Nové Slovo, červenec-prosinec 1981 (XXIII/26-52)

1981-07-02 / No. 26

2 K návšteve afganskej straníckej a vládnej delegácie Naše spoločné úsilie Priebeh návštevy straníckej a vládnej delegácie Afganskej demokratickej republiky na čele s generálnym tajomníkom ÚV Ľudovej demokratickej strany Afganistanu, predsedom Prezídia Revolučnej rady ADR Babrákom Karmalom a rokovania s čs. delegáciou vedenou generálnym tajomníkom ÚV KSČ, preziden­tom ČSSR Gustávom Husákom potvrdili záujem ďalej rozvíjať naše vzájomné vzťahy a ukázali zhodu názorov na rozhodujúce otázky. Naše pocity pri sledovaní vývoja udalostí v Afganistane vyjadril v prejave na slávnostnej večeri v Prahe súdruh G. Husák: „S veľkou pozornosťou a vrelými sympatiami sledujeme váš statočný zápas proti útokom síl imperializmu, hegemo­­nizmu a reakcie. Máme úprimnú radosť, že i za ťažkých podmienok každodenného zápasu dosahuje afganský ľud pod vedením svojej strany a za účinnej internacio­nálnej podpory Sovietskeho zväzu a ďalších krajín socialistického spoločenstva úspechy pri obrane revolučných vymožeností, pri upevňovaní nezávislosti, zvr­chovanosti svojej krajiny i v úsilí o upevnenie ľudovej moci.“ Súdruh Babrak Karmal vo svojej odpovedi úprimne poďakoval za bratskú pomoc Československu a ďalším socialistickým krajinám, najmä Sovietskemu zväzu. O vývoji v Afganistane okrem iného povedal: „Cieľom národnodemokra­tickej aprílovej revolúcie s jasnou orientáciou na prospech utláčaných más je zachovanie nezávislosti, územnej celistvosti, národnej zvrchovanosti a realizácia zásadných sociálno-ekonomických premien. Revolúcia ide cestou uskutočnenia demokratických túžob más v súlade so zdravými tradíciami a národnými zvykmi všetkých národností, kmeňov a etnických skupín obývajúcich našu mnohonárod­nostnú krajinu. Po víťazstve druhej etapy sa naša revolúcia vrátila k zásadovej ceste rozvoja. Ak sme ešte neboli schopní úspešne vyriešiť všetky problémy, je to jedine v dôsledku pokračovania nevyhlásenej imperialistickej vojny proti nám. Táto hanebná vojna dosiahla obrovské rozmery a narušila normálny život nášho ľudu. Nepriatelia revolučného Afganistanu chcú svojimi beštiálnymi zámermi zamedziť uskutočne­niu rozvojových plánov a pokrokovému' vývoju spoločnosti. Avšak ĽDSA sa podarilo prevziať iniciatívu. Mobilizovala schopné sily strany a ľudu na úplnú porážku kontrarevolúcie a zabezpečenie ďalšieho vývoja spoločnosti.“ Situácia okolo Afganistanu ukazuje, ako sa sily imperializmu, hegemonizmu a reakcie spájajú v boji proti národnému oslobodeniu a pokroku. Tieto intrigy jednoznačne odsudzuje záverečné spoločné československo-afganské vyhlásenie. Súčasne zdôrazňuje úsilie Afganistanu o normalizáciu vzťahov so susednými krajinami a o politické riešenie situácie v juhozápadnej Ázii. Tento dokument vyjadruje principiálnu mierovú politiku oboch štátov, konkrétne ich prínos k priaznivému vývoju na kontinentoch, kde ležia - teda Európy a Ázie - ale aj k celému záberu medzinárodných vzťahov. Progresívne zásady československej a afganskej zahraničnej politiky našli odraz tiež v mimoriadne významnom dokumente, podpísanom G. Husákom a B. Karmalom, v Zmluve o priateľstve a spolupráci medzi ČSSR a ADR. V jej šiestom a siedmom článku sa hovorí, že obe krajiny sa budú i naďalej usilovať o dôsledné uskutočňovanie myšlienok mierového spolunažívania. Konkrétne sa uvádza snaha o zaručenie bezpečnosti v Európe a Ázii a upevnenie mieru na celom svete, spoločný príspevok k boju proti imperializmu, hegemonizmu a expanzionizmu, podpora národnooslobodzovacieho zápasu. Zmluva je kvalitatívne novým krokom v rozvoji československo-afganských vzťahov a spolupráce. Dokument vytvára základňu prehlbovania vzťahov trvalé­ho priateľstva a bratskej solidarity a intenzívnejších stykov vo všetkých oblastiach. Z prejavov a dokumentov možno vyčítať výrazný tón internacionalizmu a priateľstva - a veľmi bezprostredne ho bolo cítiť aj v každej chvíli stretnutia afganskej delegácie s pracujúcimi Bratislavských elektrotechnických závodov. Je celkom možné, že elektrické rozvádzače z tohto pracoviska - budú napomáhať chod veľkej cementárne v Heráte, budovanej za našej účasti - vyrobili práve ruky pracovníkov, s ktorými sa v takej srdečnej atmosfére súdruh Babrak Karmal stretol. Aj o nich sú jeho slová, ktorými vyjadril „hlbokú vďačnosť za vrelé a priateľské prijatie delegácie tejto krásnej a hrdej krajine hrdinského slovenského národa. V tomto okamihu si pripomínam najmä ťažké obdobie svojho exilu, keď som žil v tejto prekrásnej krajine a keď som neprestajne pociťoval súdružské priateľstvo svojich osobných slovenských priateľov“. V posledných rokoch sa československo-afganské vzťahy rozvinuli do novej kvality, a ako zaznelo aj na mítingu, sme presvedčení, že sa budú naďalej rozvíjať, pretože sa opierajú o tradičné priateľstvo ľudu oboch krajín, o spoluprácu našich strán a štátov, o zhodu hlavných cieľov, o ktoré naše krajiny usilujú. „S radosťou sme privítali, že po nástupe nového vedenia, na čele so súdruhom Babrákom Karmalom, rozvinula sa národná demokratická revolúcia do svojej druhej etapy a dosiahla už výrazné úspechy,“ zdôraznil na stretnutí súdruh Jozef Lenárt. „Historickým medzníkom v tomto procese je utvorenie Vlasteneckého národného frontu, ktorý zjednocuje pokrokovédemokratické a vlastenecké sily k realizácii cieľov aprílovej revolúcie, k ubráneniu revolučných výdobytkov.“ Aj tu, medzi pracujúcimi BEZ sa afganskí hostia presvedčili o plnej podpore nášho ľudu v historickom úsilí strany, vlády a afganského ľudu. A tiež sa móhli na konkrétnom pracovisku oboznámiť s prístupmi k plneniu programu, ktorý vytýčil XVI. zjazd KSČ. Súdruh J. Lenárt popri charakteristike základných podmienok jeho realizácie zdôraznil, že keď hovoríme o výsledkoch a perspektívach vývoja našej spoločnosti, máme vždy na mysli kľúčový význam spojenectva a úzkej spolupráce so Sovietskym zväzom. Pripomenul pamiatku sovietskych hrdinov, ktorí v boji za našu slobodu položili svoje životy; nezištnú pomoc, ktorú nám poskytol sovietsky ľud v rokoch výstavby socializmu. „Naši pracujúci nikdy tiež nezabudnú, že v čase ohrozenia socializmu v Československu, bola to internacio­nálna pomoc Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín, ktorá nám umožnila vyhnúť sa občianskej vojne, poraziť sily kontrarevolúcie, prekonať krízu v strane a spoločnosti, znovu vykročiť a dosiahnuť ďalšie úspechy v rozvoji socializmu, v našej vlasti. A preto tiež dobre vieme, akú hlbokú vďačnosť pociťujú naši afganskí priatelia voči KSSZ a sovietskemu ľudu, za súdružskú pomoc a podporu.“ * Ako zdôraznili rokovania, Československo podporuje úsilie afganskej strany a Sovietskeho zväzu o politické riešenie situácie, čo by pomohlo znížiť napätie v tejto časti Ázie a odsudzuje všetky kroky imperialistických vlád a ich prisluhova­čov, ktoré umelo vytvárajú prekážky k mierovému vyriešeniu situácie. Zákerná nevyhlásená vojna proti Afganistanu je súčasťou imperialistickej politiky zostrovania napätia, nedôvery a diverzie, stupňovania zbrojenia, súčasťou čoraz otvorenejšej prípravy imperializmu na novú vojnu. Proti nej stojí, aktívne vystupuje a pôsobí iná - politika mieru a spolupráce. Náš ľud v priebehu volieb podporil politiku strany aj preto, že je jednoznačne za mier a proti vojne, zdôraznil súdruh J. Lenárt. Podporuje politiku našej strany a vlády, politiku Sovietskeho zväzu, ktorú vyhlásil súdruh Leonid I. Brežnev z tribúny XXVI. zjazdu KSSZ. Starostlivosť o zachovanie mieru pre ľudstvo - v čase keď sa imperializmus čoraz otvorenejšie pripravuje na vojnu - preukázal Sovietsky zväz znovu, keď Najvyšší soviet ZSSR schválil výzvu Parlamentom a národom sveta, aby usilovali o obmedzenie horúčkovitého zbrojenia a odzbroje­nie na základe rokovania. Je to naše spoločné úsilie, spoločná cesta. Súdruh B. Karmal to vyjadril slovami: Slnko socializmu svieti deň čo deň silnejšie. Mraky imperializmu, rasizmu a apart­heidu tomu nemôžu zabrániť. Vôfa a sila proletariátu zmenia svet, utvoria svet nový, lepší, spravodlivejší pre dnešnú i budúce generácie. Aj stretnutie s pracujúcimi BEZ ukázalo, že to bola návšteva úprimného priateľstva, ktorá sa stala medzníkom v rozvoji českoslovenko-afganských vzťa­hov. MILOŠ NEMEČEK EMIL POLÁK NOVÉ SLOVO 2. JÚLA 1981 Technika pre ekológiu Chémia sa stala fenoménom súčasné­ho života. Ovládla, či je na ceste ovlád­nuť svet; prenikla už takmer všade, zasiahla do rôznych sfér národného hos­podárstva, urýchľuje vědeckotechnický pokrok. Je dobrodením - ale dnes sa už jedným dychom za týmto konštatova­ním kladie otáznik. Nevie sa presne, koľko chemických látok je vo svete. Podľa odhadu vzniká ročne až 200 000 nových zlúčenín, z nich asi 60 000 má praktické použitie. Poznatky o biologic­kých účinkoch chemických látok sú pre­važne empirické, teda nedostatočné... Chémia ovládla aj Bratislavu - v dňoch od 20. do 26. júna cez Medzinárodný chemický veľtrh INCHE­­BA ’81. A je iste správne a záslužné, že popri tisíckach exponátov a množstve sprievodných odborných podujatí (8. zjazd čs. farmaceutickej spoločnosti, sympózium o nových liečivách vo far­­makoterapeutickej praxi, konferencia 0 spotrebnej chémii krajín RVHP a mno­hé ďalšie) sa na tohtoročnej Inchebe dostalo velkej pozornosti aj ekológii. V Dome techniky ČVTS bola v rámci veľtrhu inštalovaná samostatná výstava INTEREKOTECHNIKA ’81, na ktorej sa zúčastnilo 16 vystavovateľov z 5 štátov a tri dni trvalo medzinárodné sympó­zium o ochrane životného prostredia s účasťou zástupcov zo siedmich štátov. Z vystavovaných exponátov na Inter­­ekotechnike zaujali meracie prístroje fir­my Sick z NSR. Spektrálny fotometer GM 21 na kontinuálne meranie koncen­trácií kysličníka siřičitého a kysličníka dusíka v dymových plynoch nachádza uplatnenie v tepelných elektrárňach, ce­mentárnách a spaľovniach. Dva takéto prístroje sa v Československu už overu­jú, jeden v pražskom Hydrometeorolo­gickom ústave a druhý má GR vápeniek a cementární v Prahe. Aj ďalší vystavo­vaný prístroj RM 1 na stanovovanie prašných emisií už u nás funguje - je namontovaný v ostravskej cementárni. Novinkou je ultrazvukový prístroj VMA 1 na meranie rýchlosti prúdenia plynov v komínoch, ktorý dopĺňa existujúce kontrolné prístroje. Koncernový podnik Kovofiniš tiež prišiel so snahou prispievať k ozdravo­vaniu životného prostredia, o čom sved­čí jeho filtračná aparatúra na zneškod­ňovanie odpadových vôd po galvanic­kom pokovovaní (v odpadových vodách z galvanizačného procesu sa napr. na­chádza aj jedovatý kyanid). Keramické závody z Košíc ponúkali hydrofobizova­­ný perlit Vapex, vhodný na filtráciu zaolejovaných vôd. Jeden m3 tejto hmo­ty dokáže absorbovať až 250 litrov ropy. Medzinárodné sympózium o ochrane životného prostredia, tiež nazvané Interekotechnika, patrilo k významným podujatiam tohtoročnej Incheby a k rie­šeniu ekologických problémov u nás i vo svete poskytlo nemálo nových podnetov najmä v troch ťažiskových sférach: bez­odpadové a máloodpadové technológie v priemysle, znižovanie obsahu škodli­vín v ovzduší a riešenie problémov zne­čisťovania vôd škodlivinami. Odborné referáty - bolo ich v troch sekciách vyše osemdesiat - nielen mapovali súčasný stav v tej-ktorej oblasti životného pro­stredia, ale načrtávali aj možnosti rieše­nia hlavne na základe výskumov rôz­nych vedných disciplín, od ktorých sa očakáva základný prínos pri riešení problémov ochrany ovzdušia, vody, pô­dy. Potvrdilo sa aj na tohtoročnej Inche­be, že rozvoj vedy a techniky, oriento­vaný na ekológiu je perspektívnou ces­tou; musí sa stať reálnou silou, schopnou odvrátiť hrozbu ekologickej katastrofy na našej planéte. OĽGA VAVROVA Prehliadka chémie sa skončila Trinásty ročník Medzinárodného che­mického veľtrhu INCHEBA ’81, na kto­rom popri našich výrobcoch vystavova­lo aj 16 najväčších koncernov sveta, skončil. Niesol sa v známem aplikácie chemických výrobkov v poľnohospodár­stve a sprevádzal ho, okrem iných, i za­ujímavý kongres AGRICHEM, na kto­rom špecialisti do hĺbky analyzovali vý­robu priemyselných hnojív, ich použitie vo výžive rastlín, ako aj ich chemickú ochranu. V predošlých ročníkoch veľtrh upo­zornil na význam malotonážnej chémie a v tomto zasa pripomenul dôležitosť preorientácie na kvapalné hnojivá, ktoré si razia cestu nielen vo svete, ale postup­ne už aj u nás. Takýmto druhom hnojiva sa prezentovali CHZJD. Jedno nesie označenie FYTOVIT a je vhodné pre mimokoreňovú výživu rastlín a druhé FOSTIM NP 8-24-0. V tovarovej nomenklatúre pokračo­vala INCHEBA v trende nastúpenom vlani. Zvýšil sa však podiel špeciálnych výrobkov malotonážnej chémie, kde sa ukázala zreteľná inovácia hlavne v prí­sadách, špeciálnych druhov kaučukov a plastov. Výrazne vyššiu úroveň mala prístro­jová technika s uplatnením automatizá­cie a využitím mikroprocesorov. V tejto oblasti sme doposiaľ zaostávali, preto sú potešujúce výsledky pružného domáce ho vývoja, ktorý reprezentoval naprí­klad súbor modulámych plynových chromotografov z Chemoprojektu Sata­­lice. Úspešným vystavovateľom bol i DATASYSTTÉM. Za počítačový kom­plex SM 4-20 s kresliacim zariadením, ktorý sme ako prvý robili v krajinách RVHP, získal ako jediný strojársky vý­robok Zlatú Inchebu. Význam kvalit­ných prístrojov a zariadení sa prejavil aj pri vyhodnocovaní, kde po prvýkrát získali viac ocenení ako ostatné vý­robky. Najpríťažlivejšou bola opäť tentoraz jubilejná, desiata výstava výrobkov spo­trebnej chémie štátov RVHP a Fínska, spojená s predajom. Krok vpred bolo vidno v kvalite sortimentu i v balení týchto výrobkov. Pre veľký záujem sa prerokovali možnosti doplniť už uzavre­té dohody ešte v tomto roku o ďalšie tovary kozmetiku, pracie prostriedky a pripravili sa kontrakty na budúci rok. Hoci ponuka v stánkovom predaji lepšie ako po iné roky uspokojila náv­števníkov, predsa len zarazilo nedo­statočné zásobovanie predovšetkým do­mácimi vystavovanými výrobkami (na­pr. parfumovaná sviečka s absorbentom OZON A). Komerčná stránka veľtrhu nie je síce rozhodujúca, ale ani zanedbateľná. Naše zahranično-obchodné organizácie uza­vreli kontrakty za 4 miliardy 358 milión Kčs, čo je o 2,5 pere. viac ako vlani. Z toho dovoz predstavuje sumu 2 miliar­dy 835 miliónov Kčs a vývoz miliardu 523 milión Kčs, čo zodpovedá antiim­­portným snahám čs. chemického prie­myslu. Na celkovom objeme sa najviac, po 1,9 miliardy Kčs, podieľajú organizá­cie zahraničného obchodu Petrimex a Chemapol. Chemapol bude exportovať petroche­mické výrobky do NSR, farmaceutické produkty do ZSSR a NDR. Petrimex vyvezie do Poľska o. i. nízkotlakový polyetylén a PVC. V štruktúre dovozu je draselné hnojivo, petrochemické výrob­ky, PAN a polyesterové vlákna z NDR, apatitový koncentrát zo ZSSR, farma­ceutické výrobky a farbivá zo Švajčiar­ska a iné. Napriek zlepšeniu organizácie celej akcie, treba poukázať i na niektoré ne­dostatky spočívajúce v nie výraznej pro­pagácii v samotnej Bratislave, no a na­pokon pretrvávajúci problém - zastreše­nie veľtrhu, jediného chemického salónu v socialistických krajinách. INCHEBA však svoj cieľ dosiahla - podporila ponuku výrobkov, zariade­ní, prístrojov i laboratórnej techniky nielen pre československý chemický priemysel, ale aj pre ďalších 474 vysta­vovateľov. RUŽENA WAGNEROVÁ Obchod alebo tržnica? „Na letnom trhu bude dosť všetkých druhov zeleniny, ale nemôžem sa zaru­čiť, že v každej predajni,“ povedal na nedávnej tlačovej besede s novinármi minister obchodu SSR Dezider Goga. Ocenil pri tej príležitosti iniciatívu zá­hradkárov, ktorí v dostatočnom množ­stve zásobujú náš vnútorný trh dodáv­kami zeleniny. Zdá sa teda, že pokiaľ ide o kvantitu, všetko by malo byť v najlep­šom poriadku: tu obchod zrejme v naj­bližších týždňoch a mesiacoch úspešne obstojí v „súperení“ so súkromnými predavačmi zeleniny na tržniciach. Ba čo viac - na skladoch má k dispozícii 560 ton konzervovanej zeleniny Spotrebitelia však prácu obchodu hodnotia o. i. aj podľa rovnomernosti zásobovania. Inou, ako zlou známkou nemožno ohodnotiť zásobovanie trhu šalátom a kalerábom v predchádzajúcich mesiacoch. V apríli bol v predajniach zo 10 dní prebytok šalátu, posledný májo­vý týždeň si predavačky zase nevedeli rady s kalerábom. Predtým, aj potom nebolo dosť ani šalátu, ani kalerábu. Ešte, že nebolo núdze v tržniciach. Tam si babky dokážu rozložiť šalátovo­­kalerábovú sezónu aj na dva mesiace. Obchod to nedokáže? Ak teda bude cez leto v predajniach zeleniny dostatok, obchod by mal mať na pamäti, že veľmi ľuďom nevyjde v ústrety, ak bude zásobovať trh nárazo­­vo, kampaňovité. Týka sa to aj kvality tovaru. Keby pracoval operatívnejšie a pružnejšie, akiste by spotrebitelia ne­museli v predajniach ohŕňať nosom nad zvädnutou zeleninou, na radosť babiek z tržnice, ktoré ju predávajú síce za drahší peniaz, ale čerstvú, akoby ju predávali priamo z hriadky. F. MUCHA Letná predohra Piešťanské stretnutie s novinármi pri­pravilo vedenie Slovenskej filharmónie a najmä tlačový tajomník tak, aby zostal čas okúpať sa na Eve. Lenže namiesto očakávaných teplých lúčov sa na Piešťa­ny - mesto s najväčším počtom slneč­ných dni v roku - liali nekonečné prúdy studeného dažďa. To nič aspoň máme viac času na kultúru. Dom umenia som si „skolaudovala” už počas májového festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry, a tak ma zaujímalo, čo povie o jeho využití vedúci zariadenia Ladislav Farkaš. So skúšob­ným obdobím Domu umenia je vcelku spokojný, návštevnosť podujatí pokladá za pozoruhodnú. Koncerty sú plné, čino­herné predstavenia vopred vypredané, dokonca sa občas ozvali hlasy o manipu­lovaní so vstupenkami, ale potenciálny konflikt s návštevníkmi sa už urovnáva. Milovníci dobrého umenia zistili, že na­príklad činohra Slovenského národného divadla chodieva do Piešťan pravidelne, preto sa nechcú dostať stoj čo stoj na prvé predstavenie. A čím sa dá vysvetliť tento hlad po kultúre? Jednak tradíciou v sa­motných Piešťanoch, jednak tým, že v spádovej oblasti tohto kúpeľného mes­tečka býva do okruhu tridsať kilometrov asi 180 tisíc ľudí, z toho veľký počet inteligencie. „Z Domu umenia by sme aj kvôli tomuto diváckemu zázemiu chceli urobiť výkladnú skriňu československej kultúry", zapája sa do dialógu súdruha Farkaša s novinármi riaditeľ Slovenskej filharmónie dr. Ladislav Mokrý. „Bude­me sa snažiť dostať sem to najlepšie, čo v umení na Slovensku, ba v celej našej vlasti máme. Plány? Radi by sme si vy­tvorili vlastné malé súbory, vlastný or­chester, prehĺbili spoluprácu s tými ko­lektívmi a inštitúciami, ktoré sa nám osvedčili, nadviazali kontakty s ďalšími. ” Prvý augustový deň sa bude v Piešťa­noch kolaudovať nový organ, štvrtý kon­certný na Slovensku, čo je predpoklad vytvorenia organového festivalu. „Na­šou snahou je zaplniť celé leto, nielen jeho začiatok”, pokračuje dr. Mokrý. „Často sa hovorí, že leto už nie je uhor­kovou sezónou. Záujem o kultúru a ume­nie nemajú len tí kúpeľní hostia, ktorí prichádzajú do Piešťan v júli, ale aj pa­cienti a turisti v auguste. Umelecké telesá sa musia prispôsobiť potrebe divákov, a nie naopak. Pochopiteľne, že zákonité nároky umelcov na oddych pokryjeme, ale rozmýšľať i konať musíme po no­vom. ” 26. ročník Piešťanského festivalu, kto­rého začiatok máme možnosť sledovať na vlastné oči (a uši), zostáva ešte pri tradič­ných termínoch. Ako po iné roky, aj tentoraz otvára bohatú letnú koncertnú sezónu na Slovensku. „Jeho pestrý pro­gram však nemá byť len príjemným spes­trením voľných chvíľ pre obyvateľov i návštevníkov Piešťan. Náš festival, nadväzujúci na tradíciu Hudobných liet pracujúcich, chápeme aj ako významný faktor v plnení základných úloh našej hudobnej kultúry - rozvíjať pozitívne hodnoty našej súčasnej tvorby i klasické­ho hudobného dedičstva, pribli­žovať ich čo najširšiemu okruhu milovníkov hudby a rozvíjať pros­tredníctvom hudby internacionálnu spoluprácu slúžiacu veci mieru a priateľ­stva medzi národmi”, povedal súdruh Mokrý. Na otváracom koncerte vo Veľkej sále Domu umenia zaznela slávna Beethove­nova IX. symfónia d mol so záverečným zborom na Schillerovú Ódu na radosť. Slovenskú filharmóniu a Slovenský fil­harmonický zbor dirigoval národný umelec Ladislav Slovák, sóla spievali G. Beňačková, V. Soukupová, V. Přibyl a J. Špaček. Tesne pred koncertom, ktorý bol aj napriek horšej akustike silným zážit­kom, sme sa zúčastnili na vernisáži spo­ločnej výstavy dvoch zaslúžilých umel­cov - Kláry Patakiovej a Albína Brunov­­ského. Priznám sa, že jeho cyklus Dáma v klobúku ma ešte stále „prenasleduje”. Mať ho tak doma! Piešťanský festival potrvá do 30. júla. V jeho dramaturgii nechýba premiéra diela domáceho (Hatríkov Šťastný princ, hudobno-scénická kompozícia na motívy rozprávky Oscara Wilda) ani zahraničné­ho skladateľa (symfonická skladba mla­dého Gréka Michaela Travlosa Eniwe­­tock, nástojčivý protest proti hrozbe ató­movej smrti, víťaz zo súťaže Medziná­rodnej federácie Hudobnej mládeže). Slovenský komorný orchester pripome­nie storočnicu Bélu Bartóka, záverečný koncert festivalu 70. narodeniny národ­ného umelca Jána Cikkera, ktorý možno bude dirigovať svoju suitu Spomienky. K zaujímavostiam festivalu patrí Operet­né priateľstvo - koprodukčný program televízie MĽR a ČSSR, ako aj koncerty v Domove slovenských skladateľov v Dolnej Křupej a na Zámku v Hlohovci. Hudba v krásnom prostredí... NINA HRADISKÁ

Next