Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)

1920-10-22 / nr. 241

vytrvali u nás čím dlhšie, kým nám nevychovajú • národ? Vy miesto vďačnosti chceli by ste všetkých ! Čechov vyhnať, štvete proti nim; a tak chcete náš slovenský národ nazpäf uvrhnúť v otroctvo, ne­vzdelanosť a chudoba. Ufáme sa, že to vše ko náš slovenský národ bez rozdielu vierovyznania nahliadne a odvráti sa od Vás. A beda by bolo, ak by to náš národ ne­nahliadol a dal sa viesť Čiernymi dušami nenapra­viteľných. Kristus kázal lásku a nie nenávisť. Náš národ bude len vtedy mocný, ked bude svorný. To neodčiníte, že je náš národ rozčesnutý na dvoje vierovyznaní, na katolíkov a evanjelikov; že sú a budú tu rozdielne strany a triedy; s tým sa musíte spriateliť a s tým počítať. Medzi ludmi boly a budú rozdielne povahy, však boly i medzi uče­­dlníkmi Kristovými; iný bol Peter a iný Pavel, Jakub a Ján; ale všetci boli spojení v láske; všetci sa usilovali zachovávať jednotu ducha v sväzku pokoja. A tak urobili šľachetné duše oboch viero­vyznaní i v našom národe. Známe je spoluúčinko­vanie nášho katolíckeho biskupa Moysesa s evan-| jelickým superíntendentom Kuzmánym, pekné spolu- j nažívanie Kmeťa s Halašom, Braxatorisa-Sládkoviča so Šujanským, Daniela Ma.ótbyho s Mikulkom a mnoho iných. A naši národní vodcovia, hladiac na citlivosť práve tých čiernych duší, aby ich odzbro­jili, vždy hľadeli na čelo našich kultúrnych ústavov postaviť katolíckeho kňaza, hoci nie z tých čiernych j duší, ale zaslúžilého, vážneho, rodu verného; hoci by sa i medzi evanjelickými (Joz. Holuby), alebo medzi svetskými oboch vierovyznaní našli zaslúžilí. Podnikli všetko možné, aby sme spolu nažívali v láske, pracovali svorne. A toto nech je naším cieľom, bez rozdielu vierovyznania, či katolík a či evanjelik, unášajme sa v láske; budme všetci vernými Slovákmi; pra­cujme svorne. Kto náš národ rozoštváva, nie je näším priateľom, toho sa stráôme. Nemyslime si, že nenapraviteľných získame ústupčivosťou, povoľ­nosťou; že ich tým k sebe a k spoločnej veci na­kloníme; toho nedosiahneme. NužČoroht? Nechatnenapraviteľných stranou, s nimi nepočítať ako s čiastkou národa, len ako, s jeho nepriateľmi. s Ružomberský „Slovák“ búri sa nad tým, že] by Sokolí mali byť našimi obrancami; lebo že by­­to bolo vyháňanie diabla belzebubom. Nám či diabol, či belzebub nemôže byť priateľom; nevieme čím chcú byť ti nenapraviteľní, či nástrojmi diabla a či belzebuba, ale dobrými sú nie. Česi zkúsili, čím im boly čierne duše v mi­nulosti ; nedaj Bože, aby tým boly i nám Slovákom; v budúcnosti. Ján Slávik, j 2 ich vzbudil, mohol zachovať poriadok a zadovážiť si úctu vo všetkých vrstyách česko-slovenského národa. Po prevrate vlna socializmu, ktorá teraz veľmi klesla, rozputnala rozličné živly k periodickým de­monštráciám. Praha sa navykla na demonštrácie, ako na elektrickú dráhu, vyberanie mostného alebo cestu parníčkom po Vltave. Zjav všedný, nezaují­mavý. Side sa asi 2000 alebo <-,000 ľudí, zväčša v robotný čas, postavia sa okolo improvizovanej tribúny a hovorí sa. Najprv uejaký vodca, potom žena a potom mužský z ľudu. Napokon prečíta sa výmluvná rezolúcia, zaspieva sa nejaká pesnička, zamáva sa červenou zástavou a ide sa domov. Všetci pražskí darmošľapi majú z demonštrácie radosť, lebo majú „hec“ a môžu sa niečím zábavným zamestnať. Smutnejšie je to pre passažéra v elektrickej tram­way! Ten musí čakať, kým voz môže prejsť,cez zástup, čo rozumie sa zástup podľa možnosti pre­dlžuje. Tedy zjav veľmi otrepaný. Aby oživila sa trochu pozornosť pracujúceho obecenstva a pokojného občianstva, urobí sa vše takzvaný „rabunk“. Štve sa v príslušný čas v no­vinách, potom sa vyzve ľud, aby „prehovoril“, svolá sa shromaždenie ľudu, na ktorom sa štve az hrúza — a potom divme sa, že naštvaný zástup vykoná nejakú tú neprezreteínosť. Vodcovia a dô verníci si umyjú ruky a svalia všetku vinu na „nezodpovedné živly“. Nie „nezodpovedné živly“, ale nezodpovední vodcovia by patrili Da lavicu ; obžalovaných ! Za režimu pána Švehlu a Tusara vláda mala velkú starosť, aby sa „nezodpovedné živly“ na ňu nerozhnevaly. Keď bola nejaká demonštrácia v Prahe, tu sa policajt nesmel ani zjaviť, aby azda nepro­vokoval. Taká politika škodila najviac remeselní kom, ktorí trpeli rozličným tým rabovaním a ne­istotou svojho majetku A je ironiou osudu, že práve samostatná strana remeselnícka (totiž strana pánov neremeselníkov Mlčocha a Najmana) podpo­rovala vládu Švehlovu najdlhšie. Dnes za novej vlády javí sa veľký pokrok. Nielen udalosti v Bra­tislave, ale i poriadok v Trahe je ukážkou, že sa štátna autorita ovíha a že „nezodpovedným živ­lom“ prejde chuť, aby ohrožovaly pokoj a poriadok vnútri a povesť republiky na vonok. Pri posledných demonštráciách v Prahe ukázalo sa, že vláda má moc i vôľu urobiť bezodkladne poriadok. A ked povedomie pokoja a poriadku bude v republike všeobebné, potom bude môcť každý bez obavy o budúcnosť kalku ovať hospodársky tak, aby životné potreby boly lacnejšie a aby každý občan mal to, čo potrebuje ku svojmu životu. J. Demonštrácie. (List z Prahy.) Praha, 19. októbra 1920. Štrajky boly svojho času prostriedkom utlá­čaných proti mocnejším. Preto sa široká verejnosť dívala na štrajkujúcich sympaticky a v mnohých prípadoch leu podporou širokej verejnosti skončili štrajkujúci štrajk víťazne. Časom stály sa štrajky konjukturálnou obyčajou a opakujú sa pravidelne. Tým tratia na sile a verejnosť mení o nich svoj náhľad. Jednako, ba ešte viac mení sa náhľad ve­rejnosti o demonštráciách. Pozoruje sa celkom zretelue, že demonštrácia môže byť prostriedkom výnimeč'ým a nie pravidelným, že musí byť pro­striedkom viac spontánnym, ako zbubnovanou agi­­tačnou prechádzkou pre nič za nič. V Prahe nebola nikdy núdza o demonštrácie. Ale za starého Rakúska malý z väčšej čiastky ráz spontánnej obrany proti utlačovaniu, boly opravdovou obranou proti útoku, ktorý musel ľud vzrušiť do krajnosti. Sú v dobrej pamäti ešte demonštrácie proti rečovým n riadeniam Gautschovým, i proti spupnosti nemeckých buršákov na Pŕikopách, za všeobecné, romé a tajné hlasovacie právo do ríšskej rady. Mnoho ráz vybočily tieto demonštrácie, zá­sluhou rozličných elementov z koľaje dôstojného poriadku, ale jednako len záujem celonárodný, ktorý ZČesko-slovenskej republiky. Schôdzku stáleho výberu preložili na 22 októbra, Praha, 20. okt. (Radio.) (Čstk. fk.) Schôdzku stáleho výboru N. S., ktorú svolali na štvrtok, preložili na piatok (22. t. m) ua 10, hodine predpoludním, aby členovia poslaneckej snemovne mohli sa zúčastniť na pohrebe poslanca Seligera. Schôdzka senátu N. S. Praha, 20. okt. (Čstk. fk.) 14. schôdzka se­nátu N. S. bude v utorok, 26. okt. 1920. o 4. hod. popol. Na dennom poriadku z práva miestopredsedu dr. Horáčka o činnosti stáleho výboru podľa 54. §. úst. list. Konferencia senátu a klubových pred­sedov bude 26. t. m. o 3. hod. popoludní v konferenčnej a vládnej sieni senátu. 0 obchodnej smluve s Juhoslovanskom. Praha, lo. Októbra. (<^stk. fk.) Obchodné a hospodárské dohovory s Juhoslovanskom. V týchto dňoch podpísali provizórnu obchodnú smluvu a osobitný dohovor o vývozných kontingentoch medzi našou republikou a Juhoslovanskom, z ktorých prvá vyžaduje ešte ústavné schválenie. Cieľom dohovoru o kontingentoch je vzájomné uvoľnenie a stabili­zácia dosiaľ viazaných obchodov tým, že si oba štáty zaisťujú nerušený vývoz minimálneho množstva tovaru, potrebného pre ich zásobovanie živnosťou, alebo surovinami a priemyselnými vyrobky a to i vtedy, ak vývoz týchto predmetov všeobecne za­kážu. K tomuto dohovoru viedla veľmi tvrdá sku­točnosť, podľa ktorej množstvo surovín v Juho­slovanskú skúpených, alebo výrobkov u nás pre­daných nemohlo sa pre zákaz vydaný medzitým vývozu dodať. Juhoslovansko zaisťuje nám takto 9000 vagónov pšenice, 300 vagónov masti, 100 vagónov slaniny, 100 vagónov údeného mäsa, ktoré výrobky možno vyviezť z */,-ny v živom stave. Na surevinách zaisťuje sa nám 200.000 vagónov železa a 600 vagónov mangánovej rúdy. Ďalej pyrit, cinkový prach, olovo, 15 vagónov kozích a jahňacích koží, rohy, odpadky, ryžová slama, orechové a lipové drevo a sóda. Naproti tomu republika dovoľuje vývoz 3200 vagónov koksu, liOO vagónov uhlia pre železnice, 1200 vagónov kamenného uhlia, 300 ragónov uhlia pre paroplavbu, ďalej 2500 vagónov cukru, surové a vypracované železo, plechy, rezervné čiastky a materiál pre železnice, železné konštruk­cie, hospodárske a remeselnícke náradie a náčinie, pofno-hospodárske a obrábacie stroje a nástroje a mnoho iných výrobkov zo železa a kovu, potom 52') vagónov tabuľového skla, 220 vagónov pa­pieru novinárskeho, kancellárskeho a na balenie, najmenej 400 vagónov lepenky, šamotové a kera­mický výrobky stavebné, remeň svrškový i spod­­kový, rozličné chemikálie a lieky, prístroje a po­môcky pre laboratória a mnohé iné výrobky, ktoré budeme môcť dodávať v značnom množstve, ako : textílie atď. Slovenskému obchodníctvu Keď česko-slovenská obchodnícka jednota za­čala organizovať slovenské obchodníctvo, domnie­vala sa, že organizácia vykoná sa rýchle, a tak bude sa môcť systematická práca v prospech to­­hoto stavu, ktorý sa za bývalého režimu nemohol vyvinúť, začať. — Ale skutočnosť ukázala, že len malá čiastka slovenského obchodníctva sa prihlá­sila za členov a tak práca ďalej nepokročiia. Aby organizácia bola úplná, musia sa vo všetkých miestach, kde počet obchodníctva v mieste alebo v okolí je primeraný, sriadiť odbory. Tieto potom informujú odbor v Bratislave, alebo ústredie v Brne, — čo sa má pre tú, alsbo onú župu, alebo okres podniknúť. Bratislavský odbor našej Jednoty odhodlal sa dňa 31. októbra t. r. usporiadať po celom Slovensku schôdzky obchodníkov, a založiť všade od­bory, ktoré by hneď začaly účinkovať. Preto prosíme slovenské obchodníctvo, aby sa dostavilo na tieto schôdzky. Ani jeden nesmie chybietl Kollegovia! Vieme dobre, prečo pracujeme v tomto tak neobyčajne vážnom čase, a jestli slo­venský obchodník na toto naše posledné vyzvanie odpovie neúčasťou, osvedčujeme sa, že mu niet po­moci, že nemožno pre jeho blaho niečo robiť, a že zostane v tom stave, v ktorom bol dosial. Dúfam však, že slovenské obchodníctvo po­chopí tento posledný krok, a zúčastní sa v práci a dokáže, že v čase, keď sa život odohráva zväčša v organizáciách, bude môct hájit záujmy svojho ; tavu, a záujmy národa a republiky. Jozef Rumí, predseda odboru Česko-slovenskej obchodníckej jednoty v Bratislave. Zvesti zo zahraničia. S poľsko-rusKého frontu. Polské vojsko obsadilo líniu prímeria. Varšava, 19. októbra. (Radio.) (Čstk. fk.) Naše vojsko obsadilo líniu určenú v dohovore o prímerí. Vo Volynsku a v Podlesí odrazily naše oddiely nepriateľa, ktorý tam chcel rozšíriť svoje pozície a obsadily Mxropol, Terespol a Novo­­konstantinov. I medzi boľševikmi a Petľurcm zastavené je nepriateľstvo? Varšava, 19. októbra. (Čstk. fk.) Lvovský ukrajinský orgán „Vpered“ oznamuje, že súčasne so zastavením nepriateľstva medzi Poliakmi a sovie­­tovým Ruskom, nastalo prímerie i medzi vojskom Petlurovým a sovietovým. O komédii ckoio Vilna. Londýn, 19. okt. (Reuter.) (Čstk. fk.) V nóte, poslanej poľskej vláde vládami francúzskou a an­glickou, sa vyhlasuje, že dohoda je toho náhľadu, že poľská vlada musí dezauovat postup eenerála Zeligowského, lebo obsadenie Vilna sa protiví pod­mienkam prímeria a zárukám, daným Poľskom Sväzu národov. Francúzska a anglická vláda za­­ujaly by nové stanovisko, keby táto situácia rýchlo sa nevyjasnila. Gdanská otázka. Varšavské noviny píšu, že poľská vláda ne­schválila prácu Paderewského v Paríži i8. a 19. t. m. v gdanskej otázke. Paderewski pravdepo­dobne bude odvolaný.

Next