Pravda, máj 1971 (LII/102-127)
1971-05-01 / No. 102
NECH ZIIE tMALSVIATOK PRACUIOCICH CEIEIO SVETA! Naše prvé máje Sobota 1. mája 1971 PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA'l PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 50 halierov Ročník III. £ Číslo 102 A* SO VZTÝČENÝMI HLAVAMI Keď svitne ráno na prvého mája, náš ľud sa chystá jasať do ulíc. Nesmierna láska všetky ruky spája a zapaľuje plamen líc. To pochoduje pravá ľudská sila, zomknuté rady plné nádejí, budúcnosť závratná im kroky zarosila ako tie stromy v aleji. Za mier na zemi a za pokojné časy, aby už človek nebol ponechaný náhode, nejedna matka veniec uvila si, pyšne ho nesie v sprievode. VLADIMIR REISEL Budúcnosť, v ktorej rozdáva sa šťastie, tak ako lúka núka deťom celé kytice, preto náš zástup stále mohutnie a rastie a prelieva sa v rozjasané ulice. Nejeden mladý človek zviera päste na všetkých, ktorých meno podpaľača hanobí; nech vedia, že sa nezastaví na polceste, zajtra sa jeho sila stokrát znásobí! Aby nám stromy kvitli každej jari, aby drak neplašil už detský sen, i ja budem stáť vartou na chotári a chrániť svoju rodnú zem. JOZEF MLČOCH A zasa je tu 1. máj - Sviatok práce. Vítame ho s pocitmi istoty a dobrými vyhliadkami do budúcnosti, ktorá sľubuje ďalší rozvoj národného hospodárstva i hmotnej a kultúrnej úrovné nášho ľudu. Už štvrťstoročie je 1. máj dňom tradičného bilancovania výsledkov práce na všetkých úsekoch nášho života. Súčasne je mohutnou prehliadkou pokrokových síl u nás i na celom svete. V tento sviatok pracujúcich mocne znejú prejavy solidarity s ľudom Vietnamu a iných krajin bojujúcich proti zvoli amerického imperializmu. Zásady proletárskeho internacionalizmu nehlásajú len tisíce transparentov, nevravia 0 .nÁch ’^a slávnostní rečníci, stali sa vecou srdca i rozumu miliónov ľudi na celom svete. My komunisti môžeme v sprievode kráčať so vztýčenými hlavami, každému sa môžeme pozrieť priamo do očí, lebo výsledky, aké dosiahla naša strana - pri aktívnej podpore všetkých pracujúcich - za polstoročie svojej existencie, sú veľkolepé. Napĺňajú nás hrdosťou, znásobujú presvedčenie o správnosti našej cesty a cieľov, i keď neprepadáme sebauspokojeniu. Mladší ľudia, ktorí neskúsili kapitalizmus na vlastnej koži, si nevedia ani predstaviť, ako mohii v predmníchovskej republike desaťtisíce ľudí žiť o hlade, v tjie.de a nezamest- ,, nanosti, neraz odkázaní na Vôľu či nevôľu masarykoiískej demokracie, vydaní na milosť či nemilosť pána fabrikanta, kapitalistu, veľkostatkára. 'rV ' * Dnes je tp už história. Deti sa o vtedajšom živote dozve- ,, dajú v škole, z kníh a tu a tam z fotografií či filmov. Mládež dnes vidí nové sídliská plné vežiakov; ako striedanie dňa s nocou tak je pre ňu prirodzené, že v rodine je televízor, chladnička, auto či chata. Je to obrovský skok v raste životnej úrovne pracujúceho človeka, vo vývoji našej republiky - a predsa je to ešte málo oproti požiadavkám. Každý mladý človek, keď si chce založiť rodinu, žiada byt, chce si kúpiť nábytok a iné zariadenie. Neobíde sa bez televízora, rádia a na to všetko potrebuje od štátu pôžičku. A dostane ju. Spoločenská spotreba je u nás obrovská, štát na ňu vynakladá miliardové sumy. Tieto vymoženosti mnohí ľudia prijímajú ako samozrejmosť. Neuvedomujú si, čo všetko dnešnému stavu predchádzalo, koľko obeti priniesli komunisti, koľko obetavej práce bolo treba vynaložiť po oslobodení na odstránenie následkov vojny, na budovanie socializmu. Dnes môžeme hrdo bilancovať výsledky tejto práce. A nielen bilancovať; niekedy nezaškodí aj porovnávať. Za prvej republiky bol hlad každodenným hosťom v robotníckych rodinách. V mnohých o mäse len snívali. A teraz pripadá ročne na obyvateľa 76 kg mäsa; to znamená, že v spotrebe mäsa sme na štvrtom mieste na svete! V prvej republike tuberkulóza a iné choroby kosili životy. Na východnom Slovensku pripadalo na jedného lekára 10 až 15 tisíc obyvateľov, teraz je priemer 447 obyvateľov na jedného lekára. V tých časoch sme vysokoškolsky vzdelaných ľudí počítali na stovky a dnes na tisíc obyvateľov je ich desať, čo nedosahujú ani tie najrozvinutejšie kapitalistické krajiny ako Francúzsko, Veľká Británia, Švédsko a iné. Keď sa hlbšie zamyslíme nad týmito skutočnosťami, každý statočný občan - Čech, Slovák, Maďar, Ukrajinec môže byť hrdý na svoju rozkvitajúcu vlasť, môže byť hrdý na svoju robotnícku triedu, ktorá pod vedením komunistickej strany dosiahla skvelé víťazstvá, svojou prácou v pevnom zväzku s družstevnými roľníkmi a inteligenciou pretvorila svoju vlasť na krajinu, ktorá výškou životnej úrovne ľudu patrí medzi najpoprednejšie krajiny sveta. Hoci sú to neodškriepiteľné fakty, vidíme a pociťujeme ich okolo seba, predsa sa v nedávnej minulosti našli ľudia, ktorí začali výsledky výstavby socializmu znevažovať, až napokon na ňom nenašli nič dobrého. Svoju politiku deštrukcie mali dobre premyslenú. Vedeli, že sme ohnivkom v reťazi svetovej socialistickej sústavy, že máme spoločné ciele so Sovietskym zväzom o s ostatnými socialistickými krajinami. Preto začali rozsievať reči o rozpracúvať teórie o sovietskom modeli socializmu, ktorý nám vraj nevyhovuje, preto hlásali heslá - „ďaleko od Moskvy", preto spochybňovali vedúcu úlohu strany a jej leninské princípy, preto hlásali voľnú hru politických sil a horovali za pluralitný systém, preto ... A dôsledky? Nové vedenie strany zdedilo po účinkovaní pravicových oportunistov rozvrátenú stranu, oslabený štátny mechanizmus, národné hospodárstvo v katastrofálnom stave, pretrhané spojenecké zväzky, rozrušený vnútorný i zahraničný obchod a iné nevyčísliteľné škody. Taká bola bilancia demokratického socializmu s ľudskou tvárou. Vďaka internacionálnej pomoci Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín pravičiarom a ich dirigentom sa však nepodarilo zničiť výdobytky socializmu. Socializmus - zriadenie, po ktorom túžia milióny vykorisťovaných v kapitalistických krajinách - znova sa u nás upevňuje, prekvitá. Svedčia o tom aj tieto čísla; priemyselná výroba v roku 1970 vzrástla oproti roku 1968 o 7,7 pere. a produktivita práce o 8 pere. Za to isté obdobie sme postavili 115 tisíc bytov, čo je najväčší ročný prírastok od oslobodenia. Vari ani netreba pripomínať, že máme dobré zásobené obchody, že sa situácia konsoliduje vo všetkých oblastiach. Skresľovali by sme však skutočnosť, keby sme videli len to dobré. Žiaľ, máme ešte veľa fluktuantov, absentérov i výrobcov nepodarkov. Je ešte dosť ľudí, čó sa priživujú na práci iných, kradnú, podvádzajú. Medzi nimi ešte prekvitá malomeštiacka morálka. Proti týmto živlom sa musí obrátiť ostrie kritiky. Treba utvoriť také ovzdušie, v ktorom ich neresti nebudú mať nijaké podmienky života. Aj táto úloha patri do konsolidácie nášho života, ak máme žiť podľa zásad socialistickej morálky. Konsolidácia je pojem, ktorý vyjadruje tú obrovskú prácu, vykonanú od aprila 1969. To je skutočnosť, o ktorej boli pravičiari presvedčení, že ju nedosiahneme, že skrachujeme, klesneme na kolená. Opak je pravdou. Konsolidácia sa úspešne dovršuje. Pravda, dobré výsledky neprišli samy. Bolo treba o ne úporne bojovať. Tento boj viedla strana takpovediac na pochode, pri organizátorskej a uvedomovacej práci sama sa očisťovala a zjednocovala svoje rady. Dala podnet k nebývalému pracovnému elánu. Na jej výzvu odpovedali baníci, hutníci, robotnici v závodoch, družstevníci na poliach vlasteneckými činmi. Dali republike to najpotrebnejšie - uhlie, oceľ a rozličné výrobky navyše plánu. Dokázali, že vlastenectvo nie je plané rečnenie alebo nostalgické vzdychy; to je každodenná práca pre seba, pre republiku, pre národy, ktoré v nej žijú. Je to ochrana socialistických vymoženosti, radosť nad výsledkami našej práce. Naše vlastenecké cítenie prehlbuje a znásobuje proletársky internacionalizmus, priateľský, bratský vzťah k Sovietskemu zväzu a ostatným socialistickým krajinám, k našim triednym bratom vo všetkých krajinách sveta. Máme s nimi spoločné záujmy, spolu s nimi utvárame mocnú hrádzu proti rozpínavosti imperializmu. Tohtoročný 1. máj oslavujeme nedlho po historickom XXIV. zjazde KSSZ. Jeho závery prijalo medzinárodné komunistické hnutie, svetová pokroková verejnosť i naši pracujúci s veľkým porozumením a so sympatiami. Čoraz viac si uvedomujeme, aký nesmierny význam majú úspechy^ KSSZ nielen pre Sovietsky zväz, aie i pre nás, pre Československo a ostatné bratské socialistické krajiny, aj pre pokrokové a mierumilovné sily sveta vôbec. Stále presvedčivejšie poznávame, že v súčasnom triedne rozdelenom svete mierová politika Sovietskeho zväzu je plne v súlade so životnými záujmami československého ľudu. Sme presvedčení, že čím hlbšie sa oboznámime s výsledkami XXIV. zjazdu, čím tvorivejšie si osvojíme jeho podstatu, tým lepšie sa nám bude dariť plniť závery aj nášho XIV. zjazdu. Dnes, keď ideme v ústrety zjazdu KSS, XIV. zjazdu a 50. výročiu založenia KSČ, napĺňa nás komunistov pocit radosti, že tieto významné udalosti môžeme privítať pred tvárou všetkého ľudu úspešnou bilanciou dobre vykonanej práce. TRADIČNÉ ZHROMAŽDENIE NA PRAŽSKOM HRADE Česť a sláva hrdinom práce US jednotlivcov a kolektívov prijalo štátne vyznamenania ® Prvé blahoželania • Prejav súdruha L. Štrougales i Uznanie rodinám vyznamenaných Praha (Od nášho redaktora) — Španielska šála starobylého Pražského hradu, miesto, s ktorým je spojených aj mnohú mimoriadne závažných udalostí v živote strany a štátu, bola v piatok dopoludnia dejiskom,slávnosti, ktorá sa tu tradične koná v posledný predmájový deň už dvadsať rokov: vyznamenávania najlepších pracovníkov k 1. máju a 50. výročiu založenia Komunistickej strany Československa. Rady a tituly, udelené prezidentom republiky súdruhom Ludvíkom Svobodom. prevzalo 115 jednotlivcov a kolektívov, ktorí vynikli v práci pre socializmus. Atmosféra v Španielskej sále zodpovedala významu chvíle. Lustre slávnostne žiarili, na priečelí sáiy bol umiestený znak republiky, od ktorého do bokov smerovala československá a červená zástava, pod ním heslo Česť a sláva najlepším pracovníkom. Úderom desiatej hodiny prišli medzi vyznamenaných a príslušníkov ich rodín členovia a kandidáti Predsedníctva ÚV KSČ súdruhovia V: Bi- Iak, P. Colotka, E. Erban, G. Husák, A. Indra, A. Kapek, J. Kempný, j. Korčák, ]. Lenárt, L. Svoboda, L. Štrougal, D. Hanes, K. Hoffmann a V. Hüla, predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ M. Jakeš, predstavitelia strán Národného írontu A. Pospíšil a dr. B. Kučera, predstavitelia Federálneho zhromaždenia. Českej a Slovenské j národnej rady,; pod-, predsedovia a členovia federálnej'; vlády a národných vlád. Medzi hoáťáffii boli aj tajomníci íačlenovia Sekretariátu ÚV KSČ, 'poprední politickí, hospodárski á.'.'kultúrni pracovníci, členovia pražského diplomatického zboru a zahraničných delegácií, ktoré prišli do Československa na oslavy 1. mája. Zhromaždení ich uvítali srdečným potleskom. Potom zaznela štátna hymna a slova sa ujal predseda Ústrednej rady Čs. revolučného odborového hnutia súdruh Ing. K. Hoffmann. Pripomenul úderníkov a priekopníkov, ktorí pred dvadsiatimi rokmi aj neskôr stáli medzí prvými, dostávali rady a vyznamenania, stali sa symbolom uvedomelej práce pre kolektív a spoločnosť. Odvtedy, pokračoval súdruh Hoffmann, stále rastú rady, tých, ktorým vyslovujeme vďaku za rozmnožovanie hmotného a kultúrneho bohatstva vlasti. Dnes naša spoločnosť oceňuje zásluhy 115 jednotlivcov a kolektívov, ktorí sú pokračovateľmi založenej tradície a rozvíjajú ju v nových podmienkach. Hlavný prejav predniesol predseda federálnej vlády súdruh dr. J. Štrougal. Keď v mene ústredného výboru strany a jeho prvého tajomníka, prezidenta republiky, federálnej .vlády a vlád národných“', republík, blahoželal vyznamenaným, sálou znel dlho potlesk, ktorý nakoniec vyvrcholil do ovácií. Nasledoval slávnostný akt. Súdruhovia Husák, Svoboda, Štrougal a rezortní ministri odovzdali rady a tituly. Každému vyznamenanému stiskli ruku a povedali niekoľko srdečných slov. V mene vyznamenaných poďakoval za pocty hrdina socialistickej práce akademik Karol Šiška, predseda Slovenskej akadémie vied. Uznanie, ktoré sa nám dostalo, povedal, chápeme aj ako záväzok rozširovať naše skúsenosti a poznatky tak, aby sa stali čo najširším majetkom. Chceme sa zúčastňovať aj na politickom a verejnom živote spoločnosti, pomôcť realizovať zámery strany a vlády a upeyiíovaf naše internacionálne záväzky. Celkom neformálne ,a v samom závere zaznelo z rečníckej tribúny poďakovanie rodinným príslušníkom vyznamenaných za pochopenie pre prácu a obetavosť ich blízkych. Aj tých niekoľko slov však prijali srdečne a radosť z nich mali všetci prítomní: veď nositelia radov a vyznamenaní by nikdy nemohli dosiahnuť také úspechy, keby nemali oporu aj vo svojom rodinnom prostredí. Napokon zaznela Pieseň práce a súdruhovia Ludvík Svoboda a Gustáv Husák pozvali účastníkov slávnosti do priľahlých miestností Pražského hradu na besedu s predstaviteľmi strany a vlády a ďalšími verejnými činiteľmi. A treba povedať, že vyznamenaní túto príležitosť aj využili. Zverili sa s radosťami, hovorili aj o starostiach, ale predovšetkým prichádzali s námetmi, ako cfalej na rozličných úsekoch národného hospodárstva, v kultúre, vede a výskume. A treba povedať, že vo vedúcich súdruhoch našli vďačných a pozorných poslucháčov. Akt vyznamenania mal slávnostný a mimoriadne srdečný ráz, ktorý vyplynul zo spoločného záujmu, aby sa naša spoločnosť rozvíjala ďalej ešte úspešnejšie a rýchlejšie» -*d- Manifestácie organizátorov Moskva IOd nášho stáleho redaktoraj — Na dnešný P r v ý m á j — deň medzinárodnej solidarity v boji proti imperializmu, za mier, demokraciu a socializmus, sa v mestách i dedinách Sovietskeho zväzu pracujúci pripravovali so zvláštnou pozornosťou — privítať ho dôstojne, zodpovedajúco epoche i úlohám, ktoré krajine sovietov i celému medzinárodnému komunistickému a robotníckemu hnutiu predostrel XXIV. zjazd KSSZ. Ak v doterajších dňoch pracujúcich Sovietskeho zväzu iniciatívnou prácou, v predzjazdovom období, v dňoch zjazdu i teraz po ňom dokumentovali jednomyseľnosť politiky KSSZ, s vôľou ľudu, v dnešný deň túto jednotu demonštratívne prejavia na prvomájových oslavách, centrum ktorých — a nielen sovietskych ľudi, ale celého medzinárodného proletariátu, bude pri Leninovi, na Červenom námestí v Moskve. Veľkoleposť príprav na dnešné oslavy vychádza z veľkolepostí politických i hospodárskych úloh a úspechov pri ich plnení. Napríklad ku kolektívom priemyselných podnikov Moskvy, vítajúcich dnešný Prvý máj vynikajúcim pracovným úspechom — keď pred termínom, už 28. apríla, spltúli podstatne zvýšený plán výroby prvých štyroch mesiacov deviatej päťročnice, sa priradili aj kolektívy priemyselných podnikov Leningradu. Úlohy prvých štyroch mesiacov splnili k tomu istému dňu ako Moskovčania. A čo je zvlášť cenné — celý prírastok výroby dosiahli len zvýšením produktivity práce, ktorá rastie rýchlejším tempom, ako predpokladal plán. V dnešnom prvomájovom sprievode krivorožskí valciari oznámia prekonanie vlastného svetového rekordu — dosiahnutie 18 438 ton valcovaného materiálu za 24 hodín, čo je o 229 ton prevyšuje ich svetový rekord. Tumenskí naftáŕi'ozfíá'mia ďd.sľálinutie 300 000 metrov vrtov pri osvojovaní ši nových nálezísk ropy a. zemnéľio plýhu.. .. I ,íí; V každom meste, o každej :äéáipe v •SbvietSketnť zväze dnes v slávnostnom- sprievode biMú sa• hrdiť plnením veľkolepých Moh i..ôzndmovďíásppje ďal-i šie predsavzatia: ako urýchlia dosiahnutie .zámerov XXIV. zjazdu KSSZ. V Leningrade iste pôjdu v prvých radoch sprievodu brusiči Kirovovho. zá- nového sveta vodu — delegát zjazdu E. L Lebedev a A. A. Kozlov, iniciátori socialistickej súťaže, rozvíjajúcej sa pod heslom, výstižne ukazujúcim jeho zmysel — päídennú úlohu — za štyri dni. Je to hnutie, ktorého základom je vypracovanie veľmi podrobných osobných plánov maximálneho využívania mechanizácie, vedeckej organizácie práce, či lepšie povedané — všetkého, čo prináša vědeckotechnický progres. Spomínaní súdruhovia v dnešnom sprievode nepôjdu sami. A nielen v Leningrade, ale aj v stovkách ďalších sovietskych miest, kde našli tisícky nasledovateľov i pomocníkov z radov technicko-inžinierskych pracovníkov. Dnešný deň v slávnostne vyzdobených mestách t.,«., dedináph Sovietskeho zväzu,, no najmä však v, Moskve, hlavnom meste ZSSR, svetom dnes uznávanom centre bojpvníkpv za. mier, demokraciu a . socializmus, bude 'manifestačným pptvrdením prijatia uznesení XXIV. '.zjazdu, KŠj$Z„ i oznámenia rozhodnutí dennou, všestranne iniciätívngw činnosťou ich v celej šírke splniť’ pred termínom. ROZJASANÁ OSLAVA PRÁCE - MATKY POKROKU Fotomontáž PRAVDA - BELICKY —ab—