Ľudové Noviny, júl-december 2005 (XLIX/27-52)
2005-07-07 / No. 27
2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: ILDIKA KLA USZO VÁ-FÚZIKO VÄ Jazyková redaktorka: Vlasta ZsákaiovA Reportérky-redaktorky: Eva PatayovA FAbiAnovA, Andrea SzabovA MataiszovA Externí spolupracovníci: Helena AlbertiovA-KožuchovA, MArja FazekaSovA, Katarína Királyová, Oldŕich Kn/chal, Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.- 573, H-I398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je CeloŠtAtna slovenská samosprAva (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft.. Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D r. László Kodela. Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-PRESS Kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos, vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 05-1842 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 2484 Ft, polročné: 1242 Ft, štvrťročné: 621 Ft. Na území Slovenskej republiky objednávky prijíma: PRIVÁTNA NOVINOVÁ SLUŽBA, A S., Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • POLITIKA Tak radšej etnobiznis Zostavovanie akýchkoľvek registrov príslušníkov menšín odmieta komentátor denníka Magyar Hírlap. Treba pripomenúť, že vytváranie takýchto zoznamov predpisuje nedávno schválená novela menšinového a volebného zákona, ktorú však - kvôli iným výhradám - zaslal prezident republiky Ferenc Mädl na Ústavný súd na predbežnú kontrolu. Takže v tomto momente ťažko povedať, kedy vstúpi novela do platnosti. Ako by asi reagovala maďarská politická scéna, keby v daktorej susednej krajine začali vytvárať „ lajstre ” s menami príslušníkov maďarskej menšiny? - kladie otázku komentátor a vyjadruje názor, že by to v Budapešti akiste vyvolalo nervozitu. Dodáva však, že vo väčšine susedných štátov sa dostávajú Maďari do parlamentu vďaka hlasom získaným v parlamentných voľbách. Mimochodom, zastúpenie v parlamente nieje podmienkou efektívneho presadzovania záujmov menšín, veď ani v Maďarsku sa neponáhľajú napraviť protiústavný stav, ktorý vyplýva z toho, že národnostné menšiny nemajú parlamentné mandáty - poznamenáva ironicky denník Magyar Hírlap. V ďalšej časti pripomína, prečo vymysleli politici register menšín - preto, lebo takto vraj možno eliminovať takzvaný etnobiznis, čiže stav, keď menšinové samosprávy mohli vytvoriť aj občania, ktorí neboli príslušníkmi danej menšiny. Avšak túto možnosť nevylučuje ani novela, pretože hocikto sa môže dať zapísať na zoznam menšín, prednosta obecného úradu aj tak nemá právo skúmať, či k danej menšine dotyčný naozaj patrí. Veď v Maďarsku platí zásada slobodnej voľby identity! Podobná je situácia pri skúmaní, či kandidát do menšinovej samosprávy ovláda jazyk menšiny. Komentátor argumentuje nasledovne: stalo sa síce zopár prípadov etnobiznisu, ale nech, pretože aj to je lepšie, ako vytvárať zoznamy príslušníkov menšín. Aj tak sa nedá zabrániť tomu, aby dochádzalo k podvodom, čiže to celé je dobré iba na to, aby sa politika skrývala za paravan a aby sa viac nemusela venovať tejto otázke. Slovom: registrácia nie je dostatočným „filtrom ”, no na druhej strane budú takí, ktorí napriek tomu, že patria k menšine, sa nedajú na zoznamy zapísať. Napríklad preto, lebo v našom regióne sa od istého času nepatrí, aby štát vyhotovoval lajstre o menšinách žijúcich na jeho území. Vyvoláva to zlé pocity. Tak radšej etnobiznis - konštatuje na záver komentátor denníka Magyar Hírlap. (gmp) Strategický význam slovensko-maďarských vzťahov Politické vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom ochladli, ale hospodárske kontakty sa rozvíjajú dynamicky - konštatuje vo svojej analýze denník Népszabadság. Zástavy viali, ľudia nadšene tlieskali na maďarskej i slovenskej strane, spokojní boli aj politici, premiéri Orbán a Dzurinda navzájom vyzdvihovali svoje zásluhy - pripomína Népszabadság znovuotvorenie mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom v októbri roku 2001. Vtedy sa zdalo, že je všetko v najlepšom poriadku, no nepretieklo v Dunaji veľa vody a tieto srdečné vzťahy sa zrazu premšili - konštatuje denník, ktorý pôvod tohto vývoja vidí v sporoch okolo takzvaného krajanského zákona a nedávno obnovených diskusiách súvisiacich s Benešovými dekrétmi. Avšak iba zdanlivo, pretože korene siahajú oveľa hlbšie. V Maďarsku hlásajú, že potom, čo sa obe krajiny stali členmi Európskej únie a NATO, nadišiel čas, aby sa odkryli a uzavreli vzájomné — domnelé či skutočné - krivdy z minulosti. Materská krajina na základe európskych hodnôt ostro sleduje osud krajanov a pomáha im v prvom rade v ich rodisku. Tieto snahy prijímajú na Slovensku s rastúcim podozrením, až rozhorčením. Olejom do ohňa sú prejavy niektorých maďarských politikov z Maďarska i Slovenska - píše Népszabadság a pripomína negatívne reakcie Jána Slotu a Ivana Gašparoviča, pričom poznamenáva, že obľúbenosť oboch politikov rýchle stúpla. Inak stále viac slovenských politikov sa domnieva, že po vstupe do EÚ a NATO už nepotrebujú partnerstvo so Stranou maďarskej koalície, čo však západní činitelia považovali za dôležitý stabilizačný faktor na vnútropolitickej scéne. Pred novembrovými župnými voľbami a budúcoročnými parlamentnými voľbami sa posúvajú do úzadia údaje a názory, ktoré upozorňujú na strategický význam slovensko-maďarských dobrosusedských vzťahov. Málo sa hovorí o tom, že hospodárske vzťahy sa rozvíjajú dynamicky, zastúpenie malých a stredných podnikov v tejto oblasti je nadpriemerné, až 47-percentné. Maďarsko bolo roku 2004 najväčším strategickým investorom na Slovensku a neoblomne rastie vývoz zo Slovenska do Maďarska. Ukazovatele nezamestnanosti na južnom Slovensku klesli pod celoštátny priemer preto, lebo podľa odhadov až tridsaťtisíc slovenských občanov našlo prácu v prihraničných podnikoch v Maďarsku, a tradične rozvetvené vzťahy medzi ľuďmi a spoločenstvami sa tiež rozširujú. Népszabadság na záver zdôrazňuje, že na tomto základe by mohli stavať politici na oboch stranách pri obnove vzťahov s európskym rozmerom. (gmp) Dorogskä slovenská samospráva Dostáva sa do povedomia obyvateľov V tesnom susedstve prekrásneho historického mesta Ostrihomu, v baníckom mestečku Dorog, žilo oddávna viac národností. Veď dlhé roky tu prosperovali bane a farmaceutické závody, ktoré sem pritiahli značné množstvo obyvateľov okolitých osád, vrátane Slovákov. Práce bolo v meste nadostač, slovo nezamestnanosť tunajší obyvatelia v podstate ani nepoznali. Nie ako dnes... Závod ešte ako tak vyrába, ale baňu už dávno zatvorili, vraj nebola efektívna. Týmto sa dostalo na ulicu množstvo živiteľov rodín. Každé zlo je však na niečo dobré - hovorí ľudová múdrosť. V našom prípade sa stalo, že starší robotníci odišli do dôchodku. Niekoľkí z nich sa pred poslednými komunálnymi voľbami zišli a rozhodli sa, že založia slovenskú menšinovú samosprávu. ,JĹ pravde patrí, že k realizovaniu našej iniciatívy sme dostali značnú pomoc od predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fúzika a od starostky neďalekého Čívu Márie Nagyovej, ” spomína na začiatky predseda Slovenskej samosprávy v Dorogu Alexander Hubácsek a pokračuje: „Tento volebný cyklus je v našej histórii iba prvý, ale pevne veríme, že máme pred sebou sľubnú budúcnosť. Už aj preto som sa opovážil zobrať si na svoje plecia všetky organizačné záležitosti spojené so založením a pôsobením slovenského zboru. Pri iniciovaní som vychádzal z nasledujúceho: otvoril som miestnu telefónnu knihu a našiel som v nej okolo 180 slovenských priezvisk typu Gula, Srnka, Vavrek, atď... Povedal som si, že keď nás vo voľbách podporí iba tretina týchto ľudí, tak máme vyhrané. Nehovoriac o tom, že osobne som poznal veľa slovenských rodín, ktoré sa sem presťahovali z Čívu, Kestúca, Šárišápu, Moďoróšu atď. Moje výpočty sa nakoniec ukázali byť reálne a takto sme sa mohli založiť. V meste fungujú tri menšinové poslanecké zbory. Okrem nás majú svoje samosprávy Nemci a Rómovia. Spolupráca medzi minoritami je perfektná. Dôkazom toho je letné spoločné podujatie na nábreží Pala, kde sa všetci stretneme, navzájom ochutnáme svoje špeciality a dobre sa zabavíme, zaspievame si a zatancujeme. Čo sa týka činnosti nášho zboru, som s ňou doteraz spokojný. Urobili sme malé, ale o to osožnejšie kroky. Hneď od začiatku si predplácame Ľudové noviny, ktoré potom nosíme do miestnej knižnice, aby boli hocikedy k dispozícii všetkým záujemcom. Každý rok si kupujeme Náš kalendár, v ktorom listujeme po celý rok. Máme aj svoju kanceláriu, kde sa pravidelne každý štvrtok stretávame. Tento termín sa už dobre vryl do pamäti našich Slovákov, lebo každý týždeň nás niekto vyhľadá. Vždy sa dobre porozprávame, dáme si za pohárik vínka a niekedy si aj spolu zaspievame. Myslím si, že naším najväčším doterajším prínosom je skutočnosť, že sa nám podarilo zmapovať a združiť v Dorogu žijúcich Slovákov. Poslanecký zbor pracuje na tom, aby sa naša kancelária stala akýmsi klubom pre našu národnosť, vrátane našich podporovateľov, ” povedal A. Hubácsek. Podpredsedníčka samosprávy, mladá sympatická dáma Eva Juhászová Somogyiová, pochádza z Čívu. Ako povedala, lásku k slovenskému jazyku „vsiakla” do seba v tamojšej materskej a základnej škole. Po skončení Strednej odbornej školy pedagogickej Józsefa Bema sa zamestnala ako učiteľka materskej školy v budapeštianskej slovenskej škole. Pred šiestimi rokmi sa vydala a spolu s manželom sa usadili v Dorogu. ,Jíeď som sa dozvedela, že v meste chcú založiť slovenskú samosprávu, veľmi som sa potešila. Mám rada tento jazyk. Nie náhodou som sa mu venovala toľko rokov. Pred niekoľkými rokmi som z objektívnych dôvodov musela opustiť slovenských škôlkárov, ale nechcem stratiť kontakt s našou národnosťou. Aj preto som bola šťastná, keď ma vyhľadali a poprosili o spoluprácu. Ani sekundu som neváhala. Rada pomáham druhým a táto šľachetná vec ma začala motivovať. Musím vám povedať, že v mestách pôsobiace menšinové zbory to majú trochu ťažšie. Najmä čo sa týka práce s deťmi a mládežou. My, žiaľ, nemáme školu, o ktorú by sme mohli opierať. Tu sa nevyučuje slovenský jazyk ani v jednej škole. Máme však v poslaneckom zbore učiteľku, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby sme v základnej škole, kde vyučuje, mohli oboznamovať deti so slovenčinou. A nie iba so samotným jazykom, ale aj so slovenskými zvykmi, tancami, piesňami, hudbou a jedlami. Preto plánujeme usporiadať tzv. Tanečný deň, ktorý by bol venovaný iba našej národnosti. Ako mladá poslankyňa pokladám za svoju srdcovú záležitosť získavať „mladé srdcia”. Veď ony sú zárukou budúcnosti! Som si istá, že keď k nim nájdeme správny kľúč, tak sa nám otvoria dvere do perspektívnej budúcnosti, ” konštatovala podpredsedníčka slovenského zboru Eva Juhászová Somogyiová. (kk) El El El El Čitatelia nám píšu E E E E Knižka o Vlani vyšla knižka košického historika Zoltána Balassu Dva národy v jednej domovine. Vydala ju Editura Matthias Čorvinus v Amerike (Buffalo-Toronto). Má 124 strán, rozmery 15,5x12 cm a 32 kapitol: Úvod - Veľkosť krajiny - Dejiny teritória - Príchod Slovanov — Osídlenie oblasti - Jedno prastaré meno - tót - Lojality proti sebe - Rodia sa národy - Slovenské etnické územie - Národné symboly - erb s dvoj krížom — Panslavizmus a austroslavizmus - Náboženská a administratívna samospráva pod uhorskou korunou — Maďarská revolúcia a boj za slobodu - Slovenské žaloby - Asimilácia - Národnostný a školský zákon — Tri stredné školy - Matica slovenská - Čemová - Tragédia v Šuranoch — spolužití Komjatice - Krátky pohľad na dejiny ľudu do r. 1918 — V prvej Československej republike (1920 - 1938) - Vnútorné pomery - Situácia Maďarov - Politické predstavy Slovákov - Prvá Slovenská republika (1938 -1945)-Naposledy v Československu (1945 - 1992) - Asymetrický model - Rozchod - Slovenská republika (1992) — Podmienky a výhľady spolužitia - Obraz v budúcnosti. Autor má na dejiny a slovensko-maďarské vzťahy iné názory ako slovenskí historici. Som zvedavý, aká bude reakcia Slovákov na obsah publikácie. Rád by som si prečítal aj recenziu mojich dávnych známych Alexandra Kormosa a Gregora Papučka. (Cena knižky 80 Sk). Rezső Petik 7. júla 2005 FOTO: AUTORKA