Národnie Noviny, apríl-jún 1893 (XXIV/39-75)
1893-04-08 / nr. 41
Vychodia tri razy do tyždh». Predplatná cena pre Uhorsko aBakúshc aa oelý rok................. 12 si. Qa pol roka................ 6 si. na átvrt roka.............. 3 si. do cudzozemska aa celý rok................... 16 si, Bezmenné dopiay prijímajú sa len od známyc už dopisovateíov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. wr-w.rii—.»M ■—«■I.I. ■ I ■ ■■■■■ ■■■■ II i IMII ........................................—.................. ■ ■■——— MiMigjiiiw«. ILL1 ..................... 1 ?!J^" .................. _i_J!!ü!L!...LFJL^g Ifg-OTl it Bít -»* — j -»■>» a ■■ ■ atyAiBi xm. sm, exp««l T®:* ». -w Hv. lUnrtlxie. Ročník XXIY. Sobota, 8. apríla 1893 Číslo 41. MámSmmmimlSSmSSSSmSiSSSimSImmmSmmmiSmSSSiämim^ Odpoveď na „Odpoveď“ (Otvorený list pánu Karolovi Petrášovi, predsedovi sirotskej stolice v Trenčíne). II. Druhá vina, to jest sbabanie knižočky „Hlas k rodičom slovenským, tútorom, predstaveným a všetkým priateľom detí a mládeže“ je čiastočne napravená, a síce rozšírením „Odpovede“, lebo čo íudu slovenskému nebolo dovoleno vyčítať z „Hlasu“, toho shabaného, utlačeného, o tom môže si jedno druhé, čo najpotrebnejšie, domysleť z natisnutej mu „Odpovede.“ Ozaj dvíha sa svedomie?! Koľko viet v „Odpovedi“, toľko hlasitých výkrikov, že trafili vám do živého; že ten výstražný „Hlas“ musí obsahovať mnoho úžasných bodov, ktoré podvrátiť, ani oslabiť nie ste vstave, a zato neopovážili ste sa ponechať i „Hlas“ i „Odpoved“ cele svobodno v rukách ľudu, aby zdravý rozum jeho revyniesol rozsudok, vás a všetko kaukliarstvo dľa zásluhy zahanbujúci! To, hľa, tá vami omáľaná svoboda, to praktický význam svobody reči a svobody tlače, aby ľud len to, čo vy zo svojho stranníckeho stanoviska dopustiť chcete, a len toľko, koľko mu dopriať za vhodné držíte, poznať mohol. To je svoboda, ktorú i otrok rimanský, i divoký Indián vždy jednak požívali, ale ktorá uráža, znevažuje svobodného, urovnoprávneného občana ústavného štátu! Túžba po večnom tútorstve je človeka nehodná; zhanobuje i toho, čo iných pod takým udržovať žiada, i toho, kto v takom zostáva, pozbavujúc obidvoch povedomia a hodnosti kresťansko-ľudskej. Ale odchýľme sa kus od podobného rozumovania, aby sme z „Odpovede“ poznali oprávnenosť, výstražného „Hlasu k rodičom slovenským.“ Ja neverím, žeby skonfiškovaný „Hlas* bol obsahoval tak srdcolomné obžaloby proti humanismu, ako ich v „Odpovedi“ doznávate, a neviem, či za odmenu hlbší myslitelia nezavolajú Ti: „Si tacuisses.“ Po zdĺhavom — nie vecnom •— úvode konečne na šiestej a nasledujúcich stranách dočítame sa toho, čo vlastne zauíma slovenských ľudí ohľadom zac odenia s mládežou slovenskou, a síce: 1. vzorky zápisnice, dľa ktorej patriční maďarskí „opatrovatelia“ zaväzujú sa nimi prejaté nebožiatka slovenské kŕmiť, vyučovať, na prípad choroby na vlastné útraty liečiť, vo vlastnom náboženstve navykať ich mravnému životu atd.; žatým nasledujú 2. zápisnice a výkazy o osobných pomeroch slovenských detí. Ad 1. Osnova patričného záväzku nedopúšťa iného vysvetľovania, ako také, že ošetrovateľ na svoje vlastné, „sajátköltségén“, tedy nie na útraty dieťaťa dá ho liečiť, a vo svojom vlastnom „saját hitvallásában“, tedy nie dieťaťa náboženstve mravnému životu ho navykať. A tak do ohľadu berúc, že v maďarských krajoch panuje prevažne náboženstvo kalvínske, neposkytuje ten záväzok žiadnej garancie ohľadom výchovy r. katolíckeho slovenského dieťaťa v tom náboženstve, v ktorom sa narodilo. Ba je toho možnosť úplne vytvorená, lebo keď íiefa nenaučí sa „Otče náš“ a „Zdravas Mária“, prestane byť katolíckym. Okrem toho aj pochopy mravného života sú tam rozmanité. Katolicismos maďarský nemal by síce byť odchodný od katolicismu slovenského, avšak tam nezriedkavé nsuky o jednodetiustve, a len veľmi zhusta objavované divé manželstvá*), veľmi povážlivé vplývajú na prísne mravný základ, najmä dievčencom v ich slovenskom rodisku udelený. Ad 2. Tvoj ináč bezúhonný charakter, vysoké úradné postavenie a ’ možnosť upotrebenia v archívoch uložených listín, nedopúšťa pochybovať o správnosti podaných dát. Ktokoľvek môže byť presvedčený, že máte skutočne 14 zápisníc poťažne výkazov, a sice z roku 1887 1, z 1889 2, z 1890 8, z J891 1, z 1892 1 a bez udania datuma 1. A dľa týchto hodnoverných výkazov máte známosť o položení daktorých slovenských detí z ony ch rokov. Máte dáta o 33 deťoch, z ktorých šeäť má byť za vlastné prijato, adoptovano, lenže neverím, aby ste sa boli. postarali o spôsobe t ;:ičujch „.;optívnych listín; 1 mala vstúpiť do stavu manželského, 10 je učňov, 10 školákov, 6 služobných. Ba verím, že je ich ešte viac v podobnom lepšom položení, že sú zdravé mnohé z nich a dobrého držania napospol. Avšak, Pane smiluj sa: Quid hoc ad tantum sitim?? Od roku 1866 a 1873, ako udávaš, čo počalo sa odnárodňovanie slovenských detí, za 27 poťažne 20 rokov odobralo sa, jestli nie 2000, najmenej 1600 detí slovenských, a z tých 1600 nebožiatok len o 33. máte akú takú známosť! Nie to vec svedomia?! Sami doznávate a doznať musíte, že to len 2 zo sta, a že 98 z každého sta bez znaku, bez stopy, bez výkazu, tedy ztratou ? Pravda, že ten skonfiškovaný „Hlas k rodičom“ atď. nepodáva tak brozitánskeho obrazu o narábaní s nebožiatkami slovenskými, ako nám ho predstavujú hodnoverné dáta v „Odpovedi“ obsažené?! Ako svedomité a kto vlastne staral sa o mlaď slovenskú od roku 1866 do 1889 ? lebo veď zápisnicu z roku 1887 len preto poslali, že vtedy už 7 rokov v Makové bývajúca Tereza Luptovec Sprinčár, chcela mať zo sirotskej kassy svoj tam uložený kapitálik 8 zl. 73 kr.! Takáto je, hľa, tá vaša prízvukovaná láskavosť, starostlivosť, dobrodušnosť, odblesk vášho humanismu! A vy opovažujete sa nadávať iným do farizeov a zvoditeľov? Prečo že uevykázal si: koľko z tých sloven ských detí stalo sa dľa daných sľubov veľkými pánmi, zámožnými ľuďmi, koľkí z nich stali sa statočnými, vlasti užitočnými občanmi? Ja nepochybujem, že aj podobné prípady môžu byť, ale o moc pravdepodobnejším zdá sa, že tí, čo zkazu nevzali, odrastení šuhajci slovenskí odve *) Len v samom Debrecíne má byť takých divých manželství vyše 4000 párov. dení boli zväčša k vojsku, nie na vrub svojho, ale toho kraju, kam zavlečení boli, a ich rodné kraje vedú sa zato v reštancii, a tak mlaď slovenská nesie daň krve za občanov vlasti, národnosti inej, maďarskej! Tak vyzerá tá veliká dobročinnosť, ktorá úbohému ľudu slovenskému dokazujete! Nie náruživosťou vedený, ale úprimne, sine odio, a jedine ex amore erga veritatem porobil som tieto poznámky. Budem povďačný, jestli objasníš dôkladne tých difikultovaných 98% ztraty detí slovenských, lebo — nie ako robí to „Odpoveď“, hodiť hrsť piesku do očú, ale jedine týmto spôsobom môžem prijateľnú bilancu usporiadať a absolutórium udeliť za neslýchané, a ináč neodpustiteľné kynoženie mladi slovenskej! Doterajšie zprávy nezdajú sa obľahčovať túto úlohu, lebo sama Femka priznala, že z 500 posledne odvedených slovenských detí 300 ztratilo sa bez stopy a rozpŕchlo po celej krajine — iste od samej lásky a dobroty — ktorou boly obsypané! A z Nitrianskej odvedených do 150 takých nebožiatok bolo by v Debrecíne od zimy a hladu skrepenelo, keby nočnú stráž majúci policajti z vlastného „lénungu* neboli im kus chleba kúpili a postarali sa o ubytovanie, aké nočným tulákom, šupárom určeno. Politický prehľad. -------7. apríla. Proti irskému programmu Gladstona konservative anglickí chcú búriť v samom írsku. V pondelok veľkonočný sbarangovali shromaždenie v Belfaste a za rečníka postavili Balfoura, bývalého štátneho sekretára pre Írsko v poslednom kabinete Salisburyho. Unionistov v írsku Balfour popudzoval tým, aby sa nedali šliapať od väčšiny. Pridivná reč z úst anglického štátnika. Čo viac, osvedčil, že čo bolo možno urobiť proti tyranskému kráľovi, to má miesta i proti tyranskej väčšine. To jest konservatívna strana anglická už otvorene hlása občiansku vojnu. Skupština v Belehrade včera bola otvorená. Rozumie sa, spor hneď vypukol. Radikálna strana žiadala, aby jej boli pričítaní i šiesti vyslanci rudnického okresu, ktorých mandáty pravdepodobne budú zrušené: liberáli tomu protivili sa, následkom čoho všetci vyslanci radikálnej strany opustili zasadnutie. Skupština utvorila sa zo samej vládnej strany. Nové ministerstvo vo Francúzsku bolo temer celým časopisectvom chladne prijaté. Komore predstavilo sa včera. Ministerpredseda Dupuy v svojom osvedčení hovoril, že vláda vidí ťažké potoženie, ale k uspojeniu jej slúži držanie sa krajiny a nezvratná dôvera k republike. Dôkazom toho je, že žalostné udalosti posledných mesiacov nezahatily mohutný rozvoj republiky, napriek istým snahám, ktoré chcely využiť tieto udalosti pre politické ciele. Naučenie z prežitých zkúšok je to, že dobrobyt a majetok možno si nadobnúť len prácou. Ministerpredseda dôrazne vyzýval komoru, aby sa usilovala budiť v národe dojem, že chod parlamentárneho života je pravidelný. Kabinet bol prijatý s reservou, ale ešte dosť dobroprajné. ____________ Belehrad, 6. apríla. K otvoreniu skupštiny dostavili sa 63 liberáli, 61 rsdikáli a dvaja napredniaci. Keď radikáli a napredniaci odišli zo zasadnutia, pred seda osvedčil, že skupština začne svoje práce napriek nepatriotickému držaniu sa opposície. Nasle-