Ľudové Noviny, január-jún 2001 (XLV/1-26)
2001-05-24 / No. 21
4 18. máj - Medzinárodný deň múzeí Obecné múzeum v Kestúci má bohatú zbierku exponátov - Je to jedno z najkrajších múzeí, aké som kedy videla. Som veľmi rada, že sú ľudia, ktorí sa s láskou starajú o dedičstvo svojich predkov... Boli sme prekvapení bohatstvom a pestrosťou exponátov múzea... - podobné výpovede môžeme čítať po slovensky, ale aj po anglicky, francúzsky, nemecky a maďarsky v Knihe návštevnikov Obecného múzea v Kestúci. Je potešiteľné, že medzi návštevníkmi sú často aj hostia z našej materskej krajiny i Slováci žijúci v Pilíšskej oblasti a na Dolnej zemi. Zásluhy na vzniku zbierky i bohatstve exponátov obecného múzea v Kestúci má bývalý slovenský učiteľ Jozef Petrík, ktorý zomrel 13. júla 1999. Po prvýkrát bolo sprístupnené verejnosti 20. augusta 1964. Vystavené exponáty boh zostavené z predmetov, pozbieraných v miestnych domácnostiach, na „pallášoch” i na poliach. Kestúcke múzeum poskytuje zaujímavý pohľad do minulosti obce a vystavené predmety dokumentujú v prvom rade život kestúckych Slovákov. Množstvo a rôznorodosť exponátov prijemne prekvapia každého návštevníka. Dokumentujú slávnu i menej slávnu, najdávnejšiu i nedávnu minulosť. Obecné múzeum sídli v budove pochádzajúcej z roku 1757. Jej pôvodným majiteľom bol Martin Simonek. Dom má kamenné základy, steny sú postavené z váľkov. Strecha bola pokrytá slamou, ale pred 20 rokmi ju vymenili za škridle. Hovorí sa, že toto je najstarší dom v obci. Podarilo sa v ňom zachovať kuchyňu s otvoreným komínom a pecou. Od januára minulého roku je správkyňou múzea bývalá zdravotná sestra, dôchodkyňa Rozália Kárová rod. Honvédová, ktorá je nielen dobrou gazdinkou a správkyňou múzea, ale dôverne pozná aj históriu rodnej obce, ktorú dokáže zaujímavo a pútavo vykladať. — Kestúc leží v Pilíšskych horách pod Čiernym vrchom a miesto, kde sa nachádza terajšia obec, lákalo svojou polohou i pravekého človeka. O tom, že sa tu usadil, svedčia vystavené nálezy, objavené v chotári obce. Sú to praveké útočné a obranné zbrane, kamenné nádoby z doby bronzovej a ranej doby železnej, popolcové umy, keltské nádoby z 2. storočia. K historickej zbierke patria z rôznych období pochádzajúce halapartne, meče, pištole, turecké delové gule. Možno tu vidieť aj numizmatickú zbierku a staré noviny. — Pozrite sa na tieto exponáty, -ukazuje nadšene, - ktoré svedčia o prítomnosti Hunov, Slovanov, Avarov a Maďarov na tomto území, teda kmeňov, ktoré sa tu striedali alebo spolunažívali, či medzi sebou bojovali. V období najväčšieho rozmachu Rímskej ríše tadiaľto viedla významná komunikácia do Aquinca - dnešného Starého Budína. Z tohto obdobia pochádza najviac exponátov historickej zbierky. Ďalší historický vývoj obce dokumentujú časti kostier, mince, zbrane, črepy hlinených nádob a úlomky nástrojov. Prvý písomný dokument o obci pochádza z roku 1075, z čias vlády Gejzu I. Spomína sa pod menom Kestelec ako obec s kostolom a vinicami. Zaujímavá je história príchodu Slovákov do obce, ktorá sa datuje od začiatku 18. storočia. Roku 1709 mala spoločnú farnosť s obcou Čív. Slováci sem prišli na pozvanie kráľa Karola III. roku 1716, a to najmä z Trenčianskej stolice, o čom svedčí aj tvrdý dialekt. Pracovali zväčša ako drevorubači, vápenkári a baníci, či šikovní remeselníci. Do polovice 18. storočia stál v chotári obce kostol. Podľa cirkevných záznamov to bola predrománska stavba z roku 864, čiže z obdobia Veľkej Moravy a existuje vraj dokument, ktorý potvrdzuje, že tu určitý čas pobudli aj apoštoli Slovanov sv. Cyril a Metod. Roku 1786 kostol zrúcali a materiál použili na stavbu nového, ktorý bol vysvätený 1. novembra 1800. Kostol je zasvätený sv. Klementovi. Po prehliadke priestorov v niekdajšej kuchyni a izbe sme zistili, že vystavené predmety sú umiestnené pomerne odborne. Odzrkadľujú pôvodný zámer zbierky: zachovanie tradícií, záchranu archeologických a historických pamiatok, pestovanie ľudovej kultúry kestúckych Slovákov. Hlavná budova múzea pozostáva z kuchyne a veľkej „prennej” izby. Časť expozície sa nachádza na zastrešenom dvore. Sú tu rôzne náradia a nástroje, poľnohospodárske stroje ručnej i továrenskej výroby. Tu sa nachádza náradie na spracovanie konopného vlákna - kolovrátok, trlica, šteť, motovidlo, cepy, mangel, drevené pluhy, žarnovy na mčné mletie, samoviazač, volský a konský voz, sečkovnica, preš na hrozno, nástroj na mrvenie kukurice, traktor a tiež debnárske, kováčske a stolárske náradie. Tu sú vystavené aj chotárne kamene a tesané kamenné náhrobníky. Zbierku múzea tvorí 1350 predmetov. Výstavný materiál je rozdelený do troch skupín: na archeologicko-historickú, národopisnú a agrámohistorickú a priemyselnú zbierku. Pri určovaní archeologického materiálu poskytlo odbornú pomoc Múzeum Balassiho (Balassi Múzeum) v Ostrihome a niekoľko predmetov aj odborne reštaurovalo. V národopisnej zbierke sú pozoruhodné slovenské ľudové odevy a bohaté výšivky. A čo sa týka najnovšej histórie obce, poznamenávame, že v prvej polovici 20. storočia tu bol slovenským farárom Mons. Jozef Šrobár, brat známeho slovenského politika. Ale v obci pobudol aj významný slovenský spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, ktorý zachytil svoje postrehy v diele Z Martina na Kestúc. Chcela by som ešte dodať, že múzeum sa v súčasnosti rozrástlo o historický park v Klášteri (Klastrompuszta), Alžbetin hájik v Csurgó, lokalitu starého kostola a cintorína v Elletiši a o sochy na verejných priestranstvách, - informovala nás jeho správkyňa. - Dlho by som vám mohla vymenúvať krajiny, kraje, mestá a obce, z ktorých k nám prichádzajú návštevníci - počnúc od detí predškolského a školského veku, cez dospelých až po dôchodcov. Návštevné hodiny máme v sobotu a nedeľu dopoludnia, ale na základe predchádzajúcej objednávky kedykoľvek. Vstupné je podľa vlastného uváženia návštevníkov. Jedno je isté, že každý návštevník odchádza odtiaľto nadšený a obohatený o krásne zážitky, — konštatovala Rozália Kárová. Ildika Fúziková Správkyňa múzea Rozália Kárová rod. Honvédová Obecné múzeum v Kestúci Exponáty múzea FOTO: AUTORKA Prezentácia vzácnej publikácie v Poľnom Berinčoku Nedávno sa v Osvetovom dome S. Petőfiho v Poľnom Berinčoku konala prezentácia vzácnej trojjazyčnej publikácie, ktorá obsahuje 103 maďarských, nemeckých a slovenských motívov výšiviek kožušín. Autorkou knihy je ľudová umelkyňa Zuzana Kiszelyová, ktorá štyridsať rokov zbierala motívy v Békéšskej župe. Impozantná publikácia približuje miestne kožušinárske ľudové tradície. Podľa archívnych údajov roku 1848 tu pracovalo 42 širokoďaleko chýrnych kožušníkov. Publikácia predstavuje päť najznámejších výšivkárskych stredísk: Békéšsku Cabu, Gyulu, Slovenský Komlóš, Sarvaš a Poľný Berinčok. Kniha obsahuje niekoľko farebných fotografií a 103 pôvodných motívov, pričom vysvetľuje symboliku farieb a techniku výšiviek. Pútavú publikáciu redigovala a motívy nakreslila Zuzana Kiszelyová. Vyšla v tlačiarni Mártona Hegyiho v Poľnom Berinčoku. - if- Ľudová umelkyňa Zuzana Kiszelyová KULTÚRA 24. mája 2001 Kolos - symbol porozumenia v Rodose V roku 292 pred n. 1. dostal prístav Rodos ozrutného strážcu - tridsaťmetrovú sochu muža, ktorý v jednej ruke držal pochodeň, v druhej šíp. Po šesťdesiatich rokoch sa socha stala obeťou ničivého zemetrasenia, no spomienka na ňu zostáva dodnes živá. „Čo raz padne, to sa už nikdy nesmie postaviť, ” povedali si občania mesta a rozpredali trosky v celom Stredomorí. Pätnásť ton bronzu a deväť ton železa odviezlo z miesta nešťastia 980 tiav. Súčasný primátor mesta Georgios Gannopoulos však na rady svojich predkov nedáva a podniká kroky na znovuvytvorenie bájneho kolosu. Znovupostavená socha sa má stať symbolom porozumenia medzi národmi sveta. „Chceli by sme ju dokončiť do roku 2004, ” oznámil primátor na tlačovej konferencii v Aténach, kde vyzval sochárov a architektov, aby sa prihlásili do konkurzu o najlepší návrh na nový Kolos. Účastníci konkurzu majú ťažkú úlohu, pretože časť expertov tvrdí, že socha stála pri vchode do prístavu, podľa iných sa týčila na podstavci v strede mesta. Historici sa domnievajú, že socha zobrazovala patróna starého Rodosu, boha slnka Hélia. Primátor necháva umelcom voľné ruky, aby sa naplno uplatnila ich tvorivosť a fantázia. Slávne mesto sa však v snahe pritiahnuť zástupy turistov už raz prerátalo: jedna austrálska veštkyňa v roku 1987 tvrdila, že neďaleko prístavu sa v hĺbke 700 metrov nachádzajú zvyšky Kolosu. Veľká pátracia akcia sa však skončila fiaskom, pretože potápači našli na určenom mieste iba zopár bezcenných kameňov. Primátor chce získať stavebný materiál z roztavených mincí členských štátov EÚ, ktoré po zavedení spoločnej meny euro stratia platnosť. Mesto je ochotné do oživenia dominanty investovať 1,3 miliardy korún. Ministerstvo kultúry v Aténach sa stavia k tomuto plánu skepticky. Referentka ministerstva pre sanáciu miest a ochranu antických pamiatok tvrdí, že mesto nedostane stavebné povolenie. „Tento moderný gýč by zohavil staré mesto, ktoré je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ” uzatvára referentka.