Národnie Noviny, apríl-jún 1924 (LV/26-50)
1924-04-27 / nr. 33
Vychodia dva razy do týždňa, vo štvrtok a v nedeľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka 36 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 kor., Jednotlivé čísla po 80 h. ...-jji --------------— >■= 1 "l?- i.»i—— -i—........... .............>-■— Redakcia, administrácia a expedícia v turčianskom Sv. Harline. Nedeľa, 27. apríla 1924. Do cudzozemska: na celý rok 130 korún. časopis posielame len tým, ktorí skutočne predplatili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. Rošnfk IV» „Zámorie“, my a bratia. Nedávno uverejnili srne článok „Zo zámoria", ktorý sme dostali od Výboru pre východné Slovensko, sorganizovaného v lone Slovenskej Ligy a v ktorom naši americkí bratia, udeľujúc značné podpory študentom, pochádzajúcim s východného Slovenska, napomínajú ich, aby sa pridržiavali slovenského ducha, hlásaného práve „Národnými Novinami“ a preto žiadajú od nich, pby za tento časopis pracovali. Naša milá vládna tlač nebola by vernou svojmu postaveniu, keby sa nad tým nebola zastavila a nevyliala si svoju žlč na amerických Slovákov a na náš časopis. Ako vždy — „Československá Republika" vývodí. V 96. č. píše o „danajskom dare“ a svojím obvyklým spôsobom nadáva na smer a ducha nášho časopisu i sírany, menujúc ho hnutím, „jehož výstrední hiasatelé soustavné šíŕí na Slovensku nepŕátelství k Čechúm a k republice". Často sa hovorí, že bratia Česi nám nerozumejú. Takéto veci, opakujúce sa denne vo vládnej tlači, privádzajú nás k presvedčeniu, že je medzi nami a nimi nesmierne veľká priepasť, taká ohromná priepasť, že často sa zdá byť beznádejnou snaha: túto priepasť preklenúť. Keby sme žili v riadnych pomeroch, keby sa česko-slovenská vzájomnosť nezakladala na monopolizovanej „štátotvorností“, keby česká duša aspoň len v jednom percente pochopovala dušu slovenskú, keby české oči v každom Slovákovi, ktorý svoje národné tradície miluje a sa ich drží, nevidely nepriateľa Čechov a republiky, ale — ako tomu fakticky je — opačne: vtedy každý opravdový Čech a Slovák s najväčšou radosťou a potešením by vzal v známosť milú zvesť, že americká vetev nášho slovenského národa nezabúda na svoju doma zanechanú brať, ale ešte i hmotnú podporu poskytuje mládeži — nádeji národa, aby jej uľahčila študovanie a prispieva, aby národ mal povedomú, národu vernú inteligenciu. Veď vec je taká jasná! Naši americkí bratia vedia dobre, že pod maďarizáciou najväčšmi trpel slovenský Východ. Tam je najmenej národného povedomia, najmenej kultúry, ale len preto, že maďarskej ruke bližší bol slovenský Východ, ako Západ. No, vedia í to, že východo-slovenský ľud má všetky prepoklady k tomu, aby sa stal silnou baštou národného povedomia, ako je tomu v Amerike, kde väčšina národovcov a predných pracovníkov pochádza práve s východného Slovenska. Snaha amerických bratov teda je: pozdvihnúť národne svoj rodný kraj. Ako sa to môže stať, o tom nemôže byť pochybnosti. Prebudiť východo-slovenský ľud v čistom slovenskom národnom duchu, z ktorého potom vyplýva láska k svojskému štátu a láska k najbližším slavíanskym bratom, tvoriacim so Slovákmi ten štát, k bratom Čechom! Cestou slovenského národného povedomia vypestovať česko-slovenskú politickú jednotu! Takýto cieľ môže sa dosiahnuť v prvom rade tlačou. Dobrou, slovenskou, všenárodnou tlačou, hlavným heslom ktorej je: národ. A vtedy vari bez neskromnosti môžeme povedať, že celkom prirodzene v prvom rade do povahy musí prísť náš časopis. Sme najstarším slovenským časopisom, ktorý slúžil slovenskej národnej myšlienke. Už toto by bola dostatočná príčina, ale je tu aj iné. Zastávame smer, ktorý — ako sme o tom v minulom čísle písali — shoduje sa zásadne so smerom našich amerických bratov. Staviame budúcnosť národa na čistý slovenský národný základ bez rozdielu vierovyznania, bez rozdielu stavovského. Tak ako americkí bratia. Naše národné krédo nesie sa ideou veľkého Štúra. K tomuto krédu priznávajú -sa aj americkí bratia. Z tohoto národného prameňa vyviera naša statočne myslená práca za rozumnú autonómiu Slovenska, ktorá má sa zabezpečiť národu slovenskému podľa Pittsburghskej Dohody a podľa potreby národa a štátu do života uvádzať. Je to vlastne program amerických bratov. Teda či nie je prirodzené, že americkí bratia želajú si užšie spojenie východo-slovenského študentstva s nami? Škoda sa rozčuľovať! O veľa horšií*veci sú tie, ktoré sa konajú okolo „subvencií“ časopisov vládnych, ešte i maďarských a nemeckých, o veľa horšie veci sú tie, ktoré sa volajú „špiritusovou aférou" atď. My nemáme čo zakrývať. Ideme cestou slovenskou statočne a otvorene. Ľúto je nám, že bratia v slovenskej otázke už v šiestom roku republiky len tak ďaleko dospeli, že úprimnú prácu a volanie po náprave zlôb, centralizmom zavinených, menujú hnutím, ktoré „soustavné šífí na Slovensku nepŕátelství k Čechúm a repornké". To „nepŕátelství“ nerozširujeme my, ale vy^s vašou nechápavou, hluchou a slepou centralistickou politikou. A najhoršie je, keď si je človek sám sebe nepriateľom! /Cfslo 33. Župné zastupiteľstvo v Turčianskom Sv. ľfartine. Prvé zastupiteľstvo Považskej župy zasedalo 24. apríla od 10. hodiny v Turčianskom Sv. Martine, pod predsedníctvom Jozefa Országha, župana. Predseda konštatoval, že prítomných je 44 údov, z ktorých, vyjmúc Singera, všetci prihlásili sa k národnosti slovenskej, prečo rokujúcou rečou v župnom zastupiteľstve i vo výbore je výlučne len slovenská. Toto zdôrazňujeme, lebo sotva je župy na Slovensku, ktorá má vo svojom župnom zastupiteľstve takto zastúpených Slovákov. Z 9. údov župného zastupiteľstva, ktorých vláda menovala, prihlásili sa: ku republikánskej strane dr. Štúr, L. Thomka, K. Fiala, A. Bacher, j. Tatliak, I. Pietor; ku soc.-demokratickej Horvát; ku národno-socialistickej F. Hrušovský. Všetci údovia složili do rúk župana predpísanú prísahu. Ku sriadenémH prvému župnému zastupiteľstvu prehovoril župan Országh: Pokladám si za mimoriadnu česť. že prvé zastupiteľstvo župy Považskej môžem vyhlásiť za sriadené a že môžem ho prvý pozdraviť z tejto príležitosti. Vážení pánovia, ustálili sme sa v jeden sbor tým cieľom, aby sme vykonávali práva a tiež konali povinnosti, ktoré tvoria pôsobnosť župného zastupiteľstva. Naše nové župy, poťažne ich zastupiteľstvá podľa zákona zo dňa 29. februára 1920 čís. 126 Sbierka zák. a nar. majú dosiaľ pôsobnosť: 1. hospodársku a správnu, 2. normotvornú, 3. poradnú. 1. Podľa pôsobnosti hospodárskej a správnej župa je právnickou osobou a môže samostatne nabývať práv a samostatne sa zaväzovať. Je povolaná pečovať o správné a hospodárske záležitosti župy a jej obyvateľstva a môže týmto cieľom podávať i z vlastného uznania úradom a zákonodarným sborom návrhy a pod^prtýr Olohy a práva žup^po#äťránke hospodárskej a správnej podrobnejšie'vypočítané sú: pečovať o humanitné, zdravotné, so'ciálné, hospodárske, dopravné a kultúrné záujmy župy a jej obyvateľstva. Týmto cieľom môže sa usnášaf, aby boly sriadené, alebo podporované ústavy, podniky alebo zariadenia, ktoré sú uspôsobilé, aby. podporovaly telesné a mravné blaho a vzdelanie obyvateľstva, zlepšovaly dopravné, bytové, zdravotné a sociálné pomery v župe, alebo slúžily kultúrnym, alebo hospodárskym potrebám obyvateľstva župy. Úrady si župa sama sriaduje, úradnícke a zamestnanecké miesta systemizuje, ich pôžiky ustáľuje a zaplňuje. 2. Pôsobnosť normotvorná obsahuje v sebe, že župné zastupiteľstvo môže pre svoj obvod: a) vydávať podrobnejšiewfrŕedpisy k zákonom, pokiaľ vláda podľa zákona k tomu župu splnomocní; o) vyaavat v medziach zákonov a nariadení štatúty na úpravu záležitostí ústavov a zariadení, ktoré Pôsobnosti sriadila alebo spravuje; c) určiť y u medziach zákonov a nariadení podrobnejšie. predpisy o správe a majetku obcí, pkreso^ a župy, ich podnikov a ústavov a o vykonávaní dozoru nad tou správou: zvláštne úpravy , vyberaní pokov, dávok a naturálnych plnení á do týchto úprav ijtfže byť pojaté i trestné ustanoveniéi y_j*j|LľÍTradná pôsobnosť župy je. že župné zastupiteľstvo je poradným sborom župana a ústredných úradov vo veciach verejnej župnej správy sa týkajúcich a podáva p nich k žiadosti týchto úradov posudky a návrhy. Zákon takýmto spôsobom*ustáľuje práva a povinnosti župných žastupiteľstiev. Tieto úlohy župného zastupiteľstva vypočítané sú v zákone len rámcovite, na nás všetkých, ale najmä na vás je rad, vážení pánovia, aby ste do týchto noriem, do mŕtvej litery zákona vliali kus života, v rámci tohoto zákona konanú vašu prácu prispôsobili k demokratickému duchu, ktorý je základom celého nášho štátneho života, prispôsobili ku pomerom nášho kraja a ku potrebám našej správe svereného ľudu. Citovaný zákon dáva vám len smer, ktorým kráčať máte, aby ste povzniesli blaho a dobrobyt nášho národa a vybudovali blaženejšiu a bezstarostnejšiu budúcnosť budúcim našim pokoleniam. Dosiaľ viedli sme samosprávu župy a konali prácu z nej vyplývajúcu my štátni úradníci prezidiálne, poťažne ajto to zákon hovorí, byrokraticky a, bez samochvály tvrdím, že konali sme ju svedomité, oddane a statočne podľa našich najlepších-síl a vedomostí. Dnes túto prácu postupujeme vám a my od dnešného dňa budeme vo samosprávnom spravovaní našej župy vašimi pomocnými, poťažne výkonnými orgánmi. My vám sľubujeme, že i túto prácu konať budeme tiež oddane a svedomité a nežiadame od vás len porozumenia a dobroprajnosti. Práce pre nás všetkých dosť, treba je len, aby nás všetkých pri našich výkonoch viedla jedna myseľ, všetko obetovať za dobro národa a republiky. Končiac svoj krátky prívet, som presvedčený, že vyjadrujem city všetkých prítomných, keď v tejto historickej chvíli privolávam na slávu tomu mužovi, ktorý celý svoj život obetoval nášmu národu a vlasti, vymanil nás z ukrutnej tisícročnej poroby, umožnil s osvobodením národa