Pravda, december 1978 (LIX/284-308)
1978-12-01 / No. 284
Silo o neporaziteľnosť marxisticko leninských strán spočíva v neoddeliteľnom spojení s robotníckou triedou, širokými ľudovými masami. Dejiny našej strany túto historickú pravdu potvrdzujú početnými príkladmi. Nikdy ich - ani trpké, ani pozitívne - nemôžeme strácať z pamäti. Oskalia nás varujú pred zanedbávaním základných povinností pri upevňovaní jednoty strany a ľudu, pred spoliehaním sa na akýsi automatizmus v chode spoločnosti. Ospechy si máme nielen pamätať, dôležitejšie je, aby sme ich rozvíjali, obohacovali, zveľaďovali, čo je plne v zhode s objektívnymi požiadavkami a schopnosťami straníckych kolektívov. Spojenie strany s ľudom predstavuje rozhodujúci princíp leninského štýlu práce. Preto ho funkcionári jednotlivých stupňov výstavby strany musia podrobne poznať, ovládať a stále uplatňovať vo svojej činnosti. Pradeno vzťahov medzi stranou a ľudom je zložité a citlivé. Upevňovať a rozvíjať ich môže iba ten, kto dôkladne pozná formy a metódy, ktorými so táto jednota realizuje. Neslobodno zabúdať na zaostávanie spoločenského vedomia za spoločenským bytím, že sa môžeme usilovať iba o realizáciu opatrení, ktoré sú reálne. Či pre ne dozreli podmienky, to zistíme skúmaním skutočných podmienok, nálad a situácie medzi ľudom. Táto povinnosť straníckych organizácií a funkcionárov vyplýva aj z dôležitej poučky V. I. Lenino: „Aby predvoj, organizácia mohla slúžiť mase a vyjadrovať jej správne uvedomelé záujmy, musí celú svoju činnosť robiť medzi masou, vyzdvihovať z nej bez výnimky všetky najlepšie sily, overovať na každom kroku, starostlivo a objektívne, Či má spojenie s masami a či je toto spojenie živé.“ Život a dielo V. I. Lenina podáva presvedčivý dôkaz o jednote slov a činov, tvorivom rozpracúvaní základných myšlienok marxizmu, o úlohe ľudu v dejinách, ustavičnom overovaní si správnosti teoretických vývodov, dôslednom prihliadaní na skutočné pomery. Zdôrazňoval: „Cím hlb' šia je premena, ktorú chceme uskutočniť, tým väčší je záujem o ňu a uvedomelý vzťah k nej treba vyvolať, B BI ■ presvedčiť o tejto vfPQHÜ 3 Ilin r^rrt,űf£ ullQlili Q IIIII ho presvedčenia o sile proletariátu a nevyhnutnosti aktívneho prístupu revolucionárov vo vzťahu strany a ľudu boí boj, ktorý zviedol na čele boľševikov s oportunistickým krídlom v ruskej sociálnej demokracii ešte pred revolúciou roku 1905. V knihe čo robiť? rozdrvil „argumenty" oportunistov o tom, že sa netreba usilovať o revolučnú politickú stranu proletariátu, vraj stačí, aby tento zápas raz vzplanul a porastie sám od seba. V. I. Lenin povedal, že živelný boj proletariátu so nestane jeho skutočným triednym bojom dovtedy, kým tento boj nebude viesť silná organizácia revolucionárov. Stále platné sú leninské normy činnosti funkcionárov strany. Musia sa starať o styk s pracujúcimi, aby si sústavne overovali, ako ľudia zmýšľajú, čo ich teší a čo znepokojuje, s čím sa trápia. Bez dôkladného poznania pracovísk nedokáže ani dnes rozvíjať politickú činnosť ani jeden predseda základnej organizácie, tobôž predseda celozávodného výboru strany. Ak však nedokáže nadviazať neformálny rozhovor s ľuďmi, ak sa radšej uzatvára do svojej pracovne a problémy „študuje" len cez papiere, potom si musíme povedať, že zabúda na svoju významnú povinnosť, ktorú V. I. Lenin formuloval jednoznačne: „Osobný vplyv a vystupovanie na schôdzach v politike znamená veľmi mnoho. Bez toho je politická práca nemožná ..." Ak budeme hovoriť na členských schôdzach začiatkom budúceho roka o doterajšej činnosti, zaiste sa všade pozrieme na prácu každého funkcionára, ako uplatňuje styk s pracujúcimi a podľa toho im uložíme konkrétne povinnosti. Uznesenia XV. zjazdu KSČ stanovili rozhodujúce ciele v rozvoji priemyslu, poľnohospodárstva, služieb, vo zvyšovaní životnej úrovne, V Zveľaďovaní kultúry, školstva a zdravotníctva a pod. Niet pochýb o tom, že vyjadrujú najzákladnejšie záujmy našich pracujúcich. Všeobecne sa chápe, že bez rozvoja materiálnej základne spoločnosti nemožno zvyšovať životnú úroveň obyvateľstvo. Avšak nie vždy v zhode s touto nevyhnutnosťou býva postoj a konanie každého jednotlivca, ba niekedy aj závodov o podnikov. Socializmus odstránil antagonistické protirečenia, ale ani v jeho podmienkach nezanikli korene protirečení vôbec. Sú, prejavujú sa, pôsobia, aj my sa s nimi stretávame. Niekedy sa prejavujú silnejšie, inokedy slabšie, nebolo by správne, keby sme ich podceňovali. Aj teraz musíme rozvíjať ofenzívnu masovopolitickú a ideovo-výchovnú prácu, presviedčať o nevyhnutnosti vyššej angažovanosti, väčšej iniciatívy a dôslednosti. V nastávajúcom období nám záleží na lepšom využívaní organizovaných foriem spojenia strany s pracujúcimi. Máme na mysli predovšetkým verejné členské schôdze základných straníckych organizácií. Súdruhovia ich v nejednom prípade chápu zúžene. Podávajú sa na nich informácie o priebehu a výsledkoch významných rokovaní základných a celozávodných organizácií, o úlohách štátneho plánu v nadchádzajúcom roku. Schôdze sa môžu stať významným a účinným nástrojom politického a ideologického vplyvu na nestraníkov bezprostredným priebehom, problémami, ktoré výbor na nich nastolí. Zaiste, ak žiadame, aby sa členské schôdze pripravovali ešte dôkladnejšie, potom bude niekoľko ráz viac platiť, aby sa príprave rokovania, na ktorom sa zúčastnia aj nestraníci, venovala zvýšená pozornosť. Verejné členské schôdze treba využívať na riešenie kľúčových problémov pracovísk. Cieľ stojí za zvýšenú námahu. Rokovanie, na ktorom sa preberie závažný problém, čo sa dotýka každého pracovníka, jasné a presvedčivé, nastoľujúce život taký, aký v skutočnosti je, také rokovanie sa stane veľkou politickou univerzitou. Ak sa uznesenie dôkladne rozpracuje a zabezpečí sa jeho plnenie, môžeme si byť istí, že ho pracujúci plne podporia a ochotne pomôžu pri jeho realizácii. Ano, to je jedna z plodných foriem, ktoré nás spájajú s politicky neorganizovanými pracujúcimi. Rozvoj spojenia strany s pracujúcimi napomáhajú stranícke skupiny, ktorým okresné výbory najmä po XV. zjazde venujú sústavnú pozornosť. Vyžadujú od základných organizácií, najmä veľkých, kde sa ZO KSS nedelí na dielčie organizácie, aby sa o skupiny starali. Stranícke skupiny rozvíjajú svoju činnosť priamo na pracoviskách, sú v dennom styku s nestraníkmi. Od ich postoja v mnohom závisí, ako sa pozerajú na činnosť základných organizácií, celozávodného výboru. Stranícky vplyv sa upevňuje rozvíjaním osobnej agitácie, ktorej význam v našich súčasných podmienkach prudko vzrastá. Nie je to náhoda. Veď najlepšie a najpružnejšie sa politika strany rozširuje v živom, osobnom styku, neformálnymi rozhovormi a besedami. Poznáme dosah pozitívneho príkladu, ale poznáme aj to, aké škody dokáže napáchať niekoľko jednotlivcov v závode či podniku, kde si osobovali právo, ktoré im nikto nedal. Vyvyšujú sa nad kolektívy, ktoré im prejavili svoju dôveru, zanedbávajú plnenie úloh, za ktoré plne zodpovedajú. Nemôžeme a nesmieme prejavovať zmierlivosť tam, kde ide o rozhodujúce záujmy hnutia. Aj o tom sme sa presvedčili, aké môže mať zhovievavosť následky, ako sa takéto škody zdĺhavo odstraňujú. V úsilí ' o čistý štít strany pripadá aj v zmysle uznesenia 11. zasadnutia OV KSČ mnoho povinností okresným a krajským výborom strany. Teší nás, že stranícke organizácie využívajú aj ďalšie formy spojenia strany s pracujúcimi. Poverujú svojich členov prácou v masových a spoločenských organizáciách, starajú sa o zvyšovanie ideovej výchovy. Politickovýchovnú činnosť vykonávajú pružne, citlivo a nápadito. Medzi kandidátmi na členstvo v KSČ sú už aj takí súdruhovia, ktorí politicky dorástli pri plnení odborárskych funkcií a nechýbajú podobné príklady z práce zväzu žien a pod. Organizácie strany na dedinách hodnotia plnenie volebných programov obcí, darí sa zveľaďovacím akciám, tvoria sa miliónové hodnoty. A čo je ešte dôležitejšie, rastú nám noví, socialistickí ľudia. Členská základňa strany je čoraz širšia. Rast jej radov potvrdzuje príťažlivosť programu strany. Ľudia sa presviedčajú p tom, že strana vyjadruje Ich základné životné záujmy a túžby. Stelesňuje humanistický ideál, ktorému sa oddá venovať svoje sily a schopnosti, svoj život. Spojenie strany s ľudom sa neutvorilo raz navždy. Nemôžeme predbiehať vývoj, ale nebolo by správne, keby sme sa nechali ovplyvňovať zaostávajúcimi. O našich úspechoch rozhoduje Všestranná príprava ľudí na nevyhnutné a neodkladné zmeny. „Ak sú naše slová a činy v jednote," povedal na XV. zjazde KSČ súdruh G. Husák, „ľudia našej politike rozumejú, prijímajú ju a uvedomelo realizujú. To je aj jeden z rozhodujúcich predpokladov jednoty strany a ľudu. Získavať pracujúcich pre našu politiku, to je každodenná výchovná práca s ľuďmi, trpezlivé presvedčovanie a osobný príklad. Táto práca predpokladá húževnatosť a trpezlivosť, pozitívny vzťah k človeku, pochopenie pre jeho starostí a problémy... Upevňovať jednotu strany s ľudom, rozvíjať jeho Iniciatívu, zovšeobecňovať skúsenosti más, to je naša trvalá úloha.“ i PROLETÁR! VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E SA! PRAVDA ÁHÄTOK 1. DECEMBRA 1978 50 HALIEROV ROČNÍK 59. # člSLO 284 A* DRUHÝ DER ZASADANIA NAJVYŠŠIEHO SOVIETU ZSSR SCHVAUU PIAN A ROZPOČET Moskva (ČSTK) — Najvyšší soviet ZSSR včera jednomyseľne schvá_ lil zákon o štátnom pláne hospodárskeho a spoločenského rozvoja ZSSR a zákon o štátnom rozpočte ne rok 1979. Na zasadaní sa zúčastnil generálny tajomník ÜV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. Brečnev a, další vedúci predstavitelia. Po úpravách, ktoré urobili výbory oboch snemovní, určuje štátny rozpočet ZSSR na rok 1979 príjmy v sume 289 214 296 000 rubľov a výdavky v su. me 268 933 808 000 rubľov, pričom príjmy prevyšujú výdavky o 280 488 000 rubľov. Na oddelenom zasadaní snemovní Najvyššieho sovietu ZSSR — Sovietu zväzu a Sovietu národností — poslanci jednomyseľne schválili uznesenie o plnení štátneho plánu hospodárske, ho a spoločenského rozvoja ZSSR na rok 1978, správu o splnení štátneho rozpočtu ZSSR na rok 1977 a príslušné uznesenie. Schválili aj výnosy Prežidia Najvyššieho sovietu ZSSR z obi dobia od minulého zasadania. Poslanci v diskusii vyslovili plnú podporu uzneseniu zasadania OV, KSSZ, ktoré sa konalo pred zasadaním! Najvyššieho sovietu ZSSR, tézam a záverom obsiahnutým v prejave L. Brešneva na plenárnom zasadaní. Dnes zasadanie Najvyššieho sovietu ZSSR pokračuje. □ □ □ Od roku 1980 zabezpečia celý prírastok výroby elektrickej energie v európskej časti ZSSR jadrové elektrárne. Oznámil to na zasadaní Naj. (Pokračovanie na 7. str. J Z včerajšieho pobytu Mengistu Haile Marianna v Československu Medzi pracujúcimi Motorletu Hosťa sprevádzal súdruh G. Husák • Návšteva na Staromestskej radnici # Rokovanie cs. etióoskych predstaviteľov o spolupráci Praha (ČSTK) — Predseda Dočasnej vojenskej správnej rady a predseda Rady ministrov Socialistickej Etiópie podplukovník Mengistu Haile Mariam, ktorý je v ČSSR na oficiálnej priateľskej návšteve, zavítal včera predpoludním spolu s generálnym tajomníkom OV KSČ a prezidentom ČSSR G. Husák o m do n. p. Motorlet, závodu J. Šver. mu v Prahe-Jinoniciach. Vo významnom modernom strojárskou závode očakával hostí člen Predsed níctva OV KSČ a vedúci tajomník .MV KSČ v Prahe A. Kapek, minister vše, obecného strojárstva ČSSR P. Bahy! * zástupcovia obvodných stráníckyct a Štátnych orgánov a podniku .Motor* let. Pionieri V. pražského obvodu odo, vzdali najvyšším predstaviteľom ČSSF a Socialistickej Etiópie kytice červe, ných klinčekov. Po uvítaní podnikovým riaditeľou Motorletu Z. Horčíkom sa hostia odobrali na prehliadku závodu, k tor j vznikol už r. 1911 a teraz produkuje predovšetkým turbovrtulové leteckí motory. Najskôr sa oboznámili s expozíciót najlepších výrobkov* medzi ktorým: sú i motory pre lietadlá Turbóiét e Albatros. Potom zavítali medzi pracú júcich hlavných výrobní. V montážnej hale a v ďalších od deleniach sa často zastavovali s robotníkmi a technikmi, ktorí Ich srdečne pozdravovali. Zapísali sa tu do kro, niky BSP, hovorili š pracujúcimi jed. notlivých cechov. So Záujmom si prezreli prácu v meracom laboratóriu leteckých motorov, v stredisku numericky riadených obrábacích strojov i v oddelení presného liatia. Predstavitelia Motorletu informovali vzácnych hostí aj o revolučných tradíciách závodu, ktorý bol jedným z centier pražského revolučného ro. botníckeho hnutia v buržoáznej republike a v ktorom mala KSČ vždy pevnú a oporu. Na záver návštevy sa G. Husák M. Haile Mariam zapísali do pamätnej knihy závodu. Podnikový riaditeľ Z. Horčík odovzdal G. Husákovi Čestné hlásenie, v ktorom ho pracujúci Motorletu v Prahe.Jinoniciách ubezpečili, že sa čestne vyrovnajú s tohtoročnými úlohami i ďalších rokov 6. päťročnice. ic PRIVÍTANIE V BROŽÍKOVÉ J SIENI Podplukovník M. Haile Mariam navštívil popoludní Staromestskú radnicu v Prahe. Hosťá sprevádzal člen predsedníctva a tajomník ÖY KSČ V. Bi-Tak, podpredseda vlády ČSSR J. Šimon, zástupca vedúceho oddelenia Ov KSČ Z. Cheben a veľvyslanec ČSSR v Socialistickej Etiópii A. Bernášek. V Brožfkovej sieni privítal M. Haile Mariama a ós. predstaviteľov pražský primátor Z. Zuska. Pripomenul tradične dobré priateľské styky medzi Československom a Etiópiou a zaželal etiópskym pracujúcim veľa úspechov na ceste k socializmu. M. Haile Mariam podakoval za vrelé prijatie, ocenil podporu Československa etiópskemu ľudu v jeho boji za slobodu a pokrok a požiadal primátora, aby tlmočil Pražanom srdečné pozdravy. Po prehliadke Staromestskej radnice sa zapísal do pamätnej knihy a prevzal symbolický kľúč od brán * ČS.-ETIÔPSKE ROZHOVORY Podpredseda vlády ČSSR J. Šimon prijal včera v Prahe člena Stáleho výboru Dočasnej vojenskej Správnej rady Socialistickej Etiópie G. Wolde Kidana, sprevádzaného dalšími členmi etiópskej delegácie. Obaja predstavitelia ocenili doterajší úspešný rozvoj vzájomných vzťahov, najmä v ekonomickej oblasti. Ich rozhovor sa týkal niektorých konkrétnych otázok dlhodobej hospodárskej spolupráce medzi ČSSR a Socialistickou Etiópiou. V tejto súvislosti posúdili najmä námety na rozšírenie stykov v oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, stavebníctva, obchodu a vědeckotechnického rozvoja. Dohodli, že dalším prerokúvaním týchto otázok sa budú podrobne zaŕPnVrflčnvanip. na str.l M, Haile Mariam o sprievode G. Husáka počas návštevy v n. p. Motorlet, závod lana Svermu v Prahe ]inoniciach. . Telefoto ČSTK ZASADALO PREDSEDNÍCTVO SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY Pozornosť sociálnym otázkam Bratislava (ČSTK) Predsedníctvo SNR včera prerokovalo na 28, schôdzi, ktoré viedol predseda SNR V. Š a 1 g o v I č, kontrolnú správu e realizácii zásad ďalšieho rozvoja štátnej ochrany, prírody v SSR. nú kontrolnú správu o plnení zásad starostlivosti spoločnosti o starých občanov s osobitným zreteľom na rozvoj sociálnych složieb. Konštatovalo, že starostlivost spoločnosti, ktorá je súčasťou sociálnej, politiky KSČ, sa v súlade s dosiahnutým stupňom ekonomického rozvoja SSR prehlbuje a skvalitňuje. Významne k tomu prispe. lo aj prerokovanie plnenia úloh sociálneho zabezpečenia národnými výbormi na 3. schôdzi SNR v apríli 1977. K tejto starostlivosti patrí aj rozšíre. nie okruhu organizácií a profesií, v ktorých sa pracujúcim dôchodcom (Pokračovanie na 2. str;) Konštatovalo, že vďaka starostlivostí straníckych a štátnych orgánov sa do* siahli viaceré pozitívne výsledky v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Zvýšila sa najmä starostlivosť o chránené územia a o ich kultúrnospoločenské využitie. Predsedníctvo v uznesení zdôraznilo potrebu dobudovať systém chránených území v SSR, ďalej zlepšovať starostlivosť o prírodu, pričom treba dbať, aby sa pri zásahoch do prírodných pomerov neuplatňovali úzko odvetvové ani lokálne hľadiská na úkor celospoločenských potrieb. Predsedníctvo prerokovalo aj súhrn. Na viedenských rokovaniach prehovoril čs. delegát Konkrétne prejavy mierovej politiky Vied e č (Spravodajca ČSTK) — Na včerajšej 188. plenárnej schôdzi účastníkov viedenského rokovania o znížení stavu ozbrojených «fl a výzbroje v strednej Európe prehovoril československý delegát E. K e b - 1 ú š e k. Znova potvrdil, že socialistické štáty majú hlboký a úprimný záujem o zachovanie rovnováhy v tejto citlivej oblasti sveta s najvyššou koncentráciou vojenských síl a výzbroje a že chcú iGb ďalšiemu narastaniu zabrániť. to, aby záväzky nezvyšovať číselný stav vojsk mali kolektívny charakter. Toto opatrenie, rovnako ako návrhy Členských štátov Varšavskej zmluvy z 8. júna tohto roku, má prispieť ku kompromisnému riešeniu problému vzájomného zníženia stavu ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe na zásade zashovanía bezpečností všetkých strán. Návrhy, ktoré socialistické štáty dosial predložili vo Viedni, sú konkrétnym prejavom ich mierovej politiky, smerujúcej k uvoľneniu politického napätia a k rozšíreniu tohto procesu i do vojenskej oblastí. V tejto súvis{Pokračovanie na 7. str. J Ako informoval novinárov na tlačovej konferencii tlačový tajomník československej delegácie, zaoberal sa veľvyslanec Keblúšek návrhom na nezvyšovanie číselných stavov ozbrojených: síl priamych účastníkov rokovania po obdobie viedenských rozhovorov. Tento návrh prvý raz predložili ZSSR, NDR, Poľsko a Československo S. decembra 1974. V mene spoluautorov tohto návrhu zmeny predložil čs. delegát na včerajšej plenárnej schôdzi nové významné doplnky. Socialistické krajiny zobrali v nich do úvahy stanovisko Západu a vyjadrili ochotu pristúpiť na i nun ninsiLi q jihuski) dohodu ZAlllEM PREHIBIT KONTAKTY Hosťa včera prijal predseda čs. vlády L. ŠTROUGAL Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR l. Štrougal prijal včera v Prahe podpredsedu vlády Jamajky a ministra zahraničných vecf, priemyslu, obchodu a turistického ruchu P. J. P a 11 e r s o n a, ktorý prišiel 28. t. m. na oficiálnu návštevu Československa. Predseda federálnej vlády privítal rosťlivosti a zvyšovaní kvalifikácié návštevu podpredsedu vlády Jamajky kádrov pre rozličné odvetvia jamajako dôležitý krok k rozvoju vzťahov skej ekonomiky. medzi oboma krajinami. Pritom zdô- Počas rozhovoru si t. Štrougal a raznil, že ČSSR sa bude usilovať p, j. Patterson vymenili aj názory na o všestranné rozšírenie a zintenzívne- riešenie najdôležitejších zahranično-nie týchto stykov. Obaja predstavitelia zhodne vyjadrili záujem o prehĺbenie politických kontaktov a naznačili oblasti, v ktorých by sa mohla v budúcnosti prehlbovať hospodárska a kultúrna spolupráca. Veľké možnosti ako uviedol hosť, sa pre čs. priemysel ponúkajú najmä pri industrializácii Jamajky, v geologickom prieskume jej nerastného bohatstva, pri zdokonaľovaní zdravotníckej sta-politických otázok. Na prijatí sa zúčastnil minister zahraničného obchodu ČSSR A. Barčák a radca vyslanec veľvyslanectva Jamajky v ZSSR A. Thompson. n □ Medzi vládami Československa a Jamajky podpísali včera v Prahe obchodnú dohodu ministri A. Barčák a P. J. Patterson. Dohoda utvára pod* mienky na ďalšie rozšírenie a prehĺbenie vzájomnej obchodnej výmeny tovaru. Predstavitelia oboch vlád sa pri tejto príležitosti znovu vyslovili za rozširovanie obojstrannej hospodárskej spolupráce a vyjadrili vzájomný záujem o uzavretie dohody o vedeckotechnickej spolupráci. Zasadnúministri obrany štátov Varšavskej zmluvy Praha {ČSTK) — V prvej polovici decembra 1978 sa uskutočni v hlavnom meste NDR Berlíne riadne zasadanie Výboru ministrov obrany členských štátov Varšavskej zmluvy. Na zasadaní posúdia otázky bežnej činnosti vojenských orgánov Varšavskej zmluvy. Srdečná beseda Praha (ČSTK) — Tajomník ÜV KSČ J. Fojtík prijal včera v Prahe predse. du Výboru pre rozhlas á televíziu PER M. Szczepaňského. Predmetom srdečnej besedy boli otázky ďalšieho rozvoja spolupráce televízie a rozhlase oboch bratských krajín.-Na prijatí sa ďalej zúčastnil vedúci oddelenia OV KSČ O. Čmoiik, ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu J. Riško a ústredný riaditeľ čs. televízie J. Zelenka. Prítomný bol aj veľvyslanec PĽR v ČSSR J. Mitrega. DELEGÁCIA FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA ČSSR V JAPONSKU Využiť rezervy Přinos pre rozvoj vzťahov Tokio (Osobitný spravodajca ČSTK) —- Delegácia FZ ČSSR, ktorá je na oficiálnej návšteve v jap onsku, rokovala včera v Tokiu so skupinou poslancov Snemovne reprezentantov japonského parlamentu. KZedúci čs. delegácie, člen Predsedn íctva OV KSČ a predseda FZ A. I ndra e podpredseda snemovne Š. Mi ja k e počas rozhovorov zdôraznili opravdivý záujem obidvoch krajín o mnohostranný rozvoj československo-japonských stykov e ocenili najmä živé vzťahy medzi parlamentmi obidvoch krajín. Potom sa čs. poslanci zišli so skupinou japonsko-československého priateľstva v japonskom parlamente. Skupinu založili vo februári 1973 a v súčasnosti združuje 59 poslancov rozličných japonských politických strán. Počas veľmi srdečného stretnutia Ä. Indra odovzdal predsedovi skupiny, poslancovi vládnej' liberálnodemokratickej strany Xi Vsintanimu zlatú medailu čs. spoločnosti pre medzinárodné styky. Poďakoval sa súčasne skupine priateľstva za jej záslužnú prácu v prospech Československa. A. Indra stretol sa včera v Tokiu s japonským ministrom zahraničných vecí S, Sonodom. Japonský politik v rozhovore vysoko ocenil výsledky svojej nedávnej návštevy v ČSSR a zdôraznil, že pre ďalší pozitívny vývoj vzťahov medzi oboma krajinami má velký význam i terajší pobyt čs. parlamentnej delegácie v Japonsku. A. Indra a S. Sonoda si vymenili názory na aktuálne problémy medzinárodnej situácie a konštatovali, že Československo a Japonsko majú zhodné názory a stanoviská v klúčo- I Pokračovanie na 7. str.) Kladno (ČSTK) — V Kultúrnom dome ROH SONP v Kladne bola včera politicko-ekonomická konferencia VHJ Strojových a traktorových staníc a Opravovní poľnohospodárskych strojov. Na rokovaní sa zúčastnil kandidát Predsedníctva a tajomník OV KSČ M. Jakeš, Generálny riaditeľ VHJ STS a OPS J. Gono oboznámil do 288 zástupcov 89 podnikov STS a OPS z ČSR s hospodárskymi výsledkami za tento rok. V diskusii sa súdruh Jakeš poďakoval pracujúcim VHJ za ich prácu pri rozvoji poľnohospodárskej výroby a významný podiel na dobrých výsledkoch tohto roku. Zdôraznil, že hlavnou úlohou STS a OPS je zabezpečiť prevádzkyschopnosť a efektívne využitie poľnohospodárskej techniky, najmä však ťažkých mechanizmov. STS a OPS sa musia viac ako doteraz orientovať na pomoc pri zvyšovaní kvalia fikácie a odbornosti mechanizátoróv opravárov v poľnohospodárskych podnikoch. Súdruh Jakeš hovoril a) o vzrastajúcom význame kooperácie v poľnohospodárstve, kde sú ešte rezervy pri využívaní ťažkých mechanizmov a údržbe techniky. Premyslená starostlivosť o potreby budovateľov celulózky v Ružomberku IMPROVIZÁCIA IE VYLODENÁ Stavať sa už začalo — istota je potrebná vo všetkom # Žiadne provizóriá, ale stabilné byty, ubytovne a robotnícky botel pre 2000 budovateľov # Na bezchybné zásobovanie potravinami sa musi pamätať • Aj zo Žiliny a Šumperka sa očakáva pomoc Ružomberok (Od nášho redaktora) —Prvú stavbu veľkého a moderného celulózovo-papierenského kombinátu v Ružomberku — celulózku s investičným nákladom vyše 4,1 mld korún má budovať okolo dvetisíc pracovníkov; väčšina z nich príde zo zahraničia. Väčšina bude na mieste už v januári 1988, dokedy je žiadúce vyriešiť i to najzákladnejšie pre každého z nich: ubytovanie a stravovanie. Ľahká úloha to veru nebude, pretože investor podniku Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok má dnes k dispozícii iba 80 internátnych a 217 zmluvne prenajatých ubytovacích miest v okolí mesta. Už v januári 1979 tieto kapacity stačiť’nebudú, konať preto treba ihneď. To preto, lebo istota je potrebná vo všetkom. ■ REALIZÁCIA DOHÔD JE ROZHODUJÚCA Investorovi bolo Už skôr jasné, že úspešnosť rozsiahlej výstavby (celulózka sa má spustiť do skúšobnej prevádzky už v júni 1981, nevýrobné objekty sa majú dokončiť záverom roka 1982 J zaručí —. popri plynulosti dodávok — včasné a vyhovujúce ubytovanie, stravovanie, zdravotná i ďalšia starostlivosť o každého budovateľa. I túto úlohu, ktorá neznesie žiadnu improvizáciu, dostal na starosť výstavbový závod investora, v ktorom už teraz, pod vedením riaditeľa Ing. Róberta Lipu pôsobí okolo sto skúsených pracovníkov. Ukazuje sa a potešuje, že súdruhovia idú na vec premyslene. Každú úlohu už rozpracovali do podrobností, O všetkom májú jasný prehľad a s dodávateľmi, ako aj s príslušnými, orgánmi riešia potreby stavby s dostatočným predstihom. Bez konfliktov sa to nedeje; už teraz je jasné, že rozhodujúcu úlohu zohrá dôsledná realizácia každej zmluvy, každej písomnej či inej dohody alebo opatrenia. ■ UBYTOVANIE NA ÚROVNI Podľa rozhodnutia Federálneho mi* nisterstva pre technický a investičný rozvoj investor sa musel vzdať pôvodnej myšlienky — stavať provizórne ubytovacie kapacity pre budovateľov kombinátu. Prikročilo sa k výstavbe bytov (neskôr ich prevezme bytový podnik), ďalej typizovaných montovaných ubytovní a veľmi rýchlo má vyrásť aj robotnícka ubytovňa hotelového typu. Každý bude bývat na úrovni, každý si v ubytovni dostatočne odpočinie a získa nové sily do práce. Podniku Pozemné stavby Banská Bystrica pripadla „rýchliková“ úloha: (Pokračovanie na 2. str.J,