Národnie Noviny, apríl-jún 1908 (XXXIX/40-75)
1908-04-02 / nr. 40
"Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhn-sko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 íublov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebených rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Zastupitelia pre Ameriku- P. V. Rovnianek & Comp., Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Ročník XXXIX. Štvrtok, 2. apríla 1908. Číslo 40. Rakúske surmie. nami. On chce mat akési dozorstvo nad sú j dami. V celku reč ministrova obsahuje po- V rozpočtovom výbore minister pravo-[ karhanie nemeckýc s sudcov, keď i nie otvosédia dr. Klein dával vysvetlenie vzhľadom. rene, no predsa srozumitelne. Uvádzania vnúna súdobný jazykový konflikt v Čechách.; tornej českej úradnej reči v Čechách ne- Minister veľmi ľutuje, že do súdov v Čechách dostalo nijakého odsúdenia. Ostatne, minister v trhla taká veľká nepravidelnosť Vláda ne- j vyznal, že je bezvládny veci napraviť, váhala už pri počiatkoch konfliktu, odpove-; Smysel ministrovho osvedčenia je: vcelku dajúc na interpelláciu, vysloviť, že ani váž- nebolo bezpodmienečne potrebné od niekoľnosf súdov, ani obecenstvo v Čechách ne ; kých desaťročí ustálená praxis pri súdoch, vyhrá, kecľ súdy v Čechách odstupujú od ktorá držala sa Stremayerovských nariadení, starej praxi tridsať rokov trvavšej. Minister| razom premeniť, ale že nenie v moci jeho a myslí, že sa tu nedá nič urobiť na ceste di- j vlády vec preinačiť, lebo nejde, aby vláda sciplinárnej, lebo disciplinárka môže zasiahnuť dávala sudcom pokyny, ako majú rozumet iba sudcu, ktorý vedome urazil zákon. Kon-;zákonom a nariadeniam. Minister teda uznal, troversa, ktorá minister so žiaľom pozoruje, že nariadenia Stremayerove sú i dnes v platmá nielen politický význam, ale je škodná i nosti a pokarhal neprijímanie českých súdobv praktickom živote. Položenie pri súdoch je | ných prípisov, ale nesľúbil Čechom, že i priveľmi rozbúrené, ale ono predsa zodpovedá núti súdy, aby sa striktne držaly Stremayeterajôiemu právnemu postaveniu a dlhoročnej rových normov. Tak teda Česi mohli byť praxi. Justičný minister nemôže sa do toho' veľmi nespokojní. Ale i Nemci boli nespokojní, zamiešať: tu by pomohol iba zákon o jazy-1 že minister uznal platnosť Stremayerových nakock. Pre pravosúdie bolo by veľkým obľah- j riadení a tak pokarhal pokračovanie nemečením, keby zákonodarná moc uviedla do ckých sudcov, ktorí sa ich striktne nedržali, justície normy rečové, jednotnosť a rovnosť. I mali ministrovi za zlé, že nepokarhal Čechov, Obe národnosti, česká a nemecká, malý by ktorí v českých krajoch uvádzajú češtinu do sa ustáliť na nejakom „modus procedendi“. ! úradov, ako reč interného dorozumievania sa. Po tomto zajavení ministra opustili českí Ze sú obe stránky nespokojné, dokazovalo členovia rozpočtového výboru sálu s veľkým by, že dr. Klein vedel nájsť prostrednú cestu, rozhorčením, shromaždili sa k porade, na! Ale čo to znamená v politike? Lebo tu nejde ktorej boli i ministri Prášek a Fiedler. Česi o otázku práva, ale o otázku moci. Otázka sú s ministrovým zajavením absolútne ne- je, či Česi budú mať dosť sily premeniť tespokojní, vystúpia vraj z koalície a prinútia rajšiu situáciu. ministrov vystúpiť z kabinetu. Česi vraj osvedčia ešte v budgetnom vý-I Nemci shromaždili sa k porade. Všetci bore, že budú hlasovať proti celému štátnemu vyslanci odmietavo kritisovali reč ministrovu, rozpočtu. V takom prípade musia českí mi- Miuister vraj dostatočne neprízvukoval sud-! nistri, Prášek a Fiedler, odstúpiť a demissiocovskú neodvislosť a nedotknuteľnosť, ktorá novaf. To by bola čiastočná ministerská krísa, je garantovaná kardinálnymi štátnymi záko- j ktorá ešte nemusí zasiahnuť celé ministerstvo, lebo veľké strany snemu, medzi nimi Poliaci a Slovinci, nesúhlasia s českou delegáciou. Ministerpredseda Beck išiel do Schönbrunnu referovať o položení. Nemecké strany sú tiež nespokojné s osvedčením justičného ministra, ale ešte nejdú rúcať vládu. Iba postavenie ministra Kleina je otrasené. české noviny sú veľmi rozčúlené a signalisujú ministerskú krísu, jestli Čechov neuspokoja vzhľadom na jazyková otázku u súdov. Niektoré myslia, že po Beckovi príde úradnícke ministerstvo na základe § u 14. „Den“ píše, že porada medzi Béčkom a českými vyslancami bola neúspešaá. Politický prehíad. — 1. apríla. Irská otázka je dvíhaná i v terajšom parlamente Veľkej Británie. V nižnej snemovni predvčerom Redmond menom Irčanov predložil návrh, pódia ktorého irský národ vo všetkých čisto irských záležitostiach žiada si zákonodarná i výkonnú moc. Menom vlády štátny sekretár Asquith osvedčil, že v tej forme na návrh Redmonda nepristáva; narádza doplnenie v tom smysle, že: v irských záležitostiach najvyššiu moc vykonáva britský ríšsky parlament. •hradu. černohorský kňaz Nikola je na ceste do Petro-Francúz8ko v Marokku. Zapletení v Marokku Francúzi hladajú primeraný východ. Senátor Godin, bývalý officier afrikánskych vôjsk, v novinách „Eclair“ vystúpil s pozoruhodným návrhom. Odporúča zaujať oásu Tafilet, odkiaľ pochodí marokkánska dynastia, Tým že najlepšie riešila by sa otázka Marokka. Oása Tafilet je hlavným stredom obyvateľstva Safaary; od ostatného Marokka oddelená je vysokým pásmom hôr Atlasa, predstavuje teda krajinu, nezávislú od ostatného panstva sultánov. Zaujatie Tafileta bolo by veľmi vážne pre obchod, oblahčilo by i stavanie železnice od Igly do Tuatu a ohradilo by južný BESEDNICA. Zlodej. Rozprávočka od A. I. PisanecJcého. Nikdy nezabudnem na tú noc... Bolo to pred de siatimi rokmi, ale až dosial nevymizly z mojej pamäti tie pocity, áno ešte s väčšou silou a jasnotou vzbudzujú sa, ked sa začnú rozliehať údery zvoua kostolného v noci velkého sviatku lásky. Zároveň s týmto slávnostným zvonom, qd ktorého srdce každého kresťana radosťou začne tĺcť, vzbudzujú sa vo mne druhé, hlboké city, ktoré mňa naplňujú strachom a zároveň nábožnou vďačnosťou naplňujú moju dušu. Bolo to v tom šťastlivom odseku ^ môjho života, v druhom roku môjho manželstva. Žili sme vtedy s mojím mužom v X., velkom juhoruskom meste, vo vzdialenej od centra mesta ulici, ktorú sme si schválne vybrali, aby sme ušli od hluku a obyčajného protivného velkomestského života. Dom, ktorý sme obývali, bol dost veliký, až priveliký pre takú malú rodinu, kde mňa milujúci môj muž zahrnul velkým dostatkom a komfortom. Obyčajne na sviatky popricbodila k nám naša rodina so všetkých strán, tak že v obyčajné dni spokojný, až monotonný náš život vyšiel zo svojej koľaje a veľké, priestrauué izby ustavične boly naplnené hrou na klavíre, spevom a veselými hlasmi mládeže a detí. To isté bolo i v tomto roku. Ešte týždňom pred sviatkami sišla sa celá naša rodina k nám a začala sa obyčajná predsviatková trma-vrma. Každý chcel pri týchto neobvyklých predsviatkových prácach pomáhať dla svojej možnosti, i nálada bola u všetkých slávnostne veselá. Povetrnost bola prekrásna, jaro zavčasu vstúpilo do svojich práv, snehová pokrievka dávno už zmizla a teplé lúče slnka vylúdily zelenajúcu sa trávu zo zeme a vtáčkovia neumíkali, svojím štebotom vítali oživujúcu prírodu. Prišla i Biela sobota. Jasný, prívetivý deň premenil sa k obedu, dosť chladný vetrík dohnal mračuá, ktoré zakryly svetlé nebo, začalo mrholiť. Povetrnost nesklátila nikoho z našich v úmysle ísť k ranným službám do najbližšieho kostola. S nastúpením večera, keď hlavné prípravy a práce boly zakončené, každú chvíľu prišla alebo chyžná, sluha alebo kuchár prosiť o dovolenie môef zabehnúť na „Dejania“ a rannú službu. I moja stará osemdesiatročná pestúnka Potapovna, ktorá sotva nohy vliekla, dotiahla sa a prosila, aby i ona mohla sa stať účastnou rannej služby v deň velkého sviatku Kristového. Tejto som ale radila, aby zostala doma. „Kamže vy, Potapovna, však ani do kostola nedôjdete a potom hlaďte, aké je vonku strašné počasie, pomodlite sa doma.“ Slabej starenke bol môj zákaz úderom; smutná sklonila hlavu a ticho odišla do svojej, na konci chodby nachádzajúcej sa izbietky, kde sa ani nedočkala nočného zvonenia ku začiatku služby, lež od slabosti zaspala. Ja, ako domáca pani, musela som zostať doma. Bolo to velmi nepríjemné pre mňa, lebo nepamätám svetlého prázdnika (Velkej noci), že by som nebola bývala pri ranných službách Božích. No ináč sa stať nemohlo, lebo okrem starej pestúnky nikto nezostal doma a potom ešte musela som dokončiť prípravy veľkonočného stola a rozličné druhé maličkosti. O deviatej hodine večer začaly sa hlučné prípravy do kostola. Všetci behali, pomáhali pri obliekaní, radili sa, do ktorého kostola malo by sa ísť, snáď kde slúži službu vladyka (arcibiskup), kto zo sluhov má vziať ku posviacke paschu (z tvaroha pripravené veľkonočné jedlo) atď. Tu malé nedorozumenie, medzi sebou, tam veselé, radostné výkriky. Skutočne ja, ktorá musela som zostať sama doma, na všetky tieto prípravy hľadela som s akousi závisťou a smútkom. Konečne všade nastúpilo ticho a ja som ostala sama. Od všetkých týchto priprav, behania a kriku mi hučalo v ušiach a až po krátkom čase som sa utíšila. Trochu si odpočinúc, chytro som dokončila svoje posledné prípravy, rozkázala som slúžke ešte raz upratat v salóne i v hosťovskej, zažať lustry i lampadky pred ikonami a poslala som i ju do kostola. Zostanúc sama, preobliekla som sa a šla som do svojej spalne, sadla som si na pohovku a zamyslela som sa. Blízkosť velikého sviatku a tichosť dookola vzbudily vo mne všelijaké myšlienky a rozpomienky na detiustvo, na tie šťastlivé, zlaté, nikdy nezapomenutelné časy. čo by sa ďalší život akokoľvek utvoril, šťastlivé, neodvisle, zabezpečene, predsa človeku nikdy nenahradí zlatý vek detstva a mladosti, tak, ako horúce leto nikdy nenahradí čarokrásnu jar. Pri plnom rozkvete duševných i fysických síl človeka, ustavičné chten e dačoho lepšieho, horkosť nad nevyplnenými nádejami dosť často zastierajú úplné šťastie. V položení šťastného života sú také spomienky velmi milé a v menej šťastnom ešte milšie. V takej ničím nenahradítelnej minulosti predstavovaly sa mi dobré, prívetivé, sviatočne naladené tváre otca, matky, ktorí stáli pri mne, i sestry, oblečené v bielych šatočkách, pri rannej službe v kostole. Vôkol všetko žiari akousi zvláštnou velebnosťou: tiché tváre svätých, strieborné rúcha kňazov, všetko kostolné náčinie a obleky — tak že mi je na srdci svetlo a ľahko. Po skončených službách Božích ideme domov