Pravda, jún 1980 (LXI/128-152)
1980-06-02 / No. 128
K POHODLNÍ STRÁCAJÚ PERSPEKTÍVU ľúčovú úlohu vedecko-technického rozvoja pri budovaní rozvinula) socialistickej spoločnosti podrobne rozpracovalo májové zasadnutie ŰV KSČ roku 1974 a znova ju zdôraznil XV. zjazd KSČ. Je to úloha hlavného intenzívneho činiteľa rozvoja národného hospodárstva, zvyšovania jeho efektívnosti a kvality všetkej práce. Ako odznelo z tribúny 14. zasadnutia OV KSČ, pôjde o maximálne využitie radovo vyšších intenzifikačných faktorov, o organické spojenie vymožeností vedeckotechnickej revolúcie s prednosťami ekonomickej integrácie a o mobilizáciu tvorivých síl pracujúceho ľudu no masovom základe. Súdruh štrougal na aktíve o zdokonalení sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva ČSSR nie náhodou povedal, že ak máme dosiahnuť rozhodujúci obrat v efektívnosti, musíme v optimálnej miere uplatňovať vo výrobe vedecko-technický pokrok. Naše, ale aj svetové hospodárstvo sa rozvíja v podmienkach obmedzených zdrojov palív, energie, surovín, kovov a ďalších materiálov. Tieto podmienky sú vplyvom ustavičného rastu cien na svetových trhoch čoraz náročnejšie a komplikovanejšie. Nároky na kvalitu, spoľahlivosť a technickú pokrokovost výrobkov sa prudko zvyšujú, preto v silnej zahraničnej konkurencii lepšie predáva ten, kto ponúka produkciu na vrcholkovej úrovni. V ekonomike osemdesiatych rokov bude prosperovať len ten, kto vlastní veľké i duchovné bohatstvo, kto dôverne pozná nové technické a technologické riešenia, dokáže ich využiť v praxi a tak popoháňa úroveň výroby dlhými a rýchlejšími krokmi dopredu. Dennodenne sa presviedčame, ako vedecko-technický pokrok významne zasahuje do ekonomiky a ovplyvňuje rast i efektívnosť spoločenského produktu. V etape výstavby socialistickej spoločnosti s prihliadnutím na štruktúru, potreby a tradície nášho národného hospodárstva sme dokázali vybudovať silnú materiálnotechnickú základňu, ktorá v súčasnosti produkuje okolo 15 percent svetového sortimentu výroby, hoci náš podiel na svetovej výrobe tvorí iba 1,4 pere. a v počte obyvateľstva 0,4 pere. Výrazné úspechy sme dosiahli najmä v strojárstve, vyvinuli sme niektoré nové výrobky s progresívnymi technickými parametrami, zmechanizovali sme stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Ale na väčšiu časť našej produkcie ešte stále nemôžeme pripnúť visačku čo len európskej úrovne. Vynálezy, zlepšovacie návrhy, dokonca aj hotové realizačné výstupy neraz zostávajú iba na papieri a keď sa konečne dostanú kľukatou a zložitou cestou do praxe, sú často zastarané, v zahraničí prekonané. Inokedy chceme stoj čo stoj dokázať, akí sme „svetoví", a preto krvopotne skúmame problémy, ktoré kdesi inde už dávno vyriešili. V porovnaní s najvyspelejšími štátmi dosahujeme neúmerne vysokú energetickú a surovinovú náročnosť, kilogramové ceny našich strojárskych výrobkov sú prevažne nízke, preto neraz na trhu zákazníkovi skôr ponúkame a predávame tony železa ako um a šikovnosť ľudí. Napríklad z previerky, ktorú uskutočnil Výbor ľudovej kontroly ČSSR vyplynulo, že predaj väčšiny našich výrobkov sa robí za podmienok, ktoré vedú k zhoršeniu efektívnosti exportu. Ukazujú to predovšetkým dosahované ceny pri vývoze, ktoré sú v priemere o 50 percent nižšie ako tie, za ktoré predávajú Iné priemyselne vyspelé štáty. Pri jednom z nových typov výrobkov škody v Plzni pri hmotnosti 123 400 kg vychádza cena za kilogram asi o 9 pere. nižšia ako pri porovnateľnom type napr. talianskeho výrobcu, o 46 pere. nižšia oproti napr. americkému a dokonca o 66 pere. nižšia ako napr. oproti západonemeckému výrobku. Náš spracovateľský priemysel je odkázaný prevažne na dovez drahých surovín a materiálov, ktoré musíme vykompenzovať exportom hotových výrobkov. Výsledky uplynulých štyroch rokov signalizujú, že sme síce celkový vývoz zvýšili ó 64 percent, ale ním sme nestačili pokryť ani dovoz základných surovín a materiálov. Riešenie je len jedno - vyrábať kvalitnejšiu produkciu na vysokej technicko-ekonomickej úrovní a zákazníkovi zabezpečiť aj spoľahlivý a pohotový servis. Nie je toho málo, čo v zahraničí preslávilo našich konštruktérov a robotníkov. Niektoré textilné stroje, stroje na spracovanie kože I strojárske výrobky sú vo svete žiadané, ale musia mať ustavične punc vysokého technického pokroku a vysokých inovačných temp. Nemôžeme si už dovoliť „zabúdať" na také dôležité výrobné odbory, ako je elektronika, automatizácia, robotizácia, chemizácia a iné. Veď práve od nich závisí vysoká technická úroveň i ďalších odvetví národného hospodárstva. Napríklad dôsledným využitím a uplatnením elektroniky môžeme ročne ušetriť 10 až 15 percent elektrickej energie, priemyselné roboty zase zvyšujú koeficient smennosti až o 0,6 a podobne. Môžeme so súčasným vedecko-technickým potenciálom uspokojiť potreby našej ekonomiky i prosperovať na zahraničných trhoch? Odpoveď je jednoznačná - môžeme, pokiaľ spojíme sily s výskumno-výrobným potenciálom najmä Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín. Budeme sa musieť mocnejšie oprieť o ekonomickú základňu členských štátov RVHP, ktorá nám zabezpečuje suroviny, palivá a energiu pre spracovateľský priemysel, výraznejšie prehlbiť špecializáciu a kooperáciu vo všetkých oblastiach národného hospodárstva. Pôjde nám o to, aby sme zmysel a cieľ nevideli v počte podpísaných dohôd a zmlúv, ale v počte vrcholkových, v kooperácii o špecializácii vyrobených výrobkov. Podľa prieskumov Výskumného ústavu strojárskej technológie a ekonomiky v Prahe existuje v 181 strojárskych odboroch väzba na predmet medzinárodnej špecializácie a kooperácie výroby len v 10 odboroch, a to je málo. K upevneniu stability nášho národného hospodárstva by mal významne prispieť i t. r. podpísaný Dlhodobý program rozvoja špecializácie a kooperácie výroby medzí ČSSR a ZSSR. Sila a účinnosť medzinárodnej spolupráce a deľby práce sa pozitívne prejaví iba vtedy, ak pozdvihneme úroveň vlastnej výroby, predovšetkým vo vybraných odboroch. Zvýšenú pozornosť musíme venovať vedeckovýskumnej základni, pretože zatiaľ výsledky jej práce nezodpovedajú vynaloženým prostriedkom a požiadavkám. Keď chceme zvýšiť efektívnosť výskumu, musíme koncentrovať sily na strategické, nosné problémy, výroby, pričom nezabúdať uplatňovať najnovšie svetové vedecké poznatky. Dlžníkom spoločnosti sú aj samotní výrobcovia, ktorí prevažne nepružne preberajú a aplikujú najmodernejšie výsledky vedy a techniky. Nové riešenia, inovácie vyšších radov kladú vyššie nároky aj na riadiacich pracovníkov a na celé pracovné kolektívy. Musí sa efektívnejšie aj myslieť, aj robiť, aj meniť organizáciu výroby, výskumu, práce - o niekedy aj zdravo riskovať. A pred týmito problémami podaktorí vedúci pracovníci kapitulujú, volia jednoduchšie, ien čiastkové, nepodstatné zmeny. Keby to tak nebolo, za štyri roky 6. päťročnice by našlo v SSR v plánovaných termínoch uplatnenie 70 už hotových realizačných výstupov a na prírastku výroby by nevznikla strata vyše 600 miliónov korún. Na zvládnutie pokroku osemdesiatych rokov máme pripravený účinný nástroj v podobe zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Rozhodujúcu úlohu v celom procese zohrá štátny plán rozvoja vedy a techniky ako nástroj uplatňovania vedecko-technického pokroku, zabezpečovania kvality výroby, znižovania energetickej a materiálovej náročnosti, účinnejšieho využívania pracovných síl a základných fondov. Jedným zo záväzných ukazovateľov bude aj podiel výrobkov na prvom stupni akosti a podiel technicky pokrokových výrobkov na celkovom objeme produkcie. Pri urýchľovaní cyklu výskum - vývoj - výroba - využitie zohrajú dôležitú úlohu komplexné programy a štátne cieľové programy, ktoré sú oproti minulosti lepšie vnútorne previazané o sú v nich zladené ekonomické, vedecko-technické, sociálne, medzinárodné a iné väzby. Podľa Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva po roku 1980 sa budú výraznejšie diferencovať a odmeňovať tí, čo pohotovo realizujú a uplatňujú novú a pokrokovú techniku, a znevýhodňovat zase tí, čo pracujú neefektívne, po starom a produkujú menej akostné výrobky. Nech bude zdokonalená sústava riadenia akokoľvek komplexná, o jej fungovaní a účinnosti vždy budú v praxi rozhodovať ľudia. Je teda úlohou predovšetkým komunistov, najmä vedúcich hospodárskych pracovníkov, aby prehĺbili masovopolitickú a ideovo-výchovnú prácu, aby kvalifikovane a presvedčivo dokázali objasniť základné zámery, ktoré nové opatrenia sledujú. Dnes už nestačí posudzovať, či sa plány technického rozvoja plnia, ale hodnotiť, do akej miery riešia hlavné úlohy nielen z hľadisko potrieb súčasnosti, ale najmä budúcnosti. Nestačí len poznať tendencie vývoja, ale predovšetkým zmeny v tendenciách. Komunisti so musia postaviť na čelo úsilia o zdolanie prekážok, ktoré hatia pokrok, prekonávať rutinu a šabiónoviíosť, nepripustiť zotrvávanie pri neefektívnych, hoci zabehnutých výrobách. Vedieť sa kriticky, bez sebauspokojovania pozrieť na kvalitu a technickú úroveň výroby znamená mať odvahu porovnávať ju s vrcholkovými svetovými parametrami a hľadať cesty, ako takúto úroveň dosiahnuť bez neúmerných požiadaviek na celospoločenské zdroje. Tam, kde tieto základné otázky nepochopia, budú - možno - nejaký čas žiť ešte bez závažnejších problémov - ale strácajú perspektívu a budú skôr či neskôr stagnovať. Preto už dnes si treba, v plngm rozsahu uvedomiť vážnosť súvislostí o včasnou prípravou f riešením jestvujúcich problémov vyhnúť sa v budúcnosti možným konfliktom, ktoré by nikomu neprospeli. Nad komárňanským prístavom svitá na lepšie časy ŽERIAVY BRZDIA ROZVOJ VODNE) DOPRAVY Pre zastaranú prekladaciu techniku stoja lode i vagóny • Po prvých povzbudzujúcich injekciách čakajú na ďalšie # Nová nákladná stanica na obzore # Lepšie využívanie základných prostriedkov v turnusovej prevádzke Komárno (Od nášho redaktora Františka Buduj — Pohľad na Komárno z Dunaja znamená pre suchozemca nevšednú panorámu. O „bitvy“ tri kilometre dlhého prístavného móla sú priviazané desiatky našich i zahraničných člnov, medzi ktorými sa obratne pohybujú remorkéry. Mohutné žeriavy vyberajú z útrob lodí drapákmi rudn, štrk, kusový tovar, aby nimi naplnili rad železničných vagónov, neprestajne sa pohybujúcich po nábreží. Pravda, za týmto, laika priam fascinujúcim pohľadom, sa skrýva veľa problémov a ťažkostí, ktorých koreňa siahajú až do predchádzajúcich desaťročí a majú svoj pôvod v nedostatočnom docenení významu a poslania vodnej dopravy v československej ekonomike. A STAROSTI S CHOROU TECHNIKOU Komárňanský prístav Československej plavby dunajskej je najväčším riečnym prekladiskom v ČSSR. Ročne tu naložia štyri milióny ton sypkého a kusového nákladu a pol druha milióna ton tzv. nepriameho nákladu, teda z vagónov alebo člnov na skládky. Pri komárňanskom móle kotvia nielen riečne, ale aj riečno-morské lode, privážajúce náklad z prístavov Blízkeho východu, no výhľadovo sa ráta, že tu budú mať konečnú stanicu aj plavidlá z delty Mekongu. V. čase, keď železničná a cestná doprava je čoraz viac preťažená, na vodu sa bude presúvať vždy väčší diel prepravy. Preto dale) vzrastie aj význam komárňanského prístavu. V poslednom desaťročí sa však, na rozdiel od vývoja vo svete, jeho výkony a kapacita nezvýšili. Tým sa stal limitujúcim činiteľom, ba v niektorých prípadoch aj brzdou rozvoja československej vodnej dopravy. Prvotnou príčinou tejto nelichotivej situácie je nedostatočná a zastaraná prekladová technika. Takmer polovica prístavných žeriavov je už na hranici životnosti a dá sa využívať len v obmedzenom rozsahu. Napríklad prvý z dvoch sedemapoltonových žeriavov sa vlani zrútil, další je v havárljnom stave. Nie div, ved každý z nich v trojsmennej prevádzke z člnov na breh preložil 800 tisíc ton štrku. Situáciu ešte viac komplikuje to, že v Československu nevyrába prístavné žeriavy nijaký podnik. Preto sa nezriedka stáva, že prekladová technika nestačí a raz člny, inokedy železničné vozne musia na naloženie alebo vyloženie dlhšie čakať. (Pokračovanie na 2. str.) K štátnym sviatkom Praha (ČSTK) — Prezident Československej socialistickej republiky G. Husák poslal prezidentovi Tuniskej republiky H. Bnrgibnvi blahoprajný telegram' pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Pri tej istej príležitosti predseda vlády ČSSR L. Štrougal poslal blahoprajný telegram predsedovi vlády Tuniskej republiky M. Mzalimu. Aj minister zahraničných vecí B. Chňoupek blahoželal ministrovi zahraničných vecí Tuniskej republiky H. Balchndžovi. v Ö O Prezident ČSSR G. Husák poslal blahoprajný telegram prezidentovi Talianskej republiky A. Pertinimu pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Záver návštevy sovietskej delegácie Praha (ČSTK) — Z Prahy do vlasti v sobotu odletela sovietska delegácia, vedená podpredsedom Rady ministrov ZSSR V. Novikovom, ktorá bola u nás na niekoľkodňovej návšteve. Jej členmi boli ďalej prvý námestník predsedu Štátneho výboru ZSSR pre hospodárske styky so zahraničím V. Morozov, prvý námestník ministra stred ného strojárstva ZSSR N. Semionov, prvý námestník ministra energetického strojárstva ZSSR V. Veličkó, námestník ministra energetiky a elektrifikácie ZSSR N. Lopatin a ďalší činitelia. Na ruzynskom letisku sa s de. legáciou rozlúčil podpredseda vlády ČSSR j. Šimon a ďalší členovia federálnej vlády. Prítomný hol aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR A. Botvin. L. Zamiatin n aktuálnych otázkach medzinárodného života ' NA ZAKLADE MEMO SPÜLM Moskva (ČSTK) — Dôležitosť riešení prijatých na nedávnom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy vo Varšave zdôraznil t. Zamiatin, vedúci oddelenia pre informácie ÜV KSSZ, v sobotňajšej televíznej besede „Štúdio 9“ o aktuálnych otázkach medzinárodného života. Stálym vedúcim tejto besedy je politický komentátor sovietskeho rozhlasu a televízie Valentin Zorin. Na otázku vedúceho besedy na praktické opatrenia predložené tomuto zasadaniu zdôraznil L. Zamiatin najmä návrh zvolať v najbližšom čaše konferenciu na úrovni Šéfov štátov á vlád na posúdenie dnešnej zložitej situácie vo svete. Dôvera medzi štátmi Je Otrasená, treba ju upevniť, povedal o, 1. L. Zamiatin. Aktivizácla rokovaní musí utvoriť pevný základ pre pokračovanie v uvolňovaní, pre pokračovanie procesu, na ktorý početné štáty vynakladali a vynakladajú svoje úsilie, aby bol reálnou pôdou pre medzištátne vzťahy. Pokíať Ide o vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, Sovietsky zväz, ako už niekoľkokrát vyhlásil, je ochotný udržiavať vzťahy so . Spojenými Štátmi na základe mierového spolužitia. Budovanie týchto vzťahov je však dvojsmerná ulica. Nemožno hovoriť iba o Sovietskom zväze, je nevyhnutné hovoriť o politike amerického prezidenta Cartera, ktorá je teraz nebezpečná, je nevypočítateľná, je krivolaká, L. Zamiatin zdôraznil užitočnosť nedávnej schôdzky Leonida Brežneva s francúzskym prezidentom. Poznamenal, že je celá skupina otázok, ku ktorým ZSSR a Francúzsko majú spoločné stanoviská, sú však tiež otázky, ktoré ZSSR a Francúzsko rozde- Iujú. Avšak dialóg medzi ZSSR a Líbyjský predstaviteľ odcestoval do MĽR Praha (ČSTK) — Člnu revolučného vedenia a hlavný veliteľ ozbrojených síl Líbyjskej arabskej Indovej socialistickej džamáhiríje brigadír Abú Bakr Júnis Džabir so sprievodom ukonči) v sobotu návštevu ČSSR a odletel do Maďarska. Na ruzynskom letisku sa s líbyjským hosťom rozlúčil minister národnej obrany ČSSR armádny generál M. Dzúr, generalita ČSSR a ďalší čs. predstavitelia. Prítomný bol aj veľvyslanec MER v ČSSR B. Kovács, Francúzskom bol vždy silou, ktorá dávala možnosť rozviazať niektoré uzly, dávala možnosť riešiť niektoré problémy. Nesmie sa zabudnúť, že toto stretnútlé bolo symbolické, pretože pri prameňoch uvoľňovania napätia stáli vedúci predstavitelia Sovietskeho zväzu a Francúzska. Veľký priestor venovali autori besedy Afganistanu. L. Zamiatin odmietol tvrdenie, že Afganistan vyvolal napätie v medzinárodných vzťahoch. Afganistan nemohol vyvolať napätie vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi, NATO a Sovietskym zväzom. Bolo to vinou krajín, ktoré Spojené štáty chceli využiť na vpád na územie Af(Pokračovanie na 4. str.)' l Takmer tridsat rokov pracuje Eva Novotná (na snímke) ako Sitka v ZDA Partizánske. Pri svojej práci ako viaceré spolupracovníčky uplatňuje aj niektoré prvky ščekinškého hnutia, napríklad ovláda všetky úkony v šijacej dielní a kedykoľvek môže zastúpiť chýbajúcu pracovníčku. Výkonovú normu pint na 132 percent, pričom sa zameriava hlavne na kvalitu. Je zapojená do saratovského hnutia a súfaít o získanie práva samokontroly. Rada pomôže aj mladým členkám. BSP, sama jé nositeľkou bronzového odznaku. Snímka Pravda — Mária Žilková Rozvíja sa medzinárodná kozmická deľba práce Spolupráca znásobuje sily Od nášho stáleho moskovského redaktora R. NITTMANNÄ Charakteristickou črtou kozmických výskumov, rozličných technologických experimentov, zdravotní ckn-biologických pokusov a vizuálnych pozorovaní medzinárodných osádok na palube WňtSlňebn koirtpiexn je ich nadväznosť ha pôvodné riešenia, no zároveň aj sústavné obohacovanie a rozvíjanie základných tém a myšlienok. Táto hlavná tendencia zamerania výskumov a experimentov sa odzrkadlila aj v programe práce a činnosti sovietsko-maďarskej osádky, a práve preto som na piatkovej tlačovej konferencii s internacionálnym kolektívom orbitálneho laboratória položil priekopníkovi technologických experimentov V. Kubasovovi otázku o tom, v čom je kontinuita rozličných pokusov, robených kozmonautmi socialistických krajín na palube stanice Sarut 8. „Táto nadväznosť spočíva v tom,“ odpovedal V. Kubasov, „že teraz robíme nielen sovietsko-maďarské experimenty, ale aj tie, čo začali medzinárodné osádky pred nami. Je to napríklad československý experiment Kyslík, experiment NDR, Audio, polský experiment Anketa a bulharský experiment Spektrum.. Každá , medzinárodná osádka, ktorá navštívila stanicu, zanechala na jej palube prístro. je, s ktorými pracovala. Ti, čo sem prilietavajú neskoršie, pokračujú vô výskumoch pofhocou týchto prístrojov.“ Takto aj teraz kozmonauti V. Kubasov a B. Farkas opakovali československý experiment, ktorého cielpm je pomocou veľmi tenkých- ihiel, pichaných do pokožky, zisťovať a merať na prístroji Oximeter napätie kyslík» v tkanive človeka. — Topografia, rozdelenie a napätie kyslíka v tkanive, bola zatiaľ preštudovaná menej, ako sám prechod kyslíka do organizmu cez pfúcä, srdce a krvný obeh, — vysvetľoval nám pri návšteve centra kozmických letov zástupca vedúceho riadiaceho strediska pre lekárske zabezpečenie letov dr. A. D. Jegorov. — Podľa teoretických predpokladov sa napätie kyslíka v tkanive za podmienok bezváhového stavu malo meniť, a to predovšetkým vplyvoťn zmien krvného obehu. Vý« sledky niekoľkých meraní, ktoré urobili kozmické osádky, ukázali,-Že napätie kyslíka v tkanive sa pri-začiatku pobytu človeka v bezváhóvom stave znižuje, potom sa vyrovnáva, no naďalej Zostáva nižšie. Výskum tohto procesu je dôležitý z hľadiska štúdia krvného obehu, lepšieho pochopenia mechanizmu jeho zmien a vý? skurmi tzv. mikrocirkulácie. krvi na úrovni jednotlivých častí tela, aby tak bolo možné nielen prognózôvaf tieto zmeny srdcovo-ciévnej sústavy, ale aj Cieľavedome robiť prevenciu a voliť patričné prevenčné prostriedky. Výsledky tohto experimentu nám umožňujú na jednej Stráne lepšie pochopiť mechanizmus tých Zmien, ktoré sú spojené S prispôsobóvaním sa organizmu bezváhovému stavu, no na druhej strane nám ide nielen o jeho prispôsobenie sa, ale potom aj o plynulý návrat k obyčajným podmienkam zemskej gravitácie. Aby bolo možné urobiť vedecké závery, treba takýto experiment mnohokrát opakovať. Preto je na programe práce a činností každej osádky v kozme. B. Farkas takisto potvrdzoval užitočné skúsenosti predchádzajúcich osádok. Neraz sa podrobne rozprávaj s tými, ktorí už boli v kozme, vi(Pokračovanie na 4. str.) VPLYV VÝSKUMNÉHO ŰSTAVU HUTNÍCKEJ KERAMIKY NA EFEKTÍVNOSŤ A KVALITU Nojpotrebneiší je kontokt s výrobou Namiesto dovozu využitie odpadu z domácich surovin • Zvýšenie životnosti výmuroviek kyslíkových konvertorov u päťdesiat percent • Úspora 120 tisic ten koksu rom Bratislava (Od nášho redaktora Josefa Kršku j — Výskumný ústav hutníckej keramiky v Bratislava je odborovým ústavom výrobnohospodárskej jednotky Rudné bane a magnezitové závody. Človek, ktorý problematika hutníctva bližšie nepozná, si môže položiť otázku, na čo ja potrebné, aby sme mali ústav na výskum žiaruvzdorných materiálov, potrebných najmä pre hutnícku výrobu. Otázka sa na prvý pohľad zdá byť našej republiky. No podme na otázku celkom logická, veď predsa tavenie a spracúvanie železa má u ž u nás dlhú tradíciu — hutnícke závody, ktoré založili pred 130—140 rokmi. Železo sa tavilo, spracúvalo a zaobišlo sa to bez výskumu, z akého materiálu budovať na to pece. Áno, stačilo to vtedy, ale nestačí už dnes, keď podstatne vzrástli a stále rastú nároky na množstvo, ale aj kvalitatívne vlastnosti kovových materiálov. Je to po í trebné tým viac, že žiaruvzdorné materiály potrebujeme nielen doma, ale sú aj dôležitým vývozným artiklom hľadať odpoveď priamo tam, kde problémy žiaruvzdorných materiálov majú na programe ako svoju každodennú úlohu. Na zabezpečenie úzkeho kontaktu so závodmi vlastnej VHJ, aj s tými, ktoré ich výrobky priamo zužitkúvajú, má ústav dislokované pracoviská v Košiciach a v Ostrave. Pracovníci v ústredí sa zaoberajú najmä skúmaním termomechanických vlastností a štruktúr žiaruvzdorných látok, vypracúvajú technologické postupy na výrobu stavív pre hutnícky priemysel a poskytujú služby aj ostatnému priemyslu používajúcemu žiaruvzdorné materiály. Košické pracovisko je zamerané na vývoj spekacích zariadení, na výskum žiaruvzdorných materiálov v oceliarskych nádobách, najmä v kyslíkových konvertoroch a na preverovanie nových technológií, ostravské na výskum žiaruvzdorných materiálov v oceliarskych peciach a vývoj postupov údržby a opráv výmuroviek v tavných zariadeniach. B 1ST PRIAMO DO „KUCHYNE" — So závodmi hutníckeho priemyslu, — spomína námestník riaditeľa ústavu pre výskum Ing. Antonín Čermák, CSc„ — máme dobré kontakty. Usilujeme sa Ich udržiavať prostred(Pokračovanie na 2. str.) Náš redaktor na poliach JRD Víťazný február v Rudine Keď sa v sobotu ráno družstevníci z JRD Vítazný február so sídlom v Rudine rozchádzali plniť pridelené práce, reč sa jednostaj krútila okolo počasia. Mecharíizátor A. Ježo, celý mokrý od výdatného dažďa, ani nezašomral. Pokojne opakoval: „Toto je zlato z nebaľ „Veru je," pridali sa aj ostatní, iste my slide a predvídajúc, čo dlho čakané a životodarné kvapky spôsobia na vysušených a vyprahnutých poliach. Pravda, niektoré práce pod oblohou sa nedali vykonávať. Ale na hone Pri kotolni už od šiestej hodiny rannej J. Chmelař kosil rezačkou ozimnú miešanku, ktorú v pravidelných intervaloch odvážal k sušičke J. Jendrtsek. Súdruh Chmelař, vedúci brigády socialistickej práce traktoristov, fe takisto výborným komba jmstom, ktorý už viac rát pomáhal žať i v južných okresoch. „Denne posekám na tejto parcele aj 5 hektárov “ s hrdosťou st sotil slamený klobúčik do čela. „Aj v nedeľu pridemľ Keď je súra, ja sviatky nepoznám..." „Tebe je hej,“ zapárali doň kamaráti, „po dvoch dcérach máš už konečne syna, doma by si aj tak prekážali“ J. Chmelař sa vôbec neurazil — a navat výstupnú a vstupnú teplotu, teplotu múčky, prácu vrecárov, chod motorov i vodičov, aby sme správne vyklápali hmotu k prihrňovactemu zariadeniu.“ Nezaháľali ani vodiči pásových traktorov, ktorí tieto tátoše pripravovali Dažďom pozlátená sobota čo aj? Veď on si tiež občas na pondelok, pretože s nimi zavtipkuje ... Kontúry sušičky budú orat novosocializovanú MS-6 síce odtiaľ nebolo vidíet, pôdu v obci Lodno. Vedúci streno dym stúpajúci z komína presne prezradil jej miesto, ale aj to, že je v činnosti. Dokonca v nepretržitej. Strojníci K. Králik a E. Cader sa tu menia každých osem hodín. Ku cti im slúži, že si sušičku sami' pred sezónou zreparovali a pripravili, takže funguje ako pätnästkameňové hodinky. Len od soboty rána do nedele rána sušička vyrobila 120 metrákov úsuškov. „Aj my," vravel K. Králik, „musíme strážit kvalitu, teda neustále sledodiska rastlinnej výroby M. Mikula sa najprv schuti zasmial, pretože akurát vtedy sme zazreli pastiera kráv M. Kohúta. v Namiesto čapora či biča mal rukách izolované kliešte, ktorými premiesfuje oplátky a kontroluje batériu, či do nich dáva dostatok impulzov. „Vidíte, technika st razí cestu všade! Ale k veci. Krmoviny sme začali zberat 26. mája. Na hone, kde teraz kosíme miešačku, hneď po kosbe orieme a pripravujeme zem pod kukuricu na siláž. Dvanást hektárov je už v zemi. Na budúci týždeň začneme dvoma technologickými linkami senážovat, v čom nám pomôžu aj priatelia z JRD Čierne. Oproti vlaňajšku plánujeme vyrobit o 350 ton krmovín navyše, aby pravili silážne jamy a skladovacie priestory, v ktorých budeme šušit seno studeným vzduchom. Táto kysucká sobota sa síce trošku odlišovala od ostatných dní. Podaktorí ľudia ostali doma, pretože pršalo, ale všade tam, kde sa dalo robit, ľudia nechýbali. Rudinské kolektivy dojičiek len v sobotu nadojili vyše štyritisíc litrov mlieka, jarný krst na páši prežilo i 60 jalovíc, ktoré pršme s nimi nemali také sta- vý raz vyhnal na pasienok rosti ako túto zimu. Na tohto- Černíková pastier J. Kramár. ročný zber krmovín sme sa dôkladne pripravili. Okrem presného harmonogramu prác a iných činností v prospech väčších úrod sme zvolali aj aktív zástupcov MNV a zložiek Národného frontu zo štyroch obcí, v ktorých je chotár nášho družstva. Na aktíve sme podpísali zmluvy o pomoci, predovšetkým v ručnom kosení. V prípade nepriaznivého počasia sme vypracovali aj druhú alternatívu zberu. Napríklad vyrobili sme sto párov sušiakov, pedantne sme prlerníková pastier J. Popoludní na hon ozimnej miešanky nastúpili K. Sefar a E, Liško, ktorí predzásobili sušičku na nočnú smenú. Keď predseda družstva M. Lisko prekontroloval prácu ná všetkých dvoroch, mohol celkom spokojne konstatovat, že všetky predpísané práce sa splnili a nikto neporušil režim dňa. Najviac sa potešil z dažďa, ktorý spfchol ako na zavolanie. A nedeľa? Tä bola presnou kópiou soboty. DOMINIK MATUŠINSKÝ * Poľský hosť Praha (ČSTK) — Na pozvanie CV KSČ priletel včera do Prahy na pracovnú návštevu tajomník OV PZRS A. Žabiňski. Počas pobytu u nás sa bude oboznamovať so skúsenosťami KSČ pri realizácii uznesení jej XV, zjazdu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Na ruzynskom letisku ho privítal kandidát Predsedníctve a tajomník ÜV KSČ M. Jakeš a vedúci oddelenia ÜV KSČ J. Varga. Prítomný bol aj veľvyslanec PĽR v ČSSR J. Mitrega. Odletel do vlasti Praha (ČSTK) — člen Politického hyra a tajomník OV SED G. Grüneberg, ktorý hol v ČSSR na pozvanie ÜV KSČ na pracovnej návšteve, odletel v sobotu z Prahy do vlasti. Počas jeho pobytu n nás došlo k výmene skúseností z realizácie poľnohospodárskej politiky oboch bratských strán. Súdruh G. Grüneberg sa oboznámil s výsledkami popredných poľnohospodárskych závodov Středočeského kraja v intenzifikácii výroby cukrovej repy, obilia, zeleniny a s najnovšími poznatkami plemenárskej práce v živočíšnej výrobe. Na rnzynskom letisku sa s hosťom rozlúčil kandidát Predsedníctva a tajomník ÜV KSČ M. Jakeš a vedúci oddelenia ÚV KSČ J. Varga. Prítomný bol aj veľvyslanec NDR v ČSSR G. König. Pozdravné telegramy Moskva (ČSTK) — Generálny tajomník ÚV KSSZ a predseda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev poslal úradujúcemu tureckému prezidentovi Ihsanovi Sabrimu čagiayangilovi pozdravný telegram k 60. výročiu nadviazania diplomatických stykov medzi ZSSR a Tureckom. Priateľské a dobré susedské vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Tureckou republikou spočívajú na základoch, ktoré položili zakladateľ sovietskeho štátu Lenin a budovateľ nového Turecka Kemal Atatűrk. Prísne dodržiavanie zásad rovnoprávnosti, rešpektovania nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti, nezasahovania do vnútorných vecí utvára podmienky pre ďalší úspešný rozvoj vzájomnej spolu práce medzi ZSSR a Tureckom, píše sa o. i. v telegrame. Blahoprajné telegramy k tomu istému výročiu poslali i predseda Rady , ministrov ZSSR Alexej Košygin predsedovi tureckej vlády Gúleymanovi Demirelpvi a sovietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko tureckému ministrovi zahraničných vecí Hayrettnovi Erkmenovi.