Expres, aprilie-iunie 1976 (Anul 8, nr. 14-26)

1976-04-03 / nr. 14

/ Pohyb na juhu Afriky [Dokončenie z í. strany) dňa 11. novembra 1975, sa nevyriešia všetky problé­my, nahromadené za niekoľkostoročne) koloniálne] nadvlády Portugalcov. Zápas musel pokračovať, a to v politickej, hospodárskej a Ideologickej oblasti. Si­tuáciu komplikovala skutočnosť, že mladá nezávislá republika okamžite musela čeliť zúrivým útokom žoldnierov zo zahraničia a ich domácim pomáhačom. Rasistickí vládcovia v Juhoafrickej republike, v Ro­­dézii a predstavitelia reakčných imperialistických kruhov v hlavných mestách Západu pochopili nebez­pečenstvo, ktoré pre nich hrozí z toho, že nezávislá Angolská ľudová republika chce realizovať politiku medzinárodnej solidarity s bojom pokrokových de­mokratických síl na celom svete a premeniť Angolu, na pokrokový štát afrického kontinentu, ktorý by bol súčasne mohutným katalyzátorom oslobodzova­cieho boja v cele] južnej Afrike. Preto sa opäť opa­kovali také pokusy medzinárodnej reakcie o zvrá­tenie vývoja, aké v mnohorakej podobe použili pred­tým Spojené štáty v juhovýchodnej Ázii, na Kube, alebo v Kongu, kde sa im podarilo v roku 1961 zlikvidovať pokrokové zriadenie pod vedením hrdinu konžského ľudu Patricea Lumumbu — teda použitie žoldnierskych armád. Títo zabijáci, pozbieraní z ce­lého sveta, slúžia lupičským bandám. Využívajú ich aj špionážne centrály. Prostredníctvom týchto plate­ných vrahov si vybavujú účty aj koncerny a mono­poly vo večnom vzájomnom boji o čo najvyššie zisky. Profesia platených vrahov je charakteristickým vý­plodom kapitalistického zriadenia a dokonca je aj polooficiálpym nástrojom štátnej politiky viacerých imperialistických vlád. Svedčí o tom aj fakt, že žold­nieri, ktorí bojovali v Angole na strane rozkolníc­­kyčh organizácií UNITA a FNLA, boli financovaní zo štátnej pokladnice Spojených štátov. Prispievali však aj ďalšie západné vlády — vlna žoldnierov prúdila do Angoly aj z Veľkej Británie, pričom verbovači pôsobili aj v Nemeckej spolkovej republike, vo Fran­cúzsku a vo viacerých iných krajinách. , D.ošlo teda k tomu, že akcie, ktoré imperializmus a rasizmus organizujú na Juhu Afriky proti Angole, Mozambiku, Namíbii a iným oblastiam v tejto, časti Afriky, sú jednou z najhrubších a najbrutálnejších foriem pošliapavania základných noriem medzinárod­ného práva. V čom je však hlavný dôvod toho, že imperialistic­ké krajiny spolu s rasistickými juhoafrickými reži­mami režírujú práve žoldnierske akcie proti národ­nooslobodzovacím hnutiam? Odpoved treba hľadať v tom, že dnes sl úž Imperialistické vlády nemôžu fdovoliť to, čo v minulosti' — otvorené vójéťíský za­­•'slahnuf proti tým;- čo sa méchcú pbdriád'if diktátu.. Dokonca aj americký Kongres odmietol pripustiť, aby sa pó vietnamskom hazarde dostavilo nové nebez­pečné dobrodružstvo Spojených štátov, tentoraz v Angole. Pravda, Fordova administratíva urobila -všetky opatrenia, aby „zefektívnila“ svoju politiku v Angole. Ako napísali nigérljské noviny West Afri­can' Pilot, minister zahraničných veci USA H. Kissin­ger sa pri prejave v Kongrese uchýlil ku klamstvu a ku skresľovaniu faktov, aby ospravedlnil politiku vlády 'vo vzťahu k Angole. Kissinger tvrdil, že Spo­jené štáty sa vraj až od roku 1961 usilovali o po­skytnutie nezávislosti portugalským kolóniám v Afri­­ke! Nie je však tajomstvo, že vláda Spojených Štá­tov poskytovala bývalému portugalskému fašistické­mu režimu stálu finančnú pomoc, aby odvrátila oslo­bodenie jeho afrických kolónií, najmä Angoly. ■Režisérom operácií proti mladej Angolskej re­publike nevyšli ich zločinné plány. Žoldnierske bandy nedosiahli predpokladané vojenské úspechy, ale naopak, ich porážky potvrdzujú známu skutoč­nosť, že 'títo gangstri síce vynikajú vo zverstvách proti civilnému obyvateľstvu, prípadné nedostatočne vycvičeným vlastencom, ale keď narazia na odhodla­ný odpor, prejavujú sa ako zbabelci. Ich presvedčenie — niekoľko stoviek dolárov — jediné totiž nemožno porovnať s presvedčením tých, čo bránia svoju vlasť, sociálnu spravodlivosť a slobodu. A tak v týchto dňoch, keď vojská Ľudového hnutia za oslobodenie Angoly (MPLA) a zákonnej vlády Angolskej ľudovej republiky neohrozene likvidujú posledné zvyšky zradcovských jednotiek a žoldnier­skych kománd smerom k zairským hraniciam, Je jas­né, že v najbližšom čase bude možné hovoriť o úplnom stroskotaní plánov o „bleskovom a víťaznom“ ťažení juhoafrických vojsk na angolské hlavné mesto Luan­­du. Ako nedávno vyhlásil tanzánsky prezident J. Neyre­­re, angolská vojna nie je vojnou za komunizmus alebo proti nemu. je to pokračovanie za nezávislosť, ktorá sa začala ešte v roku 1961. Afrika preto víta pomoc, ktorú poskytuje angolskému ľudu Sovietsky zväz, ďalšie socialistické krajiny a ostatné pokro­kové, sily z. celého sveta K.tomu možno dodať, že nedávna Medzinárodná konferencia solidarity s bo­jom angolského Tudu, ktorú usporiadali v angol­skom hlavnom meste. Luánde, bola vyjadrením mobi­lizácie medzinárodného úsilia v prospech angolského ľudu bojujúceho za skutočnú nezávislosť. V pozdrav­nom telegrame konferencii potvrdil generálny ta­jomník OV KSSZ L. BreŽnev solidaritu Sovietskeho zväzu s ľudom Angoly, s MPLA, so zákonnou vládou prezidenta Néta ako aj so všetkými bojovníkmi za skutočnú africkú nezávislosť. MILAN ŠPANÍR ex#presClSLO 14 1. „Nechcete si sadnúť na mofe miesto ...?“ (Volksstimme) Späť za pôvodné hranice Slzotvorný plyn a streľba zo samopalov nemôže zabrániť demonštráciám Arabov na arabských úze­miach okupovaných Izraelom i v Izraeli samotnom, ale len znovu odhaľuje pokrytecký charakter kolo­niálnej a okupačnej politiky Izraelskej vlôdnúcej triedy. Arabské demonštrácie, na jordánskom území oku­povanom Izraelom sú namierené proti Izraelskému kolonializmu, proti budovaniu izraelských sídlisk na arabskom území a proti podvodným voľbám, ktorých cielom je dosadiť do arabských miest izraelských a proizraelských predstaviteľov. Vnútorná situácia Izraela sa stále zhoršuje a ne­zlepšia ju ani jadrové zbrane v rukách Izraelských militaristov. Izrael potrebuje mier, ktorého podmien­kou je návrh okupačných jednotiek za pôvodné hra­nice, uznanie národných práv palestínskeho ľudu a nový kurz, smerujúci na zlepšenie vzťahov so svetovými mierovými silami. DAILY WORLD, New York Politika izolácie V Egypte sa v poslednom čaše robí, všetko, aby sa zmaril 'pokrokový kufz, aký nastúpil bývalý prezident Gamál Abdan Näsír. Vedenie krajiny sa s naži roz­víjať súkromný sektor, čím ohrozuje vymoženosti egyptského ľudu. Ďalším krokom v tomto smere bolo jednostranné vypovedanie sovietsko-egyptskej zmluvy o priatefstve a spolupráci. Tento krok, ktorý znamená zradu národných záuj­mov, uvítala s veľkým uspokojením tlač Imperialis­tických štátov. Prezident Anvar Sadat však nie schopný zmeniť chod dejín egyptského fudu. V Egyp­je te sa proti Sadatqvej .politike vyslovili sily, ktoré žiadajú, aby sa pokračovalo v Náslrovej politike, ktorá zodpovedá skutočným národným záujmom kra­jiny. Sadatova politika izoluje Egypt od pokrokových demokratických vlád tretieho sveta a privádza kra­jinu do tábora imperialistov. ATHTHA, Kolombo Sadatovo vypovedanie zmluvy o priateľstve a spo­lupráci medzi Egyptom a Sovietskym zväzom je yel­­kým otrasom pre všetkých . Egypťanov, ktorí sa úprimne vyslovujú za rozvoj užších priatelských sty­kov a spoluprácu so socialistickými krajinami a naj­mä so Sovietskym zväzom. Sovietsky zväz dôsledne a úprimne podporuje boj za slobodu zotročeného a utláčaného ľudu na celom svete a všemožne rozši­ruje pomoc v záujme rýchleho hospodárskeho roz­machu chudobných rozvojových krajin. Ak uvážime, aké pevné priatefstvo spája doteraz ľud oboch krajín, nemožno Sadatovo rozhodnutie zrušiť zmluvu so ZSSR a uchádzať sa o priazeň Spo­jených štátov označiť za múdry krok. PATRIOT, Dillí Čudní priatelia V novej kampani proti tzv. „vnútorným stúpencom vývoja kapitalistickou cestou“ rozvíjajú čínski pre­dáci styky s najreakčnejšími a zdiskreditovanými stúpencami kapitalizmu. Názorne o tom svedčia ne­dávne návštevy Heatha, Straussa, senátora Jacksona a iných v Pekingu; senátora Jacksona si reakčné americké kruhy celkom mimoriadne vážia. To všetko je v príkrom rozpore s tým, že čínske úrady nepo­volili návštevu Michaela McGeheeho, ktorý .chcel Cí­nu navštíviť ako vedúci delegácie Národného odbo­rového zväzu britských baníkov, ako 1 návštevu fran­cúzskeho komunistického poslanca, ktorý mal byť členom francúzskej parlamentnej delegácie. Cfpski vedúci predstavitelia otvorene vyzývajú na posilňovanie vojenského bloku NATO. V Angole po­skytovali podporu rozbijačským: skupinám UNITA a FNLA v ich boji proti skutočným bojovníkom za oslobodenie — MPLA a Angolskej ľudovej republike. V článkoch, najreakčnejšej tlače, ktoré často obsa­hujú výroky vedúcich západných politických činite­ľov, vedú čínski predáci politickú vojnu proti So­vietskemu zväzu. Antisovietizmus ich stavia k naj­­reakčnejším politickým činiteľom dnešných čias. Svo­jou politikou zaslepeného antisovletizmu sa čínski predáci stavajú do opozície proti ostatným socialis­tickým krajinám, komunistickým stranám a národ­nooslobodzovaciemu hnutiu. Odmietajú pokrokové tendencie súčasnosti, čo ohrozuje nielen svetový mier a pokrok, ale 1 čínsky ľud, ktorého životné záujmy vyžadujú, aby sa s touto zhubnou zahraničnou poli­tikou skoncovalo. MORNING STAR, Londýn Odchod Američanov Americká vojenská prítomnosť v Thajsku bola už dávno predmetom kritiky pokrokových a demokra­tických zoskupení, ktoré v nej videli vážne nebez­pečenstvo pre normalizáciu* vzťahov Bangkoku s no­vými revolučnými vládami v Indočíne. Táto otázka sa stala rovnako závažnou 1 vo vnútropolitickom vý­voji krajiny. Voľby, ktoré sa majú konať v apríli, viedli' k aktivizácii pravicových síl spojených s vo­jenskými kruhmi, ktoré majú v Thajsku veľký vplyv. Konfrontácia pravice s demokratickými silami by mohla viesť k zostreniu situácie, v ktorej by voľby neboli možné. Otázka stiahnutia amerických vojsk z Thajska sa však napriek tomu dočkala vyvrcholenia. Rozhodnu­tie thajskej vlády o konečnej evakuácií amerických vojsk prišlo po týždennom neplodnom rokovaní, pri ktorom americká strana sa usilovala o vypracovanie nového spôsobu evakuácie. Spojené štáty chceli ne­chať na území Thajska značnú časť svojich vojsk, ktoré sú umiestené v strategických a výzvedných základniach. Rozhodnutie thajskej vlády, ktorá nesúhlasí s pre­dĺžením pobytu amerických vojsk v krajine, nepo­chybné prispeje k upevneniu pozitívnych tendencií v juhovýchodnej Ázii po ukončení vojny vo Vietname. Súčasne sa môže stať novým Impulzom na normali­záciu vzťahov Bangkoku so susednými krajinami in­­dočínskeho polostrova. ZYCIE WARSZAWY Hniezda štvania V záujme ďalšieho rozvoja normalizácie situácie v Európe a upevnenia bezpečnosti a spolupráce štá­tov tohto kontinentu treba zastaviť činnosť štvavých a špionážnych rozhlasových staníc „Sloboda“ a „Slo­bodná Európa“. Likvidácia týchto pozostatkov studenej vojny by zodpovedala tak normám, medzinárodného-práva, ako 1 normám politickej morálky, ktoré sú obsiahnuté v tretej časti záverečného dokumentu Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Tieto americké štvavé rozhlasové stanice môžu vysielať ohovárania a dezinformácie len vďaka podpore vplyvných poli­tických síl Spojených štátov a NSR, ktoré vystupujú proti uvoľneniu medzinárodného napätia a usilujú sa o návrat do obdobia „studenej vojny“. V oboch staniciach pracujú rôzni „špecialisti na otázky života v ZSSR“, z ktorých sa mnohí zúčastnili s hitlerovcami na krvavých zločinoch za druhej sve­tovej vojny. Pracujú tam tiež „nové kádre“ z radov zradcov a emigrantov, vrátane tých, ktorí mali na­mierené do Izraela, ale teraz sa usadili v západnom Nemecku. Všetky zodpovedné funkcie v oboch štvavých vy­sielačkách zaujímajú veľmi dobre platení agenti ame­rickej špionážnej služby CIA. Im slúži aj do 1300 buržoáznych novinárov, rôznych „sovietológov“ a za­mestnancov pobočných redakcií oboch staníc v Pa­ríži, New Yorku, Ríme a niekoľkých ďalších hlavných mestách kapitalistických štátov. IZVESTIJA, Moskva „Oplátky?“ — „Ano, úplatky!" „Ttei Lockheed?“ — „Nie, CIA!“ (Neues Deutschland) 2 t

Next