Ľudové Noviny, júl-december 2005 (XLIX/27-52)

2005-07-07 / No. 27

2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: ILDIKA KLA USZO VÁ-FÚZIKO VÄ Jazyková redaktorka: Vlasta ZsákaiovA Reportérky-redaktorky: Eva PatayovA FAbiAnovA, Andrea SzabovA MataiszovA Externí spolupracovníci: Helena AlbertiovA-KožuchovA, MArja FazekaSovA, Katarína Királyová, Oldŕich Kn/chal, Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.- 573, H-I398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je CeloŠtAtna slovenská samosprAva (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Ľudové noviny vydáva a rozširu­je vydavateľstvo Magyar Hiva­talos Közlönykiadó Kft.. Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D r. László Kodela. Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-PRESS Kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos, vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 05-1842 • Šeky, resp. tlačivo na predplate­nie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samo­správ, od aktivistov Zväzu Slová­kov v Maďarsku a od sloven­ských učiteľov. Šeky možno po­dať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 2484 Ft, polročné: 1242 Ft, štvrťročné: 621 Ft. Na území Slovenskej re­publiky objednávky prijíma: PRI­VÁTNA NOVINOVÁ SLUŽBA, A S., Záhradnícka 151, 820 05 Brati­slava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publiko­vanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov ne­musia byť v súlade so stanovis­kom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • POLITIKA Tak radšej etnobiznis Zostavovanie akýchkoľvek registrov príslušníkov menšín odmieta ko­mentátor denníka Magyar Hírlap. Treba pripomenúť, že vytváranie takých­to zoznamov predpisuje nedávno schválená novela menšinového a volebné­ho zákona, ktorú však - kvôli iným výhradám - zaslal prezident republiky Ferenc Mädl na Ústavný súd na predbežnú kontrolu. Takže v tomto mo­mente ťažko povedať, kedy vstúpi novela do platnosti. Ako by asi reagova­la maďarská politická scéna, keby v daktorej susednej krajine začali vytvá­rať „ lajstre ” s menami príslušníkov maďarskej menšiny? - kladie otázku komentátor a vyjadruje názor, že by to v Budapešti akiste vyvolalo nervozi­tu. Dodáva však, že vo väčšine susedných štátov sa dostávajú Maďari do parlamentu vďaka hlasom získaným v parlamentných voľbách. Mimocho­dom, zastúpenie v parlamente nieje podmienkou efektívneho presadzovania záujmov menšín, veď ani v Maďarsku sa neponáhľajú napraviť protiústav­ný stav, ktorý vyplýva z toho, že národnostné menšiny nemajú parlamentné mandáty - poznamenáva ironicky denník Magyar Hírlap. V ďalšej časti pri­pomína, prečo vymysleli politici register menšín - preto, lebo takto vraj možno eliminovať takzvaný etnobiznis, čiže stav, keď menšinové samosprá­vy mohli vytvoriť aj občania, ktorí neboli príslušníkmi danej menšiny. Avšak túto možnosť nevylučuje ani novela, pretože hocikto sa môže dať za­písať na zoznam menšín, prednosta obecného úradu aj tak nemá právo skú­mať, či k danej menšine dotyčný naozaj patrí. Veď v Maďarsku platí zásada slobodnej voľby identity! Podobná je situácia pri skúmaní, či kandidát do menšinovej samosprávy ovláda jazyk menšiny. Komentátor argumentuje nasledovne: stalo sa síce zopár prípadov etnobiznisu, ale nech, pretože aj to je lepšie, ako vytvárať zoznamy príslušníkov menšín. Aj tak sa nedá zabrá­niť tomu, aby dochádzalo k podvodom, čiže to celé je dobré iba na to, aby sa politika skrývala za paravan a aby sa viac nemusela venovať tejto otázke. Slovom: registrácia nie je dostatočným „filtrom ”, no na druhej strane budú takí, ktorí napriek tomu, že patria k menšine, sa nedajú na zoznamy zapísať. Napríklad preto, lebo v našom regióne sa od istého času nepatrí, aby štát vy­hotovoval lajstre o menšinách žijúcich na jeho území. Vyvoláva to zlé poci­ty. Tak radšej etnobiznis - konštatuje na záver komentátor denníka Magyar Hírlap. (gmp) Strategický význam slovensko-maďarských vzťahov Politické vzťahy medzi Sloven­skom a Maďarskom ochladli, ale hospodárske kontakty sa rozvíjajú dynamicky - konštatuje vo svojej analýze denník Népszabadság. Zá­stavy viali, ľudia nadšene tlieskali na maďarskej i slovenskej strane, spokojní boli aj politici, premiéri Orbán a Dzurinda navzájom vy­zdvihovali svoje zásluhy - pripomí­na Népszabadság znovuotvorenie mosta Márie Valérie medzi Štúro­vom a Ostrihomom v októbri roku 2001. Vtedy sa zdalo, že je všetko v najlepšom poriadku, no nepretieklo v Dunaji veľa vody a tieto srdečné vzťahy sa zrazu premšili - konštatu­je denník, ktorý pôvod tohto vývoja vidí v sporoch okolo takzvaného krajanského zákona a nedávno ob­novených diskusiách súvisiacich s Benešovými dekrétmi. Avšak iba zdanlivo, pretože korene siahajú oveľa hlbšie. V Maďarsku hlásajú, že potom, čo sa obe krajiny stali členmi Európskej únie a NATO, na­dišiel čas, aby sa odkryli a uzavreli vzájomné — domnelé či skutočné - krivdy z minulosti. Materská krajina na základe európskych hodnôt ostro sleduje osud krajanov a pomáha im v prvom rade v ich rodisku. Tieto snahy prijímajú na Slovensku s ras­túcim podozrením, až rozhorčením. Olejom do ohňa sú prejavy niekto­rých maďarských politikov z Ma­ďarska i Slovenska - píše Népsza­badság a pripomína negatívne reak­cie Jána Slotu a Ivana Gašparoviča, pričom poznamenáva, že obľúbe­­nosť oboch politikov rýchle stúpla. Inak stále viac slovenských politi­kov sa domnieva, že po vstupe do EÚ a NATO už nepotrebujú partner­stvo so Stranou maďarskej koalície, čo však západní činitelia považovali za dôležitý stabilizačný faktor na vnútropolitickej scéne. Pred novem­brovými župnými voľbami a budú­coročnými parlamentnými voľbami sa posúvajú do úzadia údaje a názo­ry, ktoré upozorňujú na strategický význam slovensko-maďarských dobrosusedských vzťahov. Málo sa hovorí o tom, že hospodárske vzťa­hy sa rozvíjajú dynamicky, zastúpe­nie malých a stredných podnikov v tejto oblasti je nadpriemerné, až 47-percentné. Maďarsko bolo roku 2004 najväčším strategickým inve­storom na Slovensku a neoblomne rastie vývoz zo Slovenska do Ma­ďarska. Ukazovatele nezamestna­nosti na južnom Slovensku klesli pod celoštátny priemer preto, lebo podľa odhadov až tridsaťtisíc slo­venských občanov našlo prácu v prihraničných podnikoch v Maďar­sku, a tradične rozvetvené vzťahy medzi ľuďmi a spoločenstvami sa tiež rozširujú. Népszabadság na zá­ver zdôrazňuje, že na tomto základe by mohli stavať politici na oboch stranách pri obnove vzťahov s európskym rozmerom. (gmp) Dorogskä slovenská samospráva Dostáva sa do povedomia obyvateľov V tesnom susedstve prekrásneho historického mesta Ostrihomu, v baníckom mestečku Dorog, žilo od­dávna viac národností. Veď dlhé ro­ky tu prosperovali bane a farmaceu­tické závody, ktoré sem pritiahli značné množstvo obyvateľov okoli­tých osád, vrátane Slovákov. Práce bolo v meste nadostač, slovo neza­mestnanosť tunajší obyvatelia v podstate ani nepoznali. Nie ako dnes... Závod ešte ako tak vyrába, ale baňu už dávno zatvorili, vraj ne­bola efektívna. Týmto sa dostalo na ulicu množstvo živiteľov rodín. Každé zlo je však na niečo dobré - hovorí ľudová múdrosť. V našom prípade sa stalo, že starší robotníci odišli do dôchodku. Niekoľkí z nich sa pred poslednými komunálnymi voľbami zišli a rozhodli sa, že zalo­žia slovenskú menšinovú samosprá­vu. ,JĹ pravde patrí, že k realizovaniu našej iniciatívy sme dostali značnú pomoc od predsedu Celoštátnej slo­venskej samosprávy Jána Fúzika a od starostky neďalekého Čívu Márie Nagyovej, ” spomína na začiatky predseda Slovenskej samosprávy v Dorogu Alexander Hubácsek a po­kračuje: „Tento volebný cyklus je v našej histórii iba prvý, ale pevne ve­ríme, že máme pred sebou sľubnú budúcnosť. Už aj preto som sa opo­vážil zobrať si na svoje plecia všetky organizačné záležitosti spojené so založením a pôsobením slovenského zboru. Pri iniciovaní som vychádzal z nasledujúceho: otvoril som miestnu telefónnu knihu a našiel som v nej okolo 180 slovenských priezvisk typu Gula, Srnka, Vavrek, atď... Povedal som si, že keď nás vo voľbách pod­porí iba tretina týchto ľudí, tak má­me vyhrané. Nehovoriac o tom, že osobne som poznal veľa slovenských rodín, ktoré sa sem presťahovali z Čívu, Kestúca, Šárišápu, Moďoróšu atď. Moje výpočty sa nakoniec uká­zali byť reálne a takto sme sa mohli založiť. V meste fungujú tri menšino­vé poslanecké zbory. Okrem nás ma­jú svoje samosprávy Nemci a Rómo­via. Spolupráca medzi minoritami je perfektná. Dôkazom toho je letné spoločné podujatie na nábreží Pala, kde sa všetci stretneme, navzájom ochutnáme svoje špeciality a dobre sa zabavíme, zaspievame si a zatan­cujeme. Čo sa týka činnosti nášho zboru, som s ňou doteraz spokojný. Urobili sme malé, ale o to osožnejšie kroky. Hneď od začiatku si predplá­­came Ľudové noviny, ktoré potom nosíme do miestnej knižnice, aby boli hocikedy k dispozícii všetkým zá­ujemcom. Každý rok si kupujeme Náš kalendár, v ktorom listujeme po celý rok. Máme aj svoju kanceláriu, kde sa pravidelne každý štvrtok stre­távame. Tento termín sa už dobre vryl do pamäti našich Slovákov, lebo každý týždeň nás niekto vyhľadá. Vždy sa dobre porozprávame, dáme si za pohárik vínka a niekedy si aj spolu zaspievame. Myslím si, že na­ším najväčším doterajším prínosom je skutočnosť, že sa nám podarilo zmapovať a združiť v Dorogu žijú­cich Slovákov. Poslanecký zbor pra­cuje na tom, aby sa naša kancelária stala akýmsi klubom pre našu národ­nosť, vrátane našich podporovate­ľov, ” povedal A. Hubácsek. Podpredsedníčka samosprávy, mladá sympatická dáma Eva Juhá­­szová Somogyiová, pochádza z Čívu. Ako povedala, lásku k slovenskému jazyku „vsiakla” do seba v tamojšej materskej a základnej škole. Po skončení Strednej odbornej školy pe­dagogickej Józsefa Bema sa zamest­nala ako učiteľka materskej školy v budapeštianskej slovenskej škole. Pred šiestimi rokmi sa vydala a spolu s manželom sa usadili v Dorogu. ,Jíeď som sa dozvedela, že v mes­te chcú založiť slovenskú samosprá­vu, veľmi som sa potešila. Mám rada tento jazyk. Nie náhodou som sa mu venovala toľko rokov. Pred niekoľ­kými rokmi som z objektívnych dôvo­dov musela opustiť slovenských škôl­­károv, ale nechcem stratiť kontakt s našou národnosťou. Aj preto som bola šťastná, keď ma vyhľadali a poprosili o spoluprácu. Ani sekundu som neváhala. Rada pomáham dru­hým a táto šľachetná vec ma začala motivovať. Musím vám povedať, že v mestách pôsobiace menšinové zbory to majú trochu ťažšie. Najmä čo sa týka práce s deťmi a mládežou. My, žiaľ, nemáme školu, o ktorú by sme mohli opierať. Tu sa nevyučuje slo­venský jazyk ani v jednej škole. Má­me však v poslaneckom zbore učiteľ­ku, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby sme v základnej škole, kde vyučuje, mohli oboznamovať deti so slovenči­nou. A nie iba so samotným jazykom, ale aj so slovenskými zvykmi, tanca­mi, piesňami, hudbou a jedlami. Pre­to plánujeme usporiadať tzv. Taneč­ný deň, ktorý by bol venovaný iba našej národnosti. Ako mladá poslan­kyňa pokladám za svoju srdcovú zá­ležitosť získavať „mladé srdcia”. Veď ony sú zárukou budúcnosti! Som si istá, že keď k nim nájdeme správny kľúč, tak sa nám otvoria dvere do perspektívnej budúcnosti, ” konštato­vala podpredsedníčka slovenského zboru Eva Juhászová Somogyiová. (kk) El El El El Čitatelia nám píšu E E E E Knižka o Vlani vyšla knižka košického historika Zol­tána Balassu Dva národy v jednej domovine. Vydala ju Editura Matthias Čorvinus v Ameri­ke (Buffalo-Toronto). Má 124 strán, rozmery 15,5x12 cm a 32 kapitol: Úvod - Veľkosť krajiny - Dejiny teritória - Príchod Slovanov — Osídlenie oblasti - Jedno prastaré meno - tót - Lojality proti sebe - Ro­dia sa národy - Slovenské etnické územie - Ná­rodné symboly - erb s dvoj krížom — Panslaviz­­mus a austroslavizmus - Náboženská a admi­nistratívna samospráva pod uhorskou korunou — Maďarská revolúcia a boj za slobodu - Slo­venské žaloby - Asimilácia - Národnostný a školský zákon — Tri stredné školy - Matica slo­venská - Čemová - Tragédia v Šuranoch — spolužití Komjatice - Krátky pohľad na dejiny ľudu do r. 1918 — V prvej Československej republike (1920 - 1938) - Vnútorné pomery - Situácia Maďarov - Politické predstavy Slovákov - Prvá Slovenská republika (1938 -1945)-Na­posledy v Československu (1945 - 1992) - Asymetrický model - Rozchod - Slovenská re­publika (1992) — Podmienky a výhľady spolu­žitia - Obraz v budúcnosti. Autor má na dejiny a slovensko-maďarské vzťahy iné názory ako slovenskí historici. Som zvedavý, aká bude reakcia Slovákov na obsah publikácie. Rád by som si prečítal aj recenziu mojich dávnych známych Alexandra Kormo­sa a Gregora Papučka. (Cena knižky 80 Sk). Rezső Petik 7. júla 2005 FOTO: AUTORKA

Next