Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)
1921-07-31 / nr. 170
<??efefr<*ls S**t rsi a* 9fíťlň* okrem pondelka každý deň. JSVsdplatnä cena: na celý mk 168 kor., na pol roka '86 kor., na štvrť roka 49 Saróa, sa mesiac 14 kor. SMaotlSvé Čísla po 80 k. 0o cudzozemska: •* ««If rok 260 körön. C sa m & šísäa 8@ Bsolfior©«. Na »8 mi štvrtkov# Ciele oredplác* sa: na celý rok #2 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý. rok 44 körűn, časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo teieí. redakcie: 56. Číslo teleíonu adm.: 66. ISedffiktia, «<iisilw8s8pá€l«i as c*tg>e«ii42«a o I ta w i i «sas s is & wn S«. Hopf í sse. tataik Lll. Nedeľa, 31. |úla 1921. ' Číslo 1?®. 21 milionárov. Milliony. Má toto slovo pre niektorých ľudí ošklivý zvuk. Utajuje sa v ňom všetko strádanie a sebazapieranie za denný groš pracujúceho človeka. Znie cynicky a panovačne, zapácha odpornou narkózou. Hoci o cvengu, gravitácii a istejsi škodlivej euggescii, hypnotizme miliionársikeho zlata majú príčinu mnohí ľudia hovoriť s netajeným odporom, jednako musíme uznať, že toto zlato, keď je v dobrých, povolaných a čistých rukách, schopné je prinášať i požehnanie a schopné je vybudovať najkrajší chrám národnej kultúry. Poznáme dobré skutky Rotsebiklovcov, Morganov, Camegiov, Vanderbiltoveov. Rockefeller nedávno daroval na postavenie sanatoria v našej republike údajne 4 milliony korún! Toto je však iba krátky úvod k veci. Tu sú augustové slávnosti. Mnoho hovoríme o Matici Slovenskej, o kultúrnych veciach. Prídu vate)é shromaždenia, budú sa podávať návrhy. Máme plány, ambície, márne zámky v povetrí visiace, neurčitých, hmlistých, ale i ostrých kontúr, no nemáme nábobov, nemáme Lorenzov Medicijských. A to nás zarmucuje. Každý náš plán sa stroskoce na našej chudobe. Je pravda síce, že kultúru, pevne založenú a prekvitajúcu kultúru nemožno založiť len na millionových obetiach jednotlivcov-boháčov, lebo ouia musí spočívať na širokých základoch hmotných obetí millionových členov národa, aby tak cítil národ bezprostredne, že1 jeho kultúra vykvitla z jeho vlastných mozoľov, — jednako, kým nemožno myslieť na takéto milliony dobre situovaných ľudí (ako ma príklad u nás), do tých čias boháči-jednotlivci musia byť priekopníkmi v obetovaní. Kapitál Matice Slovenskej činí 900.000 kor. Keď sa má s touto summon rozumne šafáriť, nemôže sa z úrokov viacej matičných1 pracovníkov udržať, ako tí, ktorí podnes úradujú. Kapitál 1-miTlionový je na dnešné pomery malý. A tento kapitál dvíhať, zväčšovať — akým to ide pomalým, slepačím krokom! Celá táto summa je naskladaná temer po groši, chudobnými slovenskými ľuďmi, preto sa jej musia šetrne dotýkať ruky tých, ktorí s ňou disponujú. Hovoríme: nie je to hanba na celý slovenský národ, že si nemôže takú národnú inštitúciu, ako je Matica, tak vydržiavať, aby sa ona nemusela lokalizovať na 2—3 miestnosti úzkeho priestoru, ale aby sa stala skutočným veľkým horiacim ohmišťom kultúry a ozajstnou akadémiou slovenských duševne pracujúcich ľudí? Odpovedajú nám: Pôjde to, ale iba pomaly, s kroka na krok, lebo nemáme tých denárov, peňazí. Darmo by si niekto myslel, že vláda môže dávať väčšiu subvenciu. Vláda je náramne obťažená a nesmie zvyšovať štátny rozpočet. Od vlády nečakajme. K ■ z mohutnému činnosti Matice treba je disponovať nie jedným, ale aspoň 4—5 millionami. Potom sa môže zariadiť tlačiareň a započať vo všetkých rozmeroch vydávanie kníh, podporovanie filoiogov, spisovateľov a umelcov. Nechceme sa veľmi šíriť, ale pri otáznych millionoch mohla by naša fantázia pracovať veľkolepé. Pravda, ani 5 millionov nie je horribilnou summon. Mňa od krátkeho času prenasleduje fixná idea. Obávam sa, že takáto myšlienka môže byť dnes, keď srdce ľudí zarastá sadlom, iba utópiou. Prenasleduje ma od vtedy, ako jeden z najvážnejších slovenských ľudí ironicky spomínal, že máme mesto, v ktorom prebýva a oplýva blahobytom dvadsaťsedem slovenských V Snikn umiera denne do 26 tisk ľudí hindom. SedEäacke vzbury, končiace pobitím ierveuý«8s oddielov. tuijú sedliacke vzbury, ktoré kančia pobitím červených oddielov. Sovietska vláda vydala dekrét, ktorým prísne zakazuje obyvateľstvu odchádzať z hladujúcich gubernií do Moskvy. Súčasne Všeruský výkonný výbor odročil svoje 4. zasadnutie do 15. septembra, a poveril všetkých svojich členov, aby pomáhali pri vyberaní naturálnej dávky. Helsingfors, 29. júla. (Čstk. fk.) „Pravda“ oznamuje, že živnostné dávky postupne zrušujú. „Izvestia“ uvádza na základe officiálnych dát, že denných obetí hladu je 15—20 tisíc ľudí. 1 pud múky v černomorskej gubernii stojí 600— 800 tisíc sovietskych rubľov. Všetky cesty, vedúce na sever, sú pokryté mŕtvolami ľudí a zvierat. Obetí cholerovej epidemie je už niekoľko desaťtisícov. Okolo Černigova sa často vyskymillionárov. Toto mesto by sme podľa našich chudobných, proletárskych pochopov mohli pomenovať „Millionár-City“. Je to však skutočne Liptovský Svätý Mikuláš. Nemáme čo zatajovať, je mu to len na česť a nám na po- _ tešenie, vediac, že sú i v našom chudobnom národe ľudia, nesnívajúci o „žobráckej palici“. Nehovoríme o slovenských million ároch s iróniou, so zvláštnym akcentom. Ďakujeme Prozreteľnosti, že sa i v nás nájde obchodný, podnikavý duch, ktorý pochopil slová Palackéira: „Slováci, hleďte zbohatnout!“ Vieme, že nebolo by správné, keby sme k tomuto prisúdili priviilegie iba našim židovským spoluobčanom. Vraciame sa však k heslu Palackéhoz Obávame sa, že človek, „hľadiaci zbohatnúť“, ztráca smysel pre všetko ini'1-krásué a vznešené. A bolo by to skutočne vznešenou, grandicióznou vecou, keby sa našich mikulášskych 27 millionárov prebudilo jedného rána (ó, pium desiderium!) s tým slávnostným úmyslom, že kapitál Matice Slovenskej mocou svojich všemohúcich .millionov behom jedného dňa 5—6 násobne zvýšia. Pán správca Škultéty, ten dobrý, v najideálnejšej práci zošedivelý starý pán by nad takouto hudbou svetského chorovodu od radosti zaplakal. A zaplakal by s ním celý národ, ktorý by sa presvedčil, že má hodných synov. Bolo by smutné, keby sme museli definitívne -za pravdu dať tomu deprimujúcemu listu, adressovaiťému jednej z našich dôležitých národných inštitúcií a písanému rukou vážnu kultúrnu rollu zastupujúceho človeka, kde stojí : „V Liptovskom Svätom Mikuláši je každá duševná a tobôž ľudovýchovná práca nemožná. Starí nevládzu, mladí nechcú. Bohatstvo zabilo ducha.“ Aby si však ostatní slovenskí millionárí, ktorých máme ešte na Slovensku dosť, nezťažovali, máme i pre nich offertu. Naši mladí kultúrni priekopníci snujú plány o modernoni revue, po ktorom žíznia. Majú materiál, majú sily, ale nemajú peňazí. Na mizernom zlate sa všetky dobré snahy stroskotávajú. Pred ich očami, v ich fantázii gúľa sa zlato, fantom,*’ ktorého im osud nedoprial, aby ho použili pre Umenie. Kolíska nášho umenia bola prevesená iba „v poli na konári“, je dieťaťom poroby a chudoby. Hovoríme to s najbolestnejším pocitom v duši. „Nil mortalibus arduum,“ — nič nie je príliš ťažké smrteľníkom, hovorí Horatius. Nimbus zdobí hlavu toho Napoleona, ktorý povedal, že neexistuje „nemôžem“; všetko môžem, keď mám pevnú vôľu. Sú nadšenci, ktorí majú pevnú vôľu dvíhať slovenské umenie, ale treba sýtiť ich energiu posilňujúcim vínom. Páni millionárí, neprosí sa tu o almužnu, ale chce šetrným spôsobom, veľmi diskrétne dotýkať sa sŕdc vašich: „Neseďte na svojich millionoch!“ Nemusíme akcentovať, koľko úrokov prináša kapitál uložený v knihách, umení a v kultúre vôbec.. Obchodní duchovia, Židia, toto pochopili sami a to — prízvukujeme — z nášho slovenského stanoviska. Vžili sa do situácie, že už sú naši, vydávajú už i slovenské knihy, a — hoci nevieme určite, čo im sedí za lubom — prišli k slovenským literárnym pracovníkom s konkrétnym návrhom: ponúkli milliony, za ktoré by sa vydával veľký, moderný slovenský žurnál. Nešírime sa ďalej o celej veci, spomíname len fakt, ale bolestné nám je, že pre svoje svedomie nemôžeme vystrieť ruku po tých židovských millionoch, ktoré by nám pomohly k literárnemu rozmachu. „Eris nobis magnus Apollo“, „budeš pred nami veľkým Apollom“ — hovoríme tomu zpomedzi 27-i'ch slovenských millionárov, ktorý ako pravý gentleman grandióznym gestom máchne rukou a vstane so svojich millionov a príde Matici Slovenskej, alebo slovenským literátom s podobným návrhom, ako zamietnutí dobromyseľní Židia. Ján Čietek. i. pi mi i ■ i l '' Iľ ICM——MaiLHHI ——P—■—MM-MWWCWa’lTifWIUiWI'ai II q— Z ČESKO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Porady (eskoslovemko-madarskej rozhranifovacej komisie. „Slovenský Denník“ sa dozvfedá, že rozhraničovacia komisia mala 27. t. m. v Brne prvú schôdzu. Za Slovensko bol prítomný bývalý minister hedor Houdek. Porady sa zúčastnili i komisári francúzsky, taliansky a japonský. Maďari žiadali opravu hranie podľa zásad etnografických, naši delegáti však vyhlásili, ■ že pri oprave smerodajné môžu byť len momenty hospodárske. Budúca schôdzka bude vo Vacove asi 1.5. augusta. Poslanecká snemovňa. Daň od obratu tovaru a pracovných výkonov a daň prepychová zvýšená o 100%. Praha, 29. júla. (Čstk. fk.) Predseda Tomášek otvára zasadnutie o 1.45 hod. popoludní. Schválené boly v 2. čítaní nové osnovy zákona o osobných daniach od príjmov a o dani od zapalovadiel a zákona, ktorým sa bližšie upravuje daň od majetku a prírastiu od majetku. Potom prešli na rokovanie o zmene zákona o všeobecnej dani od obratu tovaru, pracovných výkonov a o dani prepychovej. Referoval posíl. Malýpetr. Predlohou touto zvyšuje sa základný percent tarify daňovej o úplných 100%, t. j. z 1. na 2%. Osnova uvádza proti doterajšiemu stavu novinu tým, že upúšťa od trestných pokračovaní na prosbu, nakoľko previnenie, pravr da, bolo napravené. Keďže však možno očakávať, že technické predpisovanie a inkassovanie daní sa značne zlepší, počítať možno s výnosom asi 1400 millionov kor., z ktorých však podľa iného zákona, už pripraveného, viacej ako polovica má pripadnúť samosprávnym sväz-