Ľud, 1950 (III/152-229)
1950-07-01 / nr. 152
Cena Kis 2 rtilfdal' «1 %Oii -J 4VA « mjm Obrôd;, vychádza každé ráno okrem pondelka a dni po sviatkoch. Redakda: Bratislava, Michalská ulica č. 3., tel. 277-21, 255-49; adni ilstrácla: Sedlárska ô. 7/1, tel 353-59; Pražská administrácia: Praha TL, Školská nl 13. tel. 27-606 tľčet poštovej sporftelne 9995 Majiteľ a vydávateT: Strana slovenskej obrody, Bratislava, Sedlárska 7/L, tel 260-19. Šéfredaktor Roman Kallský, zodpovedný zástupca časopisu red. Jozef Dočkal Tlači a expeduje kníhtlačiarefi .»Práca“ Bratislava. Radlinského 51 Uzávierka o 20 hod. Rukopisy nevyžiadané sa nehonorujű. Véli. týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia. r Ústredný orgán Strany slovenskej obrodv MIMTri-rrMTI-rrTTTTT————-—I—----------------Predplatné na „Ľud“ mesačne 40 Rás, štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs ročne 480 Kčs Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrfročne 210 Kčs polročne 420 Kčs, ročne 840 Kôe so započítaním poštového. Malé oznamy a Inzerciu prijíma denne od 8.—12 hod administrácia v Bratislave Sedlárska 7/1. tel 353 59 atll adin v Prahe II.. Školská 13 te) 27 fifth Malé oznamy a inzercia sa uverejni len po zaplatení Malé oznamy: slovo 4 Kčs tučné (i Kčs zamestnanie hľadajúc! 2 Kčs Za vydanie adresy a podanie ponuky 2 Kčs Porto na zaplatenú po Qúk 10 Kč? Novinové výr>ľ-ií nč i>ovohu Ria ciiteľstvo pôšt y telegrafov 9 Bratislave L>o hliadací poštovv úrad Bratislava 2. t rctislavc, sobota 1. júla ) á 50 ’•o 75/ Cez prekážky k víťazstvu t JOZEF LUKAČOVIČ T T apechy v konaní potešia dvojnásabu ne, keď ich človek docieli prekonaním prekážok. Cím sú prekážky ťažšie, týra j© väčšia radosť z dosiahnutého víťazstva. Pocity radosti majú teraz dieliky, ■keď dokunčily školský rok s úspechom. Uspokojivý prospech z celoročného učiva, z celoročnej práce vykúzlili na tvárach drobťiiny i študentov radostný úsmev a naplnil srdcia sebavedomím. Pretekár sa raduje z docieleného rekordu a tento ho nevdojak pobáda, aby sa znovu pokúšal o ešte úspešnejší štart. Úspech v životnom dianí poteší jednotlivca., rodinu í národ. Život je iplmý prekážok. Denne ich prekonávame. Prekážky eú prirodzené i utnelé. Prekonávanie prirodzených prekážok v našom živote ie vecou samozrejmou, stretáme sa- s nimi obyčajne tam, kde sme predpokladali ich jestvovanie, Prekonávame ich a. kráčame ďalej na naetúpeimeij ceste k cieľu. Horšie je to s umelými presážiknmi. Vynárajú sa tam, kde ich neočakávame. Zjavujú sa na, rovnej a, priamej ceste, ako hrom za bezoblačného slnečného dňa. Tieto prekážky už prekvaa pujú a slabocha , zastrašia, odradia od nastúpenej cesty, donútia ku kapitulovaniu. Náš národný život, prekonal najväčšiu prekážku \ dejinách vymanením sa z neúprosného objatia, krvavého fašizmu. Po oslobodení a po obnovení našej vlasti, kráčal náš život po rovnej pešinke po boku svojho ceľkéiho priateľa a osloboditeľa. Sovietskeho soväizu, pridŕžajúc sa dobromyseľných pokynov veľkého tvárni teľa nového života, vodcu všetkých pracujúcich sveta, general itssiima J. V. Stalina, uberajúc sa k socializmu. Na nastúpenej rovnej ceste sme ale narazili na umelé prekážky. Reakcia, podnecovaná zahraničným kapitálom používala každý prostriedok k tomu, aby urobila neprekonateľnú hať toku nového života. Usilovala sa všemožne hamovať rýchlosť, aby polom zastavila daléi vývoj a vrátila všetko do starého koryta. Umelé prekážky boly veľké. Maloverným sa zdiálo, že sú neractooinateľné. Prozreteľnosť dala však národom oslobodenej vlasti ueohnožemýoh a prezieravých vodcov v osobe prezidenta Klementa Gottwalda, predsedu vlády Antonína Zápotocfcé-ho a. podpredsedu vlády Viliama Širokého. Pod ich vedením masy pracujúceho ľudu prekonaly všetky umelé prekážky vo februári 1948. Od tých čias nepoznáme väčších umelých prekážok vo vnútroštátnom živote. Malé prekážky prekonávame energickým vytporiadaním sa s reakciou, nech sa už ukazujú 0 ktorejkoľvek strany. Takéto už nemôžu vážnejšie ohroziť napredovanie k cieľu, ani odradiť od priamej cesty. Dnes len zaslepenci nechcú vidieť, že je márna každá námaha usilujúca o vytvorenie ďalších umelých prekážok, ktorý nepoBiná rozdiely národnostné a politické, nemôže byť reč o vážnejších prekážkach. Dnes, keď rejavujú jasné kontúry kra-’šej ... ti, neželá si prekazenie nášho napra*, rania nik, kto to s oslobodenou vlasťou, so svojim národom s prevážnou väčšinou tvoriacim pra cujúcim ľudom dobre ruye1 ’ U-nibrv vlastenec sa usiluje 0 urýchle lován i a a je hotový energicky z ■;:■•■■, ku . každého, kto má opačný úmysel Dobrými vlastencami s točni úderníci. Udivujúcimi yýk pracoviskách dokazujú svoj .Ivb. r k novému životu, ktorý aduit mi vlastencar ' sú zlep-ovu cliu. cké návrh; -'"Nhľujú výrobv - í kvaintum n výrobkov , i -.1. prácu. Do v tatetenca.mi sú <ú prežieraví te . organizujúci • pochod pr k dokonalejším apó formám. I ~vm*i vlastencami sú ci. admiini ' náš verejný ži p dlľia želania 0, nača D brými vlastau duchovní, želajú, úspechu pracu;u .•.od tvoria pr* n-u č-a-sf veriacich, , obrými sú družstevníci na dedinách, vlaístencá - pochopu pozitívne klady novôt hospodárskej v roby. Urobme si dôkladné preverenie samých seba. Pohľadom do duše 0, srdca diferencujeme. či sme dobrými, alebo nedobrými vlastencami. Zaraďme sa sami do toho. alebo onolio tábora Urobme si bilanciu z vlastného konania. Dobrou príležitosťou k tomu budú oslavy VI. Slovanského dňa na Devine. Tieto manifestácie, vzrastajúce z roka. na rok. musia- presvedčiť tých. ktorí nie sú zásadnými odporcami sooializ mu, že všetci pracujúci pochopili novú epochu života. Celý tento pracujúci kolektív sa vlastným konaním radí do obrovského tábora, dobrých vlastencov. Kto celkom nezaipredal svoju dušu imperialistickému a reakčnému kapitalizmu, môže ešte urobiť pokánie a udrieť aa na prsia so slovami: „Mea culpa“. Nevedomý pablúdilee nemôže nevidieť svoju osamotenosť a nemohúcnosť pri pohľade na búrlivé nadšenie mohutných más. napredujúcich ako -obrovská lavína cez prirodzené i umelé prekážky k cieľu. Táto lavína by ho smietla, ako smdet.la každého, koho doteraz našla v ceste. Slovanský deň na Devíne sa rozvinie v mohutnú manifestáciu všetkých mierumilovných národov sveta žičiacich socialistickému prerodu ľudstva. Na Devíne sa v minulosti odbývaly skromné schôdzky málopočetných rodofubov. Mohutnel y na počte cez kult cyrilometodejský a svätopkľkovskú tradíciu propagovaním ideálov všesia v ianske j družby a bratstva, Dnes sú výrazom túžby nielen slaviamskych národov, ale i spriatelených ľudových demokracií. Táto skutočnosť je presvedčivým dôkazom toho, že uplatnenie socialistických zásad je všeobecným ideálom pracujúceho ľudu a tieto sa vynárajú ma. ipovrtíh aj u národov žijúcich doteraz pod vládtami s megaitivnyea postoj'om voči (Pokračovanie na 2. strane) Som, povedzme, ciceronom jednej z častých injprav na Devin. Návštevu tvoria Slováci, Česi, Poliaci, Rusi alebo Bulhari. Začnem s pripomienkou, že stojíme na skalnom útese, o ktorý v minulosti zápasili) tri mocenské kultúry, slovanská, nemecká a maďarská, Nezabudnem pripomenúť, že Devín opevnili najprv Slovani, no časom nemohli odolať silnému náporu s juhu a východu, takže staroslovanský Devín často menil svojich pánov, Nakoniec však pravda zvíťazila, a miesto, na soluňskí bratia Cyril a Metod krstili ktorom našich predkov, je zasa naše a bude len naše, Návštevníci sú uchvátení jedinečným výhľadom s najvyššieho bodu hradných zrúcanín, obdivujú sa smelým staviteľským konštrukciám majú dojem, že všetko, čo tu z bývalej slávy a zostalo, hlása dávnu slávu Slávov. Výprava si ešte povšimne bronzovú tabuľu, ktorá hlása, že tu pred 100 rokmi chodievala Štúrova družina a už vtedy sa rosohňovala za bratstva Slovanov, čim sa len stupňuje romantická nálada. Čitateľu, funkciu sprievodcu na Devin som •■aj nevykonával, za to dosť často som poctil takýto jednoduchý historický rozbor o mies ktoré je iste pamätné, menovite pre nás okov. Devínsky skalný útes rozhodne nuiaždého, aby meditoval o minulosti a vy•al z tiej patričné závery pre prítomnosť •enú budúcnosť. Pravda, ak naše závery ’/ť správne, správny musí byť predo■ sám počiatok meditovania. Hlavne, ■trs byť objektívni pri posudzovaní histpt-pich raminisencii. Domnievam sa, že .'brti jeden historik hodný tohto označenia nepojpre1 že de\ 'ímky hrad založili Slovani. a. že ho ‘ valí do tých čias, kým Veľkomoravsp s ňou i nitrianske kniežatstvo základu ,.s východu došli, r, Nasledovne*, všetko, čo . • nemá nič aá\ činehradom, lebo ’ .<1 vy-Utorila a zničil. .,<•. Z hradných stavieb, z . irosky, nič nepripomína zašlú stu,» wv — ak vzájomné ubíjanie sa môžeme označiť slávnym vôbec — lež sú to pozostatky ne nacionálneho feudalizmu, Sú to málo j.iávne zbytky oného historického obdobia, v Morom Slováci hrali tak bezvýznamnú rolu, šfft devínsky cicerone chtiac nechtiac musí preskočiť dobrých tisíc rokov, lebo nenájde v pr slovanských análoch devínskych faduálov an jednoho, o ktorom sa dá predpokladať, že bol aspoň pôvodom Slovák, Iba ak náhodou neobjaví, že nejaký ten Pálffy Esterházy alebo IJýsházy nebol tak dobrým Slovanom, akým bol’ Maďarom alebo Nemcom. Jedno je však isté, ý to je to, že nech na Devine bašoval po svojom ktokojvek, jeho sluhom a robotníkom i- íl poväčšine otrok. Slovenský človek tu lopotil za slovenský skyvu chleba aj vtedy, keď podhradie niekdajšieho slovanského rovnako j edálneho Devina dostalo časom jazykový náter nemecký. Jednako Devin sa stal slovanským pútnickým miestom a, dúfajme, zostane ním. Jednako my historickou romantikou nezaťažení potoméi svojich rojčivých vreďkov Zhromažďujeme sa na slovanskom D víne, aby sme za niečo manifestovali. Za ror^mtizmus ? Nie. Za slovanstvo? Ano, Manifestujeme však za slovanstvo pozitívne, budujúce a koordinujúce. Bez (Pokračovanie na 2. strane) f DEVÍN — A. Gr. —