Pravda, apríl 1979 (LX/78-101)
1979-04-02 / No. 78
PONDELOR 2. APRILA 1979 S trom potrebuje k zrelosti, k dosiahnutiu rubného veku najmenej 80 rokov. Kedysi, bez pričinenia človeka, potreboval na to oveľa viac. Ale aj 80-ročná doba života stromu, lesa je často dlhšia ako život a vždy dlhšia ako obdobie práce jednej generácie jeho pestovateľa - lesníka. Navzdory tomuto „handicapu", keď nikto z lesných hospodárov nerúbe to, čo zasadil, naše lesy - po uhlí najväčší domáci surovinový zdroj - peknejú, bohatnú. Stáva sa tak naisto preto, že štafetu pestovateľov lesa si už vyše tridsať rokov podávajú socialistickí hospodári, pričom odchádzajúcim záleží na tom, aby svoje pracovisko odovzdali mladým v čo najlepšom stave, aby les vždy väčšou mierou prispieval k dynamickému rozvoju národného hospodárstva i celej spoločnosti. Ak naše lesy počas budovania socializmu opekneli a zbohatli, je to vizitka statočnej práce desaťtisícok lesných robotníčok v pestebnej a tesných robotníkov v ťažobnej činnosti, tisícov lesníkov, lesných technikov a inžinierov, komunistov i nestraníkov na postoch radových i riadiacich pracovníkov. O dielo statočnej práce tu Ide doslova, pretože lesní hospodári dostali pred vyše tridsiatimi rokmi do vienka les zničený smršťami krvilačnosti a ziskuchtivostí kapitalistických podnikateľov, ktorých zaujímalo predovšetkým drevo - vec, ktorú mohli okamžite speňažiť, a tým znásobiť svoje bohatstvo. Vinou malej, ale často aj nijakej pozornosti obnove lesa po ťažbe lesníci dostali od kapitalistov do „vienka" tisíce hektárov odlesnenej pôdy - holín, kde dodnes zápasia s ich zalesnením. Aj napriek takému „dedičstvu" a na začiatku s veľkými probíémami mechanizácie všetkých prác, lesní hospodári dosiahli za tri desaťročia pozoruhodné výsledky. Nielen že stačili kryť potreby dreva prudko sa rozrastajúceho drevárskeho a celulázo-papierenského priemyslu na Slovensku, ale našli síl zalesňovaním zväčšiť rozlohu lesov z 1,65 mii. ha v roku 1948 na 1,88 mii. ha v roku 1977, zalesniť aj 100 tisíc hektárov nelesných pôd, získaných delimitáciou od poľnohospodárov, na 99 pere. uskutočniť socializáciu lesov a vďaka veľkým vkladom investícií štátu do lesného hospodárstva niekoľkonásobne zvýšiť stupeň mechanizácie najmä v ťažobnej činnosti a adekvátne tomu zvýšiť aj produktivitu práce. Kým napr. v roku 1948 mal mechanizovaný spôsob ťažby dreva podiel okolo 10 pere., dnes je to už 100 pere., približovanie dreva - ako najťažší úkon ťažobnej činnosti - bolo mechanizované na necelých 5 pere., dnes sa prezentuje vyše 80-percentným podielom. Nepokračujme v porovnávaniach. Všetky, či sa týkajú ekonomickej oblasti, alebo oblasti starostlivosti o pracujúcich, majú priaznivý pomer a dovoľujú tvrdiť. bohatstvo lesov rov, pozrime sa aspoň na „najhorúcejšie" i ostatným pracujúcim odvetvia vyvstali strany. že lesné hospodárstvo sa v plnení línie výstavby socializmu, schválenej na IX. zjazde KSČ i výsledkami celého tridsaťročného obdobia zaraďujeme medzi úspešné odvetvia našej ekonomiky. Nazrime pri príležitosti tohtoročného Mesiaca lesov do kuchyne práce dnešných lesných hospodáproblémy, ktoré komunistom pri plnení úloh XV. zjazdu Olohy zjazdu vytýčené v Smernici pre hospodársky a sociálny rozvoj na roky 1976-80 stanovujú pracujúcim odvetvia zabezpečiť ďalší rast produkčnej schopnosti lesov, zvýšiť účinnosť pestebnej činnosti širším využívaním vhodných semien a priesad, melioráciou lesných pôd a skvalitnením starostlivosti o mladé porasty zvýšiť odolnosť lesov proti prírodným kalamitám, zabezpečovať sprístupnenie prestarnutých porastov. Ümerne produkčnej schopnosti lesov zvýšiť ťažbu dreva do roku 1980 o 6-7 pere. a dodávky úžitkového dreva o 9-10 pere. Pokračovať v racionalizácii celého výrobného procesu. V spolupráci s drevospracujúcim a celulózo-papierenským priemyslom zlepšiť komplexné využitie drevnej hmoty. Stále väčšiu pozornosť venovať aj všetkým mimoprodukčným funkciám lesa, najmä ako nenahraditeľného regulátora vodného režimu i podnebia a ochrancu pôdy i životného prostredia. Oioha zvýšiť ťažbu dreva zo 4,66 mii. m3 v roku 1976 na 4,98 mil. m3 v roku 1980 a zvýšiť podiel úžitkových sortimentov o 9-10 pere. je a zostáva náročnou. O množstvo dreva, ktoré treba vyťažiť, sa lesní hospodári nebáli. Veď tridsaťročnou starostlivosťou o les prispeli k tomu, že súčasné zásoby zrelých rúbnych porastov na Slovensku predstavujú 96,7 mil m3 dreva, že ročné prírastky drevnej hmoty, ktoré sú limitujúcim faktorom určenia výšky ťažby, sa svedomitým prístupom ľudí pri výchove lesných porastov i v pestebnej činnosti vôbec podstatne zvýšili. Zložitejšie bolo plniť úlohu zvýšenia podielu úžitkových sortimentov na úkor paliva. V nej tkvela pre odvetvie lesného hospodárstva prvoradá požiadavka XV. zjazdu KSČ - neustále zvyšovať efektívnosť výroby a kvalitu všetkej práce. Napriek tomu, že pracovníci z úseku ťažobnej činnosti mali po celé tri roky sťažené pracovné podmienky» lebo museli spracovať dovedna 4 mil. m3 kalamitného dreva, úlohy ťažby a dodávok dreva si v rozhodujúcich ukazovateľoch splnili. Ešte cennejšie je, že úlohu Smernice - do roku 1980 kvalitnejšou prácou pri ťažbe i manipulácii dreva zvýšiť podiel úžitkových sortimentov o 9-10 pere. splnili už vlani. Za tri roky nezostali nič dlžní ani plánu exportu dreva do socialistických i kapitalistických štátov. Naopak, značne ho prekročili. Neuspokojivé výsledky, hoci nie iba vlastnou vinou, lesní hospodári dosiahli v komplexnom využití drevnej hmoty. Podiel palivového dreva za tri roky 6. päťročnice znížili z 10,6 na 9,7 pere. Príčina spočíva predovšetkým v tom, že drevospracujúce podniky nemajú dostatočné kapacity na spracovanie menej atraktívnych druhov drevín - agátu a dubu - cerového, ktorých vlaňajšia produkcia bola 170 tisíc m3, no domáci odberatelia prebrali iba 30 tisíc m3. Niečo sa podarilo predať do zahraničia, no vyše 100 tisíc m3 sa preradilo do neefektívneho paliva. Ministerstvo priemyslu SSR to usvedčuje z malej pozornosti koncepcii, ktorú sa spolu s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR, s cieľom lepšie využiť drevnú hmotu, zaviazalo plniť a ktorú schválila vláda SSR. V riešení problému komplexného spracovania drevnej hmoty sa núkajú prístupy sovietskych lesníkov a drevárov. Stačí navštíviť drevokombináty vo Svaljave a v Terezve v Zakarpatskej oblasti USSR, kde pri výrobe nábytku zúžitkovávajú okrem buka aj menejhodnotné, ako zvykneme hovoriť, siahovicové dreviny. A spracujú ich skutočne komplexne, navnivoč nevyjde ani raždie, kôra a piliny. Rozhodujúce úlohy troch rokov päťročnice lesní hospodári splnili aj v pestebnej činnosti. Prispela k tomu plynulosť v obnove lesných porastov po ťažbe, zvýšenie produkcie a kvality sadbového materiálu, rozšírila sa základňa porastov na získavanie geneticky kvalitného semena, plnia sa aj úlohy vo výchove porastov prerezávkami c prebierkami. Tri roky 6. päťročnice priniesli ďalší pokrok aj v oblasti sociálnej starostlivosti o pracujúcich. Lesní hospodári totiž vedia, že tu by sa aj malá nedbalosť pri plnení jej programu mohla, vzhľadom na ťažké pracovné podmienky, vypomstiť odchodom ďalších, najmä radových pracovníkov do iných odvetvi národného hospodárstvo. Medzi hlavné a trvalé úlohy tu patrí výstavba stabilizačných podnikových bytov, zlepšenie podmienok v doprave ľud! na vzdialené lesné pracoviská, rozšírenie možností závodného stravovania, odstraňovanie sezónnosti práce lesných robotníčok a pod. Januárové a februárové členské schôdze ZO KSS i komplexné rozbory hospodárenia lesných závodov a podnikov ukázali, že dobré výsledky za vlaňajšok i za tri roky hospodárenia mohli byť ešte lepšie, keby sa bolo účinnejšie siahlo na rezervy vo využívaní mechanizmov, v príprave pracovísk, ktorá je základným predpokladom želateľnej koncentrácie výroby v ťažobnej činnosti, v znižovaní strát zo zalesňovania v pestebnej činnosti a pod. Proti všetkým týmto „horúcim" problémom i za znásobenie doterajšfch dobrých výsledkov sa postavili tohtoročné predsavzatia lesných hospodárov. Zakotvené sú vo výrobných plánoch a v socialistických záväzkoch členov 568 kolektívov, ktoré sú nositeľmi názvu brigáda socialistickej práce i ostatných súťažiacich. Všetky tieto predsavzatia sú svedectvom úsilia mať naše lesy stále krajšie, bohatšie, úsilia mať pri odovzdávaní štafety mladým pocit, že les, ktorý založili, bude vo svojich 80-tich rokoch lesom krásnych rovných a vysokých stromov. Budúca, i tie ďalšie generácie i-'h hudú iste veľmi potrebovať. Znásobiť PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJľ N, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 60. # ČÍSLO 78 A* 50 HALIEROV Z PRÍPRAV NA VÝMENU ČLENSKÝCH LEGITIMÁCIÍ KSČ Konkrétnymi úlohami k vyššej aktivite Účinný nástroj plnenia zjazdovej línie # Vo Vzduchotechnike pokročili v odstraňovaní manka vo výrobe tovaru • V košických Hutných stavbách dohre pracujú s kandidátmi Bratislava (Od nášho redaktora Jána Medveďa) — Ústredný výbor KSČ v uznesení o výmene členských legitimácií KSČ zdôraznil potrebu sústavne poverovať komunistov konkrétnymi úlohami a dôsledne kontrolovať ich plnenie. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že ukladanie straníckych úloh pomáha zvyšovať osobné úsilie komunistov, akcieschopnosť základných organizácií a je účinným prostriedkom uskutočňovania zjazdovej línie a uznesení ústredného výboru strany. —■ čím fe úloha špecifickejšia a čím viac zodpovedá mentalite a povahovým vlastnostiam jednotlivca, tým reálnejšie sú predpoklady jej splnenia, — povedal Ing. Ján Švacho, predseda CZV KSS vo Vzduchotechnike v Novom Meste nad Váhom. na V príprave na výmenu legitimácií marcovej všeplenárnej schôdzi uložili formou uznesení konkrétne úlohy komunistom v hospodárskom vedení a v spoločenských organizáciách. Zaviazali ich v tomto polroku splniť 51 percent z celoročného plánu výroby tovaru a 52 percent úloh v exporte. Zanedbatelná nie je ani úloha pripraviť dostavbu základného závodu, ktorú by mali začať v júli t. r. Dnes už stranícke skupiny, ktorých majú 23, a odborové úseky organizujú záväzky ha úpravu a prípravu staveniska. * HLAVNÝ CIEĽ — PLNIŤ PLAN Najväčšie úlohy majú komunisti v prvej základnej organizácii strany, ktorí pôsobia medzi pracujúcimi vo výrobe. Predsedovi tejto organizácie a vedúcim prevádzkární uložili utvoriť politické, organizačné a materiálne podmienky na odstránenie januárového manka vo výrobe tovaru. — Je to reálne, — povedal predseda organizácie Jozef Vítek. — Do konca februára sme manko znížili na 744 tisíc korún. Je predpoklad, že štvrťročný plán aj prekročíme. Plán na apríl chceme splniť o dva dni skôr. Každý T.o 114 členov a kandidátov strany tejto organizácie má stranícku álohu, ktorá sleduje hlavný cieľ — splniť plán výroby vzduchotechnických zariadení. Ďalšie zamerali na prehlbovanie vedúcej úlohy strany, aktivizáciu BSP a ostatných pracujúcich. Mladým komunistom a kandidátom uložili pracovať v SZM, ROH, rozširovať stranícku tlač, ale aj úlohy v mieste bydliska. Plnenie úloh dva razy do roka kontrolujú v straníckych skupinách, vo výbore ZO KSS, o plnení informujú členskú schôdzu. Po splnení úloh ukladajú ďalšie. Pri nedávnom hodnotení člénov Na záver misie Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal v sobotu v Prahe veľvyslanca Islandskej republiky Á. Tryggvasona v súvislosti s ukončením jeho diplomatickej misie v ČSSR. Pri tej istej príležitosti prijal islandského veľvyslanca aj predseda FZ ČSSR A. Indra. V sobotu odcestoval A. Tryggvason po ukončení svojej misie natrvalo z ČSSR. Pred odletom sa s nim rozlúčil zástupca vedúceho diplomatického protokolu Federálneho ministerstva zahraničných vecí J. Hroch. Nástupná návšteva Praha (ČSTK) — Člen Predsedníctva ÜV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR A. Indra prijal V sobotu novovymenovaného čs. veľvyslanca v Portugalsku J. Janíka v súvislosti s Jeho nástupom do funkcie. CZV KSS a jeho kontrolnej a revíznej komisie aj im uložili nové dlhodobé úlohy. Zamerali ich na plnenie plánu v zostávajúcich rokoch päťročnice, prehlbovanie vedúcej úlohy strany, zlepšovanie kádrovej práce, skvalitňovanie členskej základne, stranícku výchovu a ekonomickú propagandu. Viacerí členovia celozávodného výboru majú konkrétne úlohy v ateistickej výchove v mieste bydliska. DOBRÁ PRÁCA S KANDIDÁTMI V košických Hutných stavbách, v závode 02, využívajú na ukladanie straníckych úloh každoročne organizované besedy s členmi a kandidátmi strany. Uskutočnili ich aj koncom uplynulého roka. Stali sa dobrým (Pokračovanie na 2. str.J Rokovali okresné konferencie Socialistického zväzu mládeže Zvýšiť kvalitu a účinnosť práce Bohatá činnosť od II. zjazdu SZM $ Hodnotné socialistické záväzky 1,5 miliónovej organizácie mládeže Praha (Ze—ČSTK) — Zástupcovia vyše jedenapolmiliônovej organizácie Socialistického zväzu mládeže, zvolení na nedávnych výročných členských schôdzach základných organizácií SZM, sa zišli v sobotu a nedeľu na rokovaní viacerých okresných konferencií SZM Českej a Slovenskej socialistickej republiky. delegácie OV SZM pozdravil zasadanie súdruh M. Dočkal. Ocenil dobré výsledky zväzáckej organizácie III. bratislavského obvodu, ktorými prispela k plneniu úloh II. zjazdu SZM a vyzdvihol najmä aktivitu celozávodnej organizácie SZM v Tesle, ktorá v celomestskej súťaži o putovnú štandardu komsomolcov z družobného Kyjeva sa stala držiteľom tejto trofeje. Súdruh Dočkal zdôraznil, že v nastá: vajúcom období bude potrebné ešte náročnejšie pristupovať k plneniu úloh II. zjazdu SZM, cieľavedomejšie zvyšovať kvalitu a účinnosť zväzáckej práce. Prehĺbenie dôvery mladých ľudí voči politike KSČ odzrkadlilo rokovanie okresnej konferencie SZM, ktorá bola v sobotu v Senici nad Myjavou. Vyše 230 účastníkov zastupujúcich 242 základných organizácií SZM v okrese (Pokračovanie na 2. sir.) Po... dvoch rokoch delegáti zhodnotili čiastkové úlohy, ktoré si na konferenciách v roku 1977 vytýčili na splnenie celkových záverov II. zjazdu SZM. Bohatú činnosť uplynulého obdobia výrazne ovplyvnili výročia a udalosti, ktoré motivovali ideovo-výchovnú prácu v základných i okresných organizáciách SZM, ako aj hnutie pracovnej aktivity a iniciatívy mládeže. Na sobotňajšom rokovaní zväzákov obvodnej organizácie Bratislava III sa zúčastnila delegácia ÚV SZM Vedená jeho predsedom M. Dočkalom. Delegáti zastupujúci vyše 18 500 členov SZM a vyše 6 tisíc pionierov a iskier zhodnotili uplynulé dvojročné obdobie, v ktorom sa chlapci a dievčatá aktívne zapojili do realizácie politiky KSČ, do uskutočňovania programu ekonomického a sociálneho rozvoja ČSSR v súčasnej etape rozvinutej socialistickej spoločnosti. V mene Strediskový agronóm v Beňadikovej V. Oberúc (vľavo) ukazuje vedúcemu rastlinnej výroby družstva Ing. Dušanovi Poliakovi (vpravo) že zemiaky na výsadbu výborne prezimovali. V strede traktorista Vladimír Kováčik. Snímka Pravda — Ivan Dubovský fl/SŕMf M. tHfJi 1 ® K dôležitým častiam generálnej opravy vysokej pece č. 2 vo VSZ patrí včasné dokončenie montáže ohrievačov vzduchu. V súčasnom období sa pračuje na výmurovke prvého zo štyroch ohrievačov, na montáži plášťa druhého ohrievača a pracujúci z Hutných montáží Ostrava začali montáž panciera samotnej vysokej pece. Pred dokončením je kupola ohrievačov, ktorú montujú Vítkovice. Na snímke zľava skupinár Rudolf Tomšák, skupinár Miroslav Su* dimák a majster Michal Gali (všetci z Hutných montáží Ostrava) nad plánmi na montáže, v pozadí ohrievač a vysoká pec. Ako hospodária s energiou v CHZJD Bratislava Ssporv z odpadového tepla Prínosy z racionalizačných opatrení • Klimatizáciu v pradiarni „obsluhuje” odpadová voda • Polovodiče šetria elektrinu pri výrobe polypropylénovej striže Bratislava (Od nášho redaktora Dušana Stančeka) — „Účinnejšie hospodáriť a zhodnocovať všetky druhy paliv a energie“ — hovorí sa v jednej zo základných úloh smernice, schválenej XV. zjazdom KSČ. Z úlohy vyplýva, že dôslednou racionalizáciou, uplatňovaním vědeckotechnického rozvoja, využívaním druhotných zdrojov energie a ďalšími opatreniami máme ročne zabezpečiť úsporu 2—2,5 pere. palív a energie. Technologický proces výroby v Chemických závodoch J. Dimitrova v Bratislave je náročný na spotrebu energie. (vfedzi energeticky najnáročnejšie patri výroba viskózového hodvábu, ktorá si vyžaduje klimatizovaná priestory. Stála teplota a vlhkosť vzduchu podstatne Ovplyvňuje kvalitu výrobkov. „Náš podnik teplo „nakupuje“ v teplárni Bratislava II. Medzí menovité racionalizačné opatrenia, to sú tie, ktoré zabezpečujú úsporu najmenej 500 ton merného paliva ročne, sme v podniku zaradili úspory energie určenej na zohrievanie klimatizácie. Ak sme chceli problém vyriešiť, museli sme nadviazať úzke kontakty s energetikmi v teplárni,“ hovorí Rudolf Šoltés, samostatný technológ racionalizácie v CHZJD Bratislava. Spolupráca splnila svoje poslanie. Voda z chladiacich veží v teplárni odchádzala približne 27-stupňová priamo do odpadových kanálov. Že to boli obrovské straty, to nikoho dlho nesužovalo. Dnes sa odpadovou vodou predhrieva voda v klimatizácii. Len toto jediné opatrenie, rozumne zhodnocujúce získanú energiu, malo podľa plánu usporiť podniku ročne 1045 ton merného paliva. Skutočnosť však předčí očakávanie o celých 500 ton merného paliva. Aj ďalšie racionalizačné opatrenia, ktoré vznikli zásluhou príkladnej spolupráce týchto dvoch podnikov, šetria energiou, potrebnou na vykurovanie klimatizácie. Chemické závody odoberajú z teplárne každú hodinu 60 ton pary. Z nej sa približne 45 pere. vracia do teplárne vo forme kondenzátu. Teplota tohto kondenzátu je asi 67 stupňov Celzia. Aj tento zdroj tepla sa rozhodli využiť. V bazéne pod starou chladiacou' vežou vznikol akýsi veľký výmenník. Kondenzát zohrieva vodu vyhrievajúcu klimatizáciu. Obdobne úspešne zavŕšili využitie odpadového kondenzátu z vykurovania mazutového hospodárstva v teplárni. Tento zdroj sa nijak inak už nedá využiť, pretože obsahuje mastnotu. Na vyhrievanie klimatizácie však vyhovuje. „Spolupráca medzi nami a energetikmi z teplárne trvá tri roky. Počas tohto obdobia sme pre podnik usporili už 3400 ton merného paliva,“ zdôrazňuje R. Soltés. Racionalizačné opatrenia prijaté na tento rok sú zacielené na ďalšie využívanie odpadového tepla z konden (Pokračovanie na 2. sir.) Hosť na výstavách Bratislava (ČSTK) — Člen Predsedníctva ÜV KSČ, predseda vlády SSR P. Colotka v sobotu zavítal na výstavu diela národného umelca J. Kollára usporiadanú pri príležitosti 80. národenin maliara — jedného zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného prejavu. Súdruh Colotka sa oboznámil s dielom autora, ktoré je už pol storočia významným prínosom slovenskej výtvarnej kultúry. Predseda vlády SSR zavítal aj do siene ZSVU v Bratislave, kde pod heslom Krajina z domova a ciest vystavujú svoju tvorbu z posledných rokov zaslúžilý umelec J. Šturdík — predstaviteľ súčasnej modernej realistickej maľby, autor mnohých akvarelov, malieb, pastelov a knižných ilustrácií. Sústrastný telegram Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal sústrastný telegram úradujúcemu kráľovi Malajzie sultánovi Ahmadovi Shahnvi k úmrtiu sultána Yahyu Petru, kráľa Malajzie. V Bagdade prijali sankcie proti egyptskému režimu ílMierotvorná" v izolácii Bagdad (ČSTK) — Na bagdadskej konferencii ministrov zahraničných vecí a financií 19 arabských krajín sa dohodli prijať politické a ekonomické sankcie proti egyptskému režimu, ktorý uzavrel separátnu „mierovú“ zmluvu s Izraelom. Účastníci konferencie sa rozhodli odvolať okamžite veľvyslancov svojich krajín z Káhiry a odporučili prerušiť počas mesiaca diplomatické styky s Egyptom. Oznámila to iracká tlačová agentúra INA. Na základe dokumentov, ktoré sa schválili na sobotňajšom zasadaní konferencie, sa o. i. rozhodlo preniesť sídlo Ligy arabských štátov z Káhiry do Tunisu, „zmraziť“ účasť Egypta v hospodárskej rade Ligy arabských štátov a v arabskom spoločnom trhu a takisto zastaviť finančnú a hospodársku pomoc Sadatovmu režimu, vrátane dodávok ropy. Takisto sa rozhodlo vybrať vklady arabských krajín z egyptských bánk. Predseda Výkonného výboru Orgaf Pokračovanie na 4. str.) Náš redaktor medzi družstevníkmi v Liptovskom Ondřeji K‘ reď v sobotu ráno kráčal Ján Blcháč, nositeľ Radu práce a predseda JRD Prvý máj v Liptovskom Ondřeji, k administratívnej budove, nebolo mu veľmi do smiechu. Z oblohy sa sypali veľké snehové vločky ako uprostred zimy. Počasie veru nesúce pre poľnohospodárov, tobôž na začiatku jari, keď každý premeškaný deň značí nemalú stratu. Možnože aj preto potom na chodbe hlasno zavolal na V. Forgääa menovca, známeho meteorológa: „Vlado, akéže si nám to počasie naplánoval? Veď len počkaj, čo ti ostatní povedia..." „A či môžem za to, že viem predpovedal iba takto: Na horách čisto, v dolinách hmlisto, zajtra takisto a v noci tma ...“ ohradil sa úsmevne Vlado Forgóé a naraz všetkých, čo sa práve chystali zasadnúť na poradu predstavenstva, pochytil smiech a z tvárí sa. pomaly začal strácať . smútok zo zasneženého dňa. Inžinier Poliak, vedúci závodu rastlinnei výroby, ohlásil. íe do práce nastúpilo vyše dvesto ľudí, medzi ktorými prišli pomôcť aj technicko-hospodárski pracovníci. Pôvodne mali ísť zberať kamene a vyhnojovat lúky a pasienky, ktorých družstvo má bezmála štyritisíc hektárov. JRD je aj jedným z organizátorov, vyhlašovat eľov šesťdesiatkárskeho hnutia, no ľudia ani stroje sa do stráni nedostali. Ale aj tak na hospodárskych dvoroch v Porúbke, Beňadikovej, v Jamniku, Liptovskom Ondřeji a Jakubovanoch bolo oveľa rušnejšie ako po ostatné soboty. V Jamníku skupina J. Jozefčeka vyrábala tva rované krmivá, v Jakubova noch iná skupina pod vede ním A. Fiačana zbierala že lezný šrot... Ale to by sme museli vyratúvať ve ľa skupín a veľ-a mien, pretože okrem spomína ných prác ondreiovskí družstevníci budovali prí-stupovú cestu v Kráľovej Lehote, murárčili na stavbe ošipárne v Stošiciach a treba povedať, že aj upratovali a čistili dielne, priestranstvá na dvoroch. A potom, keď prestalo snežiť, okopávali pred budovami okrasné hriadky. Nemenej živo bolo sklade zemiakov v Beňav dikovej, kde zhovorčivé žienky A. Krišková, M. Račková, A. Kováčiková a M. Marková pripravovali zemiakové sadivo. „Tak, tak,“ vyznali sa, ,,preberáme, naberáme, prehadzujeme, aby sadivo nebolo pukové. Aby sme aj tento rok mali na celej 265-hektárovej ploche dobrú úrodu zdravých a chutných zemiakov. My robotu nevieme odflinkať. Nám by to ani svedomie nedovolilo A viete, čo patrí k dobrej, svedomitej robote? No predsa pesnička. S nôtkou sa aj ruky lepšie pohybujú. A hneď vzápätí, len čo dopovedali, spustili: „A keď som aj pri zemiačkoch robila a keď som ja vňať v košíku nosila .. Namojdušu, najradšej by som im bol zatlieskal. A to nielen za pesničku, vyspievanú čistými tenučkými hlasmi, ale aj za zohratý rytmus práce ich rúk. Keď sa blížilo k poludniu, dozvedeli sme sa, že z dvorov zozbierali, naložili a odviezli vyše tridsať ton železného šrotu. Na polia sa síce ani popoludní nedalo ísť, ale ondrejovskí družstevníci vykonali záslužnú a dobrú prácu na dvoroch. Len čo sa, trochu vyčasí, stroje a ľudia sú v pohotovosti ä pripravení hocikedy vyraziť do polí. Súdruh J. Blcháč hovorí, že využijú každú chvíľku slnečného času, veď okrem ostatných jarných prác ich čaká ešte nemalá úloha — sejba jarín na 750-hektárovej ploche. Zameškané dni musia stoj čo stoj nahradiť zvýšeným úsilím a iniciatívou. A oni to už neraz dokázali. DOMINIK MATUŠINSKÝ Sneh sa sypal ako z X