Národnie Noviny, apríl-jún 1924 (LV/26-50)

1924-04-27 / nr. 33

Vychodia dva razy do týždňa, vo štvrtok a v ne­deľu. Predplatná cena: na celý rok 72 kor., na pol roka 36 kor., na štvrť roka 18 korún, na mesiac 6 kor., Jednotlivé čísla po 80 h. ...-jji --------------— >■= 1 "l?- i.»i—— -i—........... .............>-■— Redakcia, administrácia a expedícia v turčianskom Sv. Harline. Nedeľa, 27. apríla 1924. Do cudzozemska: na celý rok 130 korún. časopis posielame len tým, ktorí skutočne pred­platili. Číslo telef. redakcie: 56. Číslo telefónu adm.: 56. Rošnfk IV» „Zámorie“, my a bratia. Nedávno uverejnili srne článok „Zo zá­moria", ktorý sme dostali od Výboru pre vý­chodné Slovensko, sorganizovaného v lone Slo­venskej Ligy a v ktorom naši americkí bratia, udeľujúc značné podpory študentom, pochádza­júcim s východného Slovenska, napomínajú ich, aby sa pridržiavali slovenského ducha, hlása­ného práve „Národnými Novinami“ a preto žia­dajú od nich, pby za tento časopis pracovali. Naša milá vládna tlač nebola by vernou svojmu postaveniu, keby sa nad tým nebola za­stavila a nevyliala si svoju žlč na amerických Slovákov a na náš časopis. Ako vždy — „Če­skoslovenská Republika" vývodí. V 96. č. píše o „danajskom dare“ a svojím obvyklým spôso­bom nadáva na smer a ducha nášho časopisu i sírany, menujúc ho hnutím, „jehož výstrední hiasatelé soustavné šíŕí na Slovensku nepŕá­­telství k Čechúm a k republice". Často sa hovorí, že bratia Česi nám neroz­umejú. Takéto veci, opakujúce sa denne vo vládnej tlači, privádzajú nás k presvedčeniu, že je medzi nami a nimi nesmierne veľká prie­pasť, taká ohromná priepasť, že často sa zdá byť beznádejnou snaha: túto priepasť preklenúť. Keby sme žili v riadnych pomeroch, keby sa česko-slovenská vzájomnosť nezakladala na monopolizovanej „štátotvorností“, keby česká duša aspoň len v jednom percente pochopovala dušu slovenskú, keby české oči v každom Slo­vákovi, ktorý svoje národné tradície miluje a sa ich drží, nevidely nepriateľa Čechov a repu­bliky, ale — ako tomu fakticky je — opačne: vtedy každý opravdový Čech a Slovák s naj­väčšou radosťou a potešením by vzal v zná­mosť milú zvesť, že americká vetev nášho slo­venského národa nezabúda na svoju doma za­nechanú brať, ale ešte i hmotnú podporu po­skytuje mládeži — nádeji národa, aby jej uľah­čila študovanie a prispieva, aby národ mal po­vedomú, národu vernú inteligenciu. Veď vec je taká jasná! Naši americkí bratia vedia dobre, že pod maďarizáciou najväčšmi trpel slovenský Vý­chod. Tam je najmenej národného povedomia, najmenej kultúry, ale len preto, že maďarskej ruke bližší bol slovenský Východ, ako Západ. No, vedia í to, že východo-slovenský ľud má všetky prepoklady k tomu, aby sa stal silnou baštou národného povedomia, ako je tomu v Amerike, kde väčšina národovcov a predných pracovníkov pochádza práve s východného Slo­venska. Snaha amerických bratov teda je: po­zdvihnúť národne svoj rodný kraj. Ako sa to môže stať, o tom nemôže byť pochybnosti. Pre­budiť východo-slovenský ľud v čistom sloven­skom národnom duchu, z ktorého potom vyplý­va láska k svojskému štátu a láska k najbliž­ším slavíanskym bratom, tvoriacim so Slovákmi ten štát, k bratom Čechom! Cestou slovenského národného povedomia vypestovať česko-sloven­­skú politickú jednotu! Takýto cieľ môže sa dosiahnuť v prvom rade tlačou. Dobrou, slovenskou, všenárodnou tlačou, hlavným heslom ktorej je: národ. A vte­dy vari bez neskromnosti môžeme povedať, že celkom prirodzene v prvom rade do povahy musí prísť náš časopis. Sme najstarším slovenským časopisom, ktorý slúžil slovenskej národnej myšlienke. Už toto by bola dostatočná príčina, ale je tu aj iné. Zastávame smer, ktorý — ako sme o tom v minulom čísle písali — shoduje sa zásadne so smerom našich amerických bratov. Staviame budúcnosť národa na čistý slovenský národný základ bez rozdielu vierovyznania, bez roz­dielu stavovského. Tak ako americkí bratia. Naše národné krédo nesie sa ideou veľkého Štúra. K tomuto krédu priznávajú -sa aj ame­rickí bratia. Z tohoto národného prameňa vy­viera naša statočne myslená práca za rozumnú autonómiu Slovenska, ktorá má sa zabezpečiť národu slovenskému podľa Pittsburghskej Do­hody a podľa potreby národa a štátu do života uvádzať. Je to vlastne program amerických bra­tov. Teda či nie je prirodzené, že americkí bra­tia želajú si užšie spojenie východo-slovenské­­ho študentstva s nami? Škoda sa rozčuľovať! O veľa horšií*veci sú tie, ktoré sa konajú okolo „subvencií“ časopi­sov vládnych, ešte i maďarských a nemeckých, o veľa horšie veci sú tie, ktoré sa volajú „špiri­­tusovou aférou" atď. My nemáme čo zakrývať. Ideme cestou slo­venskou statočne a otvorene. Ľúto je nám, že bratia v slovenskej otázke už v šiestom roku republiky len tak ďaleko dospeli, že úprimnú prácu a volanie po náprave zlôb, centralizmom zavinených, menujú hnutím, ktoré „soustavné šífí na Slovensku nepŕátelství k Čechúm a re­­pornké". To „nepŕátelství“ nerozširujeme my, ale vy^s vašou nechápavou, hluchou a slepou cen­tralistickou politikou. A najhoršie je, keď si je človek sám sebe nepriateľom! /Cfslo 33. Župné zastupiteľstvo v Tur­čianskom Sv. ľfartine. Prvé zastupiteľstvo Považskej župy zasedalo 24. apríla od 10. hodiny v Turčianskom Sv. Mar­tine, pod predsedníctvom Jozefa Országha, žu­pana. Predseda konštatoval, že prítomných je 44 údov, z ktorých, vyjmúc Singera, všetci prihlásili sa k národnosti slovenskej, prečo rokujúcou rečou v župnom zastupiteľstve i vo výbore je výlučne len slovenská. Toto zdôrazňujeme, lebo sotva je župy na Slovensku, ktorá má vo svojom župnom zastupiteľstve takto zastúpených Slovákov. Z 9. údov župného zastupiteľstva, ktorých vláda menovala, prihlásili sa: ku republikánskej strane dr. Štúr, L. Thomka, K. Fiala, A. Bacher, j. Tatliak, I. Pietor; ku soc.-demokratickej Horvát; ku národno-socialistickej F. Hrušovský. Všetci údovia složili do rúk župana predpí­sanú prísahu. Ku sriadenémH prvému župnému zastupiteľ­stvu prehovoril župan Országh: Pokladám si za mimoriadnu česť. že prvé za­stupiteľstvo župy Považskej môžem vyhlásiť za sriadené a že môžem ho prvý pozdraviť z tejto príležitosti. Vážení pánovia, ustálili sme sa v jeden sbor tým cieľom, aby sme vykonávali práva a tiež ko­nali povinnosti, ktoré tvoria pôsobnosť župného zastupiteľstva. Naše nové župy, poťažne ich za­stupiteľstvá podľa zákona zo dňa 29. februára 1920 čís. 126 Sbierka zák. a nar. majú dosiaľ pôsobnosť: 1. hospodársku a správnu, 2. normotvornú, 3. po­radnú. 1. Podľa pôsobnosti hospodárskej a správnej župa je právnickou osobou a môže samostatne na­­bývať práv a samostatne sa zaväzovať. Je po­volaná pečovať o správné a hospodárske záleži­tosti župy a jej obyvateľstva a môže týmto cieľom podávať i z vlastného uznania úradom a zákono­darným sborom návrhy a pod^prtýr Olohy a práva žup^po#äťránke hospodárskej a správnej podrobnejšie'vypočítané sú: pečovať o humanitné, zdravotné, so'ciálné, hospodárske, do­pravné a kultúrné záujmy župy a jej obyvateľstva. Týmto cieľom môže sa usnášaf, aby boly sria­dené, alebo podporované ústavy, podniky alebo zariadenia, ktoré sú uspôsobilé, aby. podporovaly telesné a mravné blaho a vzdelanie obyvateľstva, zlepšovaly dopravné, bytové, zdravotné a sociálné pomery v župe, alebo slúžily kultúrnym, alebo ho­spodárskym potrebám obyvateľstva župy. Úrady si župa sama sriaduje, úradnícke a zamestnanecké miesta systemizuje, ich pôžiky ustáľuje a zaplňuje. 2. Pôsobnosť normotvorná obsahuje v sebe, že župné zastupiteľstvo môže pre svoj obvod: a) vydávať podrobnejšiewfrŕedpisy k zákonom, pokiaľ vláda podľa zákona k tomu župu splno­mocní; o) vyaavat v medziach zákonov a nariadení štatúty na úpravu záležitostí ústavov a zariadení, ktoré Pôsobnosti sriadila alebo spravuje; c) určiť y u medziach zákonov a nariadení podrobnejšie. predpisy o správe a majetku obcí, pkreso^ a župy, ich podnikov a ústavov a o vy­konávaní dozoru nad tou správou: zvláštne úpravy , vyberaní po­­kov, dávok a naturálnych plnení á do týchto úprav ijtfže byť pojaté i trestné usta­­noveniéi y_j*j|LľÍTradná pôsobnosť župy je. že župné za­stupiteľstvo je poradným sborom župana a ústred­ných úradov vo veciach verejnej župnej správy sa týkajúcich a podáva p nich k žiadosti týchto úradov posudky a návrhy. Zákon takýmto spôsobom*ustáľuje práva a po­vinnosti župných žastupiteľstiev. Tieto úlohy žup­ného zastupiteľstva vypočítané sú v zákone len rámcovite, na nás všetkých, ale najmä na vás je rad, vážení pánovia, aby ste do týchto noriem, do mŕtvej litery zákona vliali kus života, v rámci tohoto zákona konanú vašu prácu prispôsobili k de­mokratickému duchu, ktorý je základom celého nášho štátneho života, prispôsobili ku pomerom nášho kraja a ku potrebám našej správe svere­­ného ľudu. Citovaný zákon dáva vám len smer, ktorým kráčať máte, aby ste povzniesli blaho a dobrobyt nášho národa a vybudovali blaženejšiu a bezsta­­rostnejšiu budúcnosť budúcim našim pokoleniam. Dosiaľ viedli sme samosprávu župy a konali prácu z nej vyplývajúcu my štátni úradníci pre­­zidiálne, poťažne ajto to zákon hovorí, byrokra­ticky a, bez samochvály tvrdím, že konali sme ju svedomité, oddane a statočne podľa našich naj­lepších-síl a vedomostí. Dnes túto prácu postupu­jeme vám a my od dnešného dňa budeme vo samo­správnom spravovaní našej župy vašimi pomoc­nými, poťažne výkonnými orgánmi. My vám sľu­bujeme, že i túto prácu konať budeme tiež oddane a svedomité a nežiadame od vás len porozumenia a dobroprajnosti. Práce pre nás všetkých dosť, treba je len, aby nás všetkých pri našich výkonoch viedla jedna myseľ, všetko obetovať za dobro národa a re­publiky. Končiac svoj krátky prívet, som presvedčený, že vyjadrujem city všetkých prítomných, keď v tejto historickej chvíli privolávam na slávu tomu mužovi, ktorý celý svoj život obetoval nášmu národu a vlasti, vymanil nás z ukrutnej tisícročnej poroby, umožnil s osvobodením národa

Next