Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)
1921-08-05 / nr. 174
it***-*i* k«*( rts «rSöfta ekr«m pofld#lk* každý deň. gfMplátni cena: aa cel? f&k 188 kor., na pol rok» »4 kor., na Strrf roka 41 fterfin, i.a mesiac 14 kor. g$A»otUv6 ölsla po 80 te. Vo cudzozemska: «■* ««ÍJ rok SfiO korön. C*ss©8© 8s«sS© ls«l« ft»** * V!i*si»©w, W» earn# »tvrtkovJ ftfei* predöüca *a: na celý rok *2 k., na pol roka 18 k Do cudzozemska: na celý rok 44 körön. Časopis posiela «a lest skutočne predplateným. Číslo telei, redakcie: 56. Clslo telefónu adm.: S6. ttedafcci «e, ^áissisäis8ip«a«i«a «s e*ep©^?;si«i v f8H8»iäaBS?ls©Bsa S v. Wavtinr. lolttik ill. Piatok, S. cuqustG ifI1. ■_______________Cžsl# 174. Pokymstls k oSvo^niu Urientdlneho Írku v Bratislave. Príkladom matičky zlatej Prahy povzbudená Bratislava, hlavné mesto nášho krásneho a mnohosľubného Slovenska, (znamenite pochopila svoju úlohu po stránke národohospodárskej, keď založením Orientálneho trhu chce vykoríisťovať všetky, priaznivou a prirodzenou polohou poskytované obchodno-premávkové okolnosti, a takýmto činom doplňovať to, čo je pre náš obchod a priemysel potrebné, a čo je ináč znamenite a odborne vedeným a už úspešne pracujúcim Pražským vzorkovým veľtrhom, svojou inam súsediacou polohou znemožnené — totiž, medziiným to najdôležitejšie: vodoplavné premávkové spojenie s Orientom, nám pobratimsky i ináč priaznivých štátov. Týmto spôsobom umožní sa priaznivé celok vývozného a dovozného obchodu našej československej republiky. Aký vážny význam má Orientálny trh v Bratislave pre obchod a priemysel našej Česko-sloven ske j republiky a Slovenska zvlášte, to nž bolo v našich časopisoch dostatočne vyzdvihnuté, a keďže podujatie toto, i z príležitosti výskumnej a obchodné spojenie niadpriadajúcej cesty nášho vysokozaslúžilého pracovníka na poli národohospodárskom pána Kornela. Stodolh — tak sympaticky prijaily práve tlie nám súsedné štáty, na ktorých v obchodnom spojení nám najviac záleží — totiž: kráľovstvo SHS, Bulharsko, Rumunsko, nie menej i Taliansko, je iste oprávnená nádej, že trh tento na rozkvete nášho priemyslu a obchodu blahodarne pôsobiť bude. BESIBN1CA. Nový život na Slovenska- Pri otváraní valného shromažďenia Matice Slovenskej prečítal Jozef Škultéty. Tretie výročné shromaždenie Matice Slovenskej, ktorej do roku 1918-ho už nebolo bezmála pol stoletia. , U nás nový stav, nový život. .. Prvej, kým šime sa borili za slovenské slovo, slovenskú národnosť, pozerávali sme do minulosti uabrať útechy; dnes pohľadom nazad chceli by sme sla utvrdiť v tom, že nádeje naše za nového stavu sú odôvodnené, oprávnené. . . Naši slovenskí predkovia skoro žatým, ako sa zo zakarpatskej otčiny slovanskej rozišli do svojich historických sídel, nad stredný Dunaj, iste prešli tvrdou školou života. Ako začalo sa sťahovanie národov, v krajoch podunajských i na týchto stranách pokojný život stálejšie nebol možný: Slováci koľko podávali sa nadol, pravdepodobne toľko pomkýňali sa zas nahor. No a posledná vlna sťahovania národov, ktorou holi Maďari, ešte ani nedošla do súsedstva Slovákov, dolu Dunajom začal sa tuhý nátisk Nemectva a prví stáli mu v ceste naši predkovia. Tlak vzbudil odpor, utvoril sa ich štát, Mojmírova. Rasticova a Svätoplukova Veľká Morava. Nielen nátisk nemeckého1 sveta dolu Dunajom bol zastavený, ale za krátkeho času svojho rozvoja Rasticovci stihli opatriť širokému Slovanstvu i apošotolov Cyrila a Metoda a dať mu slovanskú cirkev i slovanskú písemnosť. Sbeíh nepriaznivých okolností po Svätoplukovej smrti zahubil Veľkú Moravu, mnohosľub- *) V tejto veci znamenitým historickým svedectvom sú mená obcí Stráže. Aby však naše oprá \Tebé-^3bj$\Úplným zdarom korunované byť nohlýf^n^šriJSekie pri takýchto podujatiach neeljá^ať ~celé\ bremeno n'a jednotlivcov iniciátorov1 a spoliehatop, na to — ako to obyčajne býva — že to všetko vykonajú tí jednotlivci, ktorí dielo insceonovali. Toto je mienka škodlivá a zvlášte pri takomto podujatí hriešna. Keď dielo, ako toto, je nie podnikom jednotlivcov alebo spoločností, ale všetkých nás občanov štátu bez rozdielu stavu, muisíme sa oň starať ako o svoje vlastné, ako o svoj majetok, lebo dielo toto, keď i nie direktne, ale lindirektne iste nám každému Osoh donesie a zdar jeho je zdarom naším — no nezdar jeho i nezdarom naším a vtedy iste i škodonosným. Pomáhajme teda na vyzvanie všetci, každý podľa svojej schopnosti a možnosti. V prvom rade je našou povinnosťou, aby sme každý v svojom okruží vplývali na zúčastnení isa celého nášho priemyslu, ako aj poľnohospodárskej výroby. Ohľadom priemyslu musíme mať na zreteli a propagovať zásadu: že len dobrým tovarom reusovať možno; len dobrým tovarom narazíme si cestu odbytu do cudzozemska i doma; len dobrý tovar robí dobré meno; len za dobrým tovarom odplatí sa za hranicu kupcom chodiť a tak naše trhy navštevovať; nie cena — keď je ona na ú tton ’ — upevňuje obchod,- obchod upevňuje a styk medzi odberateľom a výrobcom jedine dobrá kvalita a solídna obsluha trvácne' zabezpečuje. príklady: Keď v istej perióde, ináč článok veľkej potreby, cigória, na takú zvrhlú konkurenciu na úkor kvality došla, že to už cigóriou čo takou ani pomenovanou byť nemohla — vtedy rožný štát slovanský. K Nemcom, zlým súsedom, pribudli za Dunajom Maďari, no najhoršou vecou bola nesvornosť Svätoplukových synov. Rozumie sa, Anonymova „história“ o vydobytí vlasti (honfoglalás) sú bájky: Maďari po Svätoplukovej smrti prišli za Dunaj, tam i medzi Dunajom a Tisou pre nich bolo dosť miesta, drať sa k nám, na ľavú stranu Dunaja, nemali nijakej potreby. Ani bitky roku 907-ho pri Bratislave nebolo nijakej — to je zas Averitinov výmysel (až do 16. stoletia). Veľká Morava zahynula vinou Svätoplukových synov — nie od meča. Zeme Svätoplufcovičovcov, ani res nullius, zaberali najprv Česi, potom Poliaci a len napokon Maďari, asi od času kráľa Štefana, postupne, prekladaním medzníkov, pomvkaním hranice,*) čiže postupnou okupáciou. Potom prešlo viacej století, a o osude Slovákov známo je len veľmi málo. Ale predstavujeme si, ako sa im, .v ich južnejších sídlach, mohlo žiť, keď na pr. v 13. století, po tatárskej pohrome, divú éeliadku Kumánov-Polovcov osadili v oblúku od Matry, od Boršodskej stolice až pe mesto Nitru. Veď títo roztomilí súsedia slovenskí stali sa kresťanmi len asi po 150 rokoch, za panovania Ludvika Veťkého. Od 14. stoletia, keď Čechy malý znamenitého Karla IV. a ním v Piiahe založenú ulnfiversitu navštevovali i študenti z Horného Uhorska, dostáva viac svetla najmä kultúrny život Slovákov. Ale v 15. století Ján Jiskra, pokladaný za našu duchovnú podporu, prešiel do služby kráľa Matiaša Corvina a pomáhal mu tvoriť hungarizmuSj taký nebezpečný pozdejšie pre národný život slovenský. umný a praktický „Krank“ doviezol na trh tovar úplne čistý „čekankový“ — Kolínskej vtedy ešte nebolo — a hoci bol í značne drahší, predsa reusovai a opanoval celé krajiny. To isté platí o mydle, kde „Schicht“ svojou prvotredmou kvalitou vytisol nesolí dny výrobok takmer úplne. Solídtny, výtečnej akosti a präcíznej, vkusnej výroby nožiarsky tovar „Solingen“, alebo pilnákársky a pílový i mnoho-nástrojový „Remsdheida“, ako aj chemické výrobky a rozličné farby sú chlúbou a prameňom ohromných príjmov Nemecka — a prečo? lebo' sú na základe prvotriednej jakosti a präcízne'ho sostavenia vyrábané. Prečo malo pezinské víno taký dobrý chýr? Len preto, lebo výrobci čestní mešťania pezinskí pracoval® so zásadou: predávať len čisté, prirodzené, z Pezinfcu len „pezinské“ víno. Teraz, keď pripustili kšeftárov, ktorí opačným smerom pracujú, dôvera prirodzene utrpela. A tak je to s mnohými inými článkami. Stavajme teda náš priemysel na podklade solídnom, na podklade prvotriednej jakosti a solídlneho precízneho sostavenia. To bude najlepšou súťažou teraz i v budúcnosti. Toto moje skromné, alte -úprimné a dobre mienené upozornenie nepatrí len slovenskému malému, ešte len teraz tvoriacemu sa priemyslu; nech ho láskavé príjme aj veľký vo svete známy bratský český priemysel, zvlášte z oboru chemického, farbového, čiastočne i poživateľného. Mám nedobré zkňsiemosti a preto prízvukujem: že my môžeme jedine prísnym, solídnym spôsobom reusovať. Dávajme pozor na výrobcov, ktorí síce dávku tovaru označia, ale tomu zodpovedný tovar nedajú, na úkor kvality konkurujú a Deje reformáciou spôsobené sú dosť známe. Pre Slovensko stalo sa ťažkým 17. stoletie. Dolné a stredné Uhry až po Fiľakovo. Levice a Nové Zámky boly v moci Turkov; Maďari tisli sa nahor, do slovenských krajov. Ale život tu, v slovenských krajoch, ani ináč nebol ľahší. Turci robili vpády, lúpili, pálili, obyvateľov vláčili do zajatia; čo po nich predsa zostalo, to sobrali nemeckí žoldnieri. Tretia stránka, takzvaní kuruci, neboli lepší: pred kurucmi obyvateľstvo tak utekalo do hôr, ako pred Turky. A v tieto, strašné časy Slováci ešte rástli, mocneli. Premáhali totiž svojich Nemcov. Privilégiami nesmyselne podpore vaní, najmä od 13. stoletia, Nemci rozmnožili sa na Slovensku veľmi a v druhej polovici 16. stoletia národnostný stav slovenských krajov už temer ukazoval, že Nemci prevážia, zadusia Slovákov. V Čechách asi toho času bolo vzniklo príslovie, že Praha je špitálom nemeckej ríše — Nemci, zväčša biedni, tak hrnuli sa do Čiech. Jednako v Čechách, v porovnaní so stavom veci na Slovensku, to ešte nebolo tak zle! V Čechách v tie časy Nemec bol zákonom nútený naučiť sa česky, a kým sa nenaučil, mohli ho neprijať do cechu; na Slovensku Nenemec, teda Slovák, v mestách nesmel mať nepohnuteľnébo majetku a do cechov ho Nemci vôbec neprijali. Len toľko však, čo zákonodarstvo od r. 1606-ho začalo rušiť privilégia Nemcov, Slováci po menších obciach premohli ich a osádzali sa i v banských mestách. Pomáhala Slovákom pritom protireformácia, oslabivšia Nemcov, a v druhej polovici 18. stoletia už i hrdé banské mestá, okrem Kremnice, boly vlastne slovenské. Proces slovenčenia v nemeckých mestách Slovenska zahatii sa len maďarizáciou v 19. století. Spiš slovenčín sa, ako nemecký kraj azda