Expres, aprilie-iunie 1971 (Anul 3, nr. 14-26)
1971-05-08 / nr. 19
ClStO 19 U«0CO WXQh Bo 0* „Ježiš Kri&tus a Panna Mdrta stojte prt násl" S týmto výkrikom sa zadala cesta, ktorá bola hranicou medzi dvoma vekmi. Oddelila stredovek a novovek. Cesta Krištofa Kolumbusa. Muža, ktorý objavil Nový svet čiže Ameriku. Dnes sa objavujú nové svety za pomoci Tudi a objavujú sa vlastne stále. V Sovietskom zväze a socialistických krajinách je okolo milióna vedeckých pracovníkov, v Spojených štátoch amerických je to takmer 20 % pracujúceho obyvateľstva. Veda a objavovanie nových svetov vkročilo do života každodenného. Veda je dnes samozřejmostou a jej účast na živote človeka nevyhnutnostou. Dnes nielenže nikto nie je ochotný, ale nik si nemôže dovolit dlho čakat na to, aby sa výsledky práce vedcov neprenášali do skutočnosti obyčajného občana čo najrýchlejšie. Postup za uplynulé storočie bol skutočne rýchly a impozantný. Od skonštruovania parného stroja po jeho uvedenie do masovej produkcie ubehol dlhý čas — osem až devät desatročí. Telefón sa ho dočkal už po 30—40 rokoch. Dieselov motor a masová produkcia osobného auta už za dvadsat rokov po vynájdení, penicilín už za Strnást, rozštiepenie atómu sa využilo na výrobu ničivých bômb už za 4 roky a laser sa používal už dva mesiace po tom, čo vedci objavili laserové lúče. Po takejto minulosti nikto nepredpokladá, že generácie budúcnosti by boli hlúpejšie a svoje vynálezy nerealizovalt rovnako rýchlo. Veda a jej výsledky rozhodujú o hranlctach pokroku človeka, určujú budúcu cestu i možnosti. Veda napokon zaviedla človeka aj na pokraj vesmíru. Niet pochýb, že napriek veľkým úspechom stojí ľudstvo iba na začiatku výskumu kozmického priestoru. Aj keď teraz sovietske a americké kozmické pokusy a lety vzbudzujú v masách nadšenie a čo sa vo vesmíre robí sa týka predovšetkým vedcov, o niekoľko desatročí sa to bude týkat nás všetkých. Krátke a úžasné dejiny výskumu vesmíru sú ešte Objavovanie nových svetov v čerstvej pamäti — veď sa začali iba v roku 1957 vypustením prvého sputnika. Trvalo to štyrt roky a do kozmu vzlietol prvý človek. Bolo to v apríli 1961. Za osem rokov pristáli — v Júli 1969 — prví ľudia na Mesiaci. Pravda, celý tento výskum nie je podmienený iba schopnostou vedy a človeka, ale aj potenciálom krajín. Desatdenný pobyt troch kozmonautov na Mesiaci dnes príde na 350 miliónov dolárov. Napriek tomu, že Američania majú šest pristátí na šiestich miestach Mesiaca uznávajú, že cesta „kolonizovania" vesmíru vedie cez výstavbu vesmírnych staníc v kozmickom priestore. Preto let Saľutu a Sojuzu 10 vzbudil všeobecnú pozornost — „vo výstavbe kozmických staníc môžu Rusi na hlavu porazit Američanov a je záhadou prečo to vlastne doteraz ešte neurobili“, — začudoval sa pred časom britský Economist. ~ Problém však nie Je v kozmických pretekoch, ako to chápu noviny. Mesiac — na rozdiel napríklad od Venuše, kde je tlak približne 90-krát väčší ako na Zemi a teplota dosahuje asi 500 stupňov Celzia — je obývateľný, má rozsiahle bohatstvá nerastov, ktoré sa dajú využit. Okrem toho kolonizovaný najbližší sused Zeme môže byt výhodnou základňou prg ďalší výskum vesmtru. Let Sojuzu 10 a Saľutu však urobil aktuálnou otázkou dňa dnešného — kedy vznikne prvá vesmírna stanica. S touto otázkou ruka v ruke idú ďalšie: ako bude pokračovat kolonizácia Mesiaca, o ktorej panujú najrozdtelnejšie názory. Skeptici alebo realisti, to dnes tažko určit, zastávajú názor, že na Mesiaci to bude vyzerat ako na Zemi v tažkých podmienkach, napríklad v Antarktíde, kde sú iba vysunuté vedecké pracoviská a nežije tu viac ako 1500 ľudí. Iní zastávajú názor, že Zem, ktorá má dnes dvojnásobný počet obyvateľov ako mala na začiatku storočia a v roku dvetisíc bude mat okolo šest miliárd, sa bude tlačit nielen do púští, na oceány a pod ich hladinu, ale bude kolonizovat aj vesmír — a teda aj Mesiac. Odvtedy čo Neil Armstrong položil prvý raz ľudskú nohu na mesačný povrch Spojené štáty nezaznamenali veľký rozmach — naopak, ich kozmický priemysel prežíva obrovskú krízu. Zo štyroch inžinierov, ktorí sa podieľali na americkom dobývaní kozmu v šestdesiatych rokoch je dnes zamestnaný iba jeden. Problém masového kolonizovania kozmického priestoru môže pomôct Amerike riešit aj tento pálčivý problém — čo • s narastajúcou masou vysoko kvalifikovaných špecialistov. Tak, ako má veda veľa problémov, je veľa problémov i s vedou. Úvahy, čo bude, nie sú prázdnym futurologickým Spiritizovaním. Už dnes musí veda předpokládat pravdepodobný smer vývoja. Musia sa koncentrovat nielen vedecké, ale i hospodárske prostriedky. Pokrok je taký rýchly, že sme vlastne dnes už jednou nohou v budúcnosti. Co totiž rozhodnú dnešní vedci a plánovači, to sa stane skutočnostou. Rovnakú předvídavost žiadala veda aj v minulosti — komu sa — okrem vedcov — napríklad začiatkom pätdesiatych rokov muselo zdaf reálne vypustenie umelej družice Zeme. Kto v predvečer prvého ľudského letu v kozme, bol presvedčený o Jeho uskutočniteľnosti — zasa okrem vedcov. Dnes sa najneskoršie v budúcom desatročí ráta so stálou kozmickou stanicou — to sú však predpoklady Američanov a let Saľutu a Sojuzu 10 ich môže značne změnit. Po roku 1985 má vzniknút prvá stála mesačná „osada" a ešte pred rokom 1995 sa má na Mesiaci narodit prvé diéta. To bude aj odpoveď na možnosti trvalého či trvalejšieho osídlenia Mesiaca človekom. Takže zakrátko sa to, Co sa robí v kozme môže bezprostredne dotýkat všetkých nás inak, ako dnes. Napokon objavovanie nových svetov sa dotýka človeka vždy. F. OKRUCKÝ Falošný rytier opozície Ešte vo februári tohto roku vyhlásil muž č. 2 saigonského režimu — viceprezident generál Nguyen Cao Ky — že tohtoročné prezidentské volby v južnom Vietname „prinesú pre mnohých rad prekvapení“. Prezidentské volby v južnom Vietname budú až o pol roka, ale prvý, nepochybne prekvapujúci obrat už možno zaznamenať. A postaral sa oň práve generál letectvavlceprezldent Ky. Ako je známe, istý čas bol aj ministerským predsedom saigonského režimu, ale v prezidentských volbách v roku 1967 dobrovoľne prijal „druhé husle“ v saigonskej politike a kandidatúru na prezidentský úrad prepustil svojmu generálskemu kolegovi Thieuovl. Ale dnes, koncom jari 1971, sa viceprezident Ky nielen dištancuje od prezidenta Thleua, ale vo viacerých otázkach sa stavia proti nemu. Z verejných prejavov, ktoré mal viceprezident Ky v poslednom čase (a najmä z jeho neoficiálnych debát v rôznych spoločnostiach) vysvitá, že dochádza uňho k celkom neočakávanému politickému obratu. Rozdielne názory medzi prezidentom Thieuom a jeho viceprezidentom Kym sa prejavili už počas povestnej invázie do Laosu. Viceprezident Ky, vojak z povolania, sa už v dňoch invázie do Laosu staval proti nezmyselnému nasadzovaniu Juhovietnamských Jednotiek a neskôr, keď prišiel neúspech a blamáž celej laoskej akcie, Ky otvorene označil za smiešne všetky pokusy vyhlasovať túto akciu za akési „víťazstvo“. Ale viceprezident Ky sa nepostavil iba proti úradnej verzii o laoskej akcii. V Jednom zo svojich prejavov vyhlásil na nemalé prekvapenie poslucháčov 1 toto: — Ľud už nemá dôveru k vláde... Vyhlásil tiež, že podľa jeho názoru Južný Vietnam saigonského režimu je „llgotavo vymaľovaná, ale zdnuká hnijúca loď“. A o vojne, ktorú saigonský režim vedie, viceprezident vyhlásil, že slúži iba „záujmom ziskožravcov“. No najprekvapujúcejšie je, že sa viceprezident Ky zrazu prihovára za skončeni!* vojny („Predovšetkým musíme nájsť spôsob, ako definitívne ukončiť boje“) a súri pritom politické riešenie, teda niečo, o čom v Saigone nezvyknú hovoriť. Vyhlásil: — Nehovorme o vojenskom skončení a riešení vojnového konfliktu. Je to niečo, čo treba pokladať za zastaralé ... Všetko teda nasvedčuje, že za kulisami saigonského režimu od istého času prebieha mocenský boj. Azda nič neilustruje tak názorne zhoršenie vzťahov medzi prezidentom Thieuom a jeho viceprezidentom Kym, ako táto skutočnosť: viceprezident Ky sa dozvedel o začatí vojenskej akcie v Laose — až z rozhlasul Kritické slová, ktorými hodnotil neúspech akcie v Laose, mali mimoriadne veľký ohlas najmá u juhovietnamských dôstojníkov, ktorí nielenže si boli na čistom so skutočnou situáciou, ale okrem toho hromžili aj na katastrofálnu „deľbu práce“ medzi pozemnými saigonskými oddielmi v Laose a Američanmi, ktorí zabezpečovali „podporu zo vzduchu“. Mocenský boj, ktorý v Saigone prebieha, je tým urputnejší, že v poslednom čase sa na vnútropolitickej scéne južného Vietnamu udiali aj ďalšie významné zmeny. Saigonský parlament prijal vlani dôležitý návrh na zmenu ústavy. Podľa prijatej novej zásady kandidovať na prezidentský úrad môže iba osoba, ktorá žije v južnom Vietname nepretržite 10 rokov a ktorú odporúča aspoň 40 poslancov a senátorov juhovietnamského parlamentu. Vtedy sa zdalo, že tohtoročné októbrové prezidetské voľby budú bez nejakých ťažkostí. Predovšetkým preto, lebo po modifikácii ústavy už vopred vypadol z boja o prezidentské kreslo generál Dong Van Minh, obľúbený tak v časti juhovietnamskej armády ako a] v širokých vrstvách obyvateľstva: niekoľko rokov sa musel nútene zdržiavať v cudzine... Lenže nedávno sa Juhovietnamský senát postavil proti tejto ústavnej zmene a tak je teraz znova otvorenou otázkou, či sa „veľký Minh“ predsa len nebude môcť zúčastniť ako kandidát na októbrových prezidentských voľbách. Odcudzenie viceprezidenta Kyho dostáva prezidenta Thieua do situácie ešte ťažšej. Keď „veľký Minh" bude kandidovať proti terajšiemu prezidentovi Thieuovl. generál Ky by prípadne mohol obrať prezidenta-kandidáta Thieua o toľko hlasov, že by vo voľbách napokon zvíťazil generál Minh. Neustále zosilňovanie politického tábora okolo generála Minha je v Saigone už otvoreným tajomstvom; súčasne je stále zjavnejšie, že prezident Thieu je predstaviteľom strany, hlásajúcej vojenské víťazstvo, kým generál Minh je hlavným predstaviteľom možností mieru a politického riešenia konfliktu, V interview, ktoré poskytol veľkým saigonským novinám, „veľký Minh“ v minulých dňoch vyhlásil: — Prijímam ideu mierového spolunažívania so severom (t. j. Vietnamskou demokratickou republikou — pozn. red.) a považujem za nezmyselnú politiku prezidenta Thieua, ktorá si vytýčila za cieľ vojenské víťazstvo a to prostredníctvom vykynoženia komunistov. V súvislosti s rôznymi vyhláseniami viceprezidenta Kyho v posledných týždňoch saigonskí pozorovatelia nevylučujú ani možnosť, že Ky „zmení gazdu“ a že do októbrových prezidentských volieb nepôjde ako kandidát na viceprezidentstvo Thieua, ale generála Minha. Inými slovami:- generál Ky chce ujsť z „ligotavo vymaľovanej, ale zdnuká hnijúcej lode“ saigonského režimu ... 2 sa vždy — a vďačne — učili od Západu všetko, čo tam vtedy bolo progresívne. Ale dnes držia vysoko zástavu ľudského pokroku vo v ý c h o tínej časti Európy. A preto — celkom proste — neašplrujeme na prívlastok „západný“ alebo „západniarsky“ ... Ale ak náš londýnsky kolega novinár to myslel s titulom svojej reportáže („Budawest“) ako nejakú lichôtku, nech nám dovolí odpovedať podobne: Bernard Shawe kdesi napísal, že príde čas, keď v Londýne postavia sochu V. I. Leninovi. Nuž, ak sa to raz stane, možno tam tiež budú pokladať za lichôtku, keď nejaký novinár nazve londýnsky Westminster Eastminsterom .. ■ Oba materiály MAGYAR HlRLAP, Budapešť „Západniarska“ Budapešť? Čudné komentáre Londýnske noviny „Observer“ uverejnili nedávno reportáž z maďarského hlavného mesta. V titulku nazvali Budapešť takto: Budawest — a z celkového znenia reportáže pre anglického čitateľa vyplynulo, že Budapešť je vlastne „západniarske“ mesto. Články podobného tónu sa objavili aj v ďalších západných novinách. Neostali bez reakcie na stránkach maďarskej tlače. Popredný maďarský denník „MAGYAR HlRLAP“ k nim o. i. napísal: V poslednom čase sa v západnej tlači veľa písalo o Maďarsku, o maďarskej politike a najmä o novej metóde volieb. No niektorí „dobre informovaní“ spravodajcovia sa pritom vytasili takým kaleidoskopom predpovedí a komentárov, že to nutne muselo zaraziť aj tých najskúsenejších čitateľov. Písanie západnej tlače o Maďarsku možno v poslednom čase zatriediť do dvoch kategórií: na písanie objektívne a na špekulatívne. Niekoľko príkladov o objektívnom písaní: Anglická agentúra Reuter hlásila z Budapešti: — Maďarské voľby prebiehajú podľa nového, demokratickejšleho systému. Spomedzi 350 poslaneckých kandidátov 50 navrhli továrne, úrady, kluby alebo iné neúradné orgány. Rozhlasová stanica Deutsche Welle: — Podľa vnútropolitického stanoviska Jánosa Kádára v Maďarsku i naďalej platí: Kto nie je proti nám, Je s nami.. Tieto a podobné hlasy dokazujú, že prestíž Maďarska a jeho zriadenia v zahraničí neustále vzrastá. No celkom iné ciele — zďaleka nie objektívne — sleduje tzv. pochvalné potľapkávanie po pleci, aké možno nájsť v špekulatívnom spravodajstve o Maďarsku. Takéto spravodajstvo poznáša a pospája všetko možné a pripisuje dnešnému Maďarsku veci, o ktorých nie je a ani nikdy nebola reč. Takéto spravodajstvo píše piate cez deviate o „demokratizácii“, o „opatrnom liberalizme“, o „reformnom programe“ alebo dokonca aj o akomsi „reformizme“ v Maďarsku. Takéto spravodajstvo svojou čudnou logikou stavia veci dolu hlavou a svojou rabulistikou premaľúva čierne na biele a naopak. „Magyar Hírlap“ vo svojom komentári píše o termíne „Budawest“, ktorý použil anglický spravodajca pre charakterizovanie maďarského hlavného mesta: — My Maďari sme nikdy nezatajovali, že v priebehu našich dejín sme „Nezištný“ špión Koncom apríla bol vo švajčiarskom meste Lausanne proces proti zamestnancovi firmy Sulzer vo Winterthure. Obžalovaný Alfred Frauenknecht, prokurista firmy Sulzer bol za špionáž v prospech Izraela odsúdený na 4 a pol roka väzenia. I keď nešlo o nijaký špionážny proces storočia, ako ho opisovali niektoré západné časopisy, predsa je zaujímavý z medzinárodného hľadiska. Frauenknechta odsúdili za prezradenie vojenského tajomstva, napomáhanie cudzej mocnosti a priemyselnú špionáž. Za tieto prečiny možno podľa švajčiarskych zákonov potrestať vinníka väzením do dvadsať rokov. Firma Sulzer, u ktorej pracoval Frauenknecht ako prokurista, vyrábala v minulosti pohonné Jednotky k lietadlám Mirage, ktorými je vyzbrojené švajčiarske letectvo. Francúzsko dodávalo lietadlá Mirage aj Izraelu pred vojnou v roku 1967. Po tejto vojne uvalilo Francúzsko na návrh prezidenta de Gaulla embargo na dodávku lietadiel a náhradných súčiastok do Izraela. Frauenknecht mal prístup ku všetkým plánom a výrobným nákresom, ktoré mali byt po ukončení objednávky zničené. Namiesto plánov však dal Frauenknecht spáliť staré noviny a plány odovzdal Izraelu, ktorý takto mohol zahájiť vlastnú výrobu náhradných súčiastok a motorov k svojim lietadlám. Frauenknecht zabalil približne 200 000 plánov a technických nákresov do debien a dal ich odtransportovat na súkromný pozemok v blízkosti švaJČiarsko-nemeckých hraníc, odkiaľ ich odviezol izraelský agent. Frauenknecht dostal za túto prácu 860 000 švajčiarskych frankov, ktoré mu poukázali na jeho konto vo švajčiarskej banke. Na celom správaní sa Frauenknechta a izraelských agentov Je najnápadnejšia bezstarostnosť, s ktorou uskutočnili svoj zámer. Počas celej akcie nedodržiavali obvyklé zásady konšpirácie, ale aféra bola prezradená len náhodou, keď majiteľ pozemku, na ktorom boli uložené debny s plánmi, objavil štyri balíky a odovzdal ich príslušným orgánom. Pri pojednávaní nešlo o dokazovanie špionážnej činnosti Frauenknechta, pretože prípad bol úplne jasný, ale o objasnenie súvislostí. Obhajoba popierala napríklad obvinenie z prezradenia vojenského tajomstva, keďže lietadlá Mirage sa vyrábajú na základe licencie aj v iných krajinách NATO. I keď Frauenknecht tvrdí, že konal z nezištných pohnútok, pretože chcel vraj pomôcť Izraelu, napriek tomu prijal odmenu 860 000 frankov za dodanie plánov. Tieto peniaze, ktoré Frauenknecht ako sa vyjadril „považoval za prémiu pri nebezpečnej práci“, švajčiarska spolková vláda zabavila. Priebeh procesu ukázal aj to, že ochrana vojensky dôležitých plánov je vo švajčiarsku nedostatočná a najmä súkromné firmy, ktoré vyrábajú zbrane v licencii zahraničných firiem, jej nevenujú dostatočnú pozornosť. FRANKFURTER ALLGEMEINE ZEITUNG ex#pres Týždenník svetových’ aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislava 0 Věděním redakcie poverená MONIKA MARTINKOVIČOVÄ 0 Graficky upravujú IVAN HOJNÝ a DUŠAN ROGEL • Redakcia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefónne čísla 456-70 a 472-73 • Administrácia: Bratislava, Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 0 Tlač: Západoslovenské tlačiärne, n. p., Bratislava, Dukelská 51 0 Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII 0 Cena jednotlivého čísla Kčs 4,—. Štvrťročné predplatné Kčs 52,—. Ročné predplatné Kčs 208,—. Neobjednané <! nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.