Národnie Noviny, júl-september 1884 (XV/76-115)
1884-09-16 / nr. 109
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok.............. 12 zl. na pol roka.............. 6 zl. na štvrť roka............ 3 zl. Ročník XY. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú :> po 7 kr. Číslo 109. Redakcia, administrácia a expedícia v Turo. Sv. Martine. Utorok, 16. septembra 1884. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XV. ročník 4. štvrťrocie, Koncom tohto mesiaca vypršia početným pt. pánom odberateľom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberatelov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 13. septembra 1884. Administrative povereníctvo „Národních Novín.“. 0 detských záhradách čili opatrovňach. Vymýšlaví ľudia vymysleli v novšom čase tak zvané detské zahrady čili opatrovne. Ako známo, sú to školy, pre dietky od tretieho do šiesteho roku, v ktorých sa ony rozličným hrám a prácam spoločne vyučujú. Mnohí sú totiž tej mienky, že výchovu dieťaťa, t. j. rozvoj jeho srdca a ducha, má hned od počiatku, lined od plienok, škola do ruky vziať, a preto musí vraj dieťa už vo svojom útlom veku školu navštevovať. Táto myšlienka zdá sa byť na prvý pohľad veľmi lákavou. Rodič, ktorý vec hlbšie nezkúma, sadne jej hned na lep a myslí, že detské zahrady sú opravdu niečo výborného. No nič bez tieňu na zemi, a tento majú i detské zahrady čili opatrovne. Mnohí totiž vážni a odborní vychovatelia, ktorí postupný vývin a útlu natúru dietok dobre poznajú, sú rozhodne proti nim a považujú jich naopak za niečo veľmi škodného. A majú k tomu i svoje príčiny a dôvody, o ktorých — aspoň o niektorých — na krátce tu chceme pohovoriť. Prvé, čo múdri vychovatelia oproti detským záhradám čili opatrovňam prednášajú, je tá od všetkých vychovateľov za svätú prijatá zásada: že prvý učiteľ a vychovatel svojich dietok má byť matka a nie cudzia osoba, a preto prvá škola dieťaťa má byt domácnosť a nie detská zahrada. Malé dieťa žije v svojom prvšom veku viac na materinskej láske než na chlebe. Matka je mu jeho kráíovnou a domácnosť jeho rajom. Pri boku matky, v kole drahej domácnosti, trávi ono svoj zlatý vek. Tento vek trávi od narodzenia až do siedmeho roku. V tomto veku sa ono len k materi chce prihovárať, len k nej túliť. Na materi a nie na cudzej osobe chce jeho oko spočinúť. Len matka má preň citlivý pohlad, ktorému ono najlepšie rozumie. A naopak len matka vie najlepšie, čo v tomto veku jej mladému púčku škodí a čo osoží. — Jestli tedy dieťa už v tomto veku od svojho boku preč dáme, t. j. do opatrovne posielame, tak mu tento zlatý vek nemilosrdne rušíme. Všetko tu povedané je ozaj pováženia hodné. Každá mať, ktorá má srdce pre svoje dietky, vie a cíti, čo v týchto slovách väzí. A preto nie div, že opravdové, dobré matky už svojím prirodzeným pudom hnané, nevedia sa s det skými zahradami čili opatrovňami nijako spriateliť, ani sa nikdy nespriatelia. Po druhé, nesúhlasia dobrí vychovatelia s detskými zahradami čili opatrovňami preto, že sa skrze ne dieťa svojím rodičom, svojej rodine odcudzuje. I táto výčitka má čosi pre seba. Povážme len, kedy sa mala vyvinúť u dieťaťa láska ku svojím rodičom, kedy rodinný cit, kedže ono už vo svojom útlom veku takmer celý deň trávi von z domu pod kommandóm cudzej osoby, ked neberie plnú účasť na rodinnom živote, na rodinných zjavoch a udalosťach? Po tretie, skrze detské zahrady utrpí štrbinu i vážnosť rodičovská. Povážme len, ved v tomto prípade nie matka, rodič, lež cudzia osoba stáva sa jeho vychovateíkou, a preto nie materi, lež cudzej osobe musí byť za svoju výchovu povďačné a zaviazané. Cudzia osoba a nie mať je jeho prvým vzorom. Rodičia sú len jeho povinní telesní živitelia, a nie spolu i duchovní vodcovia a radcovia. Po štvrté, neodporúča detské zahrady Hí opatrovne tá už všeobecne dokázaná skutočnosť, že sa skrze ne nechuť oproti opravdovej škole, nechuť do učenia vzbudzuje. Ked takéto detskú zahradu navštevujúce dieťa vo svojom šiestom roku príde do elementárky, tedy je už školou nasýtené, už sa mu učiť nechce. Mladý, nevyvinutý modzog zunoval už vytrvalú prácu, bo ju pri včas započal. Čo je veľmi prirodzené, bo detský vek jednu a tú istú vec veľmi rýchlo zunuje. Po piate, hatia detské zahrady čili opatrovne vývin svobodnej vôle a skrze to vývin rázu (charakteru). Známe dohre, že toto vyvinuje sa už v detinskom veku. Áno, láska ku svobode, ku svobodnému činu javí sa najtuhšie počas detinstva. Príroda dieťaťa žiada svobodný dych a detská zahrada krúti a vrtí ho dľa svojej vôle a dľa kommanda. Ked sa mu žiada kus pobehať, kus sa zabaviť na vojakov, alebo ináč, vtedy musí sedef alebo robiť práve to, čo sa mu z celej duše protiví. Kde tu svobodný vývin ? Nenie-li to opravdová predčasná dressúra? Ba áno, a aká? No a dressirovaf, mojím zdaním, majú sa len zvieratá a nie ľudia. Nie div potom, že takto dta šablóny detskej zahrady vychované deti sú v jich pozdnejšom veku mdlé a zatuplé, bez samostatnej vôle a bez rázu, opravdové drôtové bábky. Najhlavnejšia a najväčšej povahy hodná pri detských záhradách čili opatrovňach je po šieste tá okolnosť, že ony ničia a kazia obrazotvorivú silu čili obrazotvornosť dieťaťa. Čo je obrazotvornosť? Vysvetlíme si to na príklade. Ked remeselník ide robiť nejakú vec, na pr. ked stolár ide robiť nejakú stoličku, tedy prv než by ju robiť započal, utvorí si o nej v mysli obraz. Ked nejaký príbeh, nejakú udalosť druhým rozprávame, tedy konáme to vždy na základe obrazu o tej udalosti v mysli utvoreného. čo si v mysli predstaviť nevieme, o tom ani mysleť nedovedieme, čím ľahšie si niekto zná veci a zjavy v mysli predstaviť, tým súcejší a schopnejší je do všetkého. Človek neznajúci si veci v mysli predstaviť, je hlúpy. Túto silu ľudského ducha, pomocou ktorej si on obrazy v mysli tvorí, voláme obrazotvorivou silou, čili na krátce obrazotvornosťou čili fantasiou. Obrazotvornosť vyvinuje sa u človeka sama od seba, bez cudzieho pričinenia, a síce už v útlom veku. A práve preto menuje sa detinský vek vekom obrazotvornosti. Nik tak snadno o nejakej veci nevie si obraz utvoriť, ako dieťa. Pozorujme ho len máličko, ked tak utiahnuté v kútiku ticho sedí a pre seba sa baví. Ôtýri triesočky položené pozdĺž a priekom sú mu maštalou, piata zas koňom. Tohoto hned vedie do maštale, hned zas z maštale, hned sa mu prihovára, hned ho hladí, hned zas pošibkuje atd. Alebo, jednu triesočku opre o svoje plecko a druhou ťahá po nej ako na husiach, to sú jeho husle. Struny, kobylky a ostatné, čo mu do husiéi chybí, to si domyslí. Kde sa dvoje detí dovedna side, tarn sa hned kupuje a predáva, káže a organuje, varí alebo perie atd. ónto hla spôsobom vyvinuje sa u dieťaťa obrazotvornosť. Že v hluku detskej zahrady o dačom takom ani reči byť nemôže, to každý nahliadne. Tu musí dieťa to robiť, čo mu druhí kážu, a nie to, čo mu jeho príroda diktuje. Doma tvorí samo, tu čili v zahrade tvoria iní. Doma je ono svobodným človekom, tu je strojom. V zahrade panuje predpis, doma ale svobodná, prirodzenému pudu zodpovedajúca vola. V dome pri domácom krbe sa jeho obrazotvornosť vyvinuje, tu ale udusuje. Obrazotvornosť je človekovi asi to, čo sú vtákovi krýdla. Vták bez krýdel nezná lietať a človek bez obrazotvornosti nezná tvoriť. Že obrazotvornosť u človeka sa sama od seba vyvinuje, toho najlepším dôkazom sú naše národnie povesti. Povážme len, koľká tam fantasia. A ktože tieto povesti utvoril ? Lud, ktorý 0 detských záhradách nikdy ani nechyroval, lež v svobodnej prírode svoj detský vek trávil. A preto i my doprajme naším deťom v jich útlom detinskom veku svobodný dych, taký, aký naši otcovia požívali, a nekrpačme jich. Neopičme hned všetko, čo je módou, bo nenie všetko zlato, čo sa blyští. Ked nedávno jeden chýrečný anglický prírodovedec umrel, poznamenal o ňom druhý, takže chýrečný nemecký prírodovedec, že tamten svoju vehlasnú učenosť len tej okolnosti má ďakovať, že v svojom detskom veku žiadnu opatrovňu uenavšteval. Keby vraj onen Angličan tam sa bol narodil, kde sú opatrovne v móde, tak by istotne vraj len obyčajným človekom hol zostal. Ten prvý z týchto dvoch prírodozpytcov bol Darvín, a ten druhý bol Vogt. Toto posledné len preto tu dokladáme, aby sme všetko tu o detských záhradách čili opatrovňach povedané 1 mienkou druhých učených mužov potvrdili. Kto teda nechce svoje dietky pozbaviť citu, lásky, talentu a rázu, nech jich do detskej zahrady čili opatrovne neposiela.