Práca, máj 1971 (XXVI/102-127)

1971-05-08 / No. 108

Dne2_otvárajú jubilejnú výstavu Pol storočia pod zástavou KSC Bratislava (Práca) — Revolučné piesne a bojovné slová básnikov pri­­vítajú návštevníkov celoslovenskej jubilejnej výstavy „Pol storočia pod zástavou KSC', ktorú dnes slávnostne otvoria na Bratislavskom hrade. Výstava, usporia­daná pod záštitou ÚV KSS a vlády SSR, je jednou z najvýznamnejších akcií, ve­novaných 50. výročiu založenia KSČ. Viac ako 7000 exponátov, medzi ktorými sú mnohé historické unikáty, dokumentuje cestu vzniku, bojov a víťazstiev strany až do našich súčasných dní. Široko koncipovanú výstavu rozdelili do niekoľkých historických celkov. Prvá časť, uvedená citátom z Komunistického manifestu, zachytáva ekonomicko-sociál­­ne pomery v období kapitalizmu a za­čiatky robotníckeho hnutia ešte pred vznikom KSČ. Od začiatku poukazuje i na jeho medzinárodné súvislosti a vzťa­hy, ako o tom svedči dokument o druž­be medzi typografmi uhorskými a slo­venskými, aj ohlasy ruskej revolúcie, ro­botníckeho hnutia v USA a i. Diváka za­ujmú aj vecné exponáty, ako vojenské uniformy, spomienkové predmety vyrobe­né vojakmi a medaila k III. výročiu Kominterny. Z ďalšieho obdobia zaujmú dokumen­ty z prvomájovej rezolúcie v Lipt. Mikulá­ši, z Ľubochnianskeho zjazdu s portrétmi vedúcich osobností — súdruhov Čulena, Šmerala, Zápotockého, Schiffera a Krei­bicha. je tu prvý komunistický plagát, prvé stranícke preukazy, prvé červene volebné plagáty, prvý preklad Lenina. A všade sprevádzajú exponáty fotokópie článkov komunistickej tlače. Výstava prináša aj dokumenty z ob­dobia tzv. Slovenského štátu a boja pro­ti fašizmu, keď vznikali prvé partizánske skupiny. K zaujímavostiam patrí nahrá­vací prístroj, ktorý zhotovil člen ilegál­nej KSS v Seredi v r. 1940 na odpočú vanie moskovského rozhlasu. Bohaté a emocionálne pôsobivé je tiež slávne ob­dobie Slovenského národného povstania. Veľkú pozornosť venuje výstava obdo­biu po oslobodení našej vlasti, februáru 1948 a etape budovania socializmu. Jubilejná výstava, na ktorej sa ráta s veľkou návštevnosťou, potrvá v pries­toroch hradu až do 30. decembra t. r. (íh) Rozkaz prezidenta republiky armádneho generála L. Svobodu íí štátnemu sviatku ČSSR Praha (čstk) — Prezident republiky armádny generál Ludvik Svoboda vy­dal k 2B. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou — k štátne­mu sviatku ČSSR rozkaz príslušníkom čs. ozbrojených síl. Hovorí sa v ňom. že v týchto dňoch, keď oslavujeme významný 9. máj 1945, s vďačnosťou a úctou sa skláňame pred hrobmi sovietskych vojakov, ktorí pri oslobodzovaní padli na pôde našej vlas­ti. „Spomíname na hrdinný boj KSČ a tisícov komunistov, ktorí priniesli ne­smierne obete za našu národnú slobodu v a samostatnosť. Máj 1945 zostane navždy našich srdciach a mysliach nášho Iudu symbolom víťazstva, ktoré sa zro­dilo z verného a nerozborného prlatef­­stva a spojenectva národov Českosloven­ska a Sovietskeho zväzu“ — hovori sa v rozkaze. na Ludvík Svoboda sa v rozkaze obracla všetkých príslušníkov ozbrojených síl, zdôrazňuje, aby mail stále na pa­mäti, že žijeme v triedne rozdelenom svete, Mladí príslušníci ozbrojených síl musia ďalej rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti, dať svoju mladú tvorivú silu plne do služieb našej socialistickej vlas­ti. Pri príležitosti osláv sviatku ČSSR 9. mája sa v rozkaze nariaďuje vypáliť v hlavnom meste ČSSR v Prahe a v hlavnom meste SSR Bratislave 20 delo­streleckých sálv. Zjazdová loď (Dokončenie z 1. strany) to a poriadok. V hale u kováčov je veľ­ký hluk. Spolu s nimi tu pracujú aj zvárači. Zo všetkých strán vidieť ich „prskavky“ a nad nimi všetkými „tró­nia“ máje Velká šedivá hala je svia­točná. Na posledný deň zjazdu vo volnú so­botu stranícka organizácia a odbory pripravujú mimoriadnu pracovnú sme­nú — zadarmo. — Aký je úspech tejto akcie? — pýtame sa. — Už sa prihlásili skoro všetci v závode, — hovorí súdruh Pintér. Počftfl sa, že táto celozávodná smená prinesie podniku okolo 100 tisíc korún zisku, z ktorého velká časť pôjde na fond výstavby. O ostatnom sa ešte rozhodnú. Chodíme po priestoroch závodu. Všade upravené okolie, tráva, stromčeky, be­tónové chodníky. Medzi dávno dokon­čenými budovami vyrastá ďalšia hala. Možno už koncom roka sa uvedie do prevádzky. Budú tu vyrábať palubné me­chanizmy. Dokumentácia i kádre sú už pripravené. Táto hala zbavf podnik zá­vislosti od niekolkých dodávateľov. Pracuje sa, a to je dobre. Výsledky vidieť všade, tak na zárobkoch pracov­níkov ako aj na starostlivosti o nich. Ľudia chápu, čo od nich spoločnosť oča­káva, a podlá toho kona|ú. ALICA VARGOVÁ Krátko z domova • V HRZÁNSKOM PALÁCI v Prahe sa skončilo včera rokovanie medzi dele­gáciou NDR, vedenou podpredsedom ra­dy ministrov dr. K. Fichtnerom a dele­gáciou ČSSR, na čele ktorej bol pod­predseda federálnej vlády Ing. J. Za­­hraník. Predmetom rozhovorov bola spo­lupráca pri výstavbe tranzitného plyno­vodu. • ,ASI 12 TISÍC ČECHOSLOVÄKOV bo­jovalo začiatkom roku 1918 v radoch Červenej armády. Polovica z nich padla na frontoch občianskej vojny. V Čechách a na Morave ich dosiaľ žije asi 400. Nie­koľko desiatok z nich sa včera zišlo v Múzeu V. I. Lenina v Prahe. • KRAJSKÁ KONFERENCIA v Koši­ciach, ktorú usporiadal východosloven­ský Krajský výbor KSS v rámci príprav na oslavy 50. výročia KSČ pokračovalo včera diskusiou v sekciách. Konferencia znamená verký prínos pre ďalšiu prácu lektorov pri osvětlováni úspechov komu­nistickej strany v budovaní socializmu na východe republiky. 4 na POČESŤ ZJAZDU KSS A XIV. ZJAZDU KSČ splnili včera pracujúci pre­vádzky aglomerácie VSŽ za spoluúčasti prevádzkovej údržby celoročný socialis­tický záväzok. Od začiatku roka pre­kračujú plánovanú výrobu aglomerátu o 50 000 ton. Svoj záväzok sl chcú spres­nil o ďalších 25 000 ton aglomerátu. 4 ČLEN PREDSEDNÍCTVA a tajomník ÜV KSS Ing. Václav Vačok prijal včera delegáciu Slovenského Zväzu výrobných družstiev vedení jej predsedom Ing. Petrom Porubenom, ktorá mu odovzdala záväzok výrobného družstevníctva na Slovensku. Oslobodenie očami detí Hovoriť s najmladšími o vojne, oslobodení, to nie sú úž len predstavy hrdinov v detskom slova zmysle, predstavy strieľajúcich kanónov, vojakov s bodákmi, či legendárnych kaťuší. Aj svojimi mladými očami ich vidia už v istých súvislostiach. Smutné zážitky rodičov, blízkych, knihy, filmy im dá­vajú možnosť utváral si vlastné predstavy, pocity, konfrontácie. Hrôzu voj­ny nezažili (dúfam, že ani nikdy nezažijú) na vlastnej koži, pocit oslobo­denia — slobody — vtesnávajú do možností terajších. Obranu druhých a po­vinnosť prispieť im na pomoc pokladajú za niečo celkom prirodzené, sväté. Ich' zmysel pre spravodlivosť je veľký. Na krátkej improvizovanej besede som sedela so štyrmi deviatakmi dvoma Ôsmakmi zo ZDS na Nevädzovej a 2 v Bratisleve. Chcele som vedieť, čo sl predstavujú pod slovom oslobodenie, poznat Ich najmocnejší zážitok :o voj­ne z rozprávania druhých. Deti sa tak rozhovorili, že som nestačila poriadne ani zachytávat. ALENA LUDROVSKÄ, 9.B: Pojmy vojna, oslobodenie, nie sú mi neznáme. Často o nich diskutujem s mamičkou. Moji rodičia sú mladi, hrô­zy vojny ich až tak nepostihli. Náhľad o tom všetkom sl skôr robím na zá­klade kníh a filmov. Najmocnejší do­jem urobila na mňa doteraz Jilemnic­kého kniha — Boj proti presile. Pri jej čítaní som začala chápať pravý pocit fudt, ktorí vedeli, že musia bo­jovať a najmä prečo. Pochopila som otázku Nemcov. Treba rozlišovať Nem­cov od fašistov. V tomto smere bol pre mňa poučný východonemecký te­levízny seriál Cesty. Ľudia sú všelijakí. Nepriznajú sa, že chcú vojnu. Pravá tvár mnohých sa prejaví vtedy, keď im Ide o korytá. 1 MIROSLAV BÁLÁZ, 9.A: Oslobodenie znamená pre mňa ve­domie, že mi nikto nebude rozkazo­vat, bit ma, ubližovať mi. Určite by som vtedy potreboval niečo konať. Aj v starom Ríme mali otroci z oslobo­denia krásny pocit. Nemôžem zabud­núť na knihu Na západnom fronte kfud od Remarqua. Ľudia by mali viac čitaf podobné knihy, určite by na vojnu pozerali inými očami. Čo urobf z rudl vojna, to je predsa otrasné. Mráz mt po chrbte chodil aj pri otco­vom rozprávaní. Bol vtedy malý chla­pec, nechápal, čo sa deje. So záuj mam sledoval pochodujúcich vojakov a tí z ničoho nič začali do nich strie­­faf. JÚLIUS DÖMÖS, 8.B: Moja mamička mala dobrú priateľ­ku, ktorú tesne pred oslobodením aj s manželom zobrali Nemci. Hrozné bo­lo lúčenie. Navzájom vedeli, že sa už nikdy neuvidia. Na šťastie, prišli Rusi a vagóny, napchaté Iuďmt, oslo­bodili. Nové stretnutie bolo dojemné. Tak si nejako predstavujem aj ja oslobodenie. Pri tom slove mám krás­ny pocit. Fašisti museli prehrať. Ja som presvedčený, že v národe, ktorý bojuje za svoju spravodlivú vec, je ovela väčšia sila. Silne na mňa za­pôsobilo aj rozprávanie o bombardo­vaní apolky. BLANKA ŠTRBAVÁ, 8.B: Ja si oslobodenie neviem predstaviť. Otec spomína, že to bol úžasný pocit, ked po všetkých velkých útrapách a hrôzach prišil konečne Rnsi. Obdivo­vala som mamičku, ktorá chodila na­príklad, do školy, aj vtedy, ked Nemci bombardovali. Neviem, či by som to dokázala. Vtedy asi cítia ľudia v se­be veľkú silu. TÁŇA PICHLERQVÄ, 9.B: Na mňa najviac zapôsobilo mamine rozprávanie, v akom ustavičnom stra­v chu žila o otecka. Nemci sa ubytovali našom dome a kradli, čo mohli. Z jedného dňa na druhý nevedeli, čo ich čaká, či ich nppostriefajú. JELICA GRUNTOVA, 9.B: Obdivujem silu, akú v sebe precho- ! vávali ľudia v tých časoch. Napríklad Šverma, bol slabý, chorý a predsa sa vydal na prechod cez Chabenec, len aby sa dostal do Moskvy. Lidice, to je pre mňa čosi strašné. Mnoho ráz sa nad tým zamýšľam, prečo sú rudla k sebe takt zlí. Kofkí vykrikujú, pre­tvarujú sa, že nechcú vojnu. Ak im však ide o zisky, postavenie, nepozna­jú nikoho. IURA) NECPAL, 9.B: Otec spomína na udalosť, ked pri bombardovaní sa ocitol v jednej gar­sónke. Všetko dookola bolo už zni­čené, len garsónka trčala nad ruina­mi ako nejaká veža. Zmleral strachom, kedy sa to s nimi všetko zrúti. Na šfastle vyšil z nej zdraví a cell. Pocit pri oslobodení musí byt pre ludl úžas­ný. ja sl myslím, že by som chcel vtedy všetkým pomáhať. V. HOLUBOVA 2 - Práca — 8. mája 1971 SÓZ MH hodnotil Uznanie „terciarom" Bratislava (Práca) — Takmer sto vzorných pracovníkov v miestnom hos­podárstve na Slovensku sa včera zišlo v Bratislave, aby prevzalo rezortné vy­znamenanie „Vzorný pracovník v miest­nom hospodárstve“. Námestník ministra vnútra SSR JUDr. Ján Filko oboznámil prítomných s dobrými minuloročnými ekonomickými výsledkami a s politic­kým odrazom rapídneho vzrastu pracov­nej Iniciatívy v slovenských podnikoch a organizáciách miestneho hospodárstva. Predseda ÜV SÓZ MH RSDr. Ladislav Kolenčlk vysoko ocenil statočnú a obe­tavú prácu odmenených nielen vo vý­robe, ale aj v politickom, verejnom a odborárskom živote. (kt) Návštevníkom Nízkych Tatier Na Chopok pešo Správa výťahov Chopok — Jasná-sever oznamuje verejnosti, že pre každoročné nevyhnutné opravy na dopravných za­riadeniach, obmedzuje osobnú dopravu na dni 8. a 9. mája a v dňoch 10. do 29. mája sa výťah uzatvára. Letná pre­vádzka sa začne v sobotu 29. mája. Uznanie občanom Bratislavy Stotri občanom Bratislavy odovzdal včera člen sek­retariátu ŰV KSS, vedúci tajomník MV KSS Gejza Šlapka, primátor hlavné­ho mesta SSR Ing. Ladislav Martinék a predseda Mest­skej odborovej rady Ing. Július Kanas vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu“ a „Za vynikajúcu prácu“. Štátne vyznamenania ion u­­delil prezident ČSSR k X. a 9. máju. Na snímke ta­jomník SROZ Ignác Žáčik prijíma vyznamenanie. Za zásluhy o výstavbu. Medzi vyznamenanými medailou Za zásluhy a vynikajúcu prácu bol aj náš redaktor Andref Majobrák a pracov­ník SROZ P. Kapantk. (vn) Foto: Zd. Svrček Rastie význam priateľstva so ZSSR (Dokončenie z 1. ztr.) a bojov KSČ za zvrhnutie kapitalistického poriadku a bodovanie socia­listickej spoločnosti, si zvlášť uvedomujú význam priateľstva so Soviet­skym zväzom, s jeho veľkou leninskou stranou. Vedúaa sila nalej spoloč­nosti Komunistická strana Československa — hovorí sa v blahoželaní —, pripravuje sa v týchto dňoch na svoj XIV. zjazd. Nedávny XXIV. zjazd KSSZ dáva tiež našim pracujúcim novú istotu k plneniu náročných úloh, ktoré vyplynú z rokovania najvyššieho orgánu čs. komunistov. Ďalej sa zdůrazňuje fakt, že ešte k tesnejšiemu spojenectvu a spolu­práci prispelo podpísanie zmluvy o priateľstve, ktorého prvé výročie si v týchto dňoch pripomíname. V závere listu sa hovorí: „Blahoželáme Ústrednému výboru KSSZ, pre­zidiu Najvyššieho sovietu ZSSR, Rade ministrov ZSSR a všetkému soviet­skemu ľudu k veľkolepým výsledkom ôsmej päťročnice a želáme veľa nových úspechov pri realizácii úloh vytýčených XXIV. zjazdom KSSZ, sme­rujúcich k svetlej budúcnosti všetkého ľudstva — ku komunizmu. Nech stále silnie a rozvija sa večné priateľstvo národov ČSSR a ZSSR, nech žije ideová a akčná jednota našich komunistických strán!“ Gustáv HUSÁK, prvý tajomník ŰV KSČ, Ludvík SVOBODA, prezident ČSSR, Lubomír ŠTROUGAL, predseda vlády ČSSR Skončil sa smutný košický prípad Tresty za Košice (Práca) — Trestný senát Krajského súdu v Košiciach vyniesol včera rozsudok nad 7-člennou skupinou, z ktorej šiestich obžalovali z trestného člnu teroru. Súd Ich uznal vinných za to, že 23. augusta 1968 napadli Va­lentínu zobliekli B. z Košíc, strhli z nej šaty, ju donaha, natreli červenou farbou, bili a hnali Leninovou ulicou v Košiciach až po námestie Oslobodite­­lov. Ako dôvod týchto násilností, ktoré ohrozovali jej život, bola skutočnosť, že chcela strhnúť plagát hanobiaci jej manžela. násilnosť Súd ulpžil obžalovaným (ktorí už predtým boli viackrát trestaní), takéto tresty: J. Fedorovl trest odňatia slo­body v trvaní 9 a pol roka, V. Pászto­rovi 7 rokov, J. WelsQvt 4 a pol roka, A. Radlanskému 5 rokov, š. Oroszovi trest 7 a pol roka a R. Štlpakovi 6- ročný .trest. jQkrem }.,y7eisa, ktorý trest­ný čln spáchal ako mladistvý a súd ho zaradil na výkon trestu do II. náprav­novýchovnej skupiny, ostatní piati ho budú musieť odpykať v III. skupine. Rozsudok ešte nenadobudol právnu moc. (íab) Za družbu v zbrani i v budovaní (Dokončenie z 1. strany) nie národného bohatstva, zatváranie škôl, masové deportácie na otrockú prácu a hromadné vyvražďovanie, ktoré boli každodenným sprievodným javom fašistickej okupácie a smero­vali k priamemu vyhladzovaniu oboch našich národov, priviedli náš ľud k hlbokému presvedčeniu, že budúci československý štát musi mat úplne iný charakter a že musia byt aj cel­kom inakšie usporiadané jeho spoje­necké zväzky. Priebeh druhej sveto­vej vojny stále jednoznačne dokazn­­val, že spoľahlivým garantom bez­pečnosti nového Československa môže byť v budúcnosti len Sovietsky zväz, ktorý nikdy neuznal hanebnú mní­chovskú licitáciu a ktorý jediný bol ochotný prísť zradenému českosloven­skému ľudu na pomoc. Odolnosť a si­la, ktorú tak presvedčivo preukázalo sovietske zriadenie aj v najťažších hodinách hitlerovského vpádu, uka­zovali tiež celkom jednoznačne, podľa akého príkladu musí byt usporiadané spoločenské zriadenie budúceho Čes­koslovenska. K tomuto základnému programu, za­ručujúcemu šťastnejší zajtrajšok náš­ho ľudu, v priebehu vojny sa hlásili ďalšie tisíce a tisíce statočných vlas­tencov. Nielen slovami, ale aj skut­kami. Za toto presvedčenie bojovali na frontoch 2. svetovej vojny, naj­mä na pôde Sovietskeho zväzu v par­tizánskych oddieloch a priamo po bo­ku slávnej Červenej armády pod ve­lením terajšieho prezidenta Česko­slovenskej socialistickej republiky, hrdinu ČSSR a Zväzu sovietskych so­cialistických republik armádneho ge­nerála Ludvíka Svobodu. Další a dal­ší vlastenci bez rozdielu národnosti preukazovali toto novozískané pre­svedčenie v stále rastúcom domácom odboji. V Slovenskom národnom pov­staní, v ktorom význačnú riadiacu úlohu hral s. Husák — prvý tajomník GV KSČ, usvedčil slovenský ľud z kla­mu tisovských podvodníkov a zrad­cov a prejavil rozhodne a jednoznač­ne svoje želanie žiť znovu spoločne s bratským českým ľudom v spravod­livo usporiadanom svete. Krutá dejinná lekcia takto dala za pravdu českým a slovenským komu­nistom. Ich strana preto oprávnene stála na čele budovania obnoveného štátu, ktorý mohol znovu vzniknúť len vďaka světodějnému víťazstvu slávnej Červenej armády nad fašistickou vo­jenskou mašinériou. Radostnú atmo­sféru tejto povojnovej výstavy kali­lo vedomie, že oslobodenie Českoslo­venska z hitlerovského otroctva za­platilo svojimi mladými životmi na 140 000 hrdinských krasnoarmejcov. Táto nezabudnuteľná obeť však záro­veň napĺňala náš ľud neotrasiteľnou dôverou, že môže s nezištnou podpo­rou Sovietskeho zväzu a jeho národov rátať aj pri uskutočňovaní spravod­livého sociálneho poriadku. Vo februári roku 194B sa preto pra­cujúci oboch našich národov mani­festačné a nezvratné rozhodli postu­povať ďalej revolučnou, socialistickou cestou. So sovietskou pomocou a spo­luprácou sa v Československej socia­listickej republike rozvinul rozsiahly program socialistickej výstavby, kto­rý bol spojený s nebývalým rastom národného dôchodku. V dôsledku to­ho sa najmä na Slovensku prenikavo zvýšila úroveň spotreby potravinár­skych i priemyselných výrobkov. Zá­roveň bol utvorený systém sociálneho zabezpečenia pracujúcich, ktorý patri medzi najdokonalejší na svete. Trvalá zamestnanosť všetkého práceschopné­ho obyvatelstva sa stala samozrej­mosťou. Ruka v ruke s rastom hmot­ného blahobytu sa zvyšovala vzdela­nosť a kultúrna vyspelosť nášho ľu­du. Budovanie socializmu v našej kra­jine sa neobišlo bez ťažkostí a bez chýb, ktoré narušovali statočné úsilie miliónov našich pracujúcich. Predsta­vitelia pravicového oportunizmu a an­­tisocialistických sfl toto po januári 1968 využili a pod zámienkou kriti­ky skutočných i zdanlivých nedostat­kov sa chytrécky pokúsili zvrátiť so­cialistický vývoj v našej republike a vytrhnúť ju zo životodarného spo­ločenstva ostatných socialistických krajín. Internacionálny zásah armád Sovietskeho zväzu a ďalších štátov Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968 tieto nebezpečné pikle zmaril. Zdravá sily v našej strane ziskali tak príležitosť, aby sa znovu zorganizova­li a opäť sa postavili na čelo nášho spoločenského vývoja. Na základe uznesení aprílového a májového plé­na z roku 1969 prešla celá naša stra­na do veľkej politickej ofenzívy pro*­­ti pravicovým a antisocialistickým si­lám. V jej priebehu sa od týchto ele­mentov postupne očisťovala a znovu získavala marxisticko-leninský cha­rakter. Strana i spoločnosť boli vy­vedené z nebezpečnej krízy. Naša strana takto obhájila svoje slávne revolučné tradície a znovu dokáza­la, že stojí zaslúžene na čele budova­teľského úsilia, našich národov a že je schopná viesť náš ľud k novým ús­pechom. Tým v predvečer 50. výro­čia svojho založenia splnila svoju triednu, politickú a morálnu povin­nosť ako voči našim pracujúcim, tak aj voči medzinárodňému komunistic­kému hnutiu. V tomto období zložitého konsoli­dačného procesu sa obnovila aj inter­nacionálna jednota s bratskými stra­nami a socialistickými štátmi. Prehl­bovanie tejto jednoty je trvalým pred­pokladom našej bezpečnosti pred im­perializmom, ktorý v poslednom ob­dobí znovu stupňuje medzinárodné na­pätie a ohrozuje tak mierový vývoj národov v celom svete — Európu ne­vynímajúc. Prítomnosť Strednej sku­piny sovietskych vojsk na našom úze­mí sa za týchto okolností stáva hma­tateľnou zárukou, že tieto nové hroz­by spojenej svetovej reakcie vyznejú i tentoraz naprázdno. V príslušníkoch týchto vojsk vidíme zároveň nosite­ľov tradicii slávnych krosnoarmejcov, ktorí pred štvrťstoročím sa za cenu ťažkých strát prebíjali našim územím k Prahe, kde sa skončila ich bojová cesta. Na tejto ceste spoločne pre­liata krv je trvalým spečatením na­šej nerozbornej internacionálnej druž­by v mieri i v zbrani. Pamätajúc na poučenia z krízy uplynulých rokov, budeme túto družbu ďalej prehlbovať, aby Československá socialistická re­publika bola neochvejnou súčasťou socialistického tábora a Českosloven­ská ľudová armáda pevným článkom jeho spoločnej obrany, na kf"rý je v každej chvíli a vo všetkých okol­nostiach plné spoľahnutie.

Next