Národnie Noviny, január-marec 1881 (XII/1-38)
1881-03-26 / nr. 36
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Kakúsko-Uhorsko na celý rok 12 íl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník XII. Redakcia, administrácia a expedícia v Sobota 26. marca 1881. ■J Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych s už dopisovateľov. Nefcankované liaty sa neprijímajú. Číslo 36. Politický prehľad. ------26. marca 1881. Liberalistické časopisy hrozne sú splašené zprávou, že veľmoci spoločne hodlajú zakročiť proti rozličným nebezpečným spoločnostam. Bismarck sám ma sa postaviť na čelo akcie. Plán je nasledujúci: Utvorí sa medzinárodní spolok štátov k prevedeniu istých poriadkov proti štátu a životu mocnárov nebezpečným spoločnostam, do ktorého spolku môže vstúpiť Každý štát, nech si on má akúkoľvek štátnu a vládnu formu. Všetky spoločnosti, ktoré chcú podkopať štátnu moc alebo ktoré pestujú komunistické idey, majú byt zákonodarstvom spojených štátov zakázané. Sama účasť v takejto spoločnosti bude trestaná väzením alebo internovaním na 2—10 rokov. Nedospelé osoby, alebo ktoré nemajú dostatočného dozoru, vezmú sa do štátnych ústavov k vychovaniu. Za isté umiestenie medzinárodních nebezpečm'kov ručí každý štát spolku. Svoboda tlače, právo spolkovitosti a volnosf sťahovania obmedzené budú na dobu troch do desat rokov. Zákaz spolku alebo časopisu v jednom štáte má to isté za následok aj v ostatných štátoch. Utvorí Ba medzinárodní zákon bezpečnosti. Politické spolky na vysokých školách majú byt zakázané a každá účasť na takých spoločnostach prísne trestaná. — Príslušníci štátu, ktorý k spolku štátov nepristúpil, smú sa sdržovat na území spolčených štátov len keď majú k tomu zvláštne dovolenie, a svoje bydlo smú menit len s povolením úradov. Na pasoch ta kýchto cudzincov vyznačí sa určite smer cesty a keď prišiel na určené miesto, musí sa hneď hlásit n úradu. — To sú v krátkosti zásady nádejného spolku štátov, ■A mdy modernej svobode nie priaznivé, ale voči vrahom a buričom potrebné. * * * O grécko-tureckom spore došlý zase mieru nepriaznivé zprávy. „Agence Russe“ oznamuje: Porta nechce privoliť ku žiadnym iným ústupkom ako práve len tým, ktoré bola vo svojej note dňa 3. okt. m. r. pripomenula. Poslanci veľmocí vyhláaili tie koncessie za nedostatočné. A londýnsky „Standard“ píše: Konferencia poslancov v Carihrade môže sa považovať za nedostatočnú- Zástupcovia veľmocí oznámili svojim vládam, že od terajšieho vyjednávania nemožno nič viac očakávať. Ale porté že dá sa ešte príležitosť, aby mohla nové návrhy predniesť. Diplomatické mastičkárstvo nemá teda zase žiadneho positívneho výsledku. Celkom prirodzene. Porta vie, s kým má do činenia a vie aj to, že veľmoci solidárne a prísne proti nej nezakročia a preto nechce popustiť. Pravda že aj ona mýli sa, ak myslí, že v prípade branného zakročenia všetky veľmoci neutrálnymi zostanú. * * * Anglia hľadá už ruské priateľstvo a chce menovite v Asii docielií dorozumenie. „Times“ považujú nastúpenie Alexandra III. za príhodný okamih pre snahy, aby pomery Anglicka k Rusku zase prišly do normálneho stanoviska priateľskej dôvery a vzájomnej úcty, ktoré stanovisko dotýka sa np.jvážnejších záujmov oboch kraji», Kandahar podržať znamenalo by Rusku otvorene vyznať, že je boj nevyhnutný a Aoglia že už započala k válke sa pripravovať. Opustením Kandaharu dokáže Anglia, že sa ona ani nebojí ani že nechce nedôverovať. A z druhej strany, oznamuje sa už, že Abdurahman dorozumel sa už s anglickou vládou ohladom prevzatia Kandaharu. * * * Paríž, 23. marca. Následkom osvedčenia vlády, že ministertvo uzavrelo v otázke volebnej reformy zostať neutrálnym, uzavrela patričná komissia, že bude odporúčať parlamentu, aby podržaná bola volba podlá arrondissementov. Rím, 23. marca. Pápež pošle kardinála Chigi-ho ku koruuácii čara Alexandra III. Londýn, 24. marca. Minister vnútra dostal z Manchestru veľmi podozrelý balík. Odovzdal ho polícii a tu sa ukázalo, že obsahuje pekelný stroj s dynamitom. V balíku bol list, na ktorom stálo: Tu je prvá splátka obdivovateľov Vašej politiky. Berlín, 24. marca. V sneme bolo dnes veľmi významné hlasovanie. Bola totižto prijatá resolúcia 186 hlasmi proti 45, že na výdavky k colnémn pripojeniu Altony treba je súhlas rajcbsrátu. Toto hlasovanie považuje sa za veľkú porážku Bismarckovu, tým viac, keďže za to proti jeho vôli hlasovali aj jeho prívrženci. Ií iidašostam v Petrohrade. Car Alexander III. nemal ešte času preukázať, aké živly hodlá povolat okolo seba, potažne akým smerom hodlá započat svoje dielo, ale už z toho, čo je dosial známe, dá sa temer s istotou zatvárat, že ruský národ ide v ústrety radostnému rozvoju, nie menej, že aj s Poliakmi majú sa docieliť priateľskejšie pomery. Samy „St. Pt. Viedomosti,“ ktoré vraj car piine číta, dávajú v slávnostnom článku výraz nádejam, že car Alexander III. urobí rozhodný krok k smiereuiu dvoch čelných slovanských národov Poliakov a Rusov. Nemeckej úlisnosti a menovite jej hlavnému slovanožrútskemu representantovi Bismarkovi neboly takéto veci nikdy po srsti a aby sa to pre Boha nestalo a Slovanstvo aby sa nesosilílo, už vytŕča jeho orgán rožky a búri bratov proti sebe. „Nordd. Alig. Ztg.“ snaží sa totižto dokazovať, že uihilismus a tajné konšpiratorstvo v Rusku je vlastne pôvodu poľského, tak že nihilismus, ako to vraj i mená dokazujú, má vo svojich radoch mnoho Poliakov (akoby nevedela že najviac židov). Poliaci sú vraj najrevolucionaruejší národ na svete! — Ako vidno na podlosť nemá Nemec nikdy nedostatku. Záleží mu ovšem na ďalšom udržaní rusko- poľského nepriateľstva, lebo to potrebuje pre svoje úkladné plány, no dá Bôh, že smerodajné osoby na jednej i na druhej strane nedajú sa rniast zákeruícko-lichoti vými slovami svojich spoločných vrahov. Podajedny ruské časopisy slávnostne protestujú proti ustavič nému miešauiu sa nemeckej žurnalistiky do vnútorných záležitostí Ruska. S týmto v spojení pozoruhodné je i to, žestraniva slávnej demonštrácie, ktorú urobily obe francúzske snemovny po attentáte prerušením zasadnutia, hovorí „Golos,“ že ruský národ na tento dôkaz Sympathie nikdy nezabudne. Nedá sa tajiť, že jedny druhé z posledných udalostí padajú na vrub petrohradskej polície a ňou zavedenému policajnému systému, prečo aj keď nie základné, ale prirodzené bolo upodozrievanie jednotli vých jej orgánov. Car Alexander III. urobil hneď v tomto ohľade lepší poriadok a povolal gen. Baranova za náčelníka polície. Podľa návrhu policajnej reformy, ktorý Baranov cárovi predložil, bude mat polícia za úlohu, dta francúzskeho a anglického vzoru, starať sa výlučne o verejnú bezpečnosť. Administrativná polícia má byt odovzdaná Bpráve miest a ministerstvu vnútra. Car odobril tento návrh. — * * Z Petrohradu oznamuje sa, že už v deň holdovania ustanovená bola vladarská rada na prípad, žeby car Alexander III. stal sa novou obetou. Táto rada pozostáva z veíkokniežat Michala, Vladimíra a z čarovnej. Veľkoknieža Konštantína vynechali. — Závet Alexandra II. našli. PÍ3aný je pred nekolkými rokami a má mnoho dodatkov. Po pohrabe presťahuje sa car do zimného dvorca. Žeby carská rodina vôbec mala preložit svoje sídlo navždy do Moskvy a tak teda aj sídlo vlády, to sú len časopisné cbýiy. Generál Cerňajev má vraj dosfat vysoký administrativný úrad. Posledné dni chytila polícia aj istú Perovskú, spoluvinníčku Hartmannovu pri moskevskom železničnom podkope, ktorá dala aj Ryssakovu úpravu. Z Cislajtánie. Vo Viedni bolo zase po tieto dni dost chýrov o ministerskej kríži. Zpravodajca „Národních Listov“ obrátil sa v tej veci na istého „vysoko postaveného člena panskej snemovny, ktorý má príležitost stopovať rozvoj situácie do posledných ukrytých príčin.“ V rozhodujúcich kruhoch pokladá sa vraj poslanie Taaffeho za zmarené a Taaffe má o torn vedomosť. Pred koncom zasedania rajcbsrátu, pred vybavením rozpočtu a branného zákona nestane sa však žiadna zmena vo vláde, ačkoľvek zrejmý je nezdar Taaffeov, doplnený beztaktným premeškaním výrazu kondolencie nad smrťou cárovou, čo na najvyššom mieste veľmi trápne účinkovalo. Navzdor neúspechu Taaffeovmu pokladá sa vláda nad stranami za jedine možnú a nepomýšľa sa upustiť od myšlienky koaličnej, o ktorú má sa pokúsiť dakto iný, čo mal by za sebou čiastku ústavákov. Nové ministerstvo malo by previesť pôvodný program Taaffeov a Cechom a Poliakom v národních požiadavkách povoliť. Zahraničné pomery viac než inokedy žiadajú, aby nevzbudzovala sa nespokojnosť. Najväčšie ťažkosti robí vyhľadanie osobnosti; spomína sa gr. Coronini, ale je neisté, či by tento pritiahol daktorých ústavákov. Ak nikoho nenájdu, nastúpi buď vláda pravice, alebo bude Taaffeov kabinet v smysle pravice pretvorený. Gróf Heinrich Clam-Martinic vstúpil by potom do ministerstva. Vláda čisto ústavácka je úplne nemožná menovite pre východnú rakúsku politiku, ktorej sa teraz pevne pridŕžajú. Popri tejto domácej kríži existuje vzdor všetkému dementovaniu aj kríza Haymerlova. Szlávy má teraz viac výhľadov stať sa jeho nástupcom, než Kálnoby.“ Prehľad časopisov. „Glas Crnogorea“ venuje cárovi Alexandrovi II. tak krásny, cituý článok, j a K ý môže vyjsť iba z pera opravdového Slaviana. Bôl nad jeho smrťou je nelíčený, veľký. „Plače celá tvoja Rus,“ hovorí statný Černohorec, „celý tvoj milý ruský národ, vďačný za nesčíselné dobrodenia, ktoré si mu urobil. Plačú osvobodené národy kresťanské, ktoré budú svojím deťom a deti deťom pripomínať Tvoje posvätné meno, meno Bvojho dobrodinca a osvoboditefa. Plače najviac Čierna Hora, celá v čiernom smútku, tvoj vďačný miláček! Ona celá klačí v duchu u Tvojej rakvi a modlí sa za mier Tvojej duše, modlí sa za blaho Tvojho národa! Ruské meno je pre hu drahým zvukom! Všetko nám dalo Rusko, ono umožnilo nás život. Bože náš, daj mier Jeho duši, a jeho národu rozkvet a slávu.“ Chovanie sa rakúskeho „parlamentu“ v otázke carovraždy berú ruské časopisy pod vážnu kritiku, prázdnu horkosti. „S. P. V.“ hovoria: „Zo všetkých koncov sveta vyslovujú nám nevôľu a úžas nad zločinom, udavším sa dňa 1. (13) marca. Na čele stojí Francia. Jej senát a parlament ctí v našom nebohom cárovi jednobo z najväčších reformátorov terajšieho stoletia. Za Franciou ide Germania, po nej Italci, Gréci, Hellandci, Amerikánci, Spánieléi, Romani, Brasilci, a vôbec všetky štáty a národy tejto zeme.. Jedine rakúsky rajcksrát mlčí... Dr. Rieger poznamenal, aby Poliaci navrhli vyslovenie sústrasti, proti tomu protestoval Smolka (Poliak) a poľskí vyslanci Haliče. oni boli hotoví radšej vystúpiť zo zasedania,