Nové Slovo, červenec-prosinec 1971 (XIII/26-52)
1971-10-28 / No. 43
NOVE SLOVO Týždenník pre politiku, kulturu a hospodárstvo Ročník XIII. 27- X- 1971 Ceno Kčs 1,50 43 Ě* Gustav Husák: Chceme mladých priberať k spoluzodpovednosti za veci v tomto štáte Z prejavu generálneho tajomníka OV KSČ na celoštátnom aktíve funkcionárov SZM na vysokých školách v Bratislave dňa 25. októbra 1971 Vysoké školy moderne) spoločnosti, a teda i našej socialistickej spoločnosti, majú osobitné miesto, osobitnú váhu. Tak ako sa socializmus svojim humánnym triednym prístupom usiluje o maximálne vzdelanie každého pracujúceho človeka, tak si vychováva aj kádre vysokovzdelaných odborníkov pre všetky úseky, aby mohol rozvíjať ekonomiku, zvyšovať životnú úroveň miliónov ľudí. Preto sa tiež nešetri prostriedkami a pozornosťou na podporu vysokým školám. Úloha vysokých škôl bude v budúcich rokoch ešte vzrastať tak, ako vzrastá zložitosť úloh pred celou spoločnosťou v súvislosti s vědeckotechnickou revolúciou tak, ako stúpajú nároky vyspelej socialistickej spoločnosti. Sme radi, že na našich vysokých školách pozorujeme po zmätkoch predchádzajúcich rokov upokojenie a čoraz lepšiu koncer. dj;:,’<u-*»'Vlastpá pos’anie vysokej Ko,? — na dobrú odbornú ! politickú piípravu novej, mladej socialistickej inteligencie. Vytvorili sme pre to priestor v celej našej spoločnosti. Naposledy som bol v tejto aule, ak sa nemýlim, asi pied tromi rokmi v 68. roku. Tiež tu sedelo plno mladých ľudí, veľmi vzrušene sa diskutovalo či štrajkovať, alebo neštrajkovaf. Keď sa po rokoch pozrieme späť, za čo sa malo štrajkovať, proti komu, za akú myšlienku, vidíme, ako možno demagogickými heslami pomýliť ľudí a mladých ľudí niekedy ešte ľahšie. Nespomínam v zlom na tento aktív, naopak, vymenili sme si názory, a myslím, že 1 to vtedy pozitívne nakoniec prispelo aspoň k čiastočnému upokojeniu na vysokých školách. Spomínam to iba preto, ako sme sa za uplynulé tri roky dostali ďalej. Rôzne skupinky vo vysokoškolskom hnutí, z ktorých niektoré nevedeli, o čo ide, ale niektoré to veľmi dobre vedeli, lebo boli napojené na pravicové centrá. Zaliezli, rozptýlili sa. Dnes sme v inej polohe, i naša mladá generácia, 1 naše vysoké školy majú možnosti pokojne pracovať i pokojne diskutovať o všetkých problémoch. Veď bez diskusie, bez otázok a odpovedí nik sa múdrym nestane. Preto sa, prirodzene, ani dnes diskusiám o ktorejkoľvek otázke nevyhýbame. Hovoril som, že jednou z h’avných úloh vysokých škôl je vysokonáročná odborná príprava nových kvalifikovaných ľudí, zodpovedajúca tempám, ktorými sa dnes rozvíja život v každej oblasti, revolučným zmenám vo vede a technike, technológii a nakoniec i spoločenským vzťahom, ktoré sa na tomto základe utvárajú. Mladú generáciu na našich vysokých školách treba pripravovať nesmierne náročne, aby sme mohli cieľavedome rozvíjať našu socialistickú spoločnosť, aby sme držali krok s celým svetovým vývojom. Táto stránka zdá sa ešte akosi samozrejmá: potrebujeme dobrých lekárov, inžinierov, právnikov, proste dobrých odborníkov na všetky úseky. Ale na nepochopenie niekedy narážame, keď hovoríme, že potŕe fDokončenle na 4. str.) Aktivizácia našej zahraničnej politiky STANISLAV REZEK N o programe zasadnutia Ústredného výboru KSČ dňa 21. októb/u .r ; ba!« of správo predsedníctva ÚV KSČ k medzinárodným otázkam, ktorú predniesol súdruh Biľak. Skutočnosť, že necelých 5 mesiacov po XIV. zjazde KSČ sa ÚV zaoberal rozpracovaním a plnením zjazdových záverov v zahraničnopolitickej oblasti - hodnotením súčasnej medzinárodnej situácie a otázkami ďalšej aktivizácie internacionálnej činnosti KSČ a zahraničnej politiky ČSSR <-•> podčiarkuje význam, aký vedenie strany tejto oblasti prikladá. Dynamický rozvoj medzinárodných vzťahov v poslednom období si pochopiteľne vyžaduje, aby vedúce stranícke orgány venovali sústavnú pozornosť otázkam zahraničnej politiky, čo sa aj robí. Je však tiež pravda, že už dlhší čas sa na zasadnutí ÚV medzinárodnopolitické otázky a úlohy našej strany a štátu na zahraničnom poli neprerokúvali tak komplexne a na základe takej hlbokej marxisticko-leninskej analýzy problémov súčasnej medzinárodnej situácie a triedneho rozloženia síl vo svete, ako tentoraz. Prerokovanie tejto problematiky plénom ÚV práve v období príprav volieb je mimoriadne aktuálne. Je potrebné, aby sme v predvolebnej kampani venovali otázkam súčasných medzinárodných vzťahov patričnú pozornosť, aby sme všetkým našim občanom presvedčivo dokázali správnosť našej zahraničnopolitickej orientácie, pevnosť nášho medzinárodnopolitického postavenia. „Je potrebné dosiahnuť, aby naši občania boli hrdí na svoju socialistickú vlasť, na jej prínos veci mieru a pokroku, aby správne chápali pravú podstatu všetkých udalostí a procesov, ktoré dnes prebiehajú v triedne rozdelenom svete a mali pevný, vysoko angažovaný a zásadný postoj k veľkému svetovému zápasu medzi socializmom a imperializmom" <-< konštatuje správa zo zasadnutia ÚV. Treba mať neustále na pamäti, že otázky našej zahraničnej politiky nie sú len vecou straníckeho a štátneho vedenia a neveľkého diplomatického aparátu v zahraničí, ale že sa na tejto činnosti podieľajú priamo či nepriamo tisice našich ľudí v zahraničí i doma. Úspechy, ktoré sme dosiahli na našom vnútornom fronte - na politickom, ekonomickom, kultúrnom a vedeckom poli - majú svoj odraz vo svete. Čím je pevnejšie zázemie doma, tým lepšie podmienky máme pre našu činnosť v zahraničí. Toto dialektické spojenie vnútorného a vonkajšieho frontu výstižne charakterizoval s. Gromyko na XXIV. zjazde KSSZ slovami: „Každý obrábací stroj vyrobený v našej krajine, každá tona kovu, každý nový samočinný počítač a každý cent obilia - to je nielen prínos k rozmachu našej ekonomiky a blahobytu ľudu, ale i prínos k našej zahraničnej politike.“ (Dokončenie na 2. str.) ŕ VTri roky,... čs. federácie D ňa 21. decembra 1929 vstúpil na tribúnu čs. buržoázneho parlamentu po prvýkrát predstaviteľ nového, na V. zjazde KSČ zvoleného vedenia strany — Klement Gottwald. Jeho prejav sa stal senzáciou a do histórie oprávnene vstúpil ako dôkaz majstrovského využívania najvyššieho zákonodarného zboru buržoázneho štátu komunistami. Pedantný parlamentný stenograf síce zaznamenal, ale ešte starostlivejšia parlamentná cenzúra z úradných Tesnopéseckýeh zpráv o schůzích poslanecké sněmovny vylúčila tú časť vystúpenia Kl. Gottwalda, v ktorej za surových výkrikov a hluku politických protivníkov otvorene vyhlásil, že komunisti povedú svoj boj „bez ohľadu na obete húževnato, cieľavedome, do tých čias, kým vaše panstvo nezmetieme, do tých čias, kým namiesto vášho rozkladajúceho sa kapitalistického štátu nevznikne Československá federácia socialistických sovietskych republík. Gottwaldem formulovanú Ideu federatív-. neho usporiadania Československa po víťazstve socialistickej revolúcie by sme márne hľadali v oficiálnych dokumentoch KSČ. Všetky komunistami koncipované zmienky o štátoprávnom riešení česko-slovenského vzťahu boli dôsledne cenzúrované a ak aj v Československu uzreli svetlo sveta, tak iba v nepriamej podobe: pri vyzdvihovaní riešenia národnostnej otázky v prvej krajine socializmu. Je charakteristické a doslova symbolické, že celý text prvej parlamentnej reči Kl. Gottwalda mohol v tom čase vyjsť a aj vyšiel — v Sovietskom zväze, dokonca ako samostatná brožúra s redakčným úvodom, v ktorom sa vystúpenie predstaviteľa našej strany hodnotilo vysoko pozitívne. Idea skutočne leninského riešenia štátoprávneho usporiadania česko-slovenského vzťahu na princípoch socialistickej federácie však vnútri KSČ žila. Na prelome rokov 1933—1934 ju opäť formulovalo celoslovenské vedenie KSČ, keď v súvislosti s propagovaním sebaurčovacieho práva národov až dô odtrhnutia zdôrazňovalo, že „povalenie kapitalizmu v Československu a nastolenie sovietskej moci pod vedením komunistickej strany znamená, že íl na Slovensku prejde moc do rúk robotníckej triedy... bude nastolená vláda slovenských robotníkov a roľníkov, ktorí potom budú žiť v bratskom revolučnom zväzku s vládou českých robotníkov a roľníkov. Tradíciám KSČ, princípom maťxistickoleninského riešenia česko-slovenských vzťahov, ako aj výsledkom národnej a demokratickej revolúcie, ktorá sa začala Slovenským národným povstaním, teda plne zodpovedal povstaleckým vedením KSS vypracovaný a celou slovenskou politickou reprezentá (Dokončenie na 3. str.)