Ľud, 1950 (III/152-229)

1950-07-01 / nr. 152

Cena Kis 2 rtilfdal' «1 %Oii -J 4VA « mjm Obrôd;, vychádza každé ráno okrem pondel­ka a dni po sviatkoch. Redakda: Bratislava, Michalská ulica č. 3., tel. 277-21, 255-49; ad­ni ilstrácla: Sedlárska ô. 7/1, tel 353-59; Pražská administrácia: Praha TL, Školská nl 13. tel. 27-606 tľčet poštovej sporftelne 9995 Majiteľ a vydávateT: Strana sloven­skej obrody, Bratislava, Sedlárska 7/L, tel 260-19. Šéfredaktor Roman Kallský, zodpo­vedný zástupca časopisu red. Jozef Dočkal Tlači a expeduje kníhtlačiarefi .»Práca“ Bra­tislava. Radlinského 51 Uzávierka o 20 hod. Rukopisy nevyžiadané sa nehonorujű. Vé­li. týkajúce sa predplatného a inzercie, vy­bavuje administrácia. r Ústredný orgán Strany slovenskej obrodv MIMTri-rrMTI-rrTTTTT————-—I—----------------­Predplatné na „Ľud“ mesačne 40 Rás, štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs ročne 480 Kčs Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrfročne 210 Kčs polročne 420 Kčs, ročne 840 Kôe so započítaním poštového. Malé oznamy a Inzerciu prijíma denne od 8.—12 hod administrácia v Bratislave Sed­lárska 7/1. tel 353 59 atll adin v Prahe II.. Školská 13 te) 27 fifth Malé oznamy a inzer­cia sa uverejni len po zaplatení Malé ozna­my: slovo 4 Kčs tučné (i Kčs zamestnanie hľadajúc! 2 Kčs Za vydanie adresy a po­danie ponuky 2 Kčs Porto na zaplatenú po Qúk 10 Kč? Novinové výr>ľ-ií nč i>ovohu Ria ciiteľstvo pôšt y telegrafov 9 Bratislave L>o hliadací poštovv úrad Bratislava 2. t rctislavc, sobota 1. júla ) á 50 ’•o 75/ Cez prekážky k víťazstvu t JOZEF LUKAČOVIČ T T apechy v konaní potešia dvojnásab­­u ne, keď ich človek docieli preko­naním prekážok. Cím sú prekážky ťažšie, týra j© väčšia radosť z dosiahnutého ví­ťazstva. Pocity radosti majú teraz dieliky, ■keď dokunčily školský rok s úspechom. Uspokojivý prospech z celoročného uči­va, z celoročnej práce vykúzlili na tvá­rach drobťiiny i študentov radostný úsmev a naplnil srdcia sebavedomím. Pretekár sa raduje z docieleného rekordu a tento ho nevdojak pobáda, aby sa znovu po­kúšal o ešte úspešnejší štart. Úspech v životnom dianí poteší jednotlivca., rodinu í národ. Život je iplmý prekážok. Denne ich pre­konávame. Prekážky eú prirodzené i u­­tnelé. Prekonávanie prirodzených preká­žok v našom živote ie vecou samozrejmou, stretáme sa- s nimi obyčajne tam, kde sme predpokladali ich jestvovanie, Prekoná­vame ich a. kráčame ďalej na naetúpeimeij ceste k cieľu. Horšie je to s umelými pre­­sážiknmi. Vynárajú sa tam, kde ich neo­čakávame. Zjavujú sa na, rovnej a, pria­mej ceste, ako hrom za bezoblačného slnečného dňa. Tieto prekážky už prekva­a pujú a slabocha , zastrašia, odradia od nastúpenej cesty, donútia ku kapitulova­­niu. Náš národný život, prekonal najväčšiu prekážku \ dejinách vymanením sa z neúprosného objatia, krvavého fašizmu. Po oslobodení a po obnovení našej vlasti, kráčal náš život po rovnej pešinke po boku svojho ceľkéiho priateľa a oslobodi­teľa. Sovietskeho soväizu, pridŕžajúc sa do­bromyseľných pokynov veľkého tvárni te­ľa nového života, vodcu všetkých pracu­júcich sveta, general itssiima J. V. Stalina, uberajúc sa k socializmu. Na nastúpenej rovnej ceste sme ale na­razili na umelé prekážky. Reakcia, pod­necovaná zahraničným kapitálom použí­vala každý prostriedok k tomu, aby uro­bila neprekonateľnú hať toku nového ži­vota. Usilovala sa všemožne hamovať rýchlosť, aby polom zastavila daléi vývoj a vrátila všetko do starého koryta. Ume­lé prekážky boly veľké. Maloverným sa zdiálo, že sú neractooinateľné. Prozreteľ­nosť dala však národom oslobodenej vlasti ueohnožemýoh a prezieravých vodcov v osobe prezidenta Klementa Gottwalda, predsedu vlády Antonína Zápotocfcé-ho a. podpredsedu vlády Viliama Širokého. Pod ich vedením masy pracujúceho ľudu pre­­konaly všetky umelé prekážky vo februá­ri 1948. Od tých čias nepoznáme väčších umelých prekážok vo vnútroštátnom ži­vote. Malé prekážky prekonávame ener­gickým vytporiadaním sa s reakciou, nech sa už ukazujú 0 ktorejkoľvek strany. Ta­kéto už nemôžu vážnejšie ohroziť napre­dovanie k cieľu, ani odradiť od priamej cesty. Dnes len zaslepenci nechcú vidieť, že je márna každá námaha usilujúca o vytvo­renie ďalších umelých prekážok, ktorý nepoBiná rozdiely národnostné a politic­ké, nemôže byť reč o vážnejších prekáž­kach. Dnes, keď rejavujú jasné kontúry kra-’šej ... ti, neželá si prekazenie nášho napra*, rania nik, kto to s oslobodenou vlasťou, so svojim náro­dom s prevážnou väčšinou tvoriacim pra cujúcim ľudom dobre ruye1 ’ U-nibrv vlaste­nec sa usiluje 0 urýchle lován i a a je hotový energicky z ■;:■•■■, ku . každé­ho, kto má opačný úmysel Dobrými vlastencami s točni úderníci. Udivujúcimi yýk pra­coviskách dokazujú svoj .Ivb. r k novému životu, ktorý aduit mi vlastencar ' sú zlep-ovu cliu. c­ké návrh; -'"Nhľujú výrobv - í kvaintum n výrobkov , i -.1. prácu. Do v tatetenca.mi sú <ú pre­­žieraví te . organizujúci • pochod pr k dokonalejším apó formám. I ~vm*i vlastencami sú ci. admiini ' náš verejný ži p dlľia želania 0, nača D brými vlastau duchovní, želajú, úspechu pracu;u .•.od tvoria pr* n-u č-a-sf veriacich, , obrými sú družstevníci na dedinách, vlaístencá - pochopu pozitívne klady novôt hospodárskej v roby. Urobme si dôkladné preverenie samých seba. Pohľadom do duše 0, srdca diferen­cujeme. či sme dobrými, alebo nedobrými vlastencami. Zaraďme sa sami do toho. a­­lebo onolio tábora Urobme si bilanciu z vlastného konania. Dobrou príležitosťou k tomu budú oslavy VI. Slovanského dňa na Devine. Tieto manifestácie, vzrastajú­ce z roka. na rok. musia- presvedčiť tých. ktorí nie sú zásadnými odporcami sooializ mu, že všetci pracujúci pochopili novú epochu života. Celý tento pracujúci kolek­tív sa vlastným konaním radí do obrov­ského tábora, dobrých vlastencov. Kto cel­kom nezaipredal svoju dušu imperialistic­kému a reakčnému kapitalizmu, môže ešte urobiť pokánie a udrieť aa na prsia so slovami: „Mea culpa“. Nevedomý pablú­­dilee nemôže nevidieť svoju osamotenosť a nemohúcnosť pri pohľade na búrlivé nadšenie mohutných más. napredujúcich ako -obrovská lavína cez prirodzené i u­­melé prekážky k cieľu. Táto lavína by ho smietla, ako smdet.la každého, koho dote­raz našla v ceste. Slovanský deň na Devíne sa rozvinie v mohutnú manifestáciu všetkých mierumi­lovných národov sveta žičiacich sociali­stickému prerodu ľudstva. Na Devíne sa v minulosti odbývaly skromné schôdzky málopočetných rodofubov. Mohutnel y na počte cez kult cyrilometodejský a sväto­­pkľkovskú tradíciu propagovaním ideá­lov všesia v ianske j družby a bratstva, Dnes sú výrazom túžby nielen slaviam­­skych národov, ale i spriatelených ľudo­vých demokracií. Táto skutočnosť je pre­svedčivým dôkazom toho, že uplatnenie socialistických zásad je všeobecným ideá­lom pracujúceho ľudu a tieto sa vynárajú ma. ipovrtíh aj u národov žijúcich doteraz pod vládtami s megaitivnyea postoj'om voči (Pokračovanie na 2. strane) Som, povedzme, ciceronom jednej z častých injprav na Devin. Návštevu tvoria Slováci, Česi, Poliaci, Rusi alebo Bulhari. Začnem s pripomienkou, že stojíme na skalnom útese, o ktorý v minulosti zápasili) tri mocenské kul­túry, slovanská, nemecká a maďarská, Neza­budnem pripomenúť, že Devín opevnili najprv Slovani, no časom nemohli odolať silnému ná­poru s juhu a východu, takže staroslovanský Devín často menil svojich pánov, Nakoniec však pravda zvíťazila, a miesto, na soluňskí bratia Cyril a Metod krstili ktorom našich predkov, je zasa naše a bude len naše, Náv­števníci sú uchvátení jedinečným výhľadom s najvyššieho bodu hradných zrúcanín, obdivu­jú sa smelým staviteľským konštrukciám majú dojem, že všetko, čo tu z bývalej slávy a zostalo, hlása dávnu slávu Slávov. Výprava si ešte povšimne bronzovú tabuľu, ktorá hlása, že tu pred 100 rokmi chodievala Štúrova dru­žina a už vtedy sa rosohňovala za bratstva Slovanov, čim sa len stupňuje romantická ná­lada. Čitateľu, funkciu sprievodcu na Devin som •■aj nevykonával, za to dosť často som pocti­­l takýto jednoduchý historický rozbor o mies ktoré je iste pamätné, menovite pre nás okov. Devínsky skalný útes rozhodne nu­­iaždého, aby meditoval o minulosti a vy­­•al z tiej patričné závery pre prítomnosť •enú budúcnosť. Pravda, ak naše závery ’/ť správne, správny musí byť predo■ sám počiatok meditovania. Hlavne, ■trs byť objektívni pri posudzovaní histp­­t-pich raminisencii. Domnievam sa, že .'brti jeden historik hodný tohto označenia nepojpre1 že de\ 'ímky hrad založili Slovani. a. že ho ‘ valí do tých čias, kým Veľkomoravsp s ňou i nitrianske kniežatstvo základu ,.s východu došli, r, Nasledovne*, všetko, čo . • nemá nič aá\ čine­hradom, lebo ’ .<1 vy-Utorila a zničil. .,<•. Z hrad­ných stavieb, z . irosky, nič ne­pripomína zašlú stu,» wv — ak vzájomné ubíjanie sa môžeme označiť slávnym vôbec — lež sú to pozostatky ne nacionálneho feudaliz­mu, Sú to málo j.iávne zbytky oného historic­kého obdobia, v Morom Slováci hrali tak bez­významnú rolu, šfft devínsky cicerone chtiac nechtiac musí preskočiť dobrých tisíc rokov, lebo nenájde v pr slovanských análoch devín­skych faduálov an jednoho, o ktorom sa dá predpokladať, že bol aspoň pôvodom Slovák, Iba ak náhodou neobjaví, že nejaký ten Pálffy Esterházy alebo IJýsházy nebol tak dobrým Slovanom, akým bol’ Maďarom alebo Nemcom. Jedno je však isté, ý to je to, že nech na De­vine bašoval po svojom ktokojvek, jeho slu­hom a robotníkom i- íl poväčšine otrok. Slovenský človek tu lopotil za slovenský skyvu chleba aj vtedy, keď podhradie niekdajšieho slovanského rovnako j edálneho Devina dosta­lo časom jazykový náter nemecký. Jednako Devin sa stal slovanským pútnic­kým miestom a, dúfajme, zostane ním. Jedna­ko my historickou romantikou nezaťažení po­toméi svojich rojčivých vreďkov Zhromažďuje­me sa na slovanskom D víne, aby sme za nie­čo manifestovali. Za ror^mtizmus ? Nie. Za slo­vanstvo? Ano, Manifestujeme však za slovan­stvo pozitívne, budujúce a koordinujúce. Bez (Pokračovanie na 2. strane) f DEVÍN — A. Gr. —

Next