Pravda, máj 1971 (LII/102-127)

1971-05-01 / No. 102

NECH ZIIE tMALSVIATOK PRACUIOCICH CEIEIO SVETA! Naše prvé máje Sobota 1. mája 1971 PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA'l PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 halierov Ročník III. £ Číslo 102 A* SO VZTÝČENÝMI HLAVAMI Keď svitne ráno na prvého mája, náš ľud sa chystá jasať do ulíc. Nesmierna láska všetky ruky spája a zapaľuje plamen líc. To pochoduje pravá ľudská sila, zomknuté rady plné nádejí, budúcnosť závratná im kroky zarosila ako tie stromy v aleji. Za mier na zemi a za pokojné časy, aby už človek nebol ponechaný náhode, nejedna matka veniec uvila si, pyšne ho nesie v sprievode. VLADIMIR REISEL Budúcnosť, v ktorej rozdáva sa šťastie, tak ako lúka núka deťom celé kytice, preto náš zástup stále mohutnie a rastie a prelieva sa v rozjasané ulice. Nejeden mladý človek zviera päste na všetkých, ktorých meno podpaľača hanobí; nech vedia, že sa nezastaví na polceste, zajtra sa jeho sila stokrát znásobí! Aby nám stromy kvitli každej jari, aby drak neplašil už detský sen, i ja budem stáť vartou na chotári a chrániť svoju rodnú zem. JOZEF MLČOCH A zasa je tu 1. máj - Sviatok práce. Vítame ho s pocitmi istoty a dobrými vyhliadkami do budúcnosti, ktorá sľubuje ďalší rozvoj národného hospodárstva i hmotnej a kultúrnej úrovné nášho ľudu. Už štvrťstoročie je 1. máj dňom tradičného bilancovania výsledkov práce na všetkých úsekoch nášho života. Súčasne je mohutnou prehliadkou pokrokových síl u nás i na celom svete. V tento sviatok pracujúcich mocne znejú prejavy solidarity s ľudom Vietnamu a iných krajin bojujúcich proti zvoli amerického imperializmu. Zásady proletárskeho inter­nacionalizmu nehlásajú len tisíce transparentov, nevravia 0 .nÁch ’^a slávnostní rečníci, stali sa vecou srdca i rozumu miliónov ľudi na celom svete. My komunisti môžeme v sprievode kráčať so vztýčenými hlavami, každému sa môžeme pozrieť priamo do očí, lebo výsledky, aké dosiahla naša strana - pri aktívnej podpore všetkých pracujúcich - za polstoročie svojej existencie, sú veľkolepé. Napĺňajú nás hrdosťou, znásobujú presvedčenie o správnosti našej cesty a cieľov, i keď neprepadáme seba­uspokojeniu. Mladší ľudia, ktorí neskúsili kapitalizmus na vlastnej koži, si nevedia ani predstaviť, ako mohii v predmníchovskej re­publike desaťtisíce ľudí žiť o hlade, v tjie.de a nezamest- ,, nanosti, neraz odkázaní na Vôľu či nevôľu masarykoiískej demokracie, vydaní na milosť či nemilosť pána fabrikanta, kapitalistu, veľkostatkára. 'rV ' * Dnes je tp už história. Deti sa o vtedajšom živote dozve- ,, dajú v škole, z kníh a tu a tam z fotografií či filmov. Mládež dnes vidí nové sídliská plné vežiakov; ako striedanie dňa s nocou tak je pre ňu prirodzené, že v rodine je televízor, chladnička, auto či chata. Je to obrovský skok v raste ži­votnej úrovne pracujúceho človeka, vo vývoji našej repub­liky - a predsa je to ešte málo oproti požiadavkám. Každý mladý človek, keď si chce založiť rodinu, žiada byt, chce si kúpiť nábytok a iné zariadenie. Neobíde sa bez televí­zora, rádia a na to všetko potrebuje od štátu pôžičku. A dostane ju. Spoločenská spotreba je u nás obrovská, štát na ňu vynakladá miliardové sumy. Tieto vymoženosti mnohí ľudia prijímajú ako samozrej­mosť. Neuvedomujú si, čo všetko dnešnému stavu predchá­dzalo, koľko obeti priniesli komunisti, koľko obetavej práce bolo treba vynaložiť po oslobodení na odstránenie násled­kov vojny, na budovanie socializmu. Dnes môžeme hrdo bilancovať výsledky tejto práce. A nielen bilancovať; nie­kedy nezaškodí aj porovnávať. Za prvej republiky bol hlad každodenným hosťom v ro­botníckych rodinách. V mnohých o mäse len snívali. A teraz pripadá ročne na obyvateľa 76 kg mäsa; to znamená, že v spotrebe mäsa sme na štvrtom mieste na svete! V prvej republike tuberkulóza a iné choroby kosili životy. Na vý­chodnom Slovensku pripadalo na jedného lekára 10 až 15 tisíc obyvateľov, teraz je priemer 447 obyvateľov na jedného lekára. V tých časoch sme vysokoškolsky vzdelaných ľudí počítali na stovky a dnes na tisíc obyvateľov je ich desať, čo nedosahujú ani tie najrozvinutejšie kapitalistické krajiny ako Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko a iné. Keď sa hlbšie zamyslíme nad týmito skutočnosťami, každý statočný občan - Čech, Slovák, Maďar, Ukrajinec môže byť hrdý na svoju rozkvitajúcu vlasť, môže byť hrdý na svoju robotnícku triedu, ktorá pod vedením komunistickej strany dosiahla skvelé víťazstvá, svojou prácou v pevnom zväzku s družstevnými roľníkmi a inteligenciou pretvorila svoju vlasť na krajinu, ktorá výškou životnej úrovne ľudu patrí medzi najpoprednejšie krajiny sveta. Hoci sú to neodškriepiteľné fakty, vidíme a pociťujeme ich okolo seba, predsa sa v nedávnej minulosti našli ľudia, ktorí začali výsledky výstavby socializmu znevažovať, až na­pokon na ňom nenašli nič dobrého. Svoju politiku deštruk­cie mali dobre premyslenú. Vedeli, že sme ohnivkom v re­ťazi svetovej socialistickej sústavy, že máme spoločné ciele so Sovietskym zväzom o s ostatnými socialistickými krajina­mi. Preto začali rozsievať reči o rozpracúvať teórie o so­vietskom modeli socializmu, ktorý nám vraj nevyhovuje, preto hlásali heslá - „ďaleko od Moskvy", preto spochybňovali vedúcu úlohu strany a jej leninské princípy, preto hlásali voľnú hru politických sil a horovali za pluralitný systém, preto ... A dôsledky? Nové vedenie strany zdedilo po účin­kovaní pravicových oportunistov rozvrátenú stranu, oslabený štátny mechanizmus, národné hospodárstvo v katastrofál­nom stave, pretrhané spojenecké zväzky, rozrušený vnútorný i zahraničný obchod a iné nevyčísliteľné škody. Taká bola bilancia demokratického socializmu s ľudskou tvárou. Vďaka internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu a ďalších socia­listických krajín pravičiarom a ich dirigentom sa však ne­podarilo zničiť výdobytky socializmu. Socializmus - zriadenie, po ktorom túžia milióny vykoris­ťovaných v kapitalistických krajinách - znova sa u nás upevňuje, prekvitá. Svedčia o tom aj tieto čísla; priemyselná výroba v roku 1970 vzrástla oproti roku 1968 o 7,7 pere. a produktivita práce o 8 pere. Za to isté obdobie sme posta­vili 115 tisíc bytov, čo je najväčší ročný prírastok od oslo­bodenia. Vari ani netreba pripomínať, že máme dobré zá­sobené obchody, že sa situácia konsoliduje vo všetkých oblastiach. Skresľovali by sme však skutočnosť, keby sme videli len to dobré. Žiaľ, máme ešte veľa fluktuantov, absentérov i vý­robcov nepodarkov. Je ešte dosť ľudí, čó sa priživujú na práci iných, kradnú, podvádzajú. Medzi nimi ešte prekvitá malomeštiacka morálka. Proti týmto živlom sa musí obrátiť ostrie kritiky. Treba utvoriť také ovzdušie, v ktorom ich ne­resti nebudú mať nijaké podmienky života. Aj táto úloha patri do konsolidácie nášho života, ak máme žiť podľa zá­sad socialistickej morálky. Konsolidácia je pojem, ktorý vyjadruje tú obrovskú prácu, vykonanú od aprila 1969. To je skutočnosť, o ktorej boli pra­vičiari presvedčení, že ju nedosiahneme, že skrachujeme, klesneme na kolená. Opak je pravdou. Konsolidácia sa úspešne dovršuje. Pravda, dobré výsledky neprišli samy. Bolo treba o ne úporne bojovať. Tento boj viedla strana takpo­vediac na pochode, pri organizátorskej a uvedomovacej práci sama sa očisťovala a zjednocovala svoje rady. Dala podnet k nebývalému pracovnému elánu. Na jej výzvu od­povedali baníci, hutníci, robotnici v závodoch, družstevníci na poliach vlasteneckými činmi. Dali republike to najpotreb­nejšie - uhlie, oceľ a rozličné výrobky navyše plánu. Doká­zali, že vlastenectvo nie je plané rečnenie alebo nostalgické vzdychy; to je každodenná práca pre seba, pre republiku, pre národy, ktoré v nej žijú. Je to ochrana socialistických vymoženosti, radosť nad výsledkami našej práce. Naše vlastenecké cítenie prehlbuje a znásobuje prole­társky internacionalizmus, priateľský, bratský vzťah k Soviet­skemu zväzu a ostatným socialistickým krajinám, k našim triednym bratom vo všetkých krajinách sveta. Máme s nimi spoločné záujmy, spolu s nimi utvárame mocnú hrádzu proti rozpínavosti imperializmu. Tohtoročný 1. máj oslavujeme nedlho po historickom XXIV. zjazde KSSZ. Jeho závery prijalo medzinárodné ko­munistické hnutie, svetová pokroková verejnosť i naši pra­cujúci s veľkým porozumením a so sympatiami. Čoraz viac si uvedomujeme, aký nesmierny význam majú úspechy^ KSSZ nielen pre Sovietsky zväz, aie i pre nás, pre Československo a ostatné bratské socialistické krajiny, aj pre pokrokové a mierumilovné sily sveta vôbec. Stále presvedčivejšie po­znávame, že v súčasnom triedne rozdelenom svete mierová politika Sovietskeho zväzu je plne v súlade so životnými zá­ujmami československého ľudu. Sme presvedčení, že čím hlbšie sa oboznámime s výsledkami XXIV. zjazdu, čím tvori­­vejšie si osvojíme jeho podstatu, tým lepšie sa nám bude dariť plniť závery aj nášho XIV. zjazdu. Dnes, keď ideme v ústrety zjazdu KSS, XIV. zjazdu a 50. výročiu založenia KSČ, napĺňa nás komunistov pocit radosti, že tieto významné udalosti môžeme privítať pred tvárou všetkého ľudu úspešnou bilanciou dobre vykonanej práce. TRADIČNÉ ZHROMAŽDENIE NA PRAŽSKOM HRADE Česť a sláva hrdinom práce US jednotlivcov a kolektívov prijalo štátne vyzname­nania ® Prvé blahoželania • Prejav súdruha L. Štrou­­gales i Uznanie rodinám vyznamenaných Praha (Od nášho redaktora) — Španielska šála starobylého Praž­ského hradu, miesto, s ktorým je spojených aj mnohú mimoriadne závažných udalostí v živote strany a štátu, bola v piatok dopoludnia dejiskom,slávnosti, ktorá sa tu tradične koná v posledný predmájový deň už dvadsať rokov: vyznamenávania najlepších pracovníkov k 1. máju a 50. výročiu založenia Komunistickej strany Československa. Rady a tituly, udelené prezidentom republiky súdruhom Ludvíkom Svobodom. prevzalo 115 jednotlivcov a kolektívov, ktorí vynikli v práci pre socializmus. Atmosféra v Španielskej sále zodpo­vedala významu chvíle. Lustre sláv­nostne žiarili, na priečelí sáiy bol umiestený znak republiky, od ktoré­ho do bokov smerovala českosloven­ská a červená zástava, pod ním hes­lo Česť a sláva najlepším pracovní­kom. Úderom desiatej hodiny prišli me­dzi vyznamenaných a príslušníkov ich rodín členovia a kandidáti Pred­sedníctva ÚV KSČ súdruhovia V: Bi- Iak, P. Colotka, E. Erban, G. Husák, A. Indra, A. Kapek, J. Kempný, j. Kor­­čák, ]. Lenárt, L. Svoboda, L. Štrou­­gal, D. Hanes, K. Hoffmann a V. Hüla, predseda Ústrednej kontrolnej a re­víznej komisie KSČ M. Jakeš, pred­stavitelia strán Národného írontu A. Pospíšil a dr. B. Kučera, predstavi­telia Federálneho zhromaždenia. Čes­kej a Slovenské j národnej rady,; pod-, predsedovia a členovia federálnej'; vlády a národných vlád. Medzi hoáťáffii boli aj tajomníci ía­­členovia Sekretariátu ÚV KSČ, 'po­prední politickí, hospodárski á.'.'kul­­túrni pracovníci, členovia pražského diplomatického zboru a zahraničných delegácií, ktoré prišli do Českoslo­venska na oslavy 1. mája. Zhromaždení ich uvítali srdečným potleskom. Potom zaznela štátna hymna a slo­va sa ujal predseda Ústrednej rady Čs. revolučného odborového hnutia súdruh Ing. K. Hoffmann. Pripomenul úderníkov a priekopníkov, ktorí pred dvadsiatimi rokmi aj neskôr stáli me­dzí prvými, dostávali rady a vyzna­menania, stali sa symbolom uvedome­lej práce pre kolektív a spoločnosť. Odvtedy, pokračoval súdruh Hoff­mann, stále rastú rady, tých, ktorým vyslovujeme vďaku za rozmnožovanie hmotného a kultúrneho bohatstva vlasti. Dnes naša spoločnosť oceňuje zásluhy 115 jednotlivcov a kolektí­vov, ktorí sú pokračovateľmi založe­nej tradície a rozvíjajú ju v nových podmienkach. Hlavný prejav predniesol predseda federálnej vlády súdruh dr. J. Štrougal. Keď v mene ústredného výboru strany a jeho prvého tajomníka, prezidenta republiky, federálnej .vlády a vlád ná­rodných“', republík, blahoželal vyzna­menaným, sálou znel dlho potlesk, ktorý nakoniec vyvrcholil do ovácií. Nasledoval slávnostný akt. Súdru­hovia Husák, Svoboda, Štrougal a re­zortní ministri odovzdali rady a ti­tuly. Každému vyznamenanému stiskli ruku a povedali niekoľko srdečných slov. V mene vyznamenaných poďakoval za pocty hrdina socialistickej práce akademik Karol Šiška, predseda Slo­venskej akadémie vied. Uznanie, kto­ré sa nám dostalo, povedal, chápeme aj ako záväzok rozširovať naše skú­senosti a poznatky tak, aby sa stali čo najširším majetkom. Chceme sa zúčastňovať aj na politickom a verej­nom živote spoločnosti, pomôcť rea­lizovať zámery strany a vlády a upey­­iíovaf naše internacionálne záväzky. Celkom neformálne ,a v samom zá­vere zaznelo z rečníckej tribúny po­ďakovanie rodinným príslušníkom vy­znamenaných za pochopenie pre prá­cu a obetavosť ich blízkych. Aj tých niekoľko slov však prijali srdečne a radosť z nich mali všetci prítomní: veď nositelia radov a vyznamenaní by nikdy nemohli dosiahnuť také úspe­chy, keby nemali oporu aj vo svo­jom rodinnom prostredí. Napokon zaznela Pieseň práce a súdruhovia Ludvík Svoboda a Gus­táv Husák pozvali účastníkov sláv­nosti do priľahlých miestností Praž­ského hradu na besedu s predstavi­teľmi strany a vlády a ďalšími verej­nými činiteľmi. A treba povedať, že vyznamenaní túto príležitosť aj využi­li. Zverili sa s radosťami, hovorili aj o starostiach, ale predovšetkým pri­chádzali s námetmi, ako cfalej na rozličných úsekoch národného hos­podárstva, v kultúre, vede a výsku­me. A treba povedať, že vo vedúcich súdruhoch našli vďačných a pozor­ných poslucháčov. Akt vyznamenania mal slávnostný a mimoriadne srdečný ráz, ktorý vy­plynul zo spoločného záujmu, aby sa naša spoločnosť rozvíjala ďalej ešte úspešnejšie a rýchlejšie» -*d- Manifestácie organizátorov Moskva IOd nášho stáleho redaktoraj — Na dnešný P r v ý m á j — deň medzinárodnej solidari­ty v boji proti imperializmu, za mier, demokraciu a socializmus, sa v mestách i dedinách Sovietske­ho zväzu pracujúci pripravovali so zvláštnou po­zornosťou — privítať ho dôstojne, zodpovedajúco epoche i úlohám, ktoré krajine sovietov i celé­mu medzinárodnému komunistickému a robotníc­kemu hnutiu predostrel XXIV. zjazd KSSZ. Ak v doterajších dňoch pracujúcich Sovietske­ho zväzu iniciatívnou prácou, v predzjazdovom ob­dobí, v dňoch zjazdu i teraz po ňom dokumento­vali jednomyseľnosť politiky KSSZ, s vôľou ľudu, v dnešný deň túto jednotu demonštratívne preja­via na prvomájových oslavách, centrum ktorých — a nielen sovietskych ľudi, ale celého medzinárod­ného proletariátu, bude pri Leninovi, na Červenom námestí v Moskve. Veľkoleposť príprav na dnešné oslavy vychádza z veľkolepostí politických i hospodárskych úloh a úspechov pri ich plnení. Napríklad ku kolektívom priemyselných podnikov Moskvy, vítajúcich dnešný Prvý máj vynikajúcim pracovným úspechom — keď pred termínom, už 28. apríla, spltúli podstatne zvýšený plán výroby prvých štyroch mesiacov de­viatej päťročnice, sa priradili aj kolektívy prie­myselných podnikov Leningradu. Úlohy prvých šty­roch mesiacov splnili k tomu istému dňu ako Moskovčania. A čo je zvlášť cenné — celý prí­rastok výroby dosiahli len zvýšením produktivity práce, ktorá rastie rýchlejším tempom, ako pred­pokladal plán. V dnešnom prvomájovom sprievode krivorožskí valciari oznámia prekonanie vlastného svetového rekordu — dosiahnutie 18 438 ton valcovaného ma­teriálu za 24 hodín, čo je o 229 ton prevyšuje ich svetový rekord. Tumenskí naftáŕi'ozfíá'mia ďd.sľáli­­nutie 300 000 metrov vrtov pri osvojovaní ši no­vých nálezísk ropy a. zemnéľio plýhu.. .. I ,íí; V každom meste, o každej :äéáipe v •SbvietSketnť zväze dnes v slávnostnom- sprievode biMú sa• hrdiť plnením veľkolepých Moh i..ôzndmovďíásppje ďal-i šie predsavzatia: ako urýchlia dosiahnutie .záme­rov XXIV. zjazdu KSSZ. V Leningrade iste pôjdu v prvých radoch sprievodu brusiči Kirovovho. zá- nového sveta vodu — delegát zjazdu E. L Lebedev a A. A. Koz­lov, iniciátori socialistickej súťaže, rozvíjajúcej sa pod heslom, výstižne ukazujúcim jeho zmysel — päídennú úlohu — za štyri dni. Je to hnutie, kto­rého základom je vypracovanie veľmi podrob­ných osobných plánov maximálneho využívania mechanizácie, vedeckej organizácie práce, či lepšie povedané — všetkého, čo prináša vědeckotech­nický progres. Spomínaní súdruhovia v dnešnom sprievode nepôjdu sami. A nielen v Leningrade, ale aj v stovkách ďalších sovietskych miest, kde našli tisícky nasledovateľov i pomocníkov z radov technicko-inžinierskych pracovníkov. Dnešný deň v slávnostne vyzdobených mestách t.,«., dedináph Sovietskeho zväzu,, no najmä však v, Moskve, hlavnom meste ZSSR, svetom dnes uzná­vanom centre bojpvníkpv za. mier, demokraciu a . socializmus, bude 'manifestačným pptvrdením pri­jatia uznesení XXIV. '.zjazdu, KŠj$Z„ i oznámenia rozhodnutí dennou, všestranne iniciätívngw činnos­ťou ich v celej šírke splniť’ pred termínom. ROZJASANÁ OSLAVA PRÁCE - MATKY POKROKU Fotomontáž PRAVDA - BELICKY —ab—

Next