Katolícke Noviny, 1971 (LXXXVI/1-52)
1971-01-10 / No. 1-2
DUCHOVNÝ POKRM TÝŽDŇA {Týždeň po I. nedeli v coku) PONDELOK: „PANE, AK CHCEŠ, MÔŽEŠ MA DČISTIŤ...I“ (Lk 5, 12—16) Malomocenstvo )e strašná choroba. Malomocenstvo telesné je do Istej miery ebrazom „malomocenstva duševného“. Tak ako telesne malomocný stratil zdravie, čistotu, krásu, možnosť pra1 covať a zveiadovať svo] život, podobne človek obťažený ťažkými hrlechaml stratil milosť posväcujúcu, krásu a nádheru svojej duše, duševnú spokojnosť, niekedy 1 chuť do života a práce. Nemá pokoja, lebo ťažkým hriechom narušil rovnováhu svojho svedomia, pomer voči Pánu Bohu a neraz i voči blížnemu. Tento stav duše je neraz taký vážny, že nepostačuje ho otupiť a ohlušiť ani alkohol, drogy, tanec, hudba, ani spoločnosť. Iné je „vyznanie hriechov“ a Iné „odpustenie hriechov“! Sviatosť pokánia nemožno ničím nahradiť. Je to skutočne božská sviatosť pre obťažené a ubolené srdcia všetkých vekov. Preto ju mohol ustanoviť Iba ten, o ktorom vyznal malomocný: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiťl“ Vo sviatosti pokánia „zhadzujeme zo seba starého človeka a obliekame na seba nového“, ktorý predsavzal začať nový život v Kristu Jesl žišovi. UTOROK: „BUDIA PRICHÁDZALI A DÁVALI SA KRSTIŤ...“ (Jn 3, 22—30] Malý katechizmus o krste hovorí: Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorá 1. očistí človeka od všetkých hriechov, 2. posvätí človeka a dá mu nadprirodzený život (posväcujúcu milosť), 3. zbaví človeka veijného trestu a všetkých dočasných trestov, 4. činí človeka kresťanom, t. j. členom cirkvi putujúcej, 5. dáva človeku nárok na pomáhajúcu milosť, potrebnú pre kresťanský život. Podlá Pána Ježiša je to sviatosť znovuzronta. Pri krste sa človek „znovu narodí“, dostáva nadprirodzený život z „vody a z Ducha Svätého“ (Jn 3, 16). Voda, ktorá rodí zo svojho lona život (Gen 1, 20), je akoby materinským lonom, do ktorého Duch Kristov vkladá svoju životodarnú silu — a v krste vzkriesi nového človeka. „Kto je v Kristovi, je nové stvorenie. Staré sa pominulo a hla, nastalo nové“ (2 Kor 5, 17). „K čomu narodenie, keby sa nám nedostalo vykúpenia?“ Každého kresťana krst zaväzuje ku statočnému a príkladnému kresťanskému životu. STREDA: „UTIAHOL SA NA OSAMELÉ MIESTO A TAM SA MODLIL...“ (Mk 1, 29—39). Pán Ježiš často sa utiahol do samoty a tam sa modlil. Niekedy je to ráno, niekedy večer, raz je to v chráme, Inokedy na púštt. Kristus — muž práce. Kristus — muž bolesti, muž modlitby. Čo je to modlitba, že sl pre ňu nachádza čas? Je to „stretnutie“ nášho najvnútornejšieho „ja“ s Pánom Bohom. Kameň sa nevie a nemôže modliť. Ani najkrajšia ruža. Ani najsilnejšie zviera. Modliť sa môže jedine človek. Aký ciel a zmysel má sledovať naše „stretnutie“ s Pánom Bohom? Má to byť oslava: Božia, vďaky vzdávanie, odprosovanie za hriechy a prosba o pomoc a požehnanie. Kto sa takto díva na svoje „stretnutie“ s Pánom Bohom, toho celý vonkajší svet s jeho krásami a radosťami, ťažkosťami a bolesťami, celý vnútorný svet túžob a náklonností bude mimovoľne privádzať k Bohu. ŠTVRTOK: „CHCEM, BUĎ ClSTÝ ...!“ (Mk 1, 40—45) Hriech je továrňou na slzy, bolesti a utrpenie v osobnom, rodinnom, spoločenskom i medzinárodnom meradle. Človek, ktorý svoje vášne povýšil na boha, zotročuje seba áj Iných. Kto hladá šťastie v bezpráví, nikdy ho nenájde. Kto si myslí, že sebaovládanie nie je možné, alebo %e cesta príkazov Božích presahuje sily človeka, sám si vyrá’ža zbraň z ruky a zrieka sa už vopred dôstojného života človeka-kresťana. Čo s obťaženým svedomím? Pán Ježiš pozná našu slabosť, preto nás neodsudzuje. Odsudzuje iba hriech. Na očistu duší našich ustanovuje sviatosť pokánia. Ide mu totiž o to, aby sme začali nový život v milosti posväcujúcej ako bohumilé dietky Božie. Pán Ježiš sl želá, aby sme boli Iuďml čistých rúk a čistého svedomia. Ba — aby sme boli „chrámami Ducha Svätého“. Je to Ideál? Áno. Uskutočniteľný Ideál? Ano. Majme dobrú vôľu a milosť Božia nám pomôže, aby sme vznešený ideál stvárnili do praktických tvarov. PIATOK: „A KEĎ JEŽIŠ VIDEL ICH VIERU ... !“ (Mk 2, 1—12) Možno vidieť vieru? Čo značí veriť? Veriť značí za pravdu uznávať, čo Boh zjavil a čomu nás učí Cirkev. Dá sa to „vidieť“? Dá. To, čo je vo vnútri človeka, prirodzene, sa prejavuje navonok. To platí o radosti, bolesti, práve tak ako aj o viere alebo nevere, prípadne o iných prejavoch človeka. Radosť sa prejavuje úsmevom. Ziaf plačom alebo zármutkom. Bezohľadnosť a sebectvo v mravnom a nespoločenskom jednaní s Inými. Mamonárstvo v podvodoch a krádeži. Bohorúhavosí v preklínaní. Šmilstvo v prejavoch nemravnosti. Poctivosť v práci. Tá starena, ktorá sa tíško modlí vo vlaku ruženec, 1 keď nehovorí — hovorí, vyznáva. Tak. v praxi možno vidieť“ naše vnútro, našu vieru. Opravdivá viera prejavuje sa aj dnes vo viditelných „divoch“ opravdivého kresťanského života, spolunažívania a práce. SOBOTA: „NEPRIŠIEL SOM VOLAŤ SPRAVODLIVÝCH, ALE HRIEŠNIKOV“ (Mk 2, 13) „Tak Boh íniloval svet, že Syna svoj- • ho jecinoŕodeného dal, aby kto v neho uverí nezahynul, ale mal život večný!“ Boh, ktorý je Láska sama v sebe, z nevyspytateľnej lásky stvoril svet i človeka na svoj „obraz“. Nechce „smrť hriešnika, ale aby sa obrátil“. Chce, aby činil pokánie a* tak sa stal účastným života ozaj šťastného už tu na zemi, ako predzvesť toho vo večnosti. V tomto smere Kristus podniká všetko, aby „zachránil to, čo by malo zahynúť“. Všade chodí, koná dobro. Vyučuje, karhá, miluje, koná, trpí. umiera, vstáva zmftvych, ustanovuje Cirkev, aby pokračovala v jeho diele po všetky dni... Hriešnik je naozaj chorým človekom. Chorí potrebujú lekára a patričné lieky. Lekárom duší je Kristus. Liekom je dobrá svätá spoveď. Život je povolaním ku svätosti a spáse,' nie zdrapom bezcenného papiera. Hriech ešte nikoho neurobil šťastným. Šťastie a životná radosť spočíva v čistom a mravnom živote. Preto Pán Ježiš sa nám prihovára: „Učte sa odo mňa . ..!“ Dr. Jozef Šesták Na Božie narodenie oslávil svoju šesťdesiatku biskupský radca Stefan Lóri n c z, spr. fary v Sávali, okr. Lučenec, rodák z Blhoviec, ordinovaný v Rožňave 9. II. 1936. Jubilant bol aktívnym mierovým pracovníkom, zapojený aj do spoločenských organizácií ZČSP, CsCK, Sväzarmu, ako aj do okrašlovacích akcií „Z“. Dodatočne želáme jubilantovi hojnosť Božích milostí! Sviatok krstu Pánovho I. LEKCIA (Iz 42, 1—4; 6—7) Toto hovorí Pán: Hľa, Sluha môj, priviniem ho, vyvolený môj, zaľúbilo sa mi v ňom. Ducha svojho som vložil naňho, právo (privedie národom. Nebude kričať, nepozdvihne a nedá počuť na ulici svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nezahasí, pravdivo prinesie právo. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na náuku jeho čakajú ostrovy. — Ja, Boh, som ťa povolal v pravde a držal som ťa za ruku a utvoril a urobil som ťa zmluvou ľudu, Svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči, vyviedol zo žalára väzňov a z väzníc tých, čo bývajú vo tme. II. LEKCI A (Sk 10, 34—38) V tých dňoch otvoril Peter ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nehľadí na osobu, ale v každom národe milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval im spásu skrze Ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Júdsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre robil a všetkých diablom posadlých uzdravoval, lebo Boh bol s ním. EVANJELIUM (Lk 3, 15—16; 21—22) V tom čase, keďže ľud žil v očakávaní a všetci si mysleli v srdci o Jánovi, že azda on je Mesiášom, odpovedal Ján všetkým: „Ja vás krstím vodou, ale po mne prichádza mocnejší, ktorému nie som hoden rozviazať remienky na obuvi. Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. Keď sa všetok ľud dával krstiť a aj Ježiš bol pokrstený, kým sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch svätý v telesnej podobe ako holubica zostúpil na neho a z neba ozval sa hlas: „Ty si Syn môj milovaný, v tebe sa mi zaľúbilo.“ ŽELÁME VÁM VEĽA SŤATIA! Na začiatku roku si podávame ruky a želáme si veľa šťastia. Lenže, čo si to vlastne želáme? Co je to šťastie? Švédsky časopis položil túto otázku čitateľom. A čitatelia odpovedali. Väčšina z nich sa vyjadrila, že šťastie sú peniaze, a mnohí ďalší za šťastie pokladali slávu a krásu. Ak by peniaze boli šťastím, tak potom najšťastnejším by mal byť najbohatší muž sveta Paul Getty a jeho šťastie by sa malo prejaviť i navonok. Synova nevesta však o ňom hovorí: Pri prvom stretnutí zapôsobil na mňa dojmom ľadového vrchu. V jeho blízkosti je človeku v lete zima. S ľuďmi vie rozprávať len o peniazoch... Keď nerozpráva o peniazoch, tak patom hovorí so zvieratami. Zvieratá sú mu milšie než ľudia... Je možné, že miliardárove nepriateľstvo k ľuďom narástlo v piatich nevydarených manželstvách. On sám o svojich manželstvách hovorí: Na tomto úseku som bohato trestaný za svoje bohatstvo. Ak by šťastím mala byť sláva, tak potom najšťastnejšou ženou sveta by mala byť Jacqueline Onassisová. Bola manželkou amerického prezidenta a teraz je manželkou miliardárovou. Nič však nenasvedčuje tomu, že by bola šťastná. Ak by šťastím mala byť krása, tak veľmi šťastnou by mala byť azda Brigitte Bardotová. Známe je však teo, že nedávno sa už po štvrté pokúsila o samovraždu. A tak šťastím nie sú ani peniaze, ani sláva ani krása. Šťastie neraz nepoznajú ani najväčší boháči ani ľudia najslávnejší a najobdivovanejší, ale na druhej strane ho dosahujú a majú a v ňom žijú ľudia jednoduchí, ktorí „okrem šťastia nič nemajú“. Jednoduchá žena rozpráva: — Moje najväčšie šťastie v živote, to bola hodina, keď prišla na svet moja dcérka. A jej príchodom začalo moje neopísateľné šťastie... Dieťa je naozaj tým najväčším šťastím matkiným. Je radosťou a pýchou otcovou, je základom rodinného šťastia, ktoré nič nevie nahradiť. Dnešný sviatok krstu Pána Ježiša privádza nám na myseľ krstiny v našich domoch: tú radostnú duchovnú udalosť, keď dieťa v chráme krstom svätým je prijaté do Cirkvi. Krstiny sú zároveň oslavou Božej dobroty a veľkého stále sa opakujúceho zázraku stvorenia, keď z vôle Božej prichádza na svet nový človek, prichádza na svot dieťa, ktoré má byť oslavou Stvoriteľa a šťastím rodičov. Šťastie si však treba zaslúžiť a každému šťastiu treba pripraviť i náležité miesto: aj dieťatko, ktoré má prísť na svet, potrebuje mať pripravené svoje miesto v sporiadanej rodinke, ktorá ho môže prijať s radosťou. Pokojný a šťastný život manželov, to je povinnosť i voči dieťaťu. Ak vám teraz na začiatku roku želáme veľa šťastia, zaiste vám želáme všetko to, čo ku šťastiu napomáha. Aj peniaze pomáhajú vytvárať rodinné šťastie. Peniaze pomôžu vystavať základy rodinného domčeka, ale samotné rodinné šťastie musíte si vytvoriť iným: dobrým životom a vzájomnou láskou. Do nového roku želáme vám teda veľa šťastia: veľa rodinnej lásky. A táto láska nech je s vami po celý rok a nech vás sprevádza po všetky dni vášho života. LADISLAV POLÁK 6. januára: SVIATOK ZJAVENIA PÁNA; rúcho biele. — Slávnosť (I. triedy). — Omša: misál, str. 133, Gl., 1. lekcia „„Sláva Pánova zaskvela sa nad tebou“ (Iz 60, 1—6), 2. lekcia „Teraz sa zjavilo, že pohania sú spoludedtčmi vykúpenia“ (Ef 3, 2—3; 5—6), evanjelium „Prišli sme z východu pokloniť sa Pánovi“ (Mt 2, 1—12), Kŕ., pref. a Komunikantes vlastné. 7. januára: ŠTVRTOK PO ZJAVENÍ PÁNA; rúcho biele. — Omša Zjavenia Pána, bez Gl., lekcia „Skúmajte duchov, či sú z Boha“ (1 Jn 3, 22—4, 6), LEKCIONÁŘ V., str. 112, evanjelium „Priblížilo sa kráľovstvo nebeské“ (Mt 4, 12—17; 23—25), bez Kr., pref. Zjavenia Pána. 8. januára: PIATOK PO ZJAVENÍ PÁNA; rúcho biele. — Omša Zjavenia Pána, misál, str. 133, bez Gl., lekcia „Bob je láska“ (1 Jn 4, 7—10), evanjelium „Ježiš rozmnožil chleby a ukázal sa ako prorok“ (Mk 6, 34—44), bez Kr., pref. Zjavenia Pána. §. januára: SOBOTA PO ZJAVENÍ PÁNA; rúcho biele. — Omša Zjavenia Pána, misál, str. 133, bez Gl., lekcia „Keď sa milujeme navzájom, Boh je v nás“ (1 Jn 4, 11—18), evanjelium „Videli sme ho, ako kráča po mori“ (Mk 6, 45—52), bez Kr., pref. Zjavenia Pána. 10. januára, prvá nedeľa po Zjavení Pána: SVIATOK KRSTU PÁNOVHO; rúcho biele. — Sviatok (II. triedy). — Omša ako predtým 13. januára, misál, str. 144, Gl., 1. lekcia „Hľa, sluha môj, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Iz 42, 1—4; 6—7), 2. lekcia „Boh ho pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 34—38), evanjelium „Keď bol Ježiš pokrstený a kým sa modlil, otvorilo sa netío“ (Lk 3, 15—16; 21—22), Kr., pref. Zjavenia Pána. 11. januára: PONDELOK PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Boh prehovoril k nám skrze Syna“ (Žid 1, 1—6), evanjelium „Kajajte sa a verte v evanjelium“ (Mk 1, ,14—20), bez Kr., pref. spolo'čná. 12. januára: UTOROK PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Slušalo sa priviesť pôvodcu spásy k cieľu utrpením“ (Žid 2, 5—12), evanjelium „Ježiš učil ako taký, ktorý má moc“ (Mk 1, 21—28), bez Kr., pref. spoločná. 13. januára: STREDA PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK, rúcho zelené. — Omša prvej nedele* po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Vo všetkom sa musel stať podobný svojim bratom, aby mohol byť milosrdným“ (Žid 2, 14—18), evanjelium „Uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby“ (Mk 1, 29—39), bez Kr., pref. spoločná. 14. januára: ŠTVRTOK PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Navzájom sa povzbudzujte, kým sa hovorí DNES“ (Žid 3, 7—14), evanjelium „Zmizlo z neho malomocenstvo a bol očistený“ (Mk 1, 40—45), bez Kr., pref. spoločná. Alebo fubovofne: SV. HILÄR, biskup a učiteľ Cirkvi; rúcho biele. — Omša In medio, misál, str. 49 (s hviezdičkou), bez Gl., čítania ako vyššie, bez Kr., pref. spoločná. 15. januára; PIATOK PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Usilujme sa prísť na miesto pokoja“ (Žid 4, 1—5; 11), evanjelium „Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ (Mk 2, 1—12), bez Kr., pref. spoločná. 16. januára: SOBOTA PRVÉHO TÝŽDŇA CEZ ROK; rúcho zelené. — Omša prvej nedele po Zjavení Pána, misál, str. 141, bez Gl., lekcia „Predstupujme s dôverou pred trón milosti“ (Žid 4, 12—16), evanjelium „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mk 2, 13—17), bez Kr., pref. spoločná. Alebo fubovofne: SPOMIENKA PANNY MÁRIE; rúcho biele. — Omša Vultum, misál, str. 95 (s hviezdičkou), bez GL, čítania ako vyššie, pref. mariánska. 17. januára: DRUHÁ NEDEĽA PO ZJAVENÍ PÁNA (2. cez rok); rúcho zelené. — Omša druhej nedele po Zjavení Pána, misál, štr. 146, Gl., 1. lekcia „Tešiť sa bude ženfch neveste“ (Iz 62, 1—5), 2. lekcia „Jeden a ten istý Duch, ktorý Jednému každému osobitne udeluje, ako chce“ (1 Kor 12, 4—11), evanjelium „Tento div'v Káne Galile|ske) bol prvý, ktorý učinil Ježiš“ (Jn 2, 1-12), Kr., pref. nedelná. MENLIVÉ ČASTI svätej omše t (10. januára) PIESEŇ PRI PRÍCHODE KŇAZA: Hľa, prichádza vladár Pán — a v Jeho ruke je kráľovstvo, moc a vláda. — (Z) Bože, daj súd svoj Kráľovi — a svoju spravodlivosť Kráľovmu Synovii — Sláva Otcu ... — Hľa, prichádza ... RESPONZORIOVÝ ŽALM: Vzdajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu jeho mena; — vo svätom rúchu pokloňte sa Pánovi! R/. Pán pokojom požehná svoj ľud. Hlais Pánov nad vodami! — Pán nad veľkými vodami! — Hlas Pánov taký mohutný! — Hlas Pánov taký veľkolepý! — R/. Boh velebnosti zahrmel a kmáše lesy. — Pán tróni nad záplavou vôd — a bude tróniť Pán, Kráľ naveky. — R/. ALELUJOVÝ VERS: Aleluja, aleluja, (aleluja). — ŇBbesla sa otvorili a zaznel Otcov hlas: — Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajtel — Aleluja, (aleluja, aleluja). PIESEŇ NA OBETOVANIE: Prinesú dary králi Tarzisu a ostrovov, — oddajú dane oddanosti králi Arabov a zo Sáhy. — A všetci králi sa mu poklonia, — budú mu slúžiť všetky národy. PIESEŇ NA PRIJÍMANIE: Videli sme jeho hviezdu na Východe — a prišli sme sa s darmi pokloniť Pánovi. Omysel Apoštolátu modlitieb na január: Aby silnela modlitba za jednotu medzi všetkými kresťanmi a viedla k tej jednote, ktorú Kristus dal svojej Cirkvi. Aby kresťania v misijných krajinách účinne prispievali na sociálny pokrok ich ľudu. Svätý Otec za vyriešenie bytovej otázky Svätý Otec 28. XII. prijal na osobitnej audiencii členov rímskej mestskej rady na čele s mešťanostom, pričom si vymenili vianočné a novoročné dobroželania. Pápež Pavol VI. pritom kládol im na srdce najmä tri veci: predovšetkým vyriešenie bytovej otázky chudobných prisťahovalcov, ktorí žijú na predmestiach Ríma v provizórnych barakoch. „Aj oni sú Rimania, sú kresťania* sú ,naši bratia“, povedal Svätý Otec a prisľúbil prispieť skromným podielom na vyriešenie ich bytových problémov. Na druhom mieste Svätý Otec odporúčal ochranu archeologického a umeleckého dedičstva mesta Ríma. A napokon zdôraznil potpebu zriadiť nové farnosti a stavať kostoly v nových mestských štvrtiach. Vianoce v Betleheme a Nazarete Priebeh tradičných vianočných osláv v Betleheme nenarušil ani atentát palestínskych partizánov. V Betleheme sa zišlo do 20.000 pútnikov. Polnočnú sv. omšu a sprievod do jaskyne Narodenia viedol nový latinský jeruzalemský patriarcha Msgr. Beltriti. Veriaci, ktorí sa nemohli dostať do kostola, mohli sledovať obrady, premietané tele-kamerami na obrovskom plátne na námestí pred bazilikou. Medzi pútnikmi boli tiež kresťania z Libanonu, Egypta a Kuvajtu. V Nazarete boli tiež slávnostné bohoslužby v bazilike Zvestovania. Celé mesto bolo slávnostne osvetlené a tlampače prenášali priebeh bohoslužieb z baziliky do celého mesta. Bez protislužieb Faust si predal dušu, aby si ňou získal život. Mladosť, moc, bohatstvo, lásku chcel dostať za dušu. Koľko ráz takýmto Istým spôsobom núkame aj my svoju fütyköst, cit svojej spravodlivosti a svoju líšku v úrade, doma v kruhu svojich známych? Koľko ráz si čo najďalekosiahlejšie vzájomne vynucujeme svoje pochopenie, poctivé služby v nádeji, že nám to čoskoro vrátia. Máme niekoho radi, ale iba ak aj nás má rád. Sme ochotni zmeniť mienku, ale iba ak to urobí a] ten druhý. Vieme byt statoční, ak sú a] voči nám statoční. Teda „predáme“, ak máme kupca a „kúpime“, ak nás k tomu doženie núdza. Plníme svoje záväzky, ale či medzitým nepožívame osoh alebo výhody, čo zo záväzkov plynú a tak sa čoraz viac zriekame samých seba a pozabúdame sa? Keď si porovnáváme alebo vymieňame názory, často bez kritiky prijímame zistenia iných, službu meníme na,posluhovanie, lásku na opičiu lásku. Takto naše činy a naše rozličné prejavy pomaly strácajú cenu, naša Iudskosf strá ♦ ♦ ♦ Mierová cena Jána XXIII. Svätý Otec Pavol VI. udelil po prvý raz mierovú cenu Jána XXItl. Prvou iaureátkou tejto ceny je Matka Terézia, generálna predstavená Kongregácie charitatívnych misionárok, ktorá už dvadsať rokov pracuje v ústave malomocných v Indii. Základina mierovej ceny Jána XXIII. pochádza z kapitálu Balzanovej mierovej ceny, ktorú dostal bi. pamätí pápež Ján XXIII. ca svoju pevnosť a svoj pôvab. Až sa nakoniec zriekame seba a stávame sa tovarom, odcudzíme sa sebé a • pripútame sa k pozíciám, sláve a k uplatneniu sa. Cl Je to nie takto a] s našou vierou? Kolko ráz sa zistí že ju živíme len vypočítavosťou? Niekedy je to už iba požadovačnosf voči Bohu: ak chce, aby sme ho milovali, nech nám robí slnžby. Nech nám nedáva len každodenný chlieb, ale aj blahobyt, ktorý iným závidíme, nech uskutočňuje naše sny a to podlá možnosti bez nášho pričinenia. Ak chce, aby sme verili, nech nám dá do rúk moc, ktorou by sme vládfi nad inými. Nech rozuzluje problémy nášho života, naše rodinné trampoty, nech nás obdarí schopnosťami, bohatými príbuznými, nech stvorí pre nás výborné spojenia, — slovom nech naše ťažkosti a túžby pokladá celkom za svoje a nech podlá toho s nami aj zaobchodí. Keby sme mohli, takto by sme urobili z neho svojho „malého bôžika“. Urobili by sme z neho modlu: Mamona, ktorý sľubuje majetok, Venušu, ktorá dáva do výhladu lásku a Molocha, ktorý slubuje fudské obete, žalostný osud našich sokov a splnenie naše) pomsty. A napriek tomuto všetkému žiadame od neho, aby nám vždy. a všetko odpustil a aby nikdy neustával nás chápať. Lenže či ho my ozaj chápeme? Či odpúšťame svojim blížnym, či múdro hospodárime so svojou láskou? Sme my nezištní? Vieme dávať bez toho, aby sme dostali? Vieme a) prijať tak, žeby sme nemysleli na protislužby? A vôbec — berieme vážne slová modlitby: „Buď vôľa tvoja?“ H. B.