Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)
1921-11-25 / nr. 266
Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka 84 kor., na štvrť roka 42 korún, na mesiac 14 kor., Jednotlivé čísla po 80 U. Do cudzozemska: aa celý rok 28C korún. ßooifk LSI. Cena SoSioSo čssla 60 halierov. Redakcia, adminisfi ráčia a expedícia v fuvliesnskana Sw. ífaa*S5si®. Pidok, 25. novembra f 921. Na samé Štvrtkové číslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telet, redakcie: 66, Číslo telefónu adm.: . 56. Cfslo 266. V ysoká politikmi. (M.) Tisovec, 23. novembra 1921. Hovorí sa o Jozefovi II., že keď ho navštívil rumunský vodca Hora so sťažnosťami ubíjaného ľudu a pripomínal, že sa ľud pomstí sám, cisár vraj povedal: urobte to! Potom však samé cisárske vojsko krvavé potlačilo povstanie Rumunov. Nie je úplne isté, či obozretný cisár povedal tieto slová, ale prípad dobre charakterizuje politiku rakúskych vlád. Niečo podobného sa stalo v našich dejinách, keď sa chcela osamostatniť Hodruša od Štiavnice. Za kráľa Mateja totiž dosiahlo predmestie Štiavnice, Belá, usilovnou prácou svojho občana Jána Puchenpeltza samostatnosť a malo v jeho osobe hneď i prvého rychtára. Zárideli to i občania Hodruše, druhej filiálky Štiavnice a poverili Puchenpeltza, aby aj im vymohol samostatnosť. Puchenpeltz šiel do Btzdína, chodil z úradu do úradu, vykladal svoju prosbu, hľadal spojenia a podplácal pisárov v kráľovských úradoch. Skoro boly potom hotové privilégia Hodruše a keď sa Puch enpéltz predstavil kráľovi Vladislavovi II., kráľ prikývol podľa starého zvyku: „Dobre!“ Puchenpeltz šiel s deputáciou domov. Ale Štiavničania tiež nespáli. Keď sa deputácia dostala do Novej Bane, obklopili mesto a ochotne prisľúbili mešťanostovi, že sa deputácii nďč nestane, ale keď ju mali v rukách, rozsekali ju n»a kusy a napísali na ich telá: „Tak sa stane každému buričovi!“ Hodrušania sa obrátili na kráľa, ktorý- ich posial ku kráľovnej v Ostrihome. Kráľovná vyniesla rozsudok pre obe stránky. Iái zas ku kráľovi, potom ku kráľovnej a tak to šlo za dlhé roky. Bolo by treba mať prílišnej smelosti, aby sme si dnes predstavovali pomery podobne a zamenili Budin Prahou, Štiavnicu bývalým U- horekom a Hodrušu Slovenskom, hoci sú k tomu dostatočné dôvody na tento čas a pomery sa začínajú podobať. Veríme, že k tomu nedôjde, že je tento stav prechodný a že sa povolané kruhy spamätajú ešte v dobrom čase. Lebo teraz sa vyviňujú pomery celkom na recept politiky viedenskej. Celé naše nešťastie je v tom, že sa naše vymanenie z bývalého Uhorska deje príliš pomaly, príliš podľa osudu Hodruše. Slovenský národ očakával väčšiu bezpečnosť od Maďarov, rýchlejšie likvidovanie Uhorska vo vzťahoch medzinárodných a domácich. Toto bolo predpokladom zrelejaúspešnej politiky zahraničnej (už či v politickom a či hospodárskom ohľade) adobrej politiky domácej. Aked'že sa naše nádeje mesplnúy, ba práve pri tomto poslednom otrase stredoeurópskom vidíme jasne, aké námahy sú potrebné na ich splnenie, nastaly spory domáce. Vývin vecí dospel však ta, že sú dnes už náhľady dosť ustálené, soskupenia (politicko-hospodáraike, záujmové alebo širšie reóeno: spoločenské) sú už aspoň na čas trvalé, pomery národnostné a politické Sa aspoň na čas upevnily a sú rázu istejšieho, priehľadnejšieho. Celý život ukazuje jasnejšie rysy mocenských pomerov, hoci ešte vždy nie konečných a trvalých, lebo nesmieme upádať do illúzií a nesmieme sa kochať zbytočnými nádejami. Máme oslavovaných politikov, ale málo praoovnfkov, málo k miestu viazaných ľudí, ktorí zavážia vo svojom kraji. V domácich pomeroch práve teraz vidíme ohremné škody, ktoré máme z nerozmyslenej a nezodpovednej politiky od volieb. Viny sú v systéme, ktorý sa udomácnil. Dokazuje to prítomnosť v snemovni, kde sa len nedávno tak rázne ozval vo veciach medzinárodných a domácich ministerský predseda dr. Beneš a za Slovákov dr. Ilodža, musí sa dr. Beneš takmer vyhovárať pre niektoré policajné poriadky na Slovensku a to nemeckým poslancom z Čiech a niekoľkým Maďarom, zpomedzi ktorých práve vypratali z republiky .poslanca“ Tóblera. (Príslušnosť iných je tiež sporná ešte.) A vláda rad radom dezavuje svoje orgány, nariaďuje vyšetrovania, vyhovára sa. Miestne orgány zostávajú v divnej situácii, ako voľakedy Hodrušania. Peätisnske vlády veselo sľubujú Slovákom i ďalej osud Ilodrušanov a doma sú Maďari stále vo väčšej istote.Darí sa im a z Košíc ešte volajú (Kassai Újság!): Žiadame si zadosťučinenie! vtedy, keď SYN OBČANA Z RIMAVSKEJ SOBOTY vtrhol južne od mesta na pár kilometrov s maďarským vojskom do republiky (v tom vojsku sú i Gemeréania), keď sa obnovuje špionáž a sú na dennom poriadku vlastizradné processy. Vtedy vláda vyšetruje svoje orgány, že sa konečne pripravoval y vykonať ňou nariadené poriadky. Nie je to údajná politika Jozefa II? V Prahe niet dostatočnej známosti o slovenských veciach, niet slovenského orgánu, ale Szent-Iványi bude mať tam čochvíľa maďarský denník a sociálni demokrati tiež. Doma sú Slováci takmer bezmocní proti feudálnym organizáciám a záujmy našich občanov v Maďarsku vôbec nemôže vláda obrániť. A teraz ešte makavý príklad o výsledkoch takejto práce. Pred 10. týždňami internovali slúžneho z Putnoku (kde je sídlo maďarského Gem era) Ondreja Liťkáča, syna bývalého župana, Ktorý žije v Krmavskej Sobote, pre týranie našich občanov a jeho úradovanie v čase boľševizmu. Je osobným priateľom Horthyho zo Segedína a v Putnoku účinkuje silne v neprospech republiky. Intervenovali za neho už niekoľkí, medzi inými u dohodových zástupcov v Prahe istá veľkostatkárka z okolia Bratislavy, jeden veľmi tučný poslanec č.-s. snemovne, istá maďarská strana politická na Slovensku, atď. Ako noviny oznamujú, bol vo ZL Moravciach spolu zatvorený g internovanými, a to práve s gemerskými pánmi: býv. županom Remenyihom, slúžnym Szontághom atď. Toto je rozum, ktorý treba patentovať! Takto sa bráni ľud slovenský. Takto bude rozbitá organizácia protištátna v južnom Gomen, kde účinkujú súčasne doma i druhí úradníci z Putnoku. Takýmto poslancom sa sverujú tajnosti a pred týmito sa vyhovára dr. Beneš. Na istote ľudu slovenského od Maďarov závisí "olitická nálada Slovákov najmä na juhu; chyby pražskej vlády a teraz udomácneného systému v obrane proti Maďarsku, a domá) cim Maďarom sú známym klinom medzi Slovákmi a Čechmi. Odstránenie týchto a uvedenie zdravej a pevnej politiky uzdraví mnohá naše spory a pevnejšie zabezpečí našu jednotu. Treba to teda dôsledne a trvalé pripravovať, a nie h-abkať! Takto politizuje ľud, neveriac nikomu a nijakým heslám, stranám a politikom, pri ktorých nevidí odhodlanosť a upevnenosť v tejto otázke. V Bratiflove ocHiaM pokus uttenfáfu ucj našich ministrov. Bratislava. 23. novembra. (Čstk. f k J Policajná správa v Bratislave prišla na stopu mladým zločincom, ktorí z defraudovaných peňazí viedli márnivý život a pripravovali attentát na niektorú z vedúcich politických osobností Č.-s. republiky. V sobotu dňa 19. t. m. v noci zlapala polícia hlavných Členov tejto zločineckej spoločnosti, a to Bélu Jalicsa, ekonomického úradníka na veľkostatku „Béla“ pri Komárne, syna hlavného revidenta štátnych dráh v Bratislave Gézu Jalicsa, v nedelu ráno zavrela úradníka mestských elektrických dráh v Bratislave Viliama Kaisera a úradnika Stollwerkovej továrne Ladislava Feketeho, ktorí v prípravách k zamýšľanému attentátu vzájomne sa podporovali. Súčasne s nimi uväznili i matku Kaiserovu Irmu a predvedený bol na políciu i otec zavretého Gyula Kaiser, vodca bratislavských maďarských kresť. socialistov. Je však podozrenie, že za Kaiserom stoja ako šnteliektuálni pôvodcovia, resp. pomáhači ešte iné osoby a v tom smere pokračuje policajné vyšetrovanie. Celému komplotu prišlo sa na stopu v sobotu dňa 19. novembra, keď popoludní dostavil sa k policajnej správe v Bratislave Arpád Štedrý, šofér, ktorý udal. že k nemu asi pred hodinou prišiel Béla Jalics a pýtal sa ho, či mu nemôže zadovážiť pol druha kg. dynamitu alebo ekrazitu, pripadne pekelný stroj. Potrebuje vraj týchto výbušných látok určite v niekoľkých hodinách pre spoločnosť, ktorá má ”dlhé ruky“. Policajná správa opatrila si hneď falzifikát dynamitu úplne neškodný, ktorý v originálnom obale dala Štedrému, aby ho odovzdal Jalicsovi. Večer toho istého dňa Štedrý odovzdal „dynamit“ v kaviarni „Redouty” Jalicsovi, ktorý zas odovzdal baliček hneď tam v kaviarni Viliamovi Kaiserovi, ktorý zaň vyplatil 700 Kčs a odniesol „dynamit“ spolu so svojím priateľom Ladislavom Feketem do úradovne mestských elektrických dráh v Prístavnej ulici, kde ho uschoval v trésoré (nedobytnej kasse). Ešte tej istej noci polícia zlapala Bélu Jalicsa, ktorý prenocoval v hoteli „Royal“. Po dlhom tajení Jalics sa priznal, že dynamit mal opatriť pre Kaisera, ktorý zamýšľal vykonať rozličné trestné činy. V nedelu ráno zlapali i Viliama Kaisera. Schovaný dynamit našli v trésoré kancellárié elektr. dráh. Kaiser pri výsluchu zprvu tajil a svaľoval vinu na Jalicsa. Len po svojej konfrontácii s Jalicsom učinil doznanie, z ktorého vyšlo na javo, že už od júla t. r. defrandoval v kancellár» mestských elektrických dráh rozličné väčšie summy. Kontrola zistila, že Kaiser označeným spôsobom zdeŕraudoval podľa doterajších výsledkov pátrania 19.975 Kčs. Za tieto peniaze kúpil si Kaiser rozličné veci a okrem toho sťrovil veľké summy peňažné v cukrárňach a nevestincoch. Sám mal platu 750 K mesačne a z tých oddával 700 K matke. Mladý Kaiser tušil, že koncom roku bude kontrola kníh v jeho úrade a čakal, že vyjde všetko na javo a on ponesie zato následky. Aby tomu vyhol, chcel, ako doznáva, 5-ho alebo 6 ho decembra skončiť svoj život samovraždou Rozhodol sa však, že súčasne spasí so sveta nejakú významnú osobnosť. Pri výsluchu priznal sa, že chcel urobiť attentát alebo na policajného správcu bratislavského. Slávička, na ktorého svaľoval vinu za nedávne internovanie svojho otca v Zlatých Motavciach a ktorého obviňoval, že arranžoval svrhnutie pomníka Márie Terézie, alebo na ministra dr. Mičuru, alebo na ministerského predsedu dr. Beneša a tým chcel prísť ku sláve u maďarských kresťanských socialistov. Preto chcel si zadovážiť dynamit a pekelný stroj. Zakročením polície sa však všetky tieto plány zavčasy zmarily.