Ľud, 1948 (I/77-153)
1948-07-01 / nr. 77
Informačné byro o Komunistickej sírane Juhoslávie Informačné byro za účasti predstaviteľov Bu! harskej robotníckej strany (komunistov), Ru munskej robotníckej strany, Maďarskej strany pracujúcich. Poľskej robotníckej strany. Vše sväzovej komunistickej strany (bolševikov) Komunistickej strany Francúzska, Komunisti c kej strany Československa a Komunistickej stra ny Talianska, prerokovalo situáciu v Komuni stickej strane Juhoslávie, konštatovalo, že zá stupcovia Komunistickej sírany Juhoslávie od mietli sa dostaviť na zasadnutie Informačného byra a jednomyseľne sa dohodlo na týchto uzú veroch: 1. Informačné byro zisťuje, že vedenie juho slovanskej komunistickej strany uskutočňuje v poslednom čase v základných otázkach zahraní?' nej a vnútornej politiky nesprávnu líniu, ktorá znamená ústup od marxizmu leninizmu. V súvi slosti s tým, Informačné byro schvaľuje postup Ústredného výboru VKS(b)/ktorý vzal na seba iniciatívu pri odhalení nesprávnej politiky Ústredného výboru Komunistickej strany Juhoslávie a predovšetkým nesprávnej politiky súdruhov: Tita, Kardelja, Djilasa, Rankoviča. Nevraživá politika voči SSSR 2. Informačné byro konštatuje, že vedenie juhoslovanskej komunistickej strany robí nevraživú politiku v pomere k Sovietskemu sväzu a k VKS(b).. V Juhoslávii pripustili nedôstojnú politiku znevažovania sovietskych vojenských špecialistov a diskreditovania Sovietskej armády. Sovietskych občianskych špecialistov v Juhoslávii podrobili osobitnému režimu, na podklade ktorého ich dali pod dozor orgánov štátnej bezpečnosti a boli sledovaní. Pod taký istý dozor a sledovanie vystavily orgány Juhoslovan skej štátnej bezpečnosti predstaviteľa VKS(b) v Informačnom byre — s. Judina a rad oficiálnych predstaviteľov SSSR v Juhoslávii. Všetky tieto, ako aj im podobné skutočnosti svedčia o fbm, že vedúci činitelia Komunistickej strany Juhoslávie zaujali stanovisko nedô stojné komunistov, na podklade ktorého juho slovanskí vedúci činitelia začali stotožňovať za hraničnú politiku SSSR so zahraničnou politikou imperialistických mocností a správajú sa k Sovietskemu sväzu rovnakým spôsobom, ako k buržoáznym štátom. Práve v dôsledku tejto protisovtetskej pozície v Ústrednom výbore Komu nistickej strany Juhoslávie, rozšírila sa ohová raéná propaganda, vypožičaná z arzenálu kontr&revolučného trockizmu o „degenerácii“ VKä (b), o „degenerácii“ SSSR atď. Informačné byro odsudzuje tieto protisoviet- Ske koncepcie činiteľov KSJ, neslučiteľné s mar x izmoTO-leninizmom, ktoré sa hodia len pre nacionalistov. Vodcovia KSJ sa rozchádzajú s marxistickou teóriou tried 3. Vo svojej vnútornej politike vodcovia KSJ ustupujú z pozícii robotníckej triedy a rozchádzajú sa s marxistickou teóriou tried a tried neho boja. Popierajú skutočnosť, že kapitalistic ké živly v ich krajine rastú a že v súvislosti s tým sa zostruje triedny boj na juhoslovanskej dedine. Toto popieranie vychádza z oportunistického názoru, podľa ktorého vraj v období prechodu od kapitalizmu k socializmu triedny boj sa nezostruje, ako to učí marxizmus ! ini n izmus, ale uhasína, ako tvrdili oportunisti Bucharioovho typu, ktorí hlásali teóriu pokojného vzrastaaia kapitalizmu do socializmu. Juhoslovanskí vedúci činitelia robia nesprávnu politiku na dedine, ignorujú triednu diferenciáciu na dedine a považujú individuálnych roľníkov za jediný celok napriek marxisticko-lenlnskému učeniu o triedach a triednom boji, napriek známej Leninovej poučke o tom, že drobné individuálne hospodárstvo rodí kapitalizmus a buržoáziu neustále, každodenne, každú hodinu, živelne a hromadne. Zatiaľ však politická situácia na juhoslovanskom vidieku nedáva ni jaké dôvody na sebauspokojenie a bezstarost nosť. Za podmienok, v ktorých v Juhoslávii prevláda individuálne roľnícke hospodárstvo, neexistuje nacionalizácia pôdy, platí súkromné vlastníctvo pôdy, možno pôdu kupovať a predá> vať, v rukách kulakov sa sústreďujú značné pozemky, používa sa námezdná práca atď., za takýchto podmienok nemožno vychovávať stranu v duchu zastierania triedneho boja a smierovania triednych rozporov, bez toho, aby sa týin strana neodzbrojovala voči ťažkostiam výstavby socializmu. Vedúci činitelia juhoslovanskej komunistickej strany uchyľujú sa s marxisticko-leninskej cesty na cestu národnickej kulackej strany v otázke vedúcej úlohy robotníckej triedy, lebo tvrdia,‘že roľníci sú, „najpevnejší základ juhoslovanské ho štátu". Lenin učí, že „proletariát, ako jediná dôsledne revolučná trieda súčasnej spoločnosti ... musí byt vodcom, hegemónom v boji všetkého ľudu za úplný demokratický prevrat, v boji všetkých pracujúcich a vykorisťovaných proti utlačovateľom a vykorisťovateľom.“ Juhoslovanskí vedúci činitelia porušujú túto poučku marxizmu-leninizmu. PokiaJ ide o roľníctvo, tu jeho väčšina, t. j chudobné a stredné roľníctvo, môže byť alebo už je vo sväzku s robotníckou triedou, pričom vedúca úloha v tomto sväzku zostáva robotníckej triede. Uvedená koncepcia juhoslovanských vodcov porušuje tieto poučky marxizmu-leninizmu. Ako je zrejmé, táto koncepcia vyjadruje názory, ktoré sa hodia pre maloburžoáznych nacionalistov, nie však pre marxistov-leninovcov. Snižovaníe úlohy komunistickej strany 4. Informačné byro súdi, že vedenie Komunistickej strany Juhoslávie reviduje marxistická leninské učenie o strane. Podľa teórie marxizmu leninizmu je strana základnou vedúcou a riadiacou silou v krajine, silou, ktorá má svoj osobitný pogram a nerozplýva sa v bezpartajne; mase. Strana je najvyššou formou organizácie * najdôležitejším nástrojom robotníckej triedy. Zatiaľ však v Juhoslávii sa považuje za hlavnú vedúcu silu v krajine nie komunistická strana ale Ľudový front. Juhoslovanskí vodcovia snižujú úlohu komunistickej strany, fakticky nechávajú stranu rozplývať v bezpartajnom Ludo vom fronte, ktorý zahuňuje triedne celkom rôznorodé živly (robotníctvo, pracujúce roľníctve s individuálnym hospodárstvom, kulakov, ob chodníkov, malých továrnikov, buržoáznu inteligenciu, atď.), ako aj pestré politické sk?ipiny. včítane niektorých buržoáznych strán. Juhoslovanskí vedúci činitelia úporne nechcú priznať chybnost svojej koncepcie o tom, že Komunistická strana Juhoslávie vraj nemôže a nesmie mať svoj osobitný program, ale že sa má uspokojovať s programom Ľudového frontu. Skutočnosť ž-3 v Juhoslávii na politickej aréne vystupuje len Ľudový front, zatiaľ čo strana a jej organizácie nevystupujú otvorene vlastným menom pred ľudom, nielen snižuje úlohu strany v po-5. Informačné byro súdi, že byrokratický režim vo vnútri strany, vytvorený vedúcimi juhoslovanskými činiteľmi, je zhubný pre život a vývoj juhoslovanskej komunistickej strany. V strane nie je vnútrostrannícka demokracia, neuskutočňuje sa zásada voliteľnosti, niet kritiky a sa mokritiky. Ústredný výbor Komunistickej stra ny Juhoslávie, napriek slovnému uisteniu súdruhov Tita a Kardelia, sa sklady vo svojej väčšine nie z volených, ale z kooptovaných členov Komunistická strana je fakticky v pololegálnom postavení. Strannícke schôdzky sa nekonajú, alebo sa konajú tajne, čo nemôže nepodlamovaf vplyv strany v masách. Takýto typ organizácie juhoslovanskej komunistickej strany nemožno nazvať ináč, ako sektársko-byrokratickým. Vedie k likvidácii strany ako aktívneho, činorodého organizmu, pestuje v strane vojenské metódy vedenia, podobné metódam, ktoré svojho času zavádzal Trocký. 6. Informačné byro súdi, že kritika chýb Ústredného výboru Komunistickej strany Juhoslávie, vykonaná Ústredným výborom VKS(b) a ústrednými výbormi iných komunistických strán, ako bratská pomoc juhoslovanskej komunistickej strane, vytvára pré je.i vedenie vše tky potrebné podmienky pre najrýchlejšiu nápravu spáchaných chýb. Avšak vbdcóviá Komunistickej strany Juhoslávie, postihnutí prepiatou ctižiadosťou, velikášstvom a domýšľavosťou miesto toho, aby čestne prijali túto kritiku a pustili sa na cestu boľševickej nápravy spáchaných chýb, prijali kritiku s odporom, zachovali sa k nej nepriateľsky, dali sa na protistranníc-V poslednom čase, už po kritike chýb juhoslovanských vedúcich činiteľov, ktorú podaly ústredné výbory VKS(b) a bratských strán, po kúsili sa títo nadekrétovať rad nových ľavičiarskýh opatren f-zákonov. Juhoslovanskí vedúci činitelia vydali s veľkou náhlosťou nové zákonné opatrenia o nacionalizácii drobného priemyslu a maloobchodu, ktorého uskutočnenie nie je vôbec pripravené a ktoré môže vzhľadom na takéto náhlenie len sťažiť zásobovanie juhoslovanského obyvateľstva. S rovnakou náhlosťou vydali nový zákon o obilnej dani roľníkov, ktorý tiež nie je pripravený a ktorý preto môže len dezorganizovať zásobovanie mestského obyvateľstva obilím. Konečne naprosto nečakane v ho nosných deklaráciách vyhlásili nedávno lásku a oddanosť Sovietskému sväzu, hoci je dostatočne známe, že až dodnes robia v praxi nevraživú politiku voči SSSR. A nielen to. Vedúci činitelia Komunistickej strany Juhoslávie v poslednom čase s veľkým sebavedomím vyhlasujú politiku likvidácie kapitalistických živlov v Juhoslávii. V liste Ú stred ného výboru VKS(b) z 13. apríla t. r. Tito a Kardelj písali, že „plénum Ústredného výboru schválilo opatrenia, navrhnuté politbyrom ÚV, smerujúce k likvidácii zvyškov kapitalizmu v krajine.“ V súhlase s touto koncepciou Kardelj vo svojom prejave v Ľudovej skupštine Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie 25. apríla vyhlásil: „V našej krajine sú sčítané dni všetkých zvyškov vykorisťovania človeka človekom.“ Takúto orientáciu vedúcich činiteľov KomuAkékoľvek pokusy juhoslovanských vodcov, riešiť túto úlohu v náhlosti a kancelárskym dekrétovanfro znamenajú buď dobrodružstvo ui vopred odsúdené ku krachu, alebo chvastúnsku a pustú demagogickú deklaráciu. Informačné byro súdi, že takouto falošnou a demagogickou taktikou chcú juhoslovanskí vedúci činitelia ukázať, že nielen stoja na pôde triedneho boja, ale idú ďalej až nad tie požiadavky, ktoré by bolo možné predložiť juhoslovanskej komunistickej strane, pokiaľ ide o obmedzovanie kapitalistických živlov na podklade reálnych možností. Informačné byro sa domnieva, že tieto ľavičiarske dekréty a deklarácie juhoslovanského vedenia, keďže sú demagogické a neuskutočni teľné v dnešnom ease, môžu len skomkromito litickom živote štátu, ale tiež podkopáva stranu ako samostatnú politickú silu, ktorá je povolaná získavať stále vä-čšiu dôveru ľudu a podchycovať svojím vplyvom stále širšie masy pracujúceho ľudu, otročenou politickou činnosťou, otvorenou propagáciou svojich názorov a svoj ho programu. Vedúci činitelia juhoslovanskej komunistickej strany opakujú chyby ruských menš^vikov, k'oré spočívajú v rozplývaní mar xistickej strany v bezpartajnej masovej organu zácii. To všetko svedči o likvidátorských tendenciách vzhľadom ku Komunistickej strane v Juhoslávii. Informačné byro súdi, že takáto politika Ústredného výboru Komunistickej strany Juhoslávie ohrozuje samotnú existenciu komunistickej strany a koniec .koncov skrýva v sebe nebezpečenstvo degenerácie Juhoslovanskej ľudové; republiky. Nemožno nijako trpieť, keď y juhoslovanskej komunistickej strane sa šliape po najzákladnejších právach členov strany, keď sa sebamenšiu kritiku nesprávnych poriadkov v strane sa od povedá krutými represáliami. , Informačné byro považuje za odsúdeniahodné také skutočnosti, ako vylúčenie zo strany a zatknutie členov Ústredného výboru Komunistickej strany Juhoslávie, súdruhov Žujoviča a Hefa rana, za to, že sa odvážil kritizovať antisovietske koncepcie vedúcich juhoslovanskej komunistickej strany a vyslovovať sa pre priateľstvo Juhoslávie so Sovietským sväzom. Informačné byro súdi, že v komunistickej strane nemožno trpieť taký hanebný, čisté turecký, teroristický režim. Záujmy samotnej exi stencie a rozvoja juhoslovanskej komunistickej strany vyžadujú, aby sa s takým režimom skoncovalo. ku cestu kategorického popierania svojich chýb porušili učenie marxizmu-leninizmu o pomere politickej strany ku svojim chybám a tým prehĺbili svoje protistrannícke chyb?-. Keď juhoslovanskí vedúci činitelia ukázali 3a neschopnými vyvrátiť kritiku Ústredného výbo ru VKS(b) a ústredných výborov iných brat ských strán, dali sa na cestu priameho klamania svojej strany a ľudu, zatajili juhoslovanskej komunistickej strane kritiku nesprávnej politiky Ústredného výboru, zatajili tiež strane a ľm du skutočné príčiny vybavovania účtov so súdruhmi Žujovičom a Heb rangom. nistickej strany Juhoslávie na likvidáciu kapitalistických živlov za terajších podmienok Juhoslávie, a teda i na likvidáciu kulactva ako triedy, neimožno kvalifikovať ináč, ako dobrodružnú, nemarxistickú. Lebo nemožno riešiť túto úlohu, dokiaľ prevláda v krajine individuál ne roľnícke hospodárstvo, ktoré nevyhnutne rodí kapitalizmus, dokiaľ nie sú pripravené podmienky pre hromadnú kolektivizáciu pôdoho spodárstva a dokiaľ väčšina pracujúceho roľníctva sa nepresvedči o prednostiach kolektívneho spôsobu hospodárenia. Skúsenosti VKS(b) sved čia o tom, že až na základe hromadnej kolektivizácie pôdohospodárstva je možná likvidácia poslednej a najpočetnejšej vykorisťovateľskej triedy — triedy kulactva, že likvidácia kulactva, ako triedy je nerozlučnou súčiastkou kolektivi zácie pôdohospodárstva. Na to, aby sa úspešne vykonala likvidácia kulactva ako triedy, a teda likvidácia kapitalistických živlov na vidieku sa od strany vyžaduje, aby vykonala predbežnú a dlhú prípravnú prácu, ktorá by sledovala obmedzenie kapitalistických živlov na vidieku, upevnenie sväzku robotníckej triedy a roľníctva pod vedením robotníckej triedy, rozvíjanie socialistického priemyslu, schopného organizovať výrobu pre kolektívne vedenie pôdohospodárstva. strojov Náhlenie v tejto veci môže priniesť len nenapraviteľnú škodu. Len na základe týchto opatrení, starostlivo pripravovaných a dôsledne vykonávaných, je možný prechod od obmedzovania kapitalistických živlov na vidieku k ich likvidácii. vať zástavu socialistickej výstavby r Juhoslávii. Preto Informačné byro hodnotí takúto dobrodružnú taktiku ako nedôstojný manéver a neprípustnú politickú hru. Ako vidieť, uvedené ľavičiarsfce demagogické opatrenia a deklarácie juhoslovanských vodcov sú vypočítané na to, aby nimi zamaskovali svoje odmietavé stanovisko k priznaniu svojich chýb a ich čestnej náprave. Odmietavé odpovede juhoslovanských vodcov 7. Vzhľadom na situáciu, ktorá sa vytvorila v Komunistickej strane Juhoslávie a v snahe poskytnúť vedúcim činiteľom juhoslovanskej ko mi,ui«tiekaä strany možnosť nájsť východisko z« situácie navrhol Ústredný výbor YKS(b) ústredné výbory iných bratských strán, aby s o situácii v juhoslovanskej komunistickej straru. rokovalo na zasadnutí Informačného byra po d ľa tých normálnych stranníckych zásad, pod ľ. ktorých sa prerokovala na prvom zasadnutí Ir formačného byra činnosť komunistických strát Avšak na početné návrhy bratských komín stickýcli strán, rokovať o situácii v juhoslovai, skej komunistickej strane na Informačnom by re, odpovedali juhoslovanskí vodcovia odmii tavo. V snahe vyhnúť sa spravodlivej kritike bra ských strán na Informačnom byre, vymyslt juhoslovanskí vodcovia verziu o svojom vr , nerovnoprávnom postavení“. Troba poved. že v tejto verzii niet ani slovko pravdy. Je vše obecne známe, že komunistické strany pri c ganizácii Informačného byra vychádzaly z spornej zásady, že ktorákoľvek strana má sk? dať účty zo svojej činnosti pred Informačný byrom, rovnako tak, ako ktorákoľvek stra má právo kritizovať druhé strany. Na prvej i rade deviatich komunistických strán toho. svojho práva široko využila juhoslovanská k? munistická strana. Skutočnosť, že Juhoslovan, odmietli skladať účty zo svojej činnosti pier informačným byrom, vypočuť kritické pripo mienky iných komunistických strán, znamení skutočné porušenie rovnoprávnosti komunisti? kých strán a rovná sa požiadavke vytvoriť pri vi legované postavenie v Informačnom byre pu Komunistickú stranu Juhoslávie. 8. Vzhľadom na všetko, čo bolo už skôr uv dené, súhlasí Informačné byro so zhodnotení situácie v juhoslovanskej komunistickej strain s kritikou chýb Ústredného výboru Komunisti? kej strany Juhoslávie a s politickou analýze týchto chýb, tak ako bola vyložená v listocl Ústredného výboru VKS(b) Ústredného výbori Komunistickej strany Juhoslávie v marci « máji 1948. KSJ sa postavila proti ostatným komunistickým stranám Informačné byro dospieva k jednomyseľnéir uzáveru, že svojimi protistranníckymi a pro' sovietskymi názormi, neslučitefnými s marxi, mom-leninizmom, celým svojim postupom a sv? jim odmietnutím dostaviť sa na zasadnutie Ir. formačného byra, sa vodcovia Komunistické strany Juhoslávie postavili proti komunisti?: kým stranám, ktoré sú členmi Informačnéh byra, prešli k odštiepeniu sa od jednotného s? cialistického frontu proti imperializmu, dali b na cestu zrady veci medzinárodnej solidarít pracujúceho rudu a prechodu na pozície nácinál izrou. Informačné byro odsudzuje túto protistrann ku politiku a postup Ústredného výboru Kon nistickej strany Juhoslávie. Informačné bzisťuje, že v dôsledku tohto všetkého Ústre, výbor Komunistickej strany Juhoslávie e‘-v seba a juhoslovanskú komunistickú strar mo rodinu bratských komunistických mimo jednotný komunistický front a te? mo rady Informačného byra. * Informačné byro súdi, že základom všet týchto chýb vedenia Komunistickej strany hoslávie je nesporná skutočnosť, že v jej veď v posledných piatich-šiestich mesiacoch otvo ne nadobudly rozhodujúci vplyv naeionalistick živly, ktoré tam boly i skôr, ale zamaskované že vedenie Komunistickej strany Juhoslávie u rozišlo s intemacionalístickými tradíciami ju hoslovanskej komunistickej strany a dalo sa n? cestu nacionalizmu. Juhoslovanskí vodcovia, silne preceňujúc vni törné národné sily a možnosti Juhoslávie, domnievajú, že môžu zachovať nezávislosť Juhslávie a vybudovať socializmus bez podpory ko munistických strán v iných krajinách, bez .pod pory krajín ľudovej demokracie, bez podpor? Sovietskeho sväzu. Domnievajú sa, že nová Ju hoslávia sa môže obísť bez pomoci týchto revo tučných sil. Juhoslovanskí vodcovia, zle sa orie:: tujúc v medzinárodnej situácii, a zastrašení vy dieračskými hrozbami imperialistov, myslia, žt radom ústupkov imperialistickým štátom môtv získať priazeň týchto štátov, dohodnúť sa s ni mi o nezávislosti Juhoslávie a postupne vštepiť juhoslovanským národom orientáciu na tietc štáty, t. j. orientáciu na kapitalizmus. Prito: rrlíký vychádzajú zo známej buržoäzne-soeialš stickej tézy, podľa ktorej%,kapitalistické štáty predstavujú menšie nebezpečenstvo pre nezávi slosť Juhoslávie ako Sovietsky sväz." Úloha zdravých sil KSJ Juhoslovanskí vedúci činitelia zrejme nechá pu, alebo sa azda tvária, že nechápu, že podob ná -nacionalistická koncepcia môže smerovať len k degenerácii Juhoslávie na obyčajnú buržoáz nu republiku, k strate nezávislosti Juhoslávie a k premene Juhoslávie na kolóniu imperialistických krajín. Informačné byró nepochybuje, že v lone Ko munistickej strany Juhoslávie je dosť zdravých živlov, verných marxizmu-leninizmu, verných intemacíonalistickým tradíciám juhoslovanskej komunistickej strany, verných jednotnému so ciallstickému frontu. Úlohu týchto zdravých síl Komunistickej strany Juhoslávie je, aiby donútilv terajších svo jich vedúcich činiteľov otvorene a čestne priznať svoje chyby a napraviť ich, rozísť sa s nacionalizmom, vrátiť sa, k internacionalizmu i všemožne upevňovať jednotný socialistický fron' proti imperializmu; alebo, ak sa ukážu terajš vodcovia Komunistickej strany Juhoslávie nr toto neschopní, vystriedať ich a vyzdvihnúť zdola nové iwtemacionelistieké vedenie Komuni stickej strany Juhoslávie. Tpfoťmr*né byro nepochybuje, že Komúnistic kŕ strane T h »’"vio dokáže splniť túto čestnú úlohu. V drahé) polovici Jána bola v Rumunska porada Informačného byra, na ktorej sa zúčastnili títo predstavitelia: za Bulharskú robotnícku stranu (komunistov) T. Rostov a V. Červeň kov; za Rumunskú robotnícku stranu G. De), V. Luka a A. Paukarová; za Maďarskú stranu pracujúcich M, Rákosi, M. Farkas a E. Gerô; za Poľskú robotnícku stranu J. Berman a A. Zawr.dski; za Všesväzovú Komunistickú stranu (bolšcv.ikov) A. Ždanov, G. Malenkov a M. Suslov: za Komunistickú stranu Francúzska J. Du 'los a E. Fajon; za Komunistickú stranu Česko Slovenska R. Slánsky, V. Široký, B. Gem?uder a G. BaHS a za Komunistickú stranu Talianska P. Togliatti a P. Sc.cchia. Informačné byro prerokovalo situáciu v Komunistickej strane Juho slávie a jednomyseľne prijalo rezolúciu k tejto otázke. V KSJ cbýba vnútrostrannícka demokracia Vodcovia KSJ neprijímajú kritiku Nepripravené dekréty o nacionalizácii Nedôstojný manéver a neprípustná politická hra