Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-06-03 / No. 22
r A HOSPODÁRSTVO \ TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU Ročník XIII. 3. júna 1971 Cena Kčs 1,50 OBSAHU ČÍSL Pozadie pingpongovej diplomacie Vzťah ekonomiky a politiky Počítač odporúča kádre Hľadači šťastia v labyrinte iNeviem ešte, ktorý z velmi silných zážitkov zo zjazdovej sály Parku kultúry J. Fučíka v Prahe pretrvá najdlhšie v mojom vedomí budúce roky. Napokon akiste je to s každým tak, keď je pri tom, a na vlastné oči vidí, či na vlastné srdce cfti, ako sa ručička dejinného kolobehu triedy, národa, hnutia presunula z jednej etapy, v ktorej im je už tesno, na nové priestory priam volajúce, že je tu onen historický okamžik, ked každý jeden z miliónovej masy dejinotvorného ľudu má, môže a musí vydať zo seba všetko, čo je v ňom šlachetné, dobré, svoj rozum, svoj talent, svoju česť, svoju energiu. Lebo dozrel čas a nič z jeho konštruktívnych počinov nevyjde nazmar. Znásobia sa, naopak, vo svojom účine včasnosťou a potrebnosťou chvíle. Neraz za tých päť neopakovateľných dní ml to pripadalo, akoby som nebol už na štrnástom, ale na zakladajúcom zjazde komunistickej strany. Také vnútorné zanietenie o sile svojej komunistickej pravdy, také vnútorné zanietenie premeniť programované predsavzatia na živú skutočnosť robotníckej triedy, pracujúceho ľudu, občianstva našej krajiny tam ovládalo zjazdovú prácu pol druhatisícky delegátov. Komunistická strana Československa, vedúca politická sila štátu, sa vrátila k čistým, leninským prameňom svojej sily, svojej zodpovednosti, svojho dejinného poslania. XIV. zjazd našej strany bol nielen mimoriadnou československou udalosťou, ale aj významnou udalosťou medzinárodného komunistického hnutia a svetového pokrokového protilmperialistického frontu. Zúčastnilo sa na ňom 77 delegácií bratských komunistických a robotníckych strán a národnodemokratických pokrokových strán. Mali možnosť dozvedieť sa a preveriť sl pravdu o tom, čo sa vo svete nazvalo „československými udalosťami a čo naša strana zdokumentovala a v Poučení odôvodnene charakterizovala ako pokus o kontrarevolučný zvrat; mali možnosť presvedčiť sa, aká hlboká a úprimná je vdačnost našej strany za pomoc, ktorú nám v oných chvíľach krajného nebezpečenstva poskytli bratské spojenecké krajiny a najmä Sovietsky zväz; videli, aké pevné je naše miesto v rodine socialistických krajín a naše odhodlanie všestranne prehlbovať spoluprácu medzi socialistickými štátmi a bratskými stranami; mali možnosť overiť si, aké hlboké korene má a ako pevne je v srdciach našich ľudi zakotvené priateľstvo so Sovietskym zväzom a sovietskym ľudom; mali nenahraditeľnú príležitosť na vlastné oči vidieť obrovskú prácu, ktorú naša strana pod novým vedením na čele so súdruhom Husákom od apríla 1969 urobila pre konsolidáciu svojich radov a štátu, pre rehabi-litáclu socialistických hodnôt v duchu princípov marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu. Zjazd uzavrel krízovú etapu našich dejín. Československo, ktoré v rokoch 1968 až 1969 chceli revizionistické sily v medzinárodnom komunistickom hnutí zneužiť na rozval svetového revolučného frontu, obnovilo svoje pevné postavenie v medzinárodnom komunistickom hnutí. Náš XIV. zjazd, ako veríme, bude akiste silným argumentom proti rozbíjačom jednoty svetového revolučného proletariátu a mocným impulzom k dalšiemu stmeleniu jeho radov. Jednota v hodnotení minulého obdobia 1 súčasnej etapy, jednota v zásadnom prístupe k úlohám ďalšieho rozvoja spoločnosti — to je ohromná devíza zjazdu a celej strany. Je zdravým plodom obrovského úsilia, ktoré vedenie strany na čele so súdruhom Husákom a státisíce komunistov od apríla 1969 vynaložili na obnovu marxisticko-leninského charakteru strany a na obnovu leninských princípov v jej práci. S touto devízou ideme teraz do novej etapy vývoja našej socialistickej spoločnosti. Všetka sila celej strany, jej koncepčná i organizátorská schopnosť sa už dnes a po celých budúcich päť rokov bude sústreďovať — na základe jasných a záväzných direktív zjazdu — na postupné, rozvážne, ale smelé rozuzľovanie základných a zložitých problémov ďalšieho rozvoja československej socialistickej spoločnosti. Kladieme si náročné, ale reálne úlohy, ako v najbližších piatich rokoch rozmnožiť bohatstvo spoločnosti, povzniesť materiálne postavenie i zušľachtiť ambície a zmysel života občianstva krajiny, zdokonaľovať mechanizmus socialistickej demokracie, rozširovať a garantovať reálnosť účasti pracujúcich na zodpovednej tvorbe, uskutočňovaní a kontrole politiky, na správe vecí verejných. Vyhlásili sme, že „päťdesiatročné dejiny strany, naplnené hrdinským a obetíplným bojom za sociálne a národné oslobodenie, sú dôkazom, že služba robotníckej triede, pracujúcemu ľudu a národom nášho štátu bola, je a ostane pre Komunistickú stranu Československa najvyšším zákonom jej činnosti“. Zo smerníc k 5. päťročnému plánu, ktoré boli zverejnené, je známy náš hospodársky program na najbližšie roky, je veľmi náročný tak svojím kvantitatívnym, ale najmä kvalitatívnym obsahom, náročné sú však tiež socialistické ciele, ktoré si kladieme, náročná je tiež doba, v ktorej žijeme. Vyhlásili sme a stojíme za tým, že pre socializmus musí oveľa efektívnejšie, v širšom meradle a oveľa účinnejšie pracovať veda, technika, verejne sme dokonca povedali, že komunistu musí charakterizovať novátorský prístup a úsilie o technický rozvoj, že využitie vedeckotechnickej revolúcie sa stáva kľúčovou otázkou v našom ďalšom rozvoji. Zjazd prijal uznesenie, že treba začať práce na dlhodobom programe strany a že návrh smerníc pre šiesty päťročný plán rozvoja národného hospodárstva na roky 1976—1980 treba spracovať v náväznosti na dlhodobý výhľad. Je prirodzené, ak súdruh Husák v zjazdovej správe, ktorú predniesol, vyhlásil: „Rátame s každým, kto sa chce úprimne zúčastniť na našom spoločhom úsilí, a budeme vytvárať podmienky pre uplatnenie iniciatívy, znalostí a skúseností ľudí. To sa týka pochopiteľne aj tých, ktorí nedostali stranícku legitimáciu a statočnou prácou chcú napraviť minulé chyby. S tými však, ktorí sú na druhom brehu, povedieme dôsledný politický zápas. Komunistom musí byť cudzí akýkoľvek prejav povýšenosti alebo nadradeností nad tými, čo nie sú členmi strany. V prístupe k ľuďom sa treba rozísť so sektárskou predstavou, že to, čomu rozumieme a o čom sme presvedčení my, komunisti, musí byť automaticky jasné a pochopiteľné každému občanovi. Trpezlivo ľudí presvedčovať osobným príkladom i argumentmi — to je úloha komunistov.“ A zjazdovou sálou zaburácal potlesk delegátov tohto skutočne historického zjazdu, ked novozvolený generálny tajomník ÜV KSČ súdruh Gustáv Husák v záverečnom slove zdôraznil: „Úlohy ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti pre ďalšie obdobie sú náročné, ale reálne. Splnenie budúcich úloíh predpokladá i vyžaduje tvorivé marxisticko-leninské myslenie a prístup, boj za nové ciele a novú kvalitu našej práce na všetkých úsekoch. Aj v tom je nám žiarivým príkladom XXIV. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Kto zostáva stáť; je bitý. A my chceme v našom vývoji kráčať stále vpred, k smelým cieľom komunizmu.“ A my chceme kráčať stále vpred... ANTON ŠTULRAJTER Snímka CSTíf*