Historia Ecclesiastica 2016/1
Tanulmányok - Lucia Šteflová: EVANJELICKÁ CIRKEV A. V. VO SVETLE KANONICKEJ VIZITÁCIE Z POTISKÉHO DIŠTRIKTU Z ROKU 1741
28 Lucia ŠTEFLOVÁ Toto obdobie sa pokúsime priblížiť na základe analýzy kanonickej vizitácie, ktorú vykonal v roku 1741 superintendent Potiského dištriktu Juraj Ambrozi. Kanonické vizitácie sú dôležitým prameňom, slúžiacim na poznávanie cirkevných dejín, taktiež dotvárajú obraz každodennosti cirkevného zboru a podrobne zachytávajú skutočný stav cirkevných ustanovizní, a to z hľadiska hospodárskeho, právneho i náboženského. Kanonická vizitácia z Potiského dištriktu z roku 1741 je napísaná prevažne v latinčine, ojedinele sa v nej nachádzajú aj zápisy v maďarčine a obsahuje i celé pasáže v biblickej češtine.8 Kanonická vizitácia z roku 1741 opisuje stav v cirkevných zboroch v Štítniku, Ochtinej, Rochovciach, Slavošovciach, Lehote,9 Roštári, Koceľovciach, Slavoške, Petrove, Hankovej, Markuške, Kobeliarove, Brdárke, Vyšnej Slanej, Rejdovej, Dobšinej, Vlachove, Gočove, Nižnej Slanej, Brzotíne, Rakovnici, Rožňavskom Bystrom a v Honciach.10 V každom zázname v kanonickej vizitách z roku 1741 nachádzame presné informácie o situácii v jednotlivých cirkevných zboroch evanjelickej cirkvi a. v. Každý zápis obsahuje meno miestneho farára, opis kostola, vlastníctva a majetkov zboru a taktiež záznamy o vyplácaní cirkevných dôchodkov a platení cirkevných daní. Pred prvým záznamom sa nachádza štruktúra, ktorej by sa mala kanonická vizitácia pridržiavať vo svojich zápisoch. Obsahuje 3 body, pričom každý z nich sa mal venovať jednej zo zložiek cirkevného života. V prvom bode sa mal vizitátor venovať kostolu, v druhom škole. Tretí bod sa zameriaval na farnosť a bol rozčlenený na ďalších päť bodov, v rámci ktorých mal vizitátor v prvom bode vymenovať cirkevných hodnostárov, v druhom popísať stav budov vo vlastníctve cirkevného zboru, a to na mieste 1. kostol a jeho majetky, 2. farnosť, 3. škola. Ďalej sa mal vo svojich zápisoch venovať benefíciám 1. kostola, 2. fary a 3. školy. Vo štvrtom bode sa mal zaoberať cirkevnými úradmi a v piatom rôznymi pripomienkami, dodatkami a prosbami.11 V prvom zázname z cirkevného zboru v Štítniku sú uvedené citáty v biblickej češtine, odkazujúce na prácu vizitátora: „Užitečnau sup. intendentskau anebo biskup- 8 Na synode evanjelickej cirkvi v Žiline roku 1610 sa jazyk Kralickej Biblie z rokov 1579 - 1593 stal oficiálne uznaným bohoslužobným a úradným jazykom slovenskej evanjelickej cirkvi. Ako normatívny textový model pravopisu i jazyka oficiálnej češtiny sa stalo nové vydanie Kralickej Biblie v Halle roku 1722 a Agendy roku 1734, ktoré do tlače pripravili Daniel Krman a Matej Bel. Systematickou pravopisnou a gramatickou normou oficiálnej (biblickej) češtiny na Slovensku sa stala Grammatica Slavico-Bohemica (1746) Pavla Doležala. Táto spisovná norma češtiny na Slovensku sa dodržiavala v biblických textoch a v duchovnej piesni (Cithara sanctorum, 1636). V neskorších vydaniach (doteraz ich vyšlo 150) dochádzalo aj v duchovných piesňach k poslovenčovaniu. Tendencia zosúlad’ovať, resp. približovať písaný (spievaný) jazyk s jazykom hovoreným neustávala. Spisovnú češtinu od konca 17. storočia vo svojich rekatolizačných dielach intenzívne používali aj slovenskí katolícki spisovatelia. Bližšie: ŠVAGROVSKÝ, Štefan. Od spisovnej češtiny k Bernolákovej slovenčine. In Jazykovedný časopis. ISSN 1337-6853,2007, roč. 58, č. 1, s. 59 - 61. ’ Dnes Čierna Lehota. 10 Cirkevné zbory uvádzame v poradí, v akom ich uvádza kanonická vizitácia. 11 V kanonických vizitáciách z roku 1713 a z 1720, ktoré vykonal gemersko-šarišsko-spišský superintendent Samuel Antoni, nenachádzame pred samotným zápisom takúto štruktúru, i keď sa obe vizitácie taktiež zaoberajú jednotlivými zložkami, nie sú očíslované. V priebehu dvadsiatich rokov, čo predstavuje rozptyl medzi skúmanými vizitáciami z rokov 1713,1720 a 1741, tak môžeme sledovať snahu o štrukturovanie zápisov v kanonických vizitáciách.