Ľud, 1951 (IV/1-76)

1951-01-02 / nr. 1

»51 <venskej pondel­ka a dn! po sviatKoch Rea akcia : Biatislava, Michalská ulica č. 3., tel. 277-21, 255 13: ' ministrácia: Sedlárska č. 7/1. tel. 353 iracká administrácia: Praha II. Ško r •íl. 3., tel. 27 656 Üöet poštovej sp. 99í Majiteľ a vydavateľ: Strane kej obrody Bratislava, Sedlárska * 260 j Šéfredaktor Roman Kali'-'” ved n Tlači závod Uzävi sa ne. ho a a. p. ■oca časopisu red. Jo. eduje „Tlač. závody Prov . Bratislava. Radlinského 51. SO. hod Rukopisy nevyžiadané Veci, týkajúce sa predplatné­­'avuje administrácia. Cena Kgs 3 Predplatné na „Pud" mesačne 40 Kčs, štvrťročne 120 Kčs. polročne 240 Kčs. ročoe 480 Kčs Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs. štvrťročne 210 Kčs. polročne 420 Kčs, ročne 840 Kčs so započítaním poštového. Malé oznamy a inzerciu prijíma denne od 8.—12. hod administrácia v Bratislave Sed­lárska 7/1. tel. 353 59 a fil. adm v Prahe IL Školská 13. tel. 27 606 Malé oznamy a inzer­cia sa uverejni len po zaplatení. Malé ozna­my: slovo 4 Kčs. tučné 6 Kčs, zamestnanie hľadajúei 2 Kčs Za vydanie adresy a po­danie ponuky 2 Kčs Porto na zaplatenie po­núk 10 Kčs Novinové výplatné povolilo Ria­diteľstvo pôšt a telegrafov v Bratislave. Do hliadaci poštový úrad Bratislava 2. w i. r e d n ý orgán S t r a n ysloven s k e j obrody Bratislava, na N^DY ROK 1951 Číslo 1 Do nového roku Br. JÁN ŠEVČÍK T? ým dobrým zvyikcm medzi ľudmi zaželať " si navzájom v Novom roku nmoho šťastia, sotoja a radosti. Nenarušíme túto tradíciu, keď ma prahu no­­ého roku 1951 budeme želať všetkým našim uďom dobrého zdravia, veľa síl a radostnú ná tou priplnení úloh, ktoré na nich kladie budo­­ateľský program tretieho roku československej äťročnice. Teda mnoho úspechov pri plnení tretieho ro u päťročného piámul Nenarušíme starú tradíciu takýmto novým, .ktuálnym vinšom, leibo len prakticky a konkrét ie pripomíname naším ľudom, ako môžu v no­vom roku dosiahnuť viac šťastia, väčší kus po­koja a viac radostí pre eetoa, pre najbližších a pre všetkých, ako sme mali v roku predošlom i vôbec v rokoch minulých. Práve uplynulý rok zo všetkých rokov od skončenia vojny najpresvedčivejšie uikázal, Je našim cieľavedomým postupom do socializmu a dôsledným plnením programu prestavby a výstavby našej domoviny rajbezipečnajšie dosiali oeme blaha pre všetkých, pckoja a pravej rado­stí zo života a z jeho možností. A kde sme už od tých novoročných želaní, ktoré sme si navzájom v úzkostiach vyslovovali v r. 1945! Vtedy sme si želali a i druhým žela­li, aby sme prichádzajúci rok v hcciakej skrom aostd aspoň len prežili. Mnchým to nebolo doži- 5ené ani za týchto okolností a preto si aj na nich spomeňme! V roku 1945 svitlo nad Slovenskom, spust o­­šaným na mnohých miestach na nepoznanie, deň víťazstva. OK&$}cl, ktorí nás prišli či už potsšiť, alebo •>»,., by mohli ťažiť z nášho nešťastia, so zá' vorili o t-om.. že či budú í. i-y s bi stav našej vý príbytkov, miest i dedín aébo priateľstva'' JjíjKým lovensko s iEitleroovM rf­,ace neho-ly obdobím bezstra­­vojixových stôp. Ťažko sa zápa ml neúrody, z ktorých jedna v a obdoby v bližšej minulosti. A a zápasilo n početnými pokusmi o -ášho ľudu o tie výdobytky, ktoré a presvedčivému víťazstvu sovier­­nad zotrcčiteľmi Európy a svojou sta as tou v národne-oslobodzovacej vojne venie Republiky a za nové, pre pracujú­­človeka priaznivejšie životné podmienky. Že sme vedeli odstrániť následky vojnového ustošenia a za krátkych päť rokov dosiahnuť nežných lepších pomerov a tak počiatku také o rozmachu, pre aký niet príkladu v našej his­­jnii, za to máme čo ďakovať nášmu cieľavedo­­lémiu budovateľskému programu a ukáaneno :1 nášho človeka pri jeho plnení. Je len samo ■ejmé, že musíme ďakovať aj všetkým, poliíic­­ým podmienkam, ktoré zabezpečujú ex'steneiu ašich budovateľských plánov, ako aj vývoj ášho S'poiočanského života po^ľa nich. Takéto odimienky nám- dáva náš ľudovodemokratický vstém, náš spojenecký a priateľský sväzok so ovietskym sväzem a s ostanými ľudcvodemo­­ratlckými štátmi. Po paltich rokoch od skončenia prvej sveto­­aj vojny dospeli sme do obdobia demontáže riemy3in, počiatkov nezamestnanosti a vysťa ovalectva. Ocitli sme sa v takej konsolidácii oanerov, ktorá sa v obchodoch a na trhoch vy­­lačovala síce dostatkom, ba až prebytkom, ale dedinských dorábateľov a u veľkej väčšiny testských spotrebiteľov znamenala nečakané äkromňovam'e a odriekanie. Taký bol následok mrodeziného“ kapitaltotiekého vývoja u nás 3. prvej svetovej vojne. A taký, zhruba, je i ná­­edok „prirodzeného“ kapiíalistického vývoja aj 9 druhej svetovej vojne v tých štátoch, kde zá­­uh medzináro dného imperial i zrnu ešte na čas íetnožnil nastúpiť pracujúcim takú cestu, akú ,ii nastúpili u nás, čiže cestu socialistického adovania. V týchto štátoch je už všade neza ,e;tna,n csť hrozivou skutočnosťou a výrctoa sa unedzuje preto, lebo sa -zmenšuje počet kupu­­icich. U nás vie už priateľ i nepr’ateľ, prívrženec odporca našej ľudovej demokracie, že čim viac lepšie sa bude vyrátať, t.ým viac si bude :ôcť náš človek dopriať a lepšie sa bude žlť ro­ľníkovi i roľníkovi a v novom roku aj iným unesitnaneokým kategóriám. A vedia o tomto nás ľudia už nielen zo slovných uistení vlády úradov, aíe aj z každodenných skúsenosti. Práve uplynulý rok bol rokom názorného vy. továrni® o podstate a pravdivosti, a ďalekc ahlcm dcisahu tohto princípu. Rekopštrukc’a tanny pcdľa dvojročného plánu, svedomi'té pi snie čo len poč’atočnýeh predsavzatí päťroč­­ŕho plánu a rok dobrej úrody umožnily v sta­ tPokrač. na 2. strane) oistoročie je v živote ľudstva vari me­nej ako okamih v priemern >m živote člo­veka, no. v onom úseku dejín, ktorý sa za­čínal narodením Krista je to čaeová 'jed­notka nie tak nepatrná, ako sa na prvý po­hľad zdá. Veď, keď minulý čias od be-.Iehem ských čias delíme číslom 50. vychodí že ob­dobie 190(>—1951 je len 39. časť vývinového pochodu ľudskej spoločnosti. Za tých 1950 rokov nášho letopočtu udaly sa veci dobré i zlé. Udaly sa i za posledných 50 rokov. Nebude bez úžitku, keď ich prehliadneme aspoň letmo, a z toho. čo zistíme, urobíme aký taký uzáver. Rredovšetkým konštatujeme, že 20. sto­ročie sa začínalo vojnou Čiže ■> svoj im po­čiatkom vypadlo z oka predchádzajúceho 19. storočia. Nápadná ie podobnosť! aj v po­lovinách týchto storočí Darmo, život je tvr­dý. Musíme ho hodnotiť tak. aikio prebie­hal. Talk či onak ľudia sa za vojnami ne­­paehtili, no zabrániť im nevedeli. Nemohli im zabrániť preto, lebo sa nepovažovali za rovných. Vedomie nerovnosti zaviedlo ľudí do začarovaného kruhu, z ktorého iného východiska nebolo akp vzájomné ubíjanie. Starý princíp širokých a úzkych lakťov vy­vrcholil na sklonku 19. storočia vo sveto­vý imperial izmus, v ktorom sa uplatňoval silný jedinec na úkor slabšieho spolubrata. Nad'šiel čas. že tento spoločenský -vstém nevyhnutne nastúpil cestu svo-ho únadku. A aký bol nástup, taký je ai ústup. V krvi sa zrodil v krvi odumiera. A keďže prítom­né storočie je nad všetku pochybnosť úpad kovým obdobím imperializmu, nijako nás neudivuje, že jeho cesta nadol, bola a je taká. aká ie. Nástuoová cesta viedla so zá­padu cez Afriku do Ázie preto ai cesta ú­­stupu sa začala v týchto končinách sveta.. Krvavé udalosti v južnej Afrike a vo vý­­chjodnei Ázii v roku 19ŐÖ prešly do histórie ood názvami boi Búriv za slobodu a revo­lúcia č n-k'ch boxérov za ľudské práva. Obe vzbúry domácich ľudí proti cudzincom* bo’v síce krpavo potlačené, avšak nimi za pričinená štrbina v s v-térne kori infckeho imperializmu nedala sa viac zaletovaf. zápätí na to, o 4 rokv, vypukla známa rue- V ko-japmská vojna, Šlo v pej o ovládnutie Kórey a Čínv- Súčastníkom sa pozdávalo, že Rusi prehrali a Japonci zvíťazili, avšak nasledujúci vývin udalostí pojem straty a zisku v politike obrátil na rubv. Bolo nám treba prežiť celých 40 rokov, kým sme pri­šli, na prootú pravdu o nechválení dňa pred večerom. Po rusko-japonské i. vojne začala diplomacia veľmoci horúčkovité pracjvaí a dopracovala sa zase novej vojny na Balká­ne. keď tamojšie Slovanské národy vieďli oslobodzovací boj proti tureckej nadvláde. Svet si vydýchol v nádeji, že pušný prach na Balkáne bol touto vojnou nadobro vy­strieľaný. Avšak sotva minulý 2 roky. keď vypukla prvá svetová vojna. Znalci mo­derných zbraiií uisťovali, že táto vojna mô­že trvať najviac pol rolka v skutočnosti zú­rila celé 4 roky. Na kántrenie ľudí neparná hal ani otravný plyn, ani lietadlá, ani pod­morské člny. Čo po tejto vo:ne zostalo na­žive. zdecimovala potom španielka. K>neč­­ne po 4-ročnei vojne nastal pokoj, ak obdo­bie 1918—1938 sa vôbec pokojom pomenovať dá. Bolo to, žiaľbohu, len akési prímerie, hoci vo svetovom meradle ani tento vlastok sa nehodí, lebo ako vieme, sa prí­ďa­lej bojovalo 'intervencia) vo SSSR. erécko­­turecký konflikt revolúcia v Maroku, voj­na v Habeši a občianska vojna v Španiel­sku). Po tomto, sotva 20-ročnom pokoji — nepokoji octli sme sa v strašne druhei sve­tovej vojne. Táto svojim orieb''hom prevý­šila všetkv hrôzv, aké si ľudia lén n redsta­vi f môžu. Vedomie nešťastia, ktorým sme v tejto vojne prešli, ie ešte v i veľmi živej pamäti, hoci sa skončila pred 5 a pol ro­kom. Po tomto ozaj stručnom prehľade udalostí >d začiatku do konca polstoročia natPka sa otázka: M use'o toto storočie začínať voj­nou? Prostý ľudský rozum velí odpovedať záporne. No, skutočný vývin ukazuje, že bez wen boli bv sme politicky azda tam. kde sme boli povedzme v roku 1900. Aby pisateľ týchto riadkov bol správne pocho­pený. s?m kladie otázku, ktorá sa týka nre lovšetkým nás. Slovákov a Čechov Pýta a: Bo! by sa uskutočni! sen našich pred­kov o Če-'koúovensikom štáte bez í. sveto­vej v viny? Vie si n'ckto predstaviť vznik a existenciu SSSR bez revolúcií v cárskom Rusku ktoré sa odohraly v rokoch 1905 a 1917? Ťažko. Prichodíme k záveru, že bez vojen politická mapa sveta z roku 1900 bo­la by ®a nezmenila. Ako nebolo by nás, Čes koslovenska, nebolo by ani Poľska. Fínska, Nezávislej Indonézie, Číny. Iraku, Zajur-j dánska, Palestíny. V zakázanej štvrti Pe­kingu by sedela bezvládna cisárska bábi­ka a ohromnú ríšu Číňanov bv : naďalej boli drancovali cudzinci cez „otvorené dve­re“, v Petrobrade unúval by sa báť.iška cár. v Carihrade by sedel sultán, v Rakús­ku poľoval Habeburgh, v Berlíne sníval o ceste nach Bagdad HoheúzoIIer a v Madri­de pomáhal Bourbon. Oľobne nemienime urážať nikoho. Boly časy. keď ľudia potre­bovali mať majestáty, no. prišly časy. keď potomci tých samých ľudí majestátov už nepotrebovali. Zmen y o d 1900 do 1951 sú kolosa sne po každej stránke, nielen u nás, blízko ale aj ďaleko od nás. Slovom v celom .svete. Už sám prechod z absolutizmu k republike zna menal veľký krok k demokracii. Pravda, ľudstvo nemohlo zastať na ceste poioviča­­tej, čoraz dôraznejšie rieši a chce riešiť základný princíp slobody a demokracie. Na stúpil a nastupuje vifaznú cestu socializ­mus, tu rázne, tam ešte váhavo. Politická mapa sveta v tomto ohľade jasne ukazuje smtr a kurz 20. storočia. Jedno je isté. a to je, že západnému imperializmu a kapita­lizmu odzvonili. Jeho ú t sup zo slávy bol nevyhnutný, jeho zničenie uvoľňu e obrov­ské tvorčie sily národov pre blaho budúce­ho pokolenia. I tj je isté. že krvavé udalo­sti ktoré sa v prítomnom čase v Kórei, vo Vietname alebo v Tibete odohrávajú, sú klincami do vrchnáka rakve koristníctva. Moc — veľmi moc dobrého a zlého sa uro bilo v polstoročí, ktoré sme zavŕšili. Uro­bilo sa na p d i sociálnom, v technike a vo všetkých ohla- flach vedy. Nie bezdôvodne zveme svoj vek vekom techniky. To všetko musí mať 6voj odraz ái v sfére morá’nei. hoci sa pozdáva, že vzťah človeka k č! rve­­ku nie ie taký. aký bv mal bvť. Isté ie. že á'-ka ide cez žalúdok, je to Pravda, ale nie úplná Heslo .Milú1 blížneho svoho ako seba samého“ má v sebe o moc viac. Ta viac. než čo m'že poskytnúť len hmot­ný blahobyt, natri do sféry duchovne' na­­osobnej. Vysvetliť to nevieme, no tým viac cítime. Pozdáva sa nám, že v morálnom c­­' Pokračovanie na 2. atr.) Na prielome polstoročia ANTON GRANATIER

Next