Pravda, apríl 1979 (LX/78-101)

1979-04-02 / No. 78

PONDELOR 2. APRILA 1979 S trom potrebuje k zrelosti, k dosiahnutiu rubného veku najmenej 80 rokov. Kedysi, bez pričinenia človeka, potreboval na to oveľa viac. Ale aj 80-ročná doba života stromu, lesa je často dlhšia ako život a vždy dlhšia ako obdobie práce jednej generácie jeho pes­tovateľa - lesníka. Navzdory tomuto „handicapu", keď nikto z lesných hospodárov nerúbe to, čo zasadil, naše lesy - po uhlí najväčší domáci surovinový zdroj - peknejú, bohatnú. Stáva sa tak naisto preto, že štafetu pestovateľov lesa si už vyše tridsať rokov podávajú socialistickí hospodári, pričom odchádzajúcim záleží na tom, aby svoje pracovisko odovzdali mladým v čo najlepšom stave, aby les vždy väčšou mierou prispieval k dynamickému rozvoju národného hospodárstva i celej spo­ločnosti. Ak naše lesy počas budovania socializmu opekneli a zbohatli, je to vi­zitka statočnej práce desaťtisícok lesných robotníčok v pestebnej a tes­ných robotníkov v ťažobnej činnosti, tisícov lesníkov, lesných technikov a inžinierov, komunistov i nestraníkov na postoch radových i riadiacich pracovníkov. O dielo statočnej práce tu Ide doslova, pretože lesní hos­podári dostali pred vyše tridsiatimi rokmi do vienka les zničený smršťami krvilačnosti a ziskuchtivostí kapitalistických podnikateľov, ktorých zaují­malo predovšetkým drevo - vec, ktorú mohli okamžite speňažiť, a tým znásobiť svoje bohatstvo. Vinou malej, ale často aj nijakej pozornosti obnove lesa po ťažbe lesníci dostali od kapitalistov do „vienka" tisíce hektárov odlesnenej pôdy - holín, kde dodnes zápasia s ich zales­nením. Aj napriek takému „dedičstvu" a na začiatku s veľkými probíémami mechanizácie všetkých prác, lesní hospodári dosiahli za tri desaťročia pozoruhodné výsledky. Nielen že stačili kryť potreby dreva prudko sa rozrastajúceho drevárskeho a celulázo-papierenského priemyslu na Slo­vensku, ale našli síl zalesňovaním zväčšiť rozlohu lesov z 1,65 mii. ha v roku 1948 na 1,88 mii. ha v roku 1977, zalesniť aj 100 tisíc hektárov nelesných pôd, získaných delimitáciou od poľnohospodárov, na 99 pere. uskutočniť socializáciu lesov a vďaka veľkým vkladom investícií štátu do lesného hospodárstva niekoľkonásobne zvýšiť stupeň mechanizácie najmä v ťažobnej činnosti a adekvátne tomu zvýšiť aj produktivitu práce. Kým napr. v roku 1948 mal mechanizovaný spôsob ťažby dreva podiel okolo 10 pere., dnes je to už 100 pere., približovanie dreva - ako najťažší úkon ťažobnej činnosti - bolo mechanizované na necelých 5 pere., dnes sa prezentuje vyše 80-percentným podielom. Nepokračujme v porovnávaniach. Všetky, či sa týkajú ekonomickej oblasti, alebo oblasti starostlivosti o pracujúcich, majú priaznivý pomer a dovoľujú tvrdiť. bohatstvo lesov rov, pozrime sa aspoň na „najhorúcejšie" i ostatným pracujúcim odvetvia vyvstali strany. že lesné hospodár­stvo sa v plnení línie výstavby so­cializmu, schvále­nej na IX. zjazde KSČ i výsledkami celého tridsaťroč­ného obdobia zara­ďujeme medzi ús­pešné odvetvia na­šej ekonomiky. Nazrime pri prí­ležitosti tohtoroč­ného Mesiaca le­sov do kuchyne práce dnešných lesných hospodá­­problémy, ktoré komunistom pri plnení úloh XV. zjazdu Olohy zjazdu vytýčené v Smernici pre hospodársky a sociálny rozvoj na roky 1976-80 stanovujú pracujúcim odvetvia zabezpečiť ďalší rast produkčnej schopnosti lesov, zvýšiť účinnosť pestebnej činnosti širším využívaním vhodných semien a priesad, melioráciou lesných pôd a skva­litnením starostlivosti o mladé porasty zvýšiť odolnosť lesov proti prírodným kalamitám, zabezpečovať sprístupnenie prestarnutých porastov. Ümerne produkčnej schopnosti lesov zvýšiť ťažbu dreva do roku 1980 o 6-7 pere. a dodávky úžitkového dreva o 9-10 pere. Pokračovať v racionalizácii celého výrobného procesu. V spolupráci s drevospra­cujúcim a celulózo-papierenským priemyslom zlepšiť komplexné využitie drevnej hmoty. Stále väčšiu pozornosť venovať aj všetkým mimoprodukč­­ným funkciám lesa, najmä ako nenahraditeľného regulátora vodného režimu i podnebia a ochrancu pôdy i životného prostredia. Oioha zvýšiť ťažbu dreva zo 4,66 mii. m3 v roku 1976 na 4,98 mil. m3 v roku 1980 a zvýšiť podiel úžitkových sortimentov o 9-10 pere. je a zostáva náročnou. O množstvo dreva, ktoré treba vyťažiť, sa lesní hospodári nebáli. Veď tridsaťročnou starostlivosťou o les prispeli k tomu, že súčasné zásoby zrelých rúbnych porastov na Slovensku predstavujú 96,7 mil m3 dreva, že ročné prírastky drevnej hmoty, ktoré sú limitu­júcim faktorom určenia výšky ťažby, sa svedomitým prístupom ľudí pri výchove lesných porastov i v pestebnej činnosti vôbec podstatne zvýšili. Zložitejšie bolo plniť úlohu zvýšenia podielu úžitkových sortimentov na úkor paliva. V nej tkvela pre odvetvie lesného hospodárstva prvoradá požiadavka XV. zjazdu KSČ - neustále zvyšovať efektívnosť výroby a kvalitu všetkej práce. Napriek tomu, že pracovníci z úseku ťažobnej činnosti mali po celé tri roky sťažené pracovné podmienky» lebo museli spracovať dovedna 4 mil. m3 kalamitného dreva, úlohy ťažby a dodávok dreva si v rozhodujúcich ukazovateľoch splnili. Ešte cennejšie je, že úlohu Smernice - do roku 1980 kvalitnejšou prácou pri ťažbe i mani­pulácii dreva zvýšiť podiel úžitkových sortimentov o 9-10 pere. splnili už vlani. Za tri roky nezostali nič dlžní ani plánu exportu dreva do socialistických i kapitalistických štátov. Naopak, značne ho prekročili. Neuspokojivé výsledky, hoci nie iba vlastnou vinou, lesní hospodári dosiahli v komplexnom využití drevnej hmoty. Podiel palivového dreva za tri roky 6. päťročnice znížili z 10,6 na 9,7 pere. Príčina spočíva predovšetkým v tom, že drevospracujúce podniky nemajú dostatočné kapacity na spracovanie menej atraktívnych druhov drevín - agátu a dubu - cerového, ktorých vlaňajšia produkcia bola 170 tisíc m3, no domáci odberatelia prebrali iba 30 tisíc m3. Niečo sa podarilo predať do zahraničia, no vyše 100 tisíc m3 sa preradilo do neefektívneho paliva. Ministerstvo priemyslu SSR to usvedčuje z malej pozornosti koncepcii, ktorú sa spolu s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR, s cieľom lepšie využiť drevnú hmotu, zaviazalo plniť a ktorú schválila vláda SSR. V riešení problému komplexného spracovania drevnej hmoty sa núkajú prístupy sovietskych lesníkov a drevárov. Stačí navštíviť drevokombináty vo Svaljave a v Terezve v Zakarpatskej oblasti USSR, kde pri výrobe nábytku zúžitkovávajú okrem buka aj menejhodnotné, ako zvykneme hovoriť, siahovicové dreviny. A spracujú ich skutočne kom­plexne, navnivoč nevyjde ani raždie, kôra a piliny. Rozhodujúce úlohy troch rokov päťročnice lesní hospodári splnili aj v pestebnej činnosti. Prispela k tomu plynulosť v obnove lesných po­rastov po ťažbe, zvýšenie produkcie a kvality sadbového materiálu, rozšírila sa základňa porastov na získavanie geneticky kvalitného se­mena, plnia sa aj úlohy vo výchove porastov prerezávkami c prebier­kami. Tri roky 6. päťročnice priniesli ďalší pokrok aj v oblasti sociálnej starostlivosti o pracujúcich. Lesní hospodári totiž vedia, že tu by sa aj malá nedbalosť pri plnení jej programu mohla, vzhľadom na ťažké pracovné podmienky, vypomstiť odchodom ďalších, najmä radových pracovníkov do iných odvetvi národného hospodárstvo. Medzi hlavné a trvalé úlohy tu patrí výstavba stabilizačných podnikových bytov, zlep­šenie podmienok v doprave ľud! na vzdialené lesné pracoviská, rozší­renie možností závodného stravovania, odstraňovanie sezónnosti práce lesných robotníčok a pod. Januárové a februárové členské schôdze ZO KSS i komplexné rozbory hospodárenia lesných závodov a podnikov ukázali, že dobré výsledky za vlaňajšok i za tri roky hospodárenia mohli byť ešte lepšie, keby sa bolo účinnejšie siahlo na rezervy vo využívaní mechanizmov, v príprave pracovísk, ktorá je základným predpokladom želateľnej koncentrácie výroby v ťažobnej činnosti, v znižovaní strát zo zalesňovania v pestebnej činnosti a pod. Proti všetkým týmto „horúcim" problémom i za znásobenie doterajšfch dobrých výsledkov sa postavili tohtoročné predsavzatia lesných hospo­dárov. Zakotvené sú vo výrobných plánoch a v socialistických záväzkoch členov 568 kolektívov, ktoré sú nositeľmi názvu brigáda socialistickej práce i ostatných súťažiacich. Všetky tieto predsavzatia sú svedectvom úsilia mať naše lesy stále krajšie, bohatšie, úsilia mať pri odovzdávaní štafety mladým pocit, že les, ktorý založili, bude vo svojich 80-tich rokoch lesom krásnych rovných a vysokých stromov. Budúca, i tie ďalšie ge­nerácie i-'h hudú iste veľmi potrebovať. Znásobiť PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJľ N, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 60. # ČÍSLO 78 A* 50 HALIEROV Z PRÍPRAV NA VÝMENU ČLENSKÝCH LEGITIMÁCIÍ KSČ Konkrétnymi úlohami k vyššej aktivite Účinný nástroj plnenia zjazdovej línie # Vo Vzduchotechnike pokročili v odstraňovaní manka vo výrobe tovaru • V košických Hutných stavbách dohre pracujú s kandidátmi Bratislava (Od nášho redaktora Jána Medveďa) — Ústredný vý­bor KSČ v uznesení o výmene členských legitimácií KSČ zdôraznil potrebu sústavne poverovať komunistov konkrétnymi úlohami a dô­sledne kontrolovať ich plnenie. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že ukladanie straníckych úloh po­máha zvyšovať osobné úsilie komunistov, akcieschopnosť základných organizácií a je účinným prostriedkom uskutočňovania zjazdovej lí­nie a uznesení ústredného výboru strany. —■ čím fe úloha špecifickejšia a čím viac zodpovedá mentalite a povaho­vým vlastnostiam jednotlivca, tým reálnejšie sú predpoklady jej splne­nia, — povedal Ing. Ján Švacho, pred­seda CZV KSS vo Vzduchotechnike v Novom Meste nad Váhom. na V príprave na výmenu legitimácií marcovej všeplenárnej schôdzi uložili formou uznesení konkrétne úlohy komunistom v hospodárskom vedení a v spoločenských organizá­ciách. Zaviazali ich v tomto polroku splniť 51 percent z celoročného plá­nu výroby tovaru a 52 percent úloh v exporte. Zanedbatelná nie je ani úloha pripraviť dostavbu základného závodu, ktorú by mali začať v júli t. r. Dnes už stranícke skupiny, kto­rých majú 23, a odborové úseky or­ganizujú záväzky ha úpravu a prí­pravu staveniska. * HLAVNÝ CIEĽ — PLNIŤ PLAN Najväčšie úlohy majú komunisti v prvej základnej organizácii strany, ktorí pôsobia medzi pracujúcimi vo výrobe. Predsedovi tejto organizácie a vedúcim prevádzkární uložili utvoriť politické, organizačné a materiálne podmienky na odstránenie januáro­vého manka vo výrobe tovaru. — Je to reálne, — povedal predseda orga­nizácie Jozef Vítek. — Do konca februára sme manko znížili na 744 tisíc korún. Je predpoklad, že štvrť­ročný plán aj prekročíme. Plán na apríl chceme splniť o dva dni skôr. Každý T.o 114 členov a kandidátov strany tejto organizácie má straníc­ku álohu, ktorá sleduje hlavný cieľ — splniť plán výroby vzduchotechnic­kých zariadení. Ďalšie zamerali na prehlbovanie vedúcej úlohy strany, aktivizáciu BSP a ostatných pracujú­cich. Mladým komunistom a kandi­dátom uložili pracovať v SZM, ROH, rozširovať stranícku tlač, ale aj úlo­hy v mieste bydliska. Plnenie úloh dva razy do roka kontrolujú v stra­níckych skupinách, vo výbore ZO KSS, o plnení informujú členskú schôdzu. Po splnení úloh ukladajú ďalšie. Pri nedávnom hodnotení člénov Na záver misie Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal v sobotu v Prahe veľvyslanca Islandskej republi­ky Á. Tryggvasona v súvislosti s ukon­čením jeho diplomatickej misie v ČSSR. Pri tej istej príležitosti prijal islandského veľvyslanca aj predseda FZ ČSSR A. Indra. V sobotu odcesto­val A. Tryggvason po ukončení svo­jej misie natrvalo z ČSSR. Pred od­letom sa s nim rozlúčil zástupca ve­dúceho diplomatického protokolu Fe­derálneho ministerstva zahraničných vecí J. Hroch. Nástupná návšteva Praha (ČSTK) — Člen Predsedníc­tva ÜV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR A. Indra prijal V sobotu novovymenovaného čs. veľ­vyslanca v Portugalsku J. Janíka v sú­vislosti s Jeho nástupom do funkcie. CZV KSS a jeho kontrolnej a revíz­nej komisie aj im uložili nové dlho­dobé úlohy. Zamerali ich na plnenie plánu v zostávajúcich rokoch päť­ročnice, prehlbovanie vedúcej úlohy strany, zlepšovanie kádrovej práce, skvalitňovanie členskej základne, stranícku výchovu a ekonomickú pro­pagandu. Viacerí členovia celozávod­­ného výboru majú konkrétne úlohy v ateistickej výchove v mieste byd­liska. DOBRÁ PRÁCA S KANDIDÁTMI V košických Hutných stavbách, v závode 02, využívajú na ukladanie straníckych úloh každoročne organi­zované besedy s členmi a kandidát­mi strany. Uskutočnili ich aj koncom uplynulého roka. Stali sa dobrým (Pokračovanie na 2. str.J Rokovali okresné konferencie Socialistického zväzu mládeže Zvýšiť kvalitu a účinnosť práce Bohatá činnosť od II. zjazdu SZM $ Hodnotné socialistic­ké záväzky 1,5 miliónovej organizácie mládeže Praha (Ze—ČSTK) — Zástupcovia vyše jedenapolmiliônovej organi­zácie Socialistického zväzu mládeže, zvolení na nedávnych výročných členských schôdzach základných organizácií SZM, sa zišli v sobotu a nedeľu na rokovaní viacerých okresných konferencií SZM Českej a Slovenskej socialistickej republiky. delegácie OV SZM pozdravil zasada­nie súdruh M. Dočkal. Ocenil dobré výsledky zväzáckej organizácie III. bratislavského obvodu, ktorými pri­spela k plneniu úloh II. zjazdu SZM a vyzdvihol najmä aktivitu celozávod­­nej organizácie SZM v Tesle, ktorá v celomestskej súťaži o putovnú štan­dardu komsomolcov z družobného Ky­jeva sa stala držiteľom tejto trofeje. Súdruh Dočkal zdôraznil, že v nastá: vajúcom období bude potrebné ešte náročnejšie pristupovať k plneniu úloh II. zjazdu SZM, cieľavedomejšie zvy­šovať kvalitu a účinnosť zväzáckej práce. Prehĺbenie dôvery mladých ľudí vo­či politike KSČ odzrkadlilo rokovanie okresnej konferencie SZM, ktorá bola v sobotu v Senici nad Myjavou. Vyše 230 účastníkov zastupujúcich 242 zá­kladných organizácií SZM v okrese (Pokračovanie na 2. sir.) Po... dvoch rokoch delegáti zhodnotili čiastkové úlohy, ktoré si na konferen­ciách v roku 1977 vytýčili na splnenie celkových záverov II. zjazdu SZM. Bo­hatú činnosť uplynulého obdobia vý­razne ovplyvnili výročia a udalosti, ktoré motivovali ideovo-výchovnú prá­cu v základných i okresných organi­záciách SZM, ako aj hnutie pracovnej aktivity a iniciatívy mládeže. Na sobotňajšom rokovaní zväzákov obvodnej organizácie Bratislava III sa zúčastnila delegácia ÚV SZM Vede­ná jeho predsedom M. Dočkalom. Delegáti zastupujúci vyše 18 500 členov SZM a vyše 6 tisíc pionierov a iskier zhodnotili uplynulé dvojroč­né obdobie, v ktorom sa chlapci a dievčatá aktívne zapojili do realizácie politiky KSČ, do uskutočňovania prog­ramu ekonomického a sociálneho roz­voja ČSSR v súčasnej etape rozvinu­tej socialistickej spoločnosti. V mene Strediskový agronóm v Beňadikovej V. Oberúc (vľavo) ukazuje vedúcemu rastlinnej výroby družstva Ing. Dušanovi Poliakovi (vpravo) že zemiaky na výsadbu výborne prezimovali. V strede traktorista Vladimír Kováčik. Snímka Pravda — Ivan Dubovský fl/SŕMf M. tHfJi 1 ® K dôležitým častiam generálnej opravy vysokej pece č. 2 vo VSZ patrí včasné dokončenie montáže ohrievačov vzduchu. V súčasnom období sa pra­­čuje na výmurovke prvého zo štyroch ohrievačov, na montáži plášťa druhého ohrievača a pracujúci z Hutných montáží Ostrava začali montáž panciera sa­motnej vysokej pece. Pred dokončením je kupola ohrievačov, ktorú montujú Vítkovice. Na snímke zľava skupinár Rudolf Tomšák, skupinár Miroslav Su* dimák a majster Michal Gali (všetci z Hutných montáží Ostrava) nad plánmi na montáže, v pozadí ohrievač a vysoká pec. Ako hospodária s energiou v CHZJD Bratislava Ssporv z odpadového tepla Prínosy z racionalizačných opatrení • Klimatizáciu v pradiarni „obsluhuje” odpado­vá voda • Polovodiče šetria elektrinu pri výrobe polypropylénovej striže Bratislava (Od nášho redaktora Dušana Stančeka) — „Účinnej­šie hospodáriť a zhodnocovať všetky druhy paliv a energie“ — hovo­rí sa v jednej zo základných úloh smernice, schválenej XV. zjazdom KSČ. Z úlohy vyplýva, že dôslednou racionalizáciou, uplatňovaním vědeckotechnického rozvoja, využívaním druhotných zdrojov energie a ďalšími opatreniami máme ročne zabezpečiť úsporu 2—2,5 pere. palív a energie. Technologický proces výroby v Che­mických závodoch J. Dimitrova v Bra­tislave je náročný na spotrebu ener­gie. (vfedzi energeticky najnáročnej­šie patri výroba viskózového hodvá­bu, ktorá si vyžaduje klimatizovaná priestory. Stála teplota a vlhkosť vzduchu podstatne Ovplyvňuje kvali­tu výrobkov. „Náš podnik teplo „na­kupuje“ v teplárni Bratislava II. Me­dzí menovité racionalizačné opatre­nia, to sú tie, ktoré zabezpečujú úsporu najmenej 500 ton merného paliva ročne, sme v podniku zaradili úspory energie určenej na zohrieva­nie klimatizácie. Ak sme chceli problém vyriešiť, museli sme nadvia­zať úzke kontakty s energetikmi v teplárni,“ hovorí Rudolf Šoltés, sa­mostatný technológ racionalizácie v CHZJD Bratislava. Spolupráca splnila svoje poslanie. Voda z chladiacich veží v teplárni odchádzala približne 27-stupňová priamo do odpadových kanálov. Že to boli obrovské straty, to nikoho dlho nesužovalo. Dnes sa odpadovou vodou predhrieva voda v klimatizácii. Len toto jediné opatrenie, rozumne zhodnocujúce získanú energiu, malo podľa plánu usporiť podniku ročne 1045 ton merného paliva. Skutočnosť však předčí očakávanie o celých 500 ton merného paliva. Aj ďalšie racionalizačné opatre­nia, ktoré vznikli zásluhou príklad­nej spolupráce týchto dvoch podni­kov, šetria energiou, potrebnou na vykurovanie klimatizácie. Chemické závody odoberajú z teplárne každú hodinu 60 ton pary. Z nej sa pri­bližne 45 pere. vracia do teplárne vo forme kondenzátu. Teplota tohto kondenzátu je asi 67 stupňov Celzia. Aj tento zdroj tepla sa rozhodli vy­užiť. V bazéne pod starou chladiacou' vežou vznikol akýsi veľký výmenník. Kondenzát zohrieva vodu vyhrievajú­cu klimatizáciu. Obdobne úspešne zavŕšili využitie odpadového konden­zátu z vykurovania mazutového hos­podárstva v teplárni. Tento zdroj sa nijak inak už nedá využiť, pretože obsahuje mastnotu. Na vyhrievanie klimatizácie však vyhovuje. „Spolupráca medzi nami a energe­tikmi z teplárne trvá tri roky. Počas tohto obdobia sme pre podnik uspo­rili už 3400 ton merného paliva,“ zdôrazňuje R. Soltés. Racionalizačné opatrenia prijaté na tento rok sú zacielené na ďalšie vy­užívanie odpadového tepla z konden (Pokračovanie na 2. sir.) Hosť na výstavách Bratislava (ČSTK) — Člen Pred­sedníctva ÜV KSČ, predseda vlády SSR P. Colotka v sobotu zavítal na výstavu diela národného umelca J. Kollára usporiadanú pri príležitosti 80. národenin maliara — jedného zo zakladateľov slovenského moderného výtvarného prejavu. Súdruh Colotka sa oboznámil s dielom autora, ktoré je už pol storočia významným príno­som slovenskej výtvarnej kultúry. Predseda vlády SSR zavítal aj do siene ZSVU v Bratislave, kde pod heslom Krajina z domova a ciest vy­stavujú svoju tvorbu z posledných rokov zaslúžilý umelec J. Šturdík — predstaviteľ súčasnej modernej rea­listickej maľby, autor mnohých akva­relov, malieb, pastelov a knižných ilustrácií. Sústrastný telegram Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák poslal sústrastný te­legram úradujúcemu kráľovi Malaj­zie sultánovi Ahmadovi Shahnvi k úmrtiu sultána Yahyu Petru, kráľa Malajzie. V Bagdade prijali sankcie proti egyptskému režimu ílMierotvorná" v izolácii Bagdad (ČSTK) — Na bagdadskej konferencii ministrov zahranič­ných vecí a financií 19 arabských krajín sa dohodli prijať politické a ekonomické sankcie proti egyptskému režimu, ktorý uzavrel separátnu „mierovú“ zmluvu s Izraelom. Účastníci konferencie sa rozhodli od­volať okamžite veľvyslancov svojich krajín z Káhiry a odporučili prerušiť počas mesiaca diplomatické styky s Egyptom. Oznámila to iracká tlačo­vá agentúra INA. Na základe dokumentov, ktoré sa schválili na sobotňajšom zasadaní konferencie, sa o. i. rozhodlo pre­niesť sídlo Ligy arabských štátov z Káhiry do Tunisu, „zmraziť“ účasť Egypta v hospodárskej rade Ligy arabských štátov a v arabskom spo­ločnom trhu a takisto zastaviť finanč­nú a hospodársku pomoc Sadatovmu režimu, vrátane dodávok ropy. Tak­isto sa rozhodlo vybrať vklady arab­ských krajín z egyptských bánk. Predseda Výkonného výboru Orga­­f Pokračovanie na 4. str.) Náš redaktor medzi družstevníkmi v Liptovskom Ondřeji K‘ reď v sobotu ráno krá­čal Ján Blcháč, no­siteľ Radu práce a predseda JRD Prvý máj v Liptovskom Ondřeji, k ad­ministratívnej budove, ne­bolo mu veľmi do smiechu. Z oblohy sa sypali veľké snehové vločky ako upro­stred zimy. Počasie veru nesúce pre poľnohospodá­rov, tobôž na začiatku jari, keď každý premeškaný deň značí nemalú stratu. Možnože aj preto potom na chodbe hlasno zavolal na V. Forgääa menovca, známeho meteorológa: „Vlado, akéže si nám to počasie naplánoval? Veď len počkaj, čo ti ostatní povedia..." „A či môžem za to, že viem predpovedal iba tak­to: Na horách čisto, v doli­nách hmlisto, zajtra tak­isto a v noci tma ...“ ohra­dil sa úsmevne Vlado For­góé a naraz všetkých, čo sa práve chystali zasadnúť na poradu predstavenstva, pochytil smiech a z tvárí sa. pomaly začal strácať . smútok zo zasneženého dňa. Inžinier Poliak, vedúci závodu rastlinnei výroby, ohlásil. íe do práce nastú­pilo vyše dvesto ľudí, me­dzi ktorými prišli pomôcť aj technicko-hospodárski pracovníci. Pôvodne mali ísť zberať kamene a vyhno­­jovat lúky a pasienky, kto­rých družstvo má bezmála štyritisíc hektárov. JRD je aj jedným z organizátorov, vyhlašovat eľov šesťdesiat­kárskeho hnutia, no ľudia ani stroje sa do stráni ne­dostali. Ale aj tak na hos­podárskych dvoroch v Po­­rúbke, Beňadikovej, v Jam­­niku, Liptovskom Ondřeji a Jakubovanoch bolo oveľa rušnejšie ako po ostatné soboty. V Jamníku skupina J. Jozefčeka vyrábala tva rované krmivá, v Jakubova noch iná skupina pod vede ním A. Fiačana zbierala že lezný šrot... Ale to by sme museli vyratúvať ve ľa skupín a veľ-a mien, pretože okrem spomína ných prác ondreiovskí družstevníci budovali prí-stupovú cestu v Kráľovej Lehote, murárčili na stavbe ošipárne v Stošiciach a tre­ba povedať, že aj upratova­li a čistili dielne, priestran­stvá na dvoroch. A potom, keď prestalo snežiť, okopá­vali pred budovami okras­né hriadky. Nemenej živo bolo sklade zemiakov v Beňa­v dikovej, kde zhovorčivé žienky A. Krišková, M. Rač­ková, A. Kováčiková a M. Marková pripravovali ze­miakové sadivo. „Tak, tak,“ vyznali sa, ,,preberáme, naberáme, pre­hadzujeme, aby sadivo ne­bolo pukové. Aby sme aj tento rok mali na celej 265-hektárovej ploche dob­rú úrodu zdravých a chut­ných zemiakov. My robotu nevieme odflinkať. Nám by to ani svedomie nedovoli­lo A viete, čo patrí k dob­rej, svedomitej robote? No predsa pesnička. S nôtkou sa aj ruky lepšie pohybu­jú. A hneď vzápätí, len čo dopovedali, spustili: „A keď som aj pri ze­­miačkoch robila a keď som ja vňať v košíku nosila .. Namojdušu, najradšej by som im bol zatlieskal. A to nielen za pesničku, vyspie­vanú čistými tenučkými hlasmi, ale aj za zohratý rytmus práce ich rúk. Keď sa blížilo k polud­niu, dozvedeli sme sa, že z dvorov zozbierali, naloži­li a odviezli vyše tridsať ton železného šrotu. Na po­lia sa síce ani popoludní nedalo ísť, ale ondrejovskí družstevníci vykonali zá­služnú a dobrú prácu na dvoroch. Len čo sa, trochu vyčasí, stroje a ľudia sú v pohoto­vosti ä pripravení hocikedy vyraziť do polí. Súdruh J. Blcháč hovorí, že využijú každú chvíľku slnečného času, veď okrem ostatných jarných prác ich čaká ešte nemalá úloha — sejba jarín na 750-hektárovej ploche. Zameškané dni musia stoj čo stoj nahradiť zvýšeným úsilím a iniciatívou. A oni to už neraz dokázali. DOMINIK MATUŠINSKÝ Sneh sa sypal ako z X

Next