Nové Slovo, leden-červen 1986 (XXVIII/1-25)

1986-01-03 / No. 1

2 Podčiarkujeme Končiaci sa rok bol pre nás veľmi poučný, plný udalostí, ktoré akoby urýchlili beh času. Pustili sme sa do veľkých vecí a pustili sme sa do nich energicky, s nadšením. Jasnejšie dnes vidíme svoje možností a realistickejšie posudzujeme to, čo sme dosiahli, i to, čo plánujeme do budúcnosti. Chceme plne využívat obrovský potenciál socialistického zriadenia. Ide o kvalitatívne spoločenské premeny a o dynamický, presvedčivý postup na ceste zdokonaľovania všetkých oblastí života - či už hospodárstva, kultúry alebo sociálnej sféry. Sme však, drahé súdružky a súdruhovia, len na začiatku cesty stanovenej aprílovým zasadaním Ústredného výboru komunistickej strany. Povedal by som: na samom začiatku zložitej práce, veľkých premien, ktoré od nás vyžadujú ešte väčšiu húževnatosť, obetavosť, nebojácne zrieknutie sa všetkého, čo prežilo svoju dobu, zrieknutie sa zotrvačnosti myslenia, obvyklých, ale dnes neužitoč­ných schém a prístupov. Teraz je pre nás osobitne nevyhnutná vysoká spoločenská aktivita, tvorivá práca, nezmieriteľnosť k nedostatkom a rozhodná podpora všetkého nového, pokrokového, čo prináša doba... Hlavnou politickou udalosťou roka je blížiaci sa XXVII. zjazd leninskej strany. Všetok ľud teraz prerokúva predzjadové dokumenty. Na schôdzach a v listoch ústrednému výboru sovietski ľudia priamo, otvorene, ako hospodári hovoria o veciach krajiny, o tom, čo nám prekáža, čo „treba“ robiť, a vyzývajú, aby sme usilovne a energicky dodržiavali nastúpenú líniu. Dnes veci nazývame pravým menom: úspechy - úspechmi, nedostatky - nedostatkami, chyby - chybami. Aj v tom je spoľahlivý liek proti domýšľavosti a sebauspokojeniu, správny kľúč k tomu, ako v družnom tvorivom ovzduší smerovať k novým úspechom, k novej kvalite života, k novým métam sociálno-ekonomického a duchovného rozvoja. MICHAIL GORBAČOV v novoročnom prejave k sovietskemu ľudu Výzva mierovej verejnosti Rok 1986 sa z rozhodnutia OSN stáva Medzinárodným rokom mieru. Svetová mierumilovná verejnosť prijala toto rozhodnutie ako záväzok k vystupňovanému zápasu za medzinárodné uvoľnenie a zastavenie nezmyselných zbrojných pretekov. Zahraničná politika ZSSR a ďalších socialistických štátov vytvorila pre to priaznivé podmienky. V mnohých smeroch. Za najzávažnejšie sa oprávnene považovali a považujú jednostranné sovietske moratóriá na rozmiesťovanie jadrových zbraní stredného doletu v Európe, na vývoj a rozmiesťovanie zbraní v kozme a najmä na všetky jadrové pokusné výbuchy. Politikou jednostranných moratórií posúva ZSSR mierový zápas do kvalita­tívne novej fázy. Nejde už len o mierové návrhy, ale o konkrétne mierové kroky, o mierové činy. Ak sa mohli doteraz vo Washingtone i v ďalších krajinách NATO vyhovárať, že ide „len o slová“, či „propagandu“, zoči-voči mierovým činom ZSSR nenachádzajú argument. To má nesporne značný vplyv na rozvoj mierového hnutia v západných krajinách. Sám som počul z úst niektorých účastníkov britského, holandského i západonemeckého mierového hnutia názor, že ZSSR by mal ísť v niektorých smeroch, najmä pri euroraketách, príkladom, čo by vraj pomohlo západným mierovým hnutiam v argumentácii a dostalo ich do účinnejšej ofenzívy. ZSSR konkrétne príklady svojej úprimnosti poskytol, a to vo viacerých smeroch. Záväzok jednostranne zastaviť jadrové pokusné výbuchy od 6. augusta do 1. januára nebol maličkosťou. V čase, keď sa vědeckotechnický pohyb, najmä vo vojenstve, nebývalo zrýchľuje, podstúpil ZSSR skutočné riziko, že to Pentagón, ktorý sa derie do kozmu, zneužije. To sa aj stalo. Čo postavil Washington proti jadrovému moratóriu ZSSR? Nič viac ako argument, ak to tak môžeme vôbec nazvať, že moratórium je propagandistický manéver ZSSR pred ženevským stretnutím na najvyššej úrovni. Jeho účinnosť údajne nie je možné kontrolovať ináč ako medzinárodnou inšpekciou na mieste, čo vraj ZSSR nechce. Preto USA dávajú prednosť pokračovaniu v jadrových pokusoch a „budovaniu dôvery“ tým, že by sa na nich zúčastnili pozorovatelia druhej strany. Inými slovami - USA nie sú za kontrolované zastavenie pokusov, ale za ich sankcionovanie. ZSSR vraj urobil viac skúšok, preto ponúka ich zastavenie. To sú falošné názory. Nevysvetľujú, prečo ZSSR v „propagande“ pred Ženevou pokračoval aj po Ženeve, prečo do tejto „propagandy“ sa nepustili aj USA. Neodpovedali na otázku, prečo sa USA nepripojili k moratóriu, aj keď ZSSR výslovne zdôraznil, že má záujem na medzinárodnej kontrole dohody o zastavení všetkých jadrových výbuchov. Nenamáhali sa ani vyčísliť, koľko kto urobil pokusov - agentúra Reuter uvádza, že od roku 1945 majú USA na konte 771 jadrových výbuchov, a ZSSR o dvesto menej. Termín jadrového moratória ZSSR teda prešiel bez toho, že by sa k nemu USA pripojili. Washington tak zmaril veľkú šancu sveta na zastavenie stále nebezpeč­nejšieho jadrového zbrojenia. Tento nezodpovedný prístup americkej vlády k takej vážnej, existenčnej otázke ľudstva neskorigoval Ronald Reagan ani vo svojom novoročnom posolstve k sovietskemu ľudu, naopak - potvrdil v ňom len svoje plány militarizovať aj vesmír. Nastáva čas, aby do kardinálneho problému vstúpila oveľa rozhodnejšie ako doteraz medzinárodná verejnosť. Taká je aj výzva Medzinárodného roku mieru. JAROSLAV BRABEC Investície pre les V správe Predsedníctva ÚV KSS na vlaňajšom decembrovom zasadaní ÚV KSS odzneli závažné slová aj na adresu lesného hospodárstva. Odborníkom, ale aj všetkým, ktorí sledujú dianie v našich lesoch, isto neunikol celkove nový prístup k úlohám odvetvia v nasledujúcich rokoch. Treba povedať, že ide o výrazný pozitívny posun v nasmerovaní hlavných úloh, netrpezlivo očakávaný lesníkmi. V správe súdruh Peter Colotka uviedol, že sa v lesnom hospodárstve ráta v tomto roku s výrazným zvýšením prostriedkov na pestovnú činnosť, a to približne o 40 pere. oproti roku 1985. Tým sa vytvárajú podmienky najmä na rýchlejšiu obnovu a rekonštrukciu máloproduktívnych lesov. Ťažba dreva sa mierne zníži. Na adresu riadiacich pracovníkov v lešnom hospodárstve a drevo­spracujúcom priemysle sa vyslovila požiadavka, aby na základe výsledkov inventarizácie objektívne ujasnili možnosti ťažby a dodávok jednotlivých druhov drevnej suroviny a týmto možnostiam prispôsobili výrobné programy v drevo­spracujúcom priemysle. Oproti minulosti, keď sa úlohy lesníctva spravidla obmedzili na uvedenie niekoľkých číselných údajov o ťažbe dreva, prípadne zalesnení, je zmena pohľadu očividná. Pozoruhodné je predovšetkým výrazné zvýšenie prostriedkov na pestovnú činnosť. Je to opatrenie nesporne žiadúce, lebo len tak sa zabezpečí rozšírená reprodukcia a ťažbová vyrovnanosť v zmysle našich zákonných ustanovení o lesoch. Príslovie „rastie ako strom v lese“, teda sám od seba, si zrejme musíme poopraviť ako nepriliehavé. Pretože les, ak má plniť svoje mnohostranné poslanie, musíme cieľavedome pestovať a vychovávať. Pritom práve pestovná činnosť má pre zdravý vývoj lesa rozhodujúci význam. Ročné úlohy pestovnej činnosti čo do objemu sú nemalé. Podľa údajov permanentnej inventarizácie lesov SSR sa v roku 1984 umelo zalesnilo 20 616 ha z celkovej výmery 1 899 171 ha porastovej pôdy Slovenska. Prirodzená obnova lesa sa však realizovala len na 2467 ha. Teda obnova lesa sa vykonala tákmer 90 pere. umelým spôsobom. Tu je tiež jedna z rezerv k zefektívneniu prác pri obnove lesných porastov. Preto aj v dlhodobých opatreniach Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR sa ráta s výrazným zvýšením podielu prirodzenej obnovy lesov. Vysoký fe aj podiel opakovaného zalesnenia. Prirodzene, že nemožno očakávať od zvýšenia prostriedkov na pestovnú činnosť okamžitý obrat. Alebo automatické vyriešenie všetkých problémov lesného hospodárstva, ako ich poodkryla aj diskusia na stránkach Nového slova. Ako v každej ľudskej činnosti aj tu bude rozhodujúci človek. Najnáročnejšou činnosťou pri pestovaní lesa je výsadba sadeníc v porastoch. Tá sa nezaobíde bez priameho dotyku ľudských rúk. Mechanizácia je tu len nepatrná a k podstatným zmenám v tomto smere sotva dôjde v dohľadnej dobe. Socialistickej spoločnosti nie je ľahostajná budúcnosť našich lesov a na ich obnovu a zveľadenie dáva značné prostriedky. Smer, naznačený na poslednom zasadnutí ÚV KSS to potvrdzuje. Je to vklad, ktorý sa nepochybne vyplatí. Ing. LADISLAV PETROVIČ, Lesoprojekt Priešťany NOVÉ SLOVO 3. JANUÁRA 1986 Čas v rukách Doprastavu V peknej novej budove na Košickej ulici v Bratislave rokovali koncom minu­lého roka na Celozávodnej výročnej konferencii KSS komunisti z n. p. DO­­PRASTAV. V priestrannej sále zasadali stavitelia mostov a ciest, ľudia, ktorí majú v rukách čas, naše nervy, naše životy, teda - hodnoty skutočne vzácne. Treba povedať, že tí, čo tvoria našu súčasnosť zo stránky dopravnej komuni­kácie si to plne uvedomujú. Bolo to vidno na príprave rokovania, bolo to cítiť zo Správy o činnosti CZV KSS i z jednotlivých diskusných príspevkov. Termíny ako „letmá betonáž; úprava povrchov vozoviek novými krytinami; prúdová metóda stavania, recyklovaná bitúmenová zmes“ atď. aj laikovi dosť naznačia. Naznačia, že sa tu pestuje vynalieza­vý, novátorský spôsob práce. Jej výsled­ky všetci poznáme. Naše nové mosty sú nápadné, často spomínané. Napríklad taký Most hrdinov Dukly. Ide nielen o architektonicky pôsobivé dielo, ale aj 0 dômyselne vyriešený komunikačný problém. Pracovníci Doprastavu sa hr­dia estetikou svojich mostov, ale aj tech­nickými parametrami. Tým, čo vlastne na prvý pohľad nevidno. A práve na tejto zložke spočívalo ťažisko diskusie 1 záverov rokovania. Problematika a možnosti nových technológií, skvalit­ňovanie práce, výchova mladých kád­rov. O tom všetkom bola reč. Predseda CZV KSS v n. p. Doprastav Miroslav Polakovič zdôraznil najmä potrebu ope­ratívnych politických riešení zloži­tých situácií pri práci, čiže v hospodár­skej oblasti. Doslova povedal, že ne­možno si zľahčovať situáciu ustavične slovkom: Dajte!, čiže zvyšovaním ná­kladov a investícií, že sa treba viac zamýšľať, ako riešiť problémy inou ces­tou, cestou intenzifikácie a racionali­zácie. Za zmienku stojí aj to, že na rokovaní komunistov Doprastavu sa spomínali te­mer všetky najdôležitejšie stavby súčas­nosti - napr. Mochovce, Gabčíkovo - Nagymaros, plánovaný nový Most mládeže v Bratislave a pod. Doprastav je teda skutočne podnikom, na ktorom záleží a od ktorého mnoho záleží. HELENA DVOŘÁKOVÁ Aká bude komunikácia v škole? V čase, keď v čísle 50/85 Nového slova vyšla prvá časť článku Aká je komunikácia v škole? od dr. Petra Gavo­­ru, CSc. a RNDr. Ľudovíta Hrdinu, CSc., učitelia a školskí pracovníci, ktorí si uvedomili, že v optimalizácii komuniká­cie medzi učiteľom a žiakmi sú veľké rezervy, sa práve chystali na prvé sú­stredenie špecializačného štúdia pedago­gickej komunikácie. Specializačně štúdium pedagogickej komunikácie pripravil Ústredný ústav pre vzdelávanie učiteľov (ÚÚVU) v Bra­tislave, ktorý pri návrhu vychádzal z vy­hlášky MŠ SSR č. 80/1977 o Jednotnom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných pedagogických pracovní­kov. Učiteľ totiž po niekoľkých rokoch pedagogickej praxe pociťuje väčšiu po­trebu získať určité psychologické po­znatky - viac než poslucháč učiteľskej prípravy (ktorý učivo z psychológie čas­to prijíma iba ako nevyhnutnú súčasť učebného plánu). Študenti málo poznajú živú pedagogickú prax, nedokážu ešte aplikovať určitý pedagogický poznatok v konkrétnej výchovnej situácii. Okrem toho podľa väčšiny odborníkov iba štú­diom odbornej literatúry nemožno zís­kať sociálno-psychologické zručnosti, spôsobilosti, ktoré práca so sociálnou skupinou (práca učiteľa so žiakmi) vyža­duje. Tie možno získať iba prostredníc­tvom vlastnej skúsenosti. Štúdium je preto organizované tak, že popri nevyh­nutných prednáškach sú v študijnom pláne zaradené cvičenia, semináre a klu­bové stretnutia. Program prvého sústredenia, ktorý viedli a organizačne zabezpečili pracov­níci ÚÚVU v Bratislave PhDr. Ján Tej a PhDr. Sylvia Matúšová - zaujal každé­ho účastníka. Veríme, že priekopníci tejto novej formy štúdia vnesú do učiteľ­ských kolektívov i do tried nový spôsob komunikácie. Dr. VERONIKA PINTÉROVÁ, Nitra Čechov z Budapešti Divadlo J. Katonu z Budapešti, ktoré u nás hosťovalo v rámci Dní kultúry Maďarskej ľudovej republiky, patrí nie­len medzi popredné divadelné telesá hlavného mesta našich južných susedov, ale aj medzi najzaujímavejšie súbory v Maďarsku vôbec. Jeho profilácia sa spája s menami dvoch režisérov - Gábo­­ra Székelyho a Gábora Zsámbekiho, ktorí prišli do centra zo Szolnoku a Ka­­pošváru. Z miest, ktorých divadelné sú­bory zaujali začiatkom sedemdesiatych rokov vedúce postavenie v maďarskom divadelníctve. Do Československa pri­cestovalo Divadlo J. Katonu s tromi inscenáciami - s Čechovovou hrou Les­ný duch (v bratislavskom bulletine ne­presne preložené ako Lesný muž), Bul­­gakovovým Útekom a Queneauovou hrou Štýlové cvičenia. Všetky tri insce­nácie nedávno ovenčili viacerými ocene­niami. Žiaľ, z tejto trojice bratislavské publikum uvidelo len tú prvú. Lesný duch je hra málo známa, málo hrávaná (pred rokmi sa o ňu pokúsila činohra pražského Národného divadla) vari preto, že je vlastne prvou verziou kompozične dokonalejšej a často uvá­dzanej hry Ujo Váňa. A predsa táto hra (predchádzali ju jednoaktovky a hra Ivanov) otvára celú škálu hlavných tém veľkého autora a nájdeme v nej zárodky takmer celej galérie postáv budúcich veľkých hier A. P. Čechova. Má vari všetko čo ostatné hry, ibaže je kompo­zične voľnejšia, verbalizovanejšia - a to bol aj dôvod, prečo sa tak rýchlo stratila z javísk. Režisér G. Zsámbeki však v text uveril a spolu s dobrými hercami svojho súboru pripravil zaujímavú insce­náciu, odkrývajúcu životnú imobilnosť Čechovových hrdinov a antihrdinov, ce­lý svet túžob a vzdychov, hľadaní a pá­dov, snenia o novom živote. Veľmi skratkovito povedané, budapeštianska inscenácia je o tom, ako sa hľadá zmysel života mimo života samého, ako sa podlieha mystifikáciám a ako sa márnia skutočné životné šance, ako sa ľudia, ktorí patria k sebe, môžu v živote minúť. Lesný duch v podaní Divadla J. Kato­nu zaujal nielen precíznou réžiou, prá­cou s motívmi, ale aj tým, ako sú všetky postavy inscenácie dôkladne prepraco­vané, psychologicky, typovo i mentálne presne zmodelované. Nejde pritom o ťažkopádnu, k naturalizmu smerujúcu charakterokresbu. Neustále je v inscená­cii prítomný inscenátorský nadhľad, iró­nia i humor, nezhovievavé porozumenie pre tých, ktorí sa - idúc životom - trá­pia, ale aj britký pohľad na ich slabé stránky, nesúhlas s ich prázdnym sníva­ním a vytváraním existenčného vzdu­choprázdna. VLADIMÍR ŠTEFKO Pohľadnica Chystala som poživeň na vianočné sviatky, v duchu snívajúc o dalekých krajoch, kde dodržiavajú mesačný pôst ramadám, keď mi poštár doručil pohľad­nicu, ktorá mi zvýšila tlak. Jej ústred­ným motívom boli totiž - orechové rezy s priloženým receptom, vytlačeným v dolnej časti pohľadnice so želaním pokojných Vianoc! Verím, že sa nápad s receptami ujme a vytlačí nič nevravia­ce zábery závejov, vetvičiek, zvončekov a iných rekvizít, ku ktorým sa nedá připojit žiaden návod. Netrpezlivo bu­dem očakávať nastávajúce sviatky jari.’ Možno namiesto pohľadníc s kraslicami a zajačikmi na nich bude krásny perzský koberec rozvinutý na prašane spolu s návodom, ako tepovat. K MDŽ by ma mohol překvapit portrét krásavice s priloženou dobrou radou, ako si ošetřovat piet. Na pohľadniciach k rôznym sviatkom by nám mohli poradit, ako si prelakovat starší nábytok, ako nakladat kapustu, majiteľom nielen v druhej polovici me­siaca by mohli nevtieravo připomínat, že je čas zaplatit inkaso, telefónny účet, prípadne iné splátky. Blahoželania k so­bášu by mohli obsahovat informácie o mladomanželských pôžičkách, blaho­priania k neskorším výročiam telefónne čísla advokátskych poradní. Na blahože­lania k prírastku do rodiny by sa hodil návod, ako robit zábaly v prípade vyso­kej teploty. A vôbec v dnešnom svete sa už tak­mer nič nerobí nezištne, bez cieľa a bez predchádzajúceho zámeru. Takže by bo­lo treba už aj tie existujúce kvetinové pozdravy inovovat a dodatočne na ne dotlačit aspoň informáciu, aké hnojivá používame na ich pestovanie. BRIGITA PETROVSKÁ Pražský týždeň V závere uplynulého roka si primátor hlavného mesta Prahy František Štafa pozval na radnicu Klub novinárov, ktorí píšu o Prahe, teda nás, ktorí, či už podľa zapísanej pracovnej náplne či záujmu osobného, sledujeme pražské dianie. Za­sadli sme v miestnosti, kde sa schádza Rada národného výboru celej Prahy, počúvali sme primátora, pýtali sme sa a keď nás hostiteľ pozval na tanier guláša, neobišlo sa to bez žartovania o gulášoch volebných. Ale hovorme vážne - účty, čo sa urobilo dobre, čo menej, čo sa nestihlo vôbec v rámci plnenia volebného programu, tie sa bu­dú vydávat onedlho. Účtovat pred svo­jimi voličmi budú aj funkcionári Národ­ného výboru hlavného mesta Prahy. Bola to náhoda, že takmer v rovna­kom čase som bola na výstave Staviame hlavné mesto ČSSR, ktorú Ministerstvo stavebníctva ČSR usporiadalo v Národ­nom technickom múzeu v Prahe na Letnej. Aj tam sme sa - okrem prehliad­ky exponátov a filmov, ktoré bežah bez prestávky na jednom z panelov a všetky sa týkali Prahy, jej krásy a jej výstavby - mohli pýtat autorov výstavy, i hlavné­ho architekta Prahy profesora Borovič­ku na pražské problémy. Keď nemáte možnost sledovat praž­ské premeny deň čo deň, je takáto výstava veľmi prospešná a dáva človeku možnost uvědomit si zrazu, že to bolo vlastne včera, keď sa napríklad prvýkrát mohol prejst prvým a jediným podcho­dom uprostred Václaváku. A pritom je• to už takmer dvadsat rokov, keď sme tam s rodinou vyrazili ako na výlet, a to sme neboli zďaleka sami, ktorí boli zve­daví na ten zázrak. Dnes už takých podchodov len na Václavskom námestí máme viac, dva nás pri Václavovi prive­dú do stanice metra trasy A pod viac ako rušnou vozovkou a pod severojužnou magistrálou prejdeme k Vinohradom, na druhom, spodnom konci námestia Na Můstku nás čakajú schody, ktorými sa ponoríme do podzemia dvoch liniek metra a podzemím sa dostávame na všetky svetové strany - do ulice na Příkopě, Na Můstku, na Ulicu 28. října, na Národní, na uhce, ktoré sa v súčas­nosti, po vytvorení pešej zóny a po otvorem trasy B metra môžu zaradiť k najkrajším miestam v Prahe. Keď ste trpezliví a na výstave cifry a dáta, ktoré dopĺňajú fotograňe a ma­kety, len tak neprehliadnete, ale pekne a poctivo si ich prečítate, tak sa dozvie­te; že v Prahe je nevšedná koncentrácia stavebných prác, ktorá, samozrejme, vy­žaduje veľa ľudských a materiálnych síl a je ťažké porovnávať ju s inými krajmi a mestami Československa; že výstavba Prahy je už viac ako desať rokov jednou z najzložitejších úloh nášho stavebme­­tva, a to tak po stránke technickej, ako aj organizačnej; že české ministerstvo stavebníctva robí takmer štvrtinu sta­vebných prác len v samotnej Prahe, kde plošná intenzita využitia stavebných ka­pacít dosahuje viac ako päťdesiatnáso­­bok oproti ostatným krajom Českej so­cialistickej republiky, čo sa, samozrej­me, týka aj územnej koncentrácie stav­bárov v celej histórii nášho stavebm'ctva. V roku 1985 sa dosiahol absolútny re­kord päťdesiattisíc pracovníkov v sta­vebníctve na jednej lokalite, a to práve v Prahe. Začiatkom osemdesiatych rokov do­siahla táto plošná intenzita využitia sta­vebných kapacít na jednom kilometri štrnásť miliónov korún. Ja sama si to neviem ani predstaviť, ale azda aj po­vrchný pohľad na nákladiaky so zemi­nou či pojazdné miešačky v uliciach mesta napovie veľa. Vieme, že v prvých päťročniciach vlny investičného vývoja z rôznych dôvodov Prahu míňali. Zá­vratné tempo posledných rokov prináša i ďalšie starosti, a to nielen primátorovi. Ľudia chcú žiť v zdravom prostredí bez nadmerného hluku, prachu, škodlivín. Chcú mat dosť vody a čisté ulice, dosta­tok kultúry, pokiaľ možno blízko svojho bydliska, obchody a chodníky hneď, vo chvíli, keď sa sťahujú do nového bytu v novom sídlisku, dobre chcú žiť aj v starých nemoderných štvrtiach či v ob­ciach, ktoré boli pripojené k Prahe len nedávno... Kultúru na vysokej úrovni hľadajú aj ľudia, ktorí za ňou do Prahy prichádzajú aj z ostatných miest republi­ky, rovnako tak očakávajú špičkové le­kárske a zdravotnícke služby, ako aj tovar v obchodoch. Prajme Prahe a jej návštevníkom, aby sa v roku 1986 pokročilo vo všetkých smeroch o kúsok vyššie. Aby sme z toho mali prospech všetci. DANA ŠPAČKOVÁ

Next