Expres, ianuarie-martie 1973 (Anul 5, nr. 1-13)
1973-03-24 / nr. 12
i TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A Z A U J í M A V 0 S T í 24. marca 1973 Ročník V. Cena 4 Kčs Cesta domov Stratený raj PRAX JE DÔLEŽITÝM ČINITEĽOM PRI JAZDE AUTOM. ALE KDE JE NAPÍSANÉ, ŽE AJ TOMU NAJSKÚSENEJŠIEMU VODIČOVI SA NIČ NEPŘIHODÍ? — str. 10 JE ČORAZ MENEJ MIEST, KTORÉ ČLOVEK NEPRETVORIL „NA S/OJ OBRAZ“. KEBY NOSOROŽCE VEDELI ROZPRÁVAŤ, HÁDAM BY VRAVELI O STRATENOM RAJI. .. — strana 8 , Nechcete adoptovať starúmamu? Návrat do sveta farieb ANI DLHOROČNÁ SLEPOTA NEODRADILA KUBÄNSKU PRIMABALERÍNU A. ALONSOVÚ ÍSŤ ZA SVOJÍM CIEĽOM: „ZANECHAŤ SCÉNU, TO BY BOLA NAJVÄČŠIA ZBABELOSŤ.“ — strana 18 „AŽ PÔJDE MATKA DO DÔCHODKU, ZALOŽÍME SI RODINU,“ TVRDIA NOVOMANŽELIA. NAOZAJ NEMAJÚ INÉ RIEŠENIE? — strana 13 Francúzsko Marcové parlamentné voľby vo Francúzsku dali za pravdu tým, pre ktorých odchod prezidenta de Gaullea znamenal koniec jednej éry v politickom živote krajiny. Z hľadiska celkového vývinu nemení na veci ani to, že tieto voľby vyhrala koalícia pravicových strán na čele s gaullistickým Zväzom pre demokratickú republiku f UDR/ a že ľavici sa nepodarilo zvíťaziť nad „režimom, ktorý je podľa Mitterranda, jedného z predstaviteľov ľavice, po odchode generála de Gaulla bez duse, bez elánu". Prvé komentáre francúzskej tlače hovoria, že de Gaulleov nástupca Georges Pompidou to nebude mat ľahké. „Víťazi nemajú dôvod tváriť sa víťazoslávne. Ľavica má naproti tomu dôvod k spokojnosti, t ked sa zákernosti volebného systému pri rozdeľovaní posla po voľbách neckých kresiel stali pre ňu osudnými,* píše Combat. Aj L'Aurore tvrdí, že terajšia oslabená pravicová väčšina „bude musieť čeliť problémom, ktoré vôbec nie sú ľahké“. Vidí ich v menových problémoch aj v zahraničných záležitostiach, „ktoré sa Schumannovou porážkou dostávajú do chúlostivej situácie". Ďalšie noviny poukazujú na to, že pravica dosiahla víťazstvo len ústupkami a že budúca vláda f s Messmerom na jej čele sa už veľmi nerátaJ sa dostane do konfrontácie s požiadavkami hlavných odborových organizácií. Pôjde predovšetkým o splnenie predvolebných sľubov doterajšieho ministerského predsedu, ktoré dal voličom, aby vzal vietor z plachiet komunistom, o splnenie takých požiadaviek, ako je napríklad stanovenie hranice na odchod do dôchodku na 60 rokov, skrátenie pracovného času, zavedenie päťdňového pracovného týždňa, zriadenie dvetisíc jaslí, materských škôl a pod. Lenže to nie je všetko, čo strpčuje vládnej koalícii radosť z volebného víťazstva. Stačí si všimnúť volebné výsledky a porovnať ich s výsledkami predposledných volieb. Z 22 miliónov voličov takmer 11 miliónov dalo hlasy ľavicovým stranám, a tak podporilo ich spoločný program. Gaullistická UDR, nezávislí republikáni a centristi stratili v týchto voľbách milión tristotisíc hlasov a 103 poslaneckých kresiel, naproti tomu zjednotená ľavica si zdvojnásobila počet poslancov v Národnom zhromaždení aj pri tom všetkom, že v dôsledku volebného zákona nemajú ľavicové strany v parlamente spravodlivé zastúpenie. Po prvom kole volieb (4. marcaj, keď ľavicové sily — komunisti, socialisti a ľavicoví radikáli získali 46 percent hlasov a buržoázne strany iba 36 percent, vystrašená vládna kaolícia bila na poplach a celkom prestala vyberať prostriedky boja, takže ľavica sa sta{Pokračovanie na str. 2J n