Nové Slovo, červenec-prosinec 1972 (XIV/27-52)
1972-12-07 / No. 49
S Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo " kúsenosti, ktoré československá socialistická spoločnosť nazbierala v šesťdesiatych rokoch, ale tiež celkové podstatné zrýchlenie tempa svetového vývoja v každom smere naliehavo vyžadujú sústavne a kriticky náročne posudzovať našu súčasnú spoločenskú aktivitu a najmä úroveň riadiacej politickej, hospodárskej, ideovovýchovnej, vedeckej, školskej, kultúrnej, atď. štruktúry. Subjektívne síce možno pritom vychádzať z rozličných východiskových pozícií, objektívne však nevyhnutným východiskovým bodom je stav „spoločenského bytia a vedomia" — marxisticko-leninská charakteristika súčasnej etapy vývoja našej spoločnosti — ako to sformuloval XIV. zjazd strany a ďalej rozpracúvajú pléna ÜV KSČ. Aj kritériá možno subjektívne uplatniť rozličné, základnými však sú najbližšie ciele, ako ich stanovujú uznesenia týchto vrcholných orgánov strany, majúc na zreteli strate OTÁZKY! Pri mori nočnom, mori divokom, stoji mladík muž; hruď pinč žiaľu a hlavo pochýb, a chmúrne pery sa spytujú vln: „Ô, riešte mi hádanku života, tú mučivú hádanku starú, nad ktorou hútalo už toľko hláv, hlavy v hieroglyfických čiapkach, hlavy v turbanoch a baretkách čiernych, hlavy v parochniach a tisíc iných biednych, spotených ľudských hláv. Recte mi, čo je to človek? Odkiaľ prišiel? Kam odchádza? Kto býva tam hore na zlatých hviezdach?“ A vlny mrmlú svoj odveký mrmot, a povieva vietor, oblaky tiahnu, a blyštia so hviezdy ľahostajne, chladno, a blázon na odpoveď čaká. Preložil Július Lenko (Báseň uverejňujeme z príležitosti 175. výročia narodenia Heinricha Heineho, ktoré si pripomíname 13. 12. t. r.) F poslednej sobotňajšej Práci som si pozorne prečítal aj rubriku Volné miesta. Ktoré profesie sú podľa inzerátov tu uverejnených úzkoprofilové? Potvrdil som si, že zjhladanejSíml sú na Slovensku naďalej murári, stolári, zámočníci, sústružníci, inštalatéri a baqristi. To je. napokon, všeobecne známe, ale prekvapilo ma, ba priam ohromilo čosi iné: Na druhom mieste, hneď za týmito viac či menej tradičnými remeslami sa objavuje skupina profesií bezprostredne spätých s najmodernejšou výpočtovou techntkoul Až sedem Inzerentov — o /edinom čísle jediného denníka — hľadá väčší počet n^-nvačiek, operátorov, proprurnatorov a programátorov — analytikov. kol KELY, KDE, AKO a PREČO vznina Slovensku taký hlad po pracovníkoch, o ktorých, štršia veřejnost ešte aj dnes nevie nič určitého a konkrétneho? Je to opodstatnená potreba, alebo iba akäst nová móda? Treba ju vôbec uspokojovat? Ak ÁNO, potom — AKO? □ □ □ Pred rokom som sa spýtal niekoľkých programátorov, všetko zamestnancov bratislavských výpočtových stredísk, čo sl pod Ich prácou predstavujú susedia — laici. Odpovedali, že väčšina sl ich pletie s plánovačmi, ďalší, tí, čo vedia, že programátor má do činenia s kotnputerom, zamieňajú si ho s operátorom, alebo s niekým Iným z technickej obsluhy počítača. „Myslia si, že stojím pri počítači a nejakým nedefinovateľným spôsobom hádžem doň údaje a že počítač mi rýchlo — opäť záhadným spôsobom — vyšrotuje výsledok. Pravda je však taká, že našu mašinu vídavam raz, dva razy do roka .. A možno, žiaľ, tvrdiť, že po roku nepostúpila „kybernetizácia“ naše) verejnej mienky takmer ani krôčik dopredu. Počítače a ľudia okolo nich sú naďalej zahalení rúškom záhad, hoci... .. .hoci samočinné počítače, a teda aj programátori jestvujú na svete už skoro štvrť storočia ... ... hoci bez komputerov a ich „živiteľov“ už dnes nie je mysliteľný rozvoj vedeckotechnickej revolúcie, napredovanie ktoréhokoľvek moderného výrobného odvetvia, kvalitnejšie služby... ...hoci vo svete si už zvykajú nazývať toto storočie nielen atómovým alebo kozmickým vekom, ale aj, (Dokončenie na 13. str.) Ročník XIV. 7. XII. 1972 Cena Kčs 1,50 49 Počítač bez programu je nula ZOLO PALUGYAY: Samota, pastel i. ■!» gický cieľ komunistického hnutia vôbec — výstavbu komunistickej spoločnosti. V tomto celkovom rámci majú — ako sa nazdávam — svoju a nie celkom zanedbateľnú aktuálnosť také filozofické kategórie ako pohyb a stabilita, aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať až príliš teoretické, a preto vzdialené od každodennej dynamiky života. Novotný, súhrne vzaté, vychádzal v podstate z metafyzického chápania stability, kľudu ako východiskového „prirodzeného" a trvalého stavu socialistickej spoločnosti (máme na mysli, čo robil a nie, čo „hlásal"). Pohyb spoločnosti sa mu na druhej strane jovil ako prechodné a v skutočnosti nepríjemné vyrušovanie z kľudového, stabilizovaného stavu. Ako vidno, všetko naopak. Tento svojrázny „nadhľad" mal za následok, že kľud, stabilita nevyhnutne vyústili do stagnácie. Keďže však práve pohyb je jedinou stálou a nemennou vlastnosťou a stavom každej, a teda aj a najmä socialistickej spoločnosti, neodbytne sa hlásil o slovo, vyžadoval riešenie čoraz zložitejších politických, hospodárskych, ideologických, sociálnych a ďalších vážnych problémov života spoločnosti a pracujúceho ľudu. Kombinácia administratívnych opatrení, bezzásadového kompromisníctva, preskakovanie etáp, atď. bola síce na úrovni majstra politikárčenia, ale dobo si žiadala viac, oveľa viac. Doba si naliehavo žiadala, aby na čelo strany prišiel politik leninského typu. To sa nestalo. V pojanuárovom vývoji sa každá stabilita označila za reakčnú, a preto sa ako staré haraburdie odhodila do smetí. Dal sa „voľný" priestor pohybu, ktorý rýchlo prerastal na nekontrolovateľný ničivý živel. Na praxi, na vlastnej skúsenosti sme sa presvedčili, aké zhubné následky má neznalosť alebo popretie dialektickomaterialistického chápania kategórií pohybu a kľudu vo vzťahu k spoločnosti a jeho nahradenie metafyzikou, či odzbrojujúcim fatalizmom. Pohyb je, pochopiteľne, protikladom kľudu, stability. Máme radosť, ak porovnáme stav našej spoločnosti spred tri a pol roka s dnešnou situáciou. Tešíme sa zo stability nášho hospodárstva, nášho politického systému, zo stability sociálnych, právnych a vôbec občianskych istôt nášho obyvateľstva, z toho, že našej strane, jej [Dokončenie na 2. str.) OD PCTIL0VCA po K-701 JOZEF DUNAJOVEC Revolučné uvoľnenie výrobných vzťahov Dekrétom o pôde po Októbri bolo len začiatkom procesu vo výrobných zmenách, v narastaní výrobných síl v sovietskom poľnohospodárstve. Lenin si veľmi dobre uvedomil, čo to znamená, keď sa začali tvoriť komúny, artely a rozširovali sa aj iné formy družstevníctva na dedine. A preto už v prvýph rokoch po revolúcii dôsledne dbal, aby okrem politickej práce medzi roľníctvom koncipovala sa aj výzbroj na pomoc roľníkovi. Na prvom zjazde predstaviteľov komún g artelov žiada komunistov, aby boli vzorom roľníkom a využili každý rubeľ na výstavbu. Miliardu rubľov, ktorú určili na rozvoj poľno hospodárstva v roku 1919, si doslova a do písmena museli odtrhnúť od hladujúcich úst. Bola to vôbec prvá miliarda, ktorá začala novú cestu života v poľnohospodárstve. O ňu potom Lenin osobne dbal, žiadal, aby sa premenila na stroje, techniku, aby to bola ruka robotníckej triedy podaná roľníctvu. Tá miliarda v strojoch bola rovnako dôležitá ako pušky, delá či obrnené vozidlá. Tak pochopil roľníctvo Lenin. Sám sa zúčastňuje skúšok traktorov, prichádza do poľnohospodárskej technickej školy, aby si pozrel, aký efekt bude mať traktor, ktorým sa robotnícka trieda predstaví nedôverčivým roľníckym masám. Veď v tých rokoch okrem zapaľovačov a ešte pár drobnôstok nemali čo dať roľníkom za pšenicu. So zapaľovačmi to ani putilovskí robotníci nemohli dlho vydržať, a preto pristúpili k výrobe traktora „pervenca“, ktorý bol neskôr v období kolektivizácie známy ako „T-fordžon-Putilovec“. Popri niekoľkých strojoch — mláťačke, sejačke a popri bránach a ďalších prostých náradiach, tento traktor bol stredobodom pozornosti na Poľnohospodársko-ovocinárskej a priemyselnej výstave roku 1923. Tu kdesi treba hľadať aj začiatky dnešného najvýkonnejšieho traktora Kirovca 700 a dnes už 1 univerzálnejšieho a výkonnejšieho K-701, ktorý sa vyrába v tej istej putilovke, ibaže dnes sa nazýva vznešenejšie — Leningradský Kirovov závod. Je to ten istý závod, ktorý vám iste v Leningrade nezabudnú ukázať popri skvostných kultúrnych pamiatkach a nezabudnú o ňom povedať, koľko ráz bol vyznamenaný za hrdinský príspevok pri obrane alebo upevnení ekonomiky sovietskej krajiny. Vyrábal tanky i v čase delostreleckej paľby priamo na závod, počas leningradskej blokády. A dnes je opäť v prvom slede vo vyzbrojovaní kolchozov a sovchozov. Spolu s taganrodským kombajnom Kolos, ktorý má dvojnásobnú výkonnosť ako SK-4, spolu so šesťriadkovým vyorávačom cukrovej repy a s kultivačným traktorom Belorus z Minská, je stredobodom pozornosti í na pražskej výstave 50 rokov ZSSR. Naši družstevníci okolo neho prechádzajú s rovnakým obdivom, ako návštevníci iných profesií okolo odpaľovacích rámp pre medziplanetárne lety či okolo iných prekvapení vyspelého národného hospodárstva ZSSR. Poľnohospodári ZSSR a ostatných krajín RVHP majú čosi, čo možno naozaj bez nadsádzky prirovná k odpaľovacím rampám, v našom prípade do budúcnosti poľnohospodárstva. (Dokončenie na 3. str.)