človek. Bolo to v apríli 1961. Za osem rokov pristáli — v Júli 1969 — prví ľudia na Mesiaci. Pravda, celý tento výskum nie je podmienený iba schopnostou vedy a človeka, ale aj potenciálom krajín. Desatdenný pobyt troch kozmonautov na Mesiaci dnes príde na 350 miliónov dolárov. Napriek tomu, že Američania majú šest pristátí na šiestich miestach Me­siaca uznávajú, že cesta „kolonizovania" vesmíru vedie cez výstavbu vesmírnych staníc v kozmickom priestore. Preto let Saľutu a Sojuzu 10 vzbudil všeobecnú pozor­nost — „vo výstavbe kozmických staníc môžu Rusi na hlavu porazit Američanov a je záhadou prečo to vlast­ne doteraz ešte neurobili“, — začudoval sa pred časom britský Economist. ~ Problém však nie Je v kozmických pretekoch, ako to chápu noviny. Mesiac — na rozdiel napríklad od Venuše, kde je tlak približne 90-krát väčší ako na Zemi a teplota dosahuje asi 500 stupňov Celzia — je obýva­teľný, má rozsiahle bohatstvá nerastov, ktoré sa dajú využit. Okrem toho kolonizovaný najbližší sused Zeme môže byt výhodnou základňou prg ďalší výskum vesmt­­ru. Let Sojuzu 10 a Saľutu však urobil aktuálnou otáz­kou dňa dnešného — kedy vznikne prvá vesmírna sta­nica. S touto otázkou ruka v ruke idú ďalšie: ako bude pokračovat kolonizácia Mesiaca, o ktorej panujú najroz­­dtelnejšie názory. Skeptici alebo realisti, to dnes tažko určit, zastávajú názor, že na Mesiaci to bude vyzerat ako na Zemi v tažkých podmienkach, napríklad v An­tarktíde, kde sú iba vysunuté vedecké pracoviská a nežije tu viac ako 1500 ľudí. Iní zastávajú názor, že Zem, ktorá má dnes dvojnásobný počet obyvateľov ako mala na začiatku storočia a v roku dvetisíc bude mat okolo šest miliárd, sa bude tlačit nielen do púští, na oceány a pod ich hladinu, ale bude kolonizovat aj vesmír — a teda aj Mesiac. Odvtedy čo Neil Armstrong položil prvý raz ľudskú nohu na mesačný povrch Spojené štáty nezaznamenali veľký rozmach — naopak, ich kozmický priemysel prežíva obrovskú krízu. Zo štyroch inžinierov, ktorí sa podieľali na americkom dobývaní kozmu v šestdesia­­tych rokoch je dnes zamestnaný iba jeden. Problém masového kolonizovania kozmického priestoru môže pomôct Amerike riešit aj tento pálčivý problém — čo • s narastajúcou masou vysoko kvalifikovaných špecia­listov. Tak, ako má veda veľa problémov, je veľa prob­lémov i s vedou. Úvahy, čo bude, nie sú prázdnym futurologickým Spiritizovaním. Už dnes musí veda před­pokládat pravdepodobný smer vývoja. Musia sa kon­centrovat nielen vedecké, ale i hospodárske prostried­ky. Pokrok je taký rýchly, že sme vlastne dnes už jednou nohou v budúcnosti. Co totiž rozhodnú dnešní vedci a plánovači, to sa stane skutočnostou. Rovnakú předvídavost žiadala veda aj v minulosti — komu sa — okrem vedcov — napríklad začiatkom pätdesiatych rokov muselo zdaf reálne vypustenie umelej družice Zeme. Kto v predvečer prvého ľudského letu v kozme, bol presvedčený o Jeho uskutočniteľnosti — zasa okrem vedcov. Dnes sa najneskoršie v budúcom desatročí ráta so stálou kozmickou stanicou — to sú však predpoklady Američanov a let Saľutu a Sojuzu 10 ich môže značne změnit. Po roku 1985 má vzniknút prvá stála me­sačná „osada" a ešte pred rokom 1995 sa má na Me­siaci narodit prvé diéta. To bude aj odpoveď na mož­nosti trvalého či trvalejšieho osídlenia Mesiaca člove­kom. Takže zakrátko sa to, Co sa robí v kozme môže bezprostredne dotýkat všetkých nás inak, ako dnes. Napokon objavovanie nových svetov sa dotýka člove­ka vždy. F. OKRUCKÝ Falošný rytier opozície Ešte vo februári tohto roku vyhlásil muž č. 2 saigonského režimu — vice­prezident generál Nguyen Cao Ky — že tohtoročné prezidentské volby v južnom Vietname „prinesú pre mno­hých rad prekvapení“. Prezidentské volby v južnom Vietname budú až o pol roka, ale prvý, nepochybne prekva­pujúci obrat už možno zaznamenať. A postaral sa oň práve generál letectva­­vlceprezldent Ky. Ako je známe, istý čas bol aj ministerským predsedom saigonského režimu, ale v prezident­ských volbách v roku 1967 dobrovoľ­ne prijal „druhé husle“ v saigonskej politike a kandidatúru na prezidentský úrad prepustil svojmu generálskemu kolegovi Thieuovl. Ale dnes, koncom jari 1971, sa viceprezident Ky nielen dištancuje od prezidenta Thleua, ale vo viacerých otázkach sa stavia proti nemu. Z verejných prejavov, ktoré mal vi­ceprezident Ky v poslednom čase (a najmä z jeho neoficiálnych debát v rôznych spoločnostiach) vysvitá, že do­chádza uňho k celkom neočakávanému politickému obratu. Rozdielne názory medzi prezidentom Thieuom a jeho vi­ceprezidentom Kym sa prejavili už po­čas povestnej invázie do Laosu. Vice­prezident Ky, vojak z povolania, sa už v dňoch invázie do Laosu staval pro­ti nezmyselnému nasadzovaniu Juho­­vietnamských Jednotiek a neskôr, keď prišiel neúspech a blamáž celej laos­kej akcie, Ky otvorene označil za smiešne všetky pokusy vyhlasovať tú­to akciu za akési „víťazstvo“. Ale viceprezident Ky sa nepostavil iba proti úradnej verzii o laoskej ak­cii. V Jednom zo svojich prejavov vy­hlásil na nemalé prekvapenie poslu­cháčov 1 toto: — Ľud už nemá dôveru k vláde... Vyhlásil tiež, že podľa jeho názoru Južný Vietnam saigonského režimu je „llgotavo vymaľovaná, ale zdnuká hni­júca loď“. A o vojne, ktorú saigonský režim vedie, viceprezident vyhlásil, že slúži iba „záujmom ziskožravcov“. No najprekvapujúcejšie je, že sa vicepre­zident Ky zrazu prihovára za skonče­ni!* vojny („Predovšetkým musíme nájsť spôsob, ako definitívne ukončiť boje“) a súri pritom politické riešenie, teda niečo, o čom v Saigone nezvyknú ho­voriť. Vyhlásil: — Nehovorme o vojenskom skonče­ní a riešení vojnového konfliktu. Je to niečo, čo treba pokladať za zasta­ralé ... Všetko teda nasvedčuje, že za kuli­sami saigonského režimu od istého ča­su prebieha mocenský boj. Azda nič neilustruje tak názorne zhoršenie vzťa­hov medzi prezidentom Thieuom a je­ho viceprezidentom Kym, ako táto sku­točnosť: viceprezident Ky sa dozvedel o začatí vojenskej akcie v Laose — až z rozhlasul Kritické slová, ktorými hodnotil ne­úspech akcie v Laose, mali mimoriad­ne veľký ohlas najmá u juhovietnam­­ských dôstojníkov, ktorí nielenže si bo­li na čistom so skutočnou situáciou, ale okrem toho hromžili aj na katas­trofálnu „deľbu práce“ medzi pozem­nými saigonskými oddielmi v Laose a Američanmi, ktorí zabezpečovali „pod­poru zo vzduchu“. Mocenský boj, ktorý v Saigone pre­bieha, je tým urputnejší, že v posled­nom čase sa na vnútropolitickej scéne južného Vietnamu udiali aj ďalšie vý­znamné zmeny. Saigonský parlament prijal vlani dô­ležitý návrh na zmenu ústavy. Podľa prijatej novej zásady kandidovať na prezidentský úrad môže iba osoba, kto­rá žije v južnom Vietname nepretržite 10 rokov a ktorú odporúča aspoň 40 poslancov a senátorov juhovietnamské­­ho parlamentu. Vtedy sa zdalo, že tohtoročné októb­rové prezidetské voľby budú bez neja­kých ťažkostí. Predovšetkým preto, le­bo po modifikácii ústavy už vopred vypadol z boja o prezidentské kreslo generál Dong Van Minh, obľúbený tak v časti juhovietnamskej armády ako a] v širokých vrstvách obyvateľstva: nie­koľko rokov sa musel nútene zdržiavať v cudzine... Lenže nedávno sa Juho­­vietnamský senát postavil proti tejto ústavnej zmene a tak je teraz znova otvorenou otázkou, či sa „veľký Minh“ predsa len nebude môcť zúčastniť ako kandidát na októbrových prezident­ských voľbách. Odcudzenie viceprezidenta Kyho do­stáva prezidenta Thieua do situácie ešte ťažšej. Keď „veľký Minh" bude kandidovať proti terajšiemu preziden­tovi Thieuovl. generál Ky by prípadne mohol obrať prezidenta-kandidáta Thieua o toľko hlasov, že by vo voľ­bách napokon zvíťazil generál Minh. Neustále zosilňovanie politického tá­bora okolo generála Minha je v Saigo­ne už otvoreným tajomstvom; súčasne je stále zjavnejšie, že prezident Thieu je predstaviteľom strany, hlásajúcej vojenské víťazstvo, kým generál Minh je hlavným predstaviteľom možností mieru a politického riešenia konflik­tu, V interview, ktoré poskytol veľkým saigonským novinám, „veľký Minh“ v minulých dňoch vyhlásil: — Prijímam ideu mierového spolu­nažívania so severom (t. j. Vietnam­skou demokratickou republikou — pozn. red.) a považujem za nezmyselnú politiku prezidenta Thieua, ktorá si vytýčila za cieľ vojenské víťazstvo a to prostredníctvom vykynoženia komu­nistov. V súvislosti s rôznymi vyhláseniami viceprezidenta Kyho v posledných týždňoch saigonskí pozorovatelia ne­vylučujú ani možnosť, že Ky „zmení gazdu“ a že do októbrových pre­zidentských volieb nepôjde ako kandi­dát na viceprezidentstvo Thieua, ale generála Minha. Inými slovami:- generál Ky chce ujsť z „ligotavo vymaľovanej, ale zdnuká hnijúcej lode“ saigonského režimu ... 2 sa vždy — a vďačne — učili od Zápa­du všetko, čo tam vtedy bolo prog­resívne. Ale dnes držia vysoko zá­stavu ľudského pokroku vo v ý c h o tí­nej časti Európy. A preto — celkom proste — neašplrujeme na prí­vlastok „západný“ alebo „západniar­sky“ ... Ale ak náš londýnsky kolega novinár to myslel s titulom svojej re­portáže („Budawest“) ako nejakú li­chôtku, nech nám dovolí odpovedať podobne: Bernard Shawe kdesi napísal, že prí­de čas, keď v Londýne postavia sochu V. I. Leninovi. Nuž, ak sa to raz stane, možno tam tiež budú pokladať za li­chôtku, keď nejaký novinár nazve lon­dýnsky Westminster Eastminsterom .. ■ Oba materiály MAGYAR HlRLAP, Budapešť „Západniarska“ Budapešť? Čudné komentáre Londýnske noviny „Observer“ uverej­nili nedávno reportáž z maďarského hlavného mesta. V titulku nazvali Bu­dapešť takto: Budawest — a z celko­vého znenia reportáže pre anglického čitateľa vyplynulo, že Budapešť je vlastne „západniarske“ mesto. Články podobného tónu sa objavili aj v ďal­ších západných novinách. Neostali bez reakcie na stránkach maďarskej tlače. Popredný maďarský denník „MAGYAR HlRLAP“ k nim o. i. napísal: V poslednom čase sa v západnej tla­či veľa písalo o Maďarsku, o maďar­skej politike a najmä o novej metóde volieb. No niektorí „dobre informova­ní“ spravodajcovia sa pritom vytasili takým kaleidoskopom predpovedí a ko­mentárov, že to nutne muselo zaraziť aj tých najskúsenejších čitateľov. Pí­sanie západnej tlače o Maďarsku mož­no v poslednom čase zatriediť do dvoch kategórií: na písanie objektívne a na špekulatívne. Niekoľko príkladov o ob­jektívnom písaní: Anglická agentúra Reuter hlásila z Budapešti: — Maďarské voľby prebiehajú pod­ľa nového, demokratickejšleho systé­mu. Spomedzi 350 poslaneckých kan­didátov 50 navrhli továrne, úrady, klu­by alebo iné neúradné orgány. Rozhlasová stanica Deutsche Welle: — Podľa vnútropolitického stanovis­ka Jánosa Kádára v Maďarsku i naďa­lej platí: Kto nie je proti nám, Je s nami.. Tieto a podobné hlasy dokazujú, že prestíž Maďarska a jeho zriadenia v zahraničí neustále vzrastá. No celkom iné ciele — zďaleka nie objektívne — sleduje tzv. pochvalné potľapkávanie po pleci, aké možno nájsť v špekulatív­nom spravodajstve o Maďarsku. Také­to spravodajstvo poznáša a pospája všetko možné a pripisuje dnešnému Maďarsku veci, o ktorých nie je a ani nikdy nebola reč. Takéto spravodajstvo píše piate cez deviate o „demokratizá­cii“, o „opatrnom liberalizme“, o „re­formnom programe“ alebo dokonca aj o akomsi „reformizme“ v Maďarsku. Takéto spravodajstvo svojou čudnou logikou stavia veci dolu hlavou a svo­jou rabulistikou premaľúva čierne na biele a naopak. „Magyar Hírlap“ vo svojom komen­tári píše o termíne „Budawest“, ktorý použil anglický spravodajca pre cha­rakterizovanie maďarského hlavného mesta: — My Maďari sme nikdy nezatajo­vali, že v priebehu našich dejín sme „Nezištný“ špión Koncom apríla bol vo švajčiarskom meste Lausanne proces proti zamest­nancovi firmy Sulzer vo Winterthure. Obžalovaný Alfred Frauenknecht, pro­kurista firmy Sulzer bol za špionáž v prospech Izraela odsúdený na 4 a pol roka väzenia. I keď nešlo o nijaký špionážny pro­ces storočia, ako ho opisovali niekto­ré západné časopisy, predsa je zaují­mavý z medzinárodného hľadiska. Frauenknechta odsúdili za prezrade­nie vojenského tajomstva, napomáha­nie cudzej mocnosti a priemyselnú špionáž. Za tieto prečiny možno podľa švajčiarskych zákonov potrestať vinní­ka väzením do dvadsať rokov. Firma Sulzer, u ktorej pracoval Frauenknecht ako prokurista, vyrába­la v minulosti pohonné Jednotky k lie­tadlám Mirage, ktorými je vyzbrojené švajčiarske letectvo. Francúzsko dodá­valo lietadlá Mirage aj Izraelu pred vojnou v roku 1967. Po tejto vojne uvalilo Francúzsko na návrh preziden­ta de Gaulla embargo na dodávku lie­tadiel a náhradných súčiastok do Iz­raela. Frauenknecht mal prístup ku všet­kým plánom a výrobným nákresom, ktoré mali byt po ukončení objednáv­ky zničené. Namiesto plánov však dal Frauenknecht spáliť staré noviny a plány odovzdal Izraelu, ktorý takto mohol zahájiť vlastnú výrobu náhrad­ných súčiastok a motorov k svojim lie­tadlám. Frauenknecht zabalil približne 200 000 plánov a technických nákresov do debien a dal ich odtransportovat na súkromný pozemok v blízkosti švaJČiarsko-nemeckých hraníc, odkiaľ ich odviezol izraelský agent. Frauen­knecht dostal za túto prácu 860 000 švajčiarskych frankov, ktoré mu pou­kázali na jeho konto vo švajčiarskej banke. Na celom správaní sa Frauenk­nechta a izraelských agentov Je naj­nápadnejšia bezstarostnosť, s ktorou uskutočnili svoj zámer. Počas celej ak­cie nedodržiavali obvyklé zásady kon­­špirácie, ale aféra bola prezradená len náhodou, keď majiteľ pozemku, na kto­rom boli uložené debny s plánmi, ob­javil štyri balíky a odovzdal ich prís­lušným orgánom. Pri pojednávaní nešlo o dokazovanie špionážnej činnosti Frauenknechta, pre­tože prípad bol úplne jasný, ale o ob­jasnenie súvislostí. Obhajoba popiera­la napríklad obvinenie z prezradenia vojenského tajomstva, keďže lietadlá Mirage sa vyrábajú na základe licen­cie aj v iných krajinách NATO. I keď Frauenknecht tvrdí, že konal z nezištných pohnútok, pretože chcel vraj pomôcť Izraelu, napriek tomu pri­jal odmenu 860 000 frankov za doda­nie plánov. Tieto peniaze, ktoré Frauenknecht ako sa vyjadril „pova­žoval za prémiu pri nebezpečnej prá­ci“, švajčiarska spolková vláda zabavi­la. Priebeh procesu ukázal aj to, že ochrana vojensky dôležitých plánov je vo švajčiarsku nedostatočná a najmä súkromné firmy, ktoré vyrábajú zbra­ne v licencii zahraničných firiem, jej nevenujú dostatočnú pozornosť. FRANKFURTER ALLGEMEINE ZEITUNG ex#pres Týždenník svetových’ aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislava 0 Věděním redakcie poverená MONIKA MARTINKOVIČOVÄ 0 Graficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROGEL • Redakcia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 456-70 a 472-73 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlač: Západoslovenské tlačiärne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 0 Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII 0 Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané <! nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.

Next