Pravda, jún 1980 (LXI/128-152)

1980-06-02 / No. 128

K POHODLNÍ STRÁCAJÚ PERSPEKTÍVU ľúčovú úlohu vedecko-technického rozvoja pri budovaní rozvinula) socialistickej spoločnosti podrobne rozpracovalo májové zasadnu­tie ŰV KSČ roku 1974 a znova ju zdôraznil XV. zjazd KSČ. Je to úloha hlavného intenzívneho činiteľa rozvoja národného hospodárstva, zvyšovania jeho efektívnosti a kvality všetkej práce. Ako odznelo z tri­búny 14. zasadnutia OV KSČ, pôjde o maximálne využitie radovo vyšších intenzifikačných faktorov, o organické spojenie vymožeností vedecko­­technickej revolúcie s prednosťami ekonomickej integrácie a o mobili­záciu tvorivých síl pracujúceho ľudu no masovom základe. Súdruh štrougal na aktíve o zdokonalení sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva ČSSR nie náhodou povedal, že ak máme do­siahnuť rozhodujúci obrat v efektívnosti, musíme v optimálnej miere uplatňovať vo výrobe vedecko-technický pokrok. Naše, ale aj svetové hospodárstvo sa rozvíja v podmienkach obmedzených zdrojov palív, ener­gie, surovín, kovov a ďalších materiálov. Tieto podmienky sú vplyvom ustavičného rastu cien na svetových trhoch čoraz náročnejšie a kompli­kovanejšie. Nároky na kvalitu, spoľahlivosť a technickú pokrokovost vý­robkov sa prudko zvyšujú, preto v silnej zahraničnej konkurencii lepšie predáva ten, kto ponúka produkciu na vrcholkovej úrovni. V ekonomike osemdesiatych rokov bude prosperovať len ten, kto vlastní veľké i du­chovné bohatstvo, kto dôverne pozná nové technické a technologické rie­šenia, dokáže ich využiť v praxi a tak popoháňa úroveň výroby dlhými a rýchlejšími krokmi dopredu. Dennodenne sa presviedčame, ako vedecko-technický pokrok významne zasahuje do ekonomiky a ovplyvňuje rast i efektívnosť spoločenského produktu. V etape výstavby socialistickej spoločnosti s prihliadnutím na štruktúru, potreby a tradície nášho národného hospodárstva sme doká­zali vybudovať silnú materiálnotechnickú základňu, ktorá v súčasnosti produkuje okolo 15 percent svetového sortimentu výroby, hoci náš po­diel na svetovej výrobe tvorí iba 1,4 pere. a v počte obyvateľstva 0,4 pere. Výrazné úspechy sme dosiahli najmä v strojárstve, vyvinuli sme niektoré nové výrobky s progresívnymi technickými parametrami, zmechanizovali sme stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Ale na väčšiu časť našej pro­dukcie ešte stále nemôžeme pripnúť visačku čo len európskej úrovne. Vynálezy, zlepšovacie návrhy, dokonca aj hotové realizačné výstupy ne­raz zostávajú iba na papieri a keď sa konečne dostanú kľukatou a zlo­žitou cestou do praxe, sú často zastarané, v zahraničí prekonané. Ino­kedy chceme stoj čo stoj dokázať, akí sme „svetoví", a preto krvopotne skúmame problémy, ktoré kdesi inde už dávno vyriešili. V porovnaní s naj­vyspelejšími štátmi dosahujeme ne­úmerne vysokú energetickú a su­rovinovú nároč­nosť, kilogramové ceny našich stro­járskych výrobkov sú prevažne nízke, preto neraz na tr­hu zákazníkovi skôr ponúkame a predávame tony že­leza ako um a šikovnosť ľudí. Napríklad z previerky, ktorú uskutočnil Výbor ľudovej kontroly ČSSR vyplynulo, že predaj väčšiny našich vý­robkov sa robí za podmienok, ktoré vedú k zhoršeniu efektívnosti ex­portu. Ukazujú to predovšetkým dosahované ceny pri vývoze, ktoré sú v priemere o 50 percent nižšie ako tie, za ktoré predávajú Iné priemy­selne vyspelé štáty. Pri jednom z nových typov výrobkov škody v Plzni pri hmotnosti 123 400 kg vychádza cena za kilogram asi o 9 pere. nižšia ako pri porovnateľnom type napr. talianskeho výrobcu, o 46 pere. nižšia oproti napr. americkému a dokonca o 66 pere. nižšia ako napr. oproti západonemeckému výrobku. Náš spracovateľský priemysel je odkázaný prevažne na dovez drahých surovín a materiálov, ktoré musíme vykompenzovať exportom hotových výrobkov. Výsledky uplynulých štyroch rokov signalizujú, že sme síce celkový vývoz zvýšili ó 64 percent, ale ním sme nestačili pokryť ani do­voz základných surovín a materiálov. Riešenie je len jedno - vyrábať kvalitnejšiu produkciu na vysokej technicko-ekonomickej úrovní a zákaz­níkovi zabezpečiť aj spoľahlivý a pohotový servis. Nie je toho málo, čo v zahraničí preslávilo našich konštruktérov a robotníkov. Niektoré tex­tilné stroje, stroje na spracovanie kože I strojárske výrobky sú vo svete žiadané, ale musia mať ustavične punc vysokého technického pokroku a vysokých inovačných temp. Nemôžeme si už dovoliť „zabúdať" na také dôležité výrobné odbory, ako je elektronika, automatizácia, robotizácia, chemizácia a iné. Veď práve od nich závisí vysoká technická úroveň i ďalších odvetví národného hospodárstva. Napríklad dôsledným využi­tím a uplatnením elektroniky môžeme ročne ušetriť 10 až 15 percent elektrickej energie, priemyselné roboty zase zvyšujú koeficient smennosti až o 0,6 a podobne. Môžeme so súčasným vedecko-technickým potenciálom uspokojiť po­treby našej ekonomiky i prosperovať na zahraničných trhoch? Odpoveď je jednoznačná - môžeme, pokiaľ spojíme sily s výskumno-výrobným po­tenciálom najmä Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín. Bu­deme sa musieť mocnejšie oprieť o ekonomickú základňu členských štá­tov RVHP, ktorá nám zabezpečuje suroviny, palivá a energiu pre spra­covateľský priemysel, výraznejšie prehlbiť špecializáciu a kooperáciu vo všetkých oblastiach národného hospodárstva. Pôjde nám o to, aby sme zmysel a cieľ nevideli v počte podpísaných dohôd a zmlúv, ale v počte vrcholkových, v kooperácii o špecializácii vyrobených výrobkov. Podľa prieskumov Výskumného ústavu strojárskej technológie a ekonomiky v Prahe existuje v 181 strojárskych odboroch väzba na predmet medzi­národnej špecializácie a kooperácie výroby len v 10 odboroch, a to je málo. K upevneniu stability nášho národného hospodárstva by mal významne prispieť i t. r. podpísaný Dlhodobý program rozvoja špecializá­cie a kooperácie výroby medzí ČSSR a ZSSR. Sila a účinnosť medzinárodnej spolupráce a deľby práce sa pozitívne prejaví iba vtedy, ak pozdvihneme úroveň vlastnej výroby, predovšetkým vo vybraných odboroch. Zvýšenú pozornosť musíme venovať vedecko­výskumnej základni, pretože zatiaľ výsledky jej práce nezodpovedajú vy­naloženým prostriedkom a požiadavkám. Keď chceme zvýšiť efektívnosť výskumu, musíme koncentrovať sily na strategické, nosné problémy, vý­roby, pričom nezabúdať uplatňovať najnovšie svetové vedecké poznatky. Dlžníkom spoločnosti sú aj samotní výrobcovia, ktorí prevažne nepružne preberajú a aplikujú najmodernejšie výsledky vedy a techniky. Nové rie­šenia, inovácie vyšších radov kladú vyššie nároky aj na riadiacich pra­covníkov a na celé pracovné kolektívy. Musí sa efektívnejšie aj myslieť, aj robiť, aj meniť organizáciu výroby, výskumu, práce - o niekedy aj zdravo riskovať. A pred týmito problémami podaktorí vedúci pracovníci kapitulujú, volia jednoduchšie, ien čiastkové, nepodstatné zmeny. Keby to tak nebolo, za štyri roky 6. päťročnice by našlo v SSR v plánovaných termínoch uplatnenie 70 už hotových realizačných výstupov a na prírast­ku výroby by nevznikla strata vyše 600 miliónov korún. Na zvládnutie pokroku osemdesiatych rokov máme pripravený účinný nástroj v podobe zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Rozhodujúcu úlohu v celom procese zohrá štátny plán roz­voja vedy a techniky ako nástroj uplatňovania vedecko-technického po­kroku, zabezpečovania kvality výroby, znižovania energetickej a materiá­lovej náročnosti, účinnejšieho využívania pracovných síl a základných fondov. Jedným zo záväzných ukazovateľov bude aj podiel výrobkov na prvom stupni akosti a podiel technicky pokrokových výrobkov na cel­kovom objeme produkcie. Pri urýchľovaní cyklu výskum - vývoj - výroba - využitie zohrajú dôležitú úlohu komplexné programy a štátne cieľové programy, ktoré sú oproti minulosti lepšie vnútorne previazané o sú v nich zladené ekonomické, vedecko-technické, sociálne, medzinárodné a iné väzby. Podľa Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva po roku 1980 sa budú výraznejšie di­ferencovať a odmeňovať tí, čo pohotovo realizujú a uplatňujú novú a po­krokovú techniku, a znevýhodňovat zase tí, čo pracujú neefektívne, po starom a produkujú menej akostné výrobky. Nech bude zdokonalená sústava riadenia akokoľvek komplexná, o jej fungovaní a účinnosti vždy budú v praxi rozhodovať ľudia. Je teda úlo­hou predovšetkým komunistov, najmä vedúcich hospodárskych pracov­níkov, aby prehĺbili masovopolitickú a ideovo-výchovnú prácu, aby kva­lifikovane a presvedčivo dokázali objasniť základné zámery, ktoré nové opatrenia sledujú. Dnes už nestačí posudzovať, či sa plány technického rozvoja plnia, ale hodnotiť, do akej miery riešia hlavné úlohy nielen z hľadisko potrieb súčasnosti, ale najmä budúcnosti. Nestačí len poznať tendencie vývoja, ale predovšetkým zmeny v tendenciách. Komunisti so musia postaviť na čelo úsilia o zdolanie prekážok, ktoré hatia pokrok, prekonávať rutinu a šabiónoviíosť, nepripustiť zotrvávanie pri neefektív­nych, hoci zabehnutých výrobách. Vedieť sa kriticky, bez sebauspokojo­­vania pozrieť na kvalitu a technickú úroveň výroby znamená mať odvahu porovnávať ju s vrcholkovými svetovými parametrami a hľadať cesty, ako takúto úroveň dosiahnuť bez neúmerných požiadaviek na celospoločenské zdroje. Tam, kde tieto základné otázky nepochopia, budú - možno - nejaký čas žiť ešte bez závažnejších problémov - ale strácajú perspektí­vu a budú skôr či neskôr stagnovať. Preto už dnes si treba, v plngm rozsahu uvedomiť vážnosť súvislostí o včasnou prípravou f riešením jest­vujúcich problémov vyhnúť sa v budúcnosti možným konfliktom, ktoré by nikomu neprospeli. Nad komárňanským prístavom svitá na lepšie časy ŽERIAVY BRZDIA ROZVOJ VODNE) DOPRAVY Pre zastaranú prekladaciu techniku stoja lode i vagóny • Po prvých povzbudzujúcich injekciách čakajú na ďalšie # Nová nákladná stanica na obzore # Lepšie využívanie základných prostriedkov v turnusovej prevádzke Komárno (Od nášho redaktora Františka Buduj — Pohľad na Ko­márno z Dunaja znamená pre suchozemca nevšednú panorámu. O „bit­vy“ tri kilometre dlhého prístavného móla sú priviazané desiatky na­šich i zahraničných člnov, medzi ktorými sa obratne pohybujú remor­­kéry. Mohutné žeriavy vyberajú z útrob lodí drapákmi rudn, štrk, ku­sový tovar, aby nimi naplnili rad železničných vagónov, neprestajne sa pohybujúcich po nábreží. Pravda, za týmto, laika priam fascinujú­cim pohľadom, sa skrýva veľa problémov a ťažkostí, ktorých koreňa siahajú až do predchádzajúcich desaťročí a majú svoj pôvod v nedo­statočnom docenení významu a poslania vodnej dopravy v českosloven­skej ekonomike. A STAROSTI S CHOROU TECHNIKOU Komárňanský prístav Československej plavby dunajskej je najväčším rieč­nym prekladiskom v ČSSR. Ročne tu naložia štyri milióny ton sypkého a kusového nákladu a pol druha milió­na ton tzv. nepriameho nákladu, teda z vagónov alebo člnov na sklád­ky. Pri komárňanskom móle kotvia nielen riečne, ale aj riečno-morské lode, privážajúce náklad z prístavov Blízkeho východu, no výhľadovo sa ráta, že tu budú mať konečnú stanicu aj plavidlá z delty Mekongu. V. čase, keď železničná a cestná doprava je čoraz viac preťažená, na vodu sa bude presúvať vždy väčší diel prepravy. Preto dale) vzrastie aj vý­znam komárňanského prístavu. V po­slednom desaťročí sa však, na rozdiel od vývoja vo svete, jeho výkony a kapacita nezvýšili. Tým sa stal limi­tujúcim činiteľom, ba v niektorých prípadoch aj brzdou rozvoja česko­slovenskej vodnej dopravy. Prvotnou príčinou tejto nelichotivej situácie je nedostatočná a zastaraná prekladová technika. Takmer polovica prístav­ných žeriavov je už na hranici život­nosti a dá sa využívať len v obme­dzenom rozsahu. Napríklad prvý z dvoch sedemapoltonových žeriavov sa vlani zrútil, další je v havárljnom stave. Nie div, ved každý z nich v trojsmennej prevádzke z člnov na breh preložil 800 tisíc ton štrku. Si­tuáciu ešte viac komplikuje to, že v Československu nevyrába prístavné žeriavy nijaký podnik. Preto sa ne­zriedka stáva, že prekladová technika nestačí a raz člny, inokedy železničné vozne musia na naloženie alebo vylo­ženie dlhšie čakať. (Pokračovanie na 2. str.) K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) — Prezident Česko­slovenskej socialistickej republiky G. Husák poslal prezidentovi Tunis­kej republiky H. Bnrgibnvi blahopraj­ný telegram' pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti predseda vlády ČSSR L. Štrougal poslal blaho­prajný telegram predsedovi vlády Tuniskej republiky M. Mzalimu. Aj minister zahraničných vecí B. Chňoupek blahoželal ministrovi za­hraničných vecí Tuniskej republiky H. Balchndžovi. v Ö O Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Talianskej republiky A. Pertinimu pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Záver návštevy sovietskej delegácie Praha (ČSTK) — Z Prahy do vlasti v sobotu odletela sovietska delegácia, vedená podpredsedom Rady ministrov ZSSR V. Novikovom, ktorá bola u nás na niekoľkodňovej návšteve. Jej člen­mi boli ďalej prvý námestník pred­sedu Štátneho výboru ZSSR pre hos­podárske styky so zahraničím V. Mo­rozov, prvý námestník ministra stred ného strojárstva ZSSR N. Semionov, prvý námestník ministra energetické­ho strojárstva ZSSR V. Veličkó, ná­mestník ministra energetiky a elek­trifikácie ZSSR N. Lopatin a ďalší či­nitelia. Na ruzynskom letisku sa s de. legáciou rozlúčil podpredseda vlády ČSSR j. Šimon a ďalší členovia fede­rálnej vlády. Prítomný hol aj veľvy­slanec ZSSR v ČSSR A. Botvin. L. Zamiatin n aktuálnych otázkach medzinárodného života ' NA ZAKLADE MEMO SPÜLM Moskva (ČSTK) — Dôležitosť riešení prijatých na nedávnom za­sadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy vo Varšave zdôraznil t. Zamiatin, vedúci oddelenia pre informácie ÜV KSSZ, v sobotňajšej televíznej besede „Štúdio 9“ o ak­tuálnych otázkach medzinárodného života. Stálym vedúcim tejto bese­dy je politický komentátor sovietskeho rozhlasu a televízie Valentin Zorin. Na otázku vedúceho besedy na prak­tické opatrenia predložené tomuto za­sadaniu zdôraznil L. Zamiatin najmä návrh zvolať v najbližšom čaše kon­ferenciu na úrovni Šéfov štátov á vlád na posúdenie dnešnej zložitej situácie vo svete. Dôvera medzi štátmi Je Otrasená, treba ju upevniť, povedal o, 1. L. Zamiatin. Aktivizácla rokovaní musí utvoriť pevný základ pre pokračovanie v uvolňovaní, pre pokračovanie proce­su, na ktorý početné štáty vynaklada­li a vynakladajú svoje úsilie, aby bol reálnou pôdou pre medzištátne vzťa­­hy. Pokíať Ide o vzťahy medzi Soviet­­skym zväzom a Spojenými štátmi, So­vietsky zväz, ako už niekoľkokrát vy­hlásil, je ochotný udržiavať vzťahy so . Spojenými Štátmi na základe miero­vého spolužitia. Budovanie týchto vzťahov je však dvojsmerná ulica. Ne­možno hovoriť iba o Sovietskom zvä­ze, je nevyhnutné hovoriť o politike amerického prezidenta Cartera, ktorá je teraz nebezpečná, je nevypočítateľ­ná, je krivolaká, L. Zamiatin zdôraznil užitočnosť nedávnej schôdzky Leonida Brežneva s francúzskym prezidentom. Pozna­menal, že je celá skupina otázok, ku ktorým ZSSR a Francúzsko majú spo­ločné stanoviská, sú však tiež otáz­ky, ktoré ZSSR a Francúzsko rozde- Iujú. Avšak dialóg medzi ZSSR a Líbyjský predstaviteľ odcestoval do MĽR Praha (ČSTK) — Člnu revolučného vedenia a hlavný veliteľ ozbrojených síl Líbyjskej arabskej Indovej socia­listickej džamáhiríje brigadír Abú Bakr Júnis Džabir so sprievodom ukonči) v sobotu návštevu ČSSR a od­letel do Maďarska. Na ruzynskom le­tisku sa s líbyjským hosťom rozlúčil minister národnej obrany ČSSR ar­mádny generál M. Dzúr, generalita ČSSR a ďalší čs. predstavitelia. Prí­tomný bol aj veľvyslanec MER v ČSSR B. Kovács, Francúzskom bol vždy silou, ktorá dávala možnosť rozviazať niektoré uzly, dávala možnosť riešiť niektoré problémy. Nesmie sa zabudnúť, že to­to stretnútlé bolo symbolické, preto­že pri prameňoch uvoľňovania napä­tia stáli vedúci predstavitelia Soviet­skeho zväzu a Francúzska. Veľký priestor venovali autori be­sedy Afganistanu. L. Zamiatin odmie­tol tvrdenie, že Afganistan vyvolal napätie v medzinárodných vzťahoch. Afganistan nemohol vyvolať napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi, NATO a Sovietskym zväzom. Bolo to vinou krajín, ktoré Spojené štáty chceli využiť na vpád na územie Af­­(Pokračovanie na 4. str.)' l Takmer tridsat rokov pracuje Eva Novotná (na snímke) ako Sitka v ZDA Partizánske. Pri svojej práci ako viaceré spolupracovníčky uplatňuje aj nie­ktoré prvky ščekinškého hnutia, napríklad ovláda všetky úkony v šijacej diel­ní a kedykoľvek môže zastúpiť chýbajúcu pracovníčku. Výkonovú normu pint na 132 percent, pričom sa zameriava hlavne na kvalitu. Je zapojená do sara­tovského hnutia a súfaít o získanie práva samokontroly. Rada pomôže aj mla­dým členkám. BSP, sama jé nositeľkou bronzového odznaku. Snímka Pravda — Mária Žilková Rozvíja sa medzinárodná kozmická deľba práce Spolupráca znásobuje sily Od nášho stáleho moskovského redaktora R. NITTMANNÄ Charakteristickou črtou kozmických výskumov, rozličných technolo­gických experimentov, zdravotní ckn-biologických pokusov a vizuál­nych pozorovaní medzinárodných osádok na palube WňtSlňebn koirt­­piexn je ich nadväznosť ha pôvodné riešenia, no zároveň aj sústavné obohacovanie a rozvíjanie základných tém a myšlienok. Táto hlavná tendencia zamerania vý­skumov a experimentov sa odzrkadli­la aj v programe práce a činnosti so­­vietsko-maďarskej osádky, a práve preto som na piatkovej tlačovej kon­ferencii s internacionálnym kolektí­vom orbitálneho laboratória položil priekopníkovi technologických expe­rimentov V. Kubasovovi otázku o tom, v čom je kontinuita rozličných poku­sov, robených kozmonautmi socialis­tických krajín na palube stanice Sa­rut 8. „Táto nadväznosť spočíva v tom,“ odpovedal V. Kubasov, „že teraz ro­bíme nielen sovietsko-maďarské ex­perimenty, ale aj tie, čo začali me­dzinárodné osádky pred nami. Je to napríklad československý experiment Kyslík, experiment NDR, Audio, pol­ský experiment Anketa a bulharský experiment Spektrum.. Každá , medzi­národná osádka, ktorá navštívila sta­nicu, zanechala na jej palube prístro. je, s ktorými pracovala. Ti, čo sem pri­­lietavajú neskoršie, pokračujú vô vý­skumoch pofhocou týchto prístrojov.“ Takto aj teraz kozmonauti V. Kuba­sov a B. Farkas opakovali českoslo­venský experiment, ktorého cielpm je pomocou veľmi tenkých- ihiel, picha­ných do pokožky, zisťovať a merať na prístroji Oximeter napätie kyslík» v tkanive človeka. — Topografia, rozdelenie a napätie kyslíka v tkanive, bola zatiaľ preštu­dovaná menej, ako sám prechod kys­líka do organizmu cez pfúcä, srdce a krvný obeh, — vysvetľoval nám pri návšteve centra kozmických letov zá­stupca vedúceho riadiaceho strediska pre lekárske zabezpečenie letov dr. A. D. Jegorov. — Podľa teoretických predpokladov sa napätie kyslíka v tkanive za podmienok bezváhového stavu malo meniť, a to predovšetkým vplyvoťn zmien krvného obehu. Vý« sledky niekoľkých meraní, ktoré uro­bili kozmické osádky, ukázali,-Že na­pätie kyslíka v tkanive sa pri-začiat­ku pobytu človeka v bezváhóvom sta­ve znižuje, potom sa vyrovnáva, no naďalej Zostáva nižšie. Výskum toh­to procesu je dôležitý z hľadiska štú­dia krvného obehu, lepšieho pocho­penia mechanizmu jeho zmien a vý? skurmi tzv. mikrocirkulácie. krvi na úrovni jednotlivých častí tela, aby tak bolo možné nielen prognózôvaf tieto zmeny srdcovo-ciévnej sústavy, ale aj Cieľavedome robiť prevenciu a voliť patričné prevenčné prostriedky. Vý­sledky tohto experimentu nám umož­ňujú na jednej Stráne lepšie pochopiť mechanizmus tých Zmien, ktoré sú spojené S prispôsobóvaním sa orga­nizmu bezváhovému stavu, no na dru­hej strane nám ide nielen o jeho pri­spôsobenie sa, ale potom aj o plynulý návrat k obyčajným podmienkam zem­skej gravitácie. Aby bolo možné uro­biť vedecké závery, treba takýto ex­periment mnohokrát opakovať. Preto je na programe práce a činností kaž­dej osádky v kozme. B. Farkas takisto potvrdzoval uži­točné skúsenosti predchádzajúcich osádok. Neraz sa podrobne rozprá­vaj s tými, ktorí už boli v kozme, vi­­(Pokračovanie na 4. str.) VPLYV VÝSKUMNÉHO ŰSTAVU HUTNÍCKEJ KERAMIKY NA EFEKTÍVNOSŤ A KVALITU Nojpotrebneiší je kontokt s výrobou Namiesto dovozu využitie odpadu z domácich surovin • Zvýšenie životnosti výmuro­viek kyslíkových konvertorov u päťdesiat percent • Úspora 120 tisic ten koksu rom Bratislava (Od nášho redaktora Josefa Kršku j — Výskumný ús­tav hutníckej keramiky v Bratislava je odborovým ústavom výrobno­­hospodárskej jednotky Rudné bane a magnezitové závody. Človek, ktorý problematika hutníctva bližšie nepozná, si môže položiť otázku, na čo ja potrebné, aby sme mali ústav na výskum žiaruvzdorných ma­teriálov, potrebných najmä pre hutnícku výrobu. Otázka sa na prvý pohľad zdá byť našej republiky. No podme na otázku celkom logická, veď predsa tavenie a spracúvanie železa má u ž u nás dlhú tradíciu — hutnícke závody, kto­ré založili pred 130—140 rokmi. Že­lezo sa tavilo, spracúvalo a zaobišlo sa to bez výskumu, z akého materiálu budovať na to pece. Áno, stačilo to vtedy, ale nestačí už dnes, keď pod­statne vzrástli a stále rastú nároky na množstvo, ale aj kvalitatívne vlast­nosti kovových materiálov. Je to po í trebné tým viac, že žiaruvzdorné ma­teriály potrebujeme nielen doma, ale sú aj dôležitým vývozným artiklom hľadať odpoveď priamo tam, kde prob­lémy žiaruvzdorných materiálov majú na programe ako svoju každodennú úlohu. Na zabezpečenie úzkeho kontaktu so závodmi vlastnej VHJ, aj s tými, ktoré ich výrobky priamo zužitkúva­­jú, má ústav dislokované pracoviská v Košiciach a v Ostrave. Pracovníci v ústredí sa zaoberajú najmä skúma­ním termomechanických vlastností a štruktúr žiaruvzdorných látok, vypra­cúvajú technologické postupy na vý­robu stavív pre hutnícky priemysel a poskytujú služby aj ostatnému prie­myslu používajúcemu žiaruvzdorné materiály. Košické pracovisko je za­merané na vývoj spekacích zariadení, na výskum žiaruvzdorných materiá­lov v oceliarskych nádobách, najmä v kyslíkových konvertoroch a na pre­verovanie nových technológií, ostrav­ské na výskum žiaruvzdorných mate­riálov v oceliarskych peciach a vývoj postupov údržby a opráv výmuroviek v tavných zariadeniach. B 1ST PRIAMO DO „KUCHYNE" — So závodmi hutníckeho priemys­lu, — spomína námestník riaditeľa ústavu pre výskum Ing. Antonín Čer­mák, CSc„ — máme dobré kontakty. Usilujeme sa Ich udržiavať prostred­­(Pokračovanie na 2. str.) Náš redaktor na poliach JRD Víťazný február v Rudine Keď sa v sobotu ráno druž­stevníci z JRD Vítazný február so sídlom v Rudine rozchádza­li plniť pridelené práce, reč sa jednostaj krútila okolo po­časia. Mecharíizátor A. Ježo, celý mokrý od výdatného daž­ďa, ani nezašomral. Pokojne opakoval: „Toto je zlato z ne­baľ „Veru je," pridali sa aj ostatní, iste my slide a predví­dajúc, čo dlho čakané a živo­todarné kvapky spôsobia na vysušených a vyprahnutých poliach. Pravda, niektoré práce pod oblohou sa nedali vykonávať. Ale na hone Pri kotolni už od šiestej hodiny rannej J. Chmelař kosil rezačkou ozim­nú miešanku, ktorú v pravi­delných intervaloch odvážal k sušičke J. Jendrtsek. Súdruh Chmelař, vedúci brigády so­cialistickej práce traktoristov, fe takisto výborným komba j­­mstom, ktorý už viac rát po­máhal žať i v južných okre­soch. „Denne posekám na tej­to parcele aj 5 hektárov “ s hrdosťou st sotil slamený klo­búčik do čela. „Aj v nedeľu pridemľ Keď je súra, ja sviat­ky nepoznám..." „Tebe je hej,“ zapárali doň kamaráti, „po dvoch dcérach máš už konečne syna, doma by si aj tak prekážali“ J. Chme­lař sa vôbec neurazil — a na­vat výstupnú a vstupnú teplo­tu, teplotu múčky, prácu vre­­cárov, chod motorov i vodi­čov, aby sme správne vyklá­pali hmotu k prihrňovactemu zariadeniu.“ Nezaháľali ani vodiči pásových traktorov, ktorí tieto tátoše pripravovali Dažďom pozlátená sobota čo aj? Veď on si tiež občas na pondelok, pretože s nimi zavtipkuje ... Kontúry sušičky budú orat novosocializovanú MS-6 síce odtiaľ nebolo vidíet, pôdu v obci Lodno. Vedúci stre­no dym stúpajúci z komína presne prezradil jej miesto, ale aj to, že je v činnosti. Do­konca v nepretržitej. Strojníci K. Králik a E. Cader sa tu me­nia každých osem hodín. Ku cti im slúži, že si sušičku sa­mi' pred sezónou zreparovali a pripravili, takže funguje ako pätnästkameňové hodinky. Len od soboty rána do nedele rána sušička vyrobila 120 met­rákov úsuškov. „Aj my," vra­vel K. Králik, „musíme strážit kvalitu, teda neustále sledo­diska rastlinnej výroby M. Mi­­kula sa najprv schuti zasmial, pretože akurát vtedy sme za­zreli pastiera kráv M. Kohúta. v Namiesto čapora či biča mal rukách izolované kliešte, ktorými premiesfuje oplátky a kontroluje batériu, či do nich dáva dostatok impulzov. „Vi­díte, technika st razí cestu všade! Ale k veci. Krmoviny sme začali zberat 26. mája. Na hone, kde teraz kosíme mie­šačku, hneď po kosbe orieme a pripravujeme zem pod ku­kuricu na siláž. Dvanást hek­tárov je už v zemi. Na budúci týždeň začneme dvoma tech­nologickými linkami senážo­­vat, v čom nám pomôžu aj priatelia z JRD Čierne. Oproti vlaňajšku plánujeme vyrobit o 350 ton krmovín navyše, aby pravili silážne jamy a sklado­vacie priestory, v ktorých bu­deme šušit seno studeným vzduchom. Táto kysucká sobota sa síce trošku odlišovala od ostat­ných dní. Podaktorí ľudia ostali doma, pretože pršalo, ale všade tam, kde sa dalo ro­bit, ľudia nechýbali. Rudinské kolektivy dojičiek len v sobo­tu nadojili vyše štyritisíc lit­rov mlieka, jarný krst na páši prežilo i 60 jalovíc, ktoré pr­šme s nimi nemali také sta- vý raz vyhnal na pasienok rosti ako túto zimu. Na tohto- Černíková pastier J. Kramár. ročný zber krmovín sme sa dôkladne pripravili. Okrem presného harmonogramu prác a iných činností v prospech väčších úrod sme zvolali aj aktív zástupcov MNV a zložiek Národného frontu zo štyroch obcí, v ktorých je chotár náš­ho družstva. Na aktíve sme podpísali zmluvy o pomoci, predovšetkým v ručnom kose­ní. V prípade nepriaznivého počasia sme vypracovali aj druhú alternatívu zberu. Na­príklad vyrobili sme sto párov sušiakov, pedantne sme prl­erníková pastier J. Popoludní na hon ozimnej miešanky nastúpili K. Sefar a E, Liško, ktorí predzásobili sušičku na nočnú smenú. Keď predseda družstva M. Lisko prekontroloval prácu ná všetkých dvoroch, mohol celkom spokojne konstatovat, že všetky predpísané práce sa splnili a nikto neporušil re­žim dňa. Najviac sa potešil z dažďa, ktorý spfchol ako na zavolanie. A nedeľa? Tä bola presnou kópiou soboty. DOMINIK MATUŠINSKÝ * Poľský hosť Praha (ČSTK) — Na pozvanie CV KSČ priletel včera do Prahy na pra­covnú návštevu tajomník OV PZRS A. Žabiňski. Počas pobytu u nás sa bude oboznamovať so skúsenosťami KSČ pri realizácii uznesení jej XV, zjazdu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Na ruzyn­­skom letisku ho privítal kandidát Predsedníctve a tajomník ÜV KSČ M. Jakeš a vedúci oddelenia ÜV KSČ J. Varga. Prítomný bol aj veľvyslanec PĽR v ČSSR J. Mitrega. Odletel do vlasti Praha (ČSTK) — člen Politického hyra a tajomník OV SED G. Grüneberg, ktorý hol v ČSSR na pozvanie ÜV KSČ na pracovnej návšteve, odletel v so­botu z Prahy do vlasti. Počas jeho pobytu n nás došlo k výmene skúse­ností z realizácie poľnohospodárskej politiky oboch bratských strán. Sú­druh G. Grüneberg sa oboznámil s výsledkami popredných poľnohospo­dárskych závodov Středočeského kra­ja v intenzifikácii výroby cukrovej repy, obilia, zeleniny a s najnovšími poznatkami plemenárskej práce v ži­vočíšnej výrobe. Na rnzynskom letis­ku sa s hosťom rozlúčil kandidát Predsedníctva a tajomník ÜV KSČ M. Jakeš a vedúci oddelenia ÚV KSČ J. Varga. Prítomný bol aj veľvyslanec NDR v ČSSR G. König. Pozdravné telegramy Moskva (ČSTK) — Generálny ta­jomník ÚV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brež­­nev poslal úradujúcemu tureckému prezidentovi Ihsanovi Sabrimu čag­­iayangilovi pozdravný telegram k 60. výročiu nadviazania diplomatických stykov medzi ZSSR a Tureckom. Pria­teľské a dobré susedské vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Tureckou re­publikou spočívajú na základoch, kto­ré položili zakladateľ sovietskeho štá­­tu Lenin a budovateľ nového Turecka Kemal Atatűrk. Prísne dodržiavanie zásad rovnoprávnosti, rešpektovania nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti, nezasahovania do vnútor­ných vecí utvára podmienky pre ďal­ší úspešný rozvoj vzájomnej spolu práce medzi ZSSR a Tureckom, píše sa o. i. v telegrame. Blahoprajné te­legramy k tomu istému výročiu posla­li i predseda Rady , ministrov ZSSR Alexej Košygin predsedovi tureckej vlády Gúleymanovi Demirelpvi a so­vietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko tureckému ministro­vi zahraničných vecí Hayrettnovi Erkmenovi.

Next