Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-22 / nr. 241
vytrvali u nás čím dlhšie, kým nám nevychovajú • národ? Vy miesto vďačnosti chceli by ste všetkých ! Čechov vyhnať, štvete proti nim; a tak chcete náš slovenský národ nazpäf uvrhnúť v otroctvo, nevzdelanosť a chudoba. Ufáme sa, že to vše ko náš slovenský národ bez rozdielu vierovyznania nahliadne a odvráti sa od Vás. A beda by bolo, ak by to náš národ nenahliadol a dal sa viesť Čiernymi dušami nenapraviteľných. Kristus kázal lásku a nie nenávisť. Náš národ bude len vtedy mocný, ked bude svorný. To neodčiníte, že je náš národ rozčesnutý na dvoje vierovyznaní, na katolíkov a evanjelikov; že sú a budú tu rozdielne strany a triedy; s tým sa musíte spriateliť a s tým počítať. Medzi ludmi boly a budú rozdielne povahy, však boly i medzi učedlníkmi Kristovými; iný bol Peter a iný Pavel, Jakub a Ján; ale všetci boli spojení v láske; všetci sa usilovali zachovávať jednotu ducha v sväzku pokoja. A tak urobili šľachetné duše oboch vierovyznaní i v našom národe. Známe je spoluúčinkovanie nášho katolíckeho biskupa Moysesa s evan-| jelickým superíntendentom Kuzmánym, pekné spolu- j nažívanie Kmeťa s Halašom, Braxatorisa-Sládkoviča so Šujanským, Daniela Ma.ótbyho s Mikulkom a mnoho iných. A naši národní vodcovia, hladiac na citlivosť práve tých čiernych duší, aby ich odzbrojili, vždy hľadeli na čelo našich kultúrnych ústavov postaviť katolíckeho kňaza, hoci nie z tých čiernych j duší, ale zaslúžilého, vážneho, rodu verného; hoci by sa i medzi evanjelickými (Joz. Holuby), alebo medzi svetskými oboch vierovyznaní našli zaslúžilí. Podnikli všetko možné, aby sme spolu nažívali v láske, pracovali svorne. A toto nech je naším cieľom, bez rozdielu vierovyznania, či katolík a či evanjelik, unášajme sa v láske; budme všetci vernými Slovákmi; pracujme svorne. Kto náš národ rozoštváva, nie je näším priateľom, toho sa stráôme. Nemyslime si, že nenapraviteľných získame ústupčivosťou, povoľnosťou; že ich tým k sebe a k spoločnej veci nakloníme; toho nedosiahneme. NužČoroht? Nechatnenapraviteľných stranou, s nimi nepočítať ako s čiastkou národa, len ako, s jeho nepriateľmi. s Ružomberský „Slovák“ búri sa nad tým, že] by Sokolí mali byť našimi obrancami; lebo že byto bolo vyháňanie diabla belzebubom. Nám či diabol, či belzebub nemôže byť priateľom; nevieme čím chcú byť ti nenapraviteľní, či nástrojmi diabla a či belzebuba, ale dobrými sú nie. Česi zkúsili, čím im boly čierne duše v minulosti ; nedaj Bože, aby tým boly i nám Slovákom; v budúcnosti. Ján Slávik, j 2 ich vzbudil, mohol zachovať poriadok a zadovážiť si úctu vo všetkých vrstyách česko-slovenského národa. Po prevrate vlna socializmu, ktorá teraz veľmi klesla, rozputnala rozličné živly k periodickým demonštráciám. Praha sa navykla na demonštrácie, ako na elektrickú dráhu, vyberanie mostného alebo cestu parníčkom po Vltave. Zjav všedný, nezaujímavý. Side sa asi 2000 alebo <-,000 ľudí, zväčša v robotný čas, postavia sa okolo improvizovanej tribúny a hovorí sa. Najprv uejaký vodca, potom žena a potom mužský z ľudu. Napokon prečíta sa výmluvná rezolúcia, zaspieva sa nejaká pesnička, zamáva sa červenou zástavou a ide sa domov. Všetci pražskí darmošľapi majú z demonštrácie radosť, lebo majú „hec“ a môžu sa niečím zábavným zamestnať. Smutnejšie je to pre passažéra v elektrickej tramway! Ten musí čakať, kým voz môže prejsť,cez zástup, čo rozumie sa zástup podľa možnosti predlžuje. Tedy zjav veľmi otrepaný. Aby oživila sa trochu pozornosť pracujúceho obecenstva a pokojného občianstva, urobí sa vše takzvaný „rabunk“. Štve sa v príslušný čas v novinách, potom sa vyzve ľud, aby „prehovoril“, svolá sa shromaždenie ľudu, na ktorom sa štve az hrúza — a potom divme sa, že naštvaný zástup vykoná nejakú tú neprezreteínosť. Vodcovia a dô verníci si umyjú ruky a svalia všetku vinu na „nezodpovedné živly“. Nie „nezodpovedné živly“, ale nezodpovední vodcovia by patrili Da lavicu ; obžalovaných ! Za režimu pána Švehlu a Tusara vláda mala velkú starosť, aby sa „nezodpovedné živly“ na ňu nerozhnevaly. Keď bola nejaká demonštrácia v Prahe, tu sa policajt nesmel ani zjaviť, aby azda neprovokoval. Taká politika škodila najviac remeselní kom, ktorí trpeli rozličným tým rabovaním a neistotou svojho majetku A je ironiou osudu, že práve samostatná strana remeselnícka (totiž strana pánov neremeselníkov Mlčocha a Najmana) podporovala vládu Švehlovu najdlhšie. Dnes za novej vlády javí sa veľký pokrok. Nielen udalosti v Bratislave, ale i poriadok v Trahe je ukážkou, že sa štátna autorita ovíha a že „nezodpovedným živlom“ prejde chuť, aby ohrožovaly pokoj a poriadok vnútri a povesť republiky na vonok. Pri posledných demonštráciách v Prahe ukázalo sa, že vláda má moc i vôľu urobiť bezodkladne poriadok. A ked povedomie pokoja a poriadku bude v republike všeobebné, potom bude môcť každý bez obavy o budúcnosť kalku ovať hospodársky tak, aby životné potreby boly lacnejšie a aby každý občan mal to, čo potrebuje ku svojmu životu. J. Demonštrácie. (List z Prahy.) Praha, 19. októbra 1920. Štrajky boly svojho času prostriedkom utláčaných proti mocnejším. Preto sa široká verejnosť dívala na štrajkujúcich sympaticky a v mnohých prípadoch leu podporou širokej verejnosti skončili štrajkujúci štrajk víťazne. Časom stály sa štrajky konjukturálnou obyčajou a opakujú sa pravidelne. Tým tratia na sile a verejnosť mení o nich svoj náhľad. Jednako, ba ešte viac mení sa náhľad verejnosti o demonštráciách. Pozoruje sa celkom zretelue, že demonštrácia môže byť prostriedkom výnimeč'ým a nie pravidelným, že musí byť prostriedkom viac spontánnym, ako zbubnovanou agitačnou prechádzkou pre nič za nič. V Prahe nebola nikdy núdza o demonštrácie. Ale za starého Rakúska malý z väčšej čiastky ráz spontánnej obrany proti utlačovaniu, boly opravdovou obranou proti útoku, ktorý musel ľud vzrušiť do krajnosti. Sú v dobrej pamäti ešte demonštrácie proti rečovým n riadeniam Gautschovým, i proti spupnosti nemeckých buršákov na Pŕikopách, za všeobecné, romé a tajné hlasovacie právo do ríšskej rady. Mnoho ráz vybočily tieto demonštrácie, zásluhou rozličných elementov z koľaje dôstojného poriadku, ale jednako len záujem celonárodný, ktorý ZČesko-slovenskej republiky. Schôdzku stáleho výberu preložili na 22 októbra, Praha, 20. okt. (Radio.) (Čstk. fk.) Schôdzku stáleho výboru N. S., ktorú svolali na štvrtok, preložili na piatok (22. t. m) ua 10, hodine predpoludním, aby členovia poslaneckej snemovne mohli sa zúčastniť na pohrebe poslanca Seligera. Schôdzka senátu N. S. Praha, 20. okt. (Čstk. fk.) 14. schôdzka senátu N. S. bude v utorok, 26. okt. 1920. o 4. hod. popol. Na dennom poriadku z práva miestopredsedu dr. Horáčka o činnosti stáleho výboru podľa 54. §. úst. list. Konferencia senátu a klubových predsedov bude 26. t. m. o 3. hod. popoludní v konferenčnej a vládnej sieni senátu. 0 obchodnej smluve s Juhoslovanskom. Praha, lo. Októbra. (<^stk. fk.) Obchodné a hospodárské dohovory s Juhoslovanskom. V týchto dňoch podpísali provizórnu obchodnú smluvu a osobitný dohovor o vývozných kontingentoch medzi našou republikou a Juhoslovanskom, z ktorých prvá vyžaduje ešte ústavné schválenie. Cieľom dohovoru o kontingentoch je vzájomné uvoľnenie a stabilizácia dosiaľ viazaných obchodov tým, že si oba štáty zaisťujú nerušený vývoz minimálneho množstva tovaru, potrebného pre ich zásobovanie živnosťou, alebo surovinami a priemyselnými vyrobky a to i vtedy, ak vývoz týchto predmetov všeobecne zakážu. K tomuto dohovoru viedla veľmi tvrdá skutočnosť, podľa ktorej množstvo surovín v Juhoslovanskú skúpených, alebo výrobkov u nás predaných nemohlo sa pre zákaz vydaný medzitým vývozu dodať. Juhoslovansko zaisťuje nám takto 9000 vagónov pšenice, 300 vagónov masti, 100 vagónov slaniny, 100 vagónov údeného mäsa, ktoré výrobky možno vyviezť z */,-ny v živom stave. Na surevinách zaisťuje sa nám 200.000 vagónov železa a 600 vagónov mangánovej rúdy. Ďalej pyrit, cinkový prach, olovo, 15 vagónov kozích a jahňacích koží, rohy, odpadky, ryžová slama, orechové a lipové drevo a sóda. Naproti tomu republika dovoľuje vývoz 3200 vagónov koksu, liOO vagónov uhlia pre železnice, 1200 vagónov kamenného uhlia, 300 ragónov uhlia pre paroplavbu, ďalej 2500 vagónov cukru, surové a vypracované železo, plechy, rezervné čiastky a materiál pre železnice, železné konštrukcie, hospodárske a remeselnícke náradie a náčinie, pofno-hospodárske a obrábacie stroje a nástroje a mnoho iných výrobkov zo železa a kovu, potom 52') vagónov tabuľového skla, 220 vagónov papieru novinárskeho, kancellárskeho a na balenie, najmenej 400 vagónov lepenky, šamotové a keramický výrobky stavebné, remeň svrškový i spodkový, rozličné chemikálie a lieky, prístroje a pomôcky pre laboratória a mnohé iné výrobky, ktoré budeme môcť dodávať v značnom množstve, ako : textílie atď. Slovenskému obchodníctvu Keď česko-slovenská obchodnícka jednota začala organizovať slovenské obchodníctvo, domnievala sa, že organizácia vykoná sa rýchle, a tak bude sa môcť systematická práca v prospech tohoto stavu, ktorý sa za bývalého režimu nemohol vyvinúť, začať. — Ale skutočnosť ukázala, že len malá čiastka slovenského obchodníctva sa prihlásila za členov a tak práca ďalej nepokročiia. Aby organizácia bola úplná, musia sa vo všetkých miestach, kde počet obchodníctva v mieste alebo v okolí je primeraný, sriadiť odbory. Tieto potom informujú odbor v Bratislave, alebo ústredie v Brne, — čo sa má pre tú, alsbo onú župu, alebo okres podniknúť. Bratislavský odbor našej Jednoty odhodlal sa dňa 31. októbra t. r. usporiadať po celom Slovensku schôdzky obchodníkov, a založiť všade odbory, ktoré by hneď začaly účinkovať. Preto prosíme slovenské obchodníctvo, aby sa dostavilo na tieto schôdzky. Ani jeden nesmie chybietl Kollegovia! Vieme dobre, prečo pracujeme v tomto tak neobyčajne vážnom čase, a jestli slovenský obchodník na toto naše posledné vyzvanie odpovie neúčasťou, osvedčujeme sa, že mu niet pomoci, že nemožno pre jeho blaho niečo robiť, a že zostane v tom stave, v ktorom bol dosial. Dúfam však, že slovenské obchodníctvo pochopí tento posledný krok, a zúčastní sa v práci a dokáže, že v čase, keď sa život odohráva zväčša v organizáciách, bude môct hájit záujmy svojho ; tavu, a záujmy národa a republiky. Jozef Rumí, predseda odboru Česko-slovenskej obchodníckej jednoty v Bratislave. Zvesti zo zahraničia. S poľsko-rusKého frontu. Polské vojsko obsadilo líniu prímeria. Varšava, 19. októbra. (Radio.) (Čstk. fk.) Naše vojsko obsadilo líniu určenú v dohovore o prímerí. Vo Volynsku a v Podlesí odrazily naše oddiely nepriateľa, ktorý tam chcel rozšíriť svoje pozície a obsadily Mxropol, Terespol a Novokonstantinov. I medzi boľševikmi a Petľurcm zastavené je nepriateľstvo? Varšava, 19. októbra. (Čstk. fk.) Lvovský ukrajinský orgán „Vpered“ oznamuje, že súčasne so zastavením nepriateľstva medzi Poliakmi a sovietovým Ruskom, nastalo prímerie i medzi vojskom Petlurovým a sovietovým. O komédii ckoio Vilna. Londýn, 19. okt. (Reuter.) (Čstk. fk.) V nóte, poslanej poľskej vláde vládami francúzskou a anglickou, sa vyhlasuje, že dohoda je toho náhľadu, že poľská vlada musí dezauovat postup eenerála Zeligowského, lebo obsadenie Vilna sa protiví podmienkam prímeria a zárukám, daným Poľskom Sväzu národov. Francúzska a anglická vláda zaujaly by nové stanovisko, keby táto situácia rýchlo sa nevyjasnila. Gdanská otázka. Varšavské noviny píšu, že poľská vláda neschválila prácu Paderewského v Paríži i8. a 19. t. m. v gdanskej otázke. Paderewski pravdepodobne bude odvolaný.