Pravda, marec 1981 (LXII/51-76)

1981-03-02 / No. 51

PONDELOR 2. MARCA 1981 K Hlavné smery ďalšieho rozvoja oncom uplynulého týždňa sa celá naša verejnosť mohla oboznámiť s návrhom Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1981 - 1985, ktorý bude predložený XVI. zjazdu KSČ. Tento dokument vychádza z dôkladnej analýzy doterajšieho vývoja čs. hospodárstva a z výsledkov našej spoločnej práce v ostatnej päť* ročnici. Teda z obdobia, keď napriek celkove nižšej dynamike hospo­dárskeho vývoja oproti plánu urobili sme v mnohých smeroch výrazný krok vpred. Pripomeňme si: utvorený národný dôchodok vzrástol o 20 percent; priemyselná výroba sa zvýšila asi o 25 pere., stavebná o 26 pere. a poľnohospodárska o 9 pere.; hodnota základných fondov v po­rovnáni s posledným rokom piatej päťročnice vzrástla o vyše 30 pere. atď. Prirodzene, tieto i ďalšie dobré výsledky sa kladne odzrkadlili aj v životnej úrovni obyvateľstva. Napríklad priemerná mesačná mzda pracovníkov v socialistickom sektore národného hospodárstva (bez JRD) dosiahla 2642 Kčs, čo je o 15 pere. viac ako roku 1975; na jedného oby­vateľa pripadlo vlani v bezplatne poskytovaných službách a dávkach sociálneho zabezpečenia priemerne 8950 Kčs - roku 1975 to bolo o 1700 korún menej; do používania sa v šiestej päťročnici odovzdalo 647 tisíc moderných bytov, o 35 tisíc viac ako v piatej päťročnici. Samozrejme, úspechy nám nesmú zastierať zrak, viesť nás k seba­uspokojeniu a pohodlnosti. Všetci dobre vieme, že nestačí zvyšovať vý­robu, ak nepohneme z miesta jej efektívnosť a kvalitu; že planá je vysoká hodnota základných fondov, ak ich nedokážeme poriadne využiť, že občania našej vlasti sa neuspokoja s popredným miestom ČSSR vo svete v intenzite bytovej výstavby, ak novú strechu nad hlavou nedo­stanú včas a v žiaducej akosti, ak obydlené nové sídlisko pridlho Čaká na obchody, zdravotnické zariadenia, školy, športoviská a ďalšie objekty komplexnej občianskej a technickej vybavenosti. Krivé zrkadlo práce v niektorých oblastiach nášho hospodárskeho života ukazuje najmä nedostatočné využívanie základných fondov, pra­covných síl a výsledkov vědeckotechnického pokroku, neuspokojivé zhod­nocovanie paliv, energie, surovín a materiálov. Jednoducho prebojúvanie strategickej linie na rýchly rast efektivnosti a kvality všetkej práce sa v celkových hospodárskych výsledkoch neprejavilo dosť výrazne. V siedmej päťročnici chceme zvýšiť národný dôchodok o 14-16 pere. a jeho prírastok kryť z 90 - 95 pere. rastom produktivity práce. Pocho­piteľne, zvládnuť túto náročnú úlohu môžeme len vtedy, ak odstráni­me pretrvávajúce nedostatky hospodárstva. nášho Pre­to sa aj v spomí­nanom návrhu ho­vorí, že na dosiah­nutie tohto cieľa je nevyhnutné: 1. Vo odvetviach všetkých národ­ného hospodárstva podstatne lepšie zhodnocovať a ra­cionálnejšie využi /ať všetky druhy palív a energie, ma­teriálov a surovín, ako aj jestvujúce základné fondy a pracovné sily__ 2. Štruktúru výroby a dynamiku rozvoja dôsledne podriadiť potrebám efektívneho rozvoja národného hospodárstva a prednostne zabezpečovať maximálny rast dodávok na vývoz, posilniť exportnú výkonnosť a znížiť dovoznú náročnosť čs. ekonomiky ... 3. Zabezpečovať účinnejšie zapojenie čs. ekonomiky do medzinárodnej deľby práce tak, aby prispievala k ďalšiemu rastu technickej úrovne výstavby, k zvyšovaniu produktivity práce, znižovaniu energetickej a ma­teriálovej náročnosti výroby a k zvyšovaniu jej sériovosti a efektív­nosti ... 4. Pre riešenie kľúčových problémov rozvoja jednotnej čs. ekonomiky orientovať hospodársky rozvoj ČSR a SSR na ešte účinnejšie riešenie ďalšieho proporcionálneho rozvoja československého národného hospo­dárstva __ 5. Ďalej zdokonaľovať plánovité riadenie národného hospodárstva ako jeden z hlavných nástrojov riešenia úloh ďalšieho sociálneho a ekono­mického rozvoja ... Samozrejme, z týchto kľúčových požiadaviek sa odvíjajú ďalšie - ad­resné a konkrétne pre každé odvetvie nášho hospodárstva. Napríklad v priemysle čaká pracujúcich úloha zvýšiť produktivitu práce o 17-19 pere. a jej rastom zabezpečiť vyše 90 pere. prírastku výroby. Na do­siahnutie vyrovnanej palivovo-energetickej bilancie a ďalší rast národ­ného dôchodku treba zase zabezpečiť do roku 1985 asi 12 mil. tmp rela­tívnych úspor paliva. Veľmi konkrétna a nevyhnutná požiadavka sa týka aj hospodárenia s kovmi - 4,55 pere. priemerné ročné relatívne úspory počas 7. päťročnice. A keďže odvetvie strojárstva a elektrotech­niky bude naďalej základom rozvoja čs. ekonomiky, aj tu je namieste zvýšenie jeho výroby o 33 - 35 pere. pri raste produktivity práce o 30 - 32 pere. Rovnako náročnejšie úlohy ako po iné roky čakajú aj poľnohospo­dárov, stavbárov a ostatných pracujúcich. Keď však hovoríme o nároč­nejších úlohách, nemáme na mysli len zvyšovanie objemu výroby, ale v plnom rozsahu - alebo predovšetkým - rast jej efektívnosti a kvality, teda tých ukazovateľov, ktoré popri mnohých výrazných úspechoch zostávajú viac či menej boľavým miestom jednotlivých podnikov, závo­dov, pracovísk. Kto si pozorne prečítal návrh Hlavných smerov hospodárskeho a so­ciálneho rozvoja ČSSR na roky 1981 - 1985, pochopil, že toto obdobie ne­bude ľahké. Popravde bude od každého z nás vyžadovať oveľa viac úsilia, no predovšetkým tvorivej a smelej iniciatívy, rozhodnejšie prekonáva­nie problémov, dôslednejšie plnenie si svojich každodenných pracovných povinností. Ano, už to tu bolo, už neraz sme si to navzájom prízvukovali, a predsa výsledky našej práce neodzrkadľujú naše poznanie. Treba však" otvorene povedať, že akýkoľvek pesimizmus nad vytýčenými cieľmi je neopodstatnený; sú reálne, ak poriadne načiieme do vlastných rezerv. Veď napríklad uplatňovanie vědeckotechnického pokroku je v mnohých podnikoch a závodoch, ako sa vraví, ešte poľom málo pooraným, hoci v podávaní vynálezov a zlepšovacích návrhov (v prepočte na počet obyvateľov) patríme medzi popredné krajiny sveta; spotreba surovín a energie na jednotku produkcie je u nás v porovnaní s ostatnými vy­spelými štátmi privysoká; využívanie fondu pracovného času je v nie­ktorých prípadoch už dlho nedostatočné; organizácia a riadenie práce nesú stále pečať extenzívneho rozvoja... Z týchto I ďalších zorných uhlov treba vidieť úlohy siedmej päťročnice a v nadväznosti na ich plnenie i rast životnej úrovne každého z nás. Zreteľne sa o tom hovorí aj v spomínanom návrhu: „Uskutočňovanie základného cieľa hospodár­skej a sociálnej politiky strany v životnej úrovni obyvateľstva je ne­vyhnutné dôsledne spájať s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v raste efek­tívnosti spoločenskej výroby a vo zvyšovaní produktivity práce." Bez­pochyby, len toľko si môžeme rozdeliť, koľko vyrobíme. Či sa to niekomu páči, alebo nie, kompromisu niet. Je to jednoznačná závislosť i pod­­mienenosť. Túto skutočnosť si plne uvedomuje čoraz viac pracujúcich. Dôkazom toho boli aj nedávne rokovania komunistov v závodoch, podnikoch a na okresných konferenciách strany. Odznel na nich nejeden kritický hlas; spoločným menovateľom väčšiny však bolo zároveň hľadanie cesty, ako jestvujúôe problémy vyriešiť, ako vyprodukovať viac, lepšie a efektív­nejšie. A to je v súlade s požiadavkou, ktorá stojí v návrhu smernice: „Náročný proqram ďalšieho hospodárskeho rozvoja vyžaduje zabezpečovať jednotný a cieľavedomý postup pri riešení hlavných problémov a zabez­pečovaní základných zámerov hospodárskej politikv. Dosiahnuť vysokú aktivitu a anqažovanosť všetkých komunistov, ktorí musia byť vzorom v plnení vytýčených úloh.“ Priznajme však, na splnenie úloh nastávajúcich piatich rokov nestačí len vysoká aktivita členov strany. Žiada sa na ich riešenie zamerať úsilie všetkých pracujúcich. Významná úloha teda v tomto smere čaká aj Revolučné odborové hnutie, Socialistický zväz mládeže, Českosloven­skú vedecko-technickú spoločnosť i ostatné spoločenské orgány a orga­nizácie Národného frontu. Hlavné úlohy nášho hospodárstva v siedmej päťročnici poznáme. Takisto je známy aj Súbor opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva. Pravdupovediac, jeho myšlienky sa niekde ľahšie, inde ťažšie dostávajú do povedomia vedúcich hospodár­skych pracovníkov, technikov, robotníkov... Svedčia o tom poznatky z prvých dvoch mesiacov tohto roka; je však priskoro na hodnotenie. Ale aj tak treba priznať, že pružné uplatňovanie súboru opatrení je neodmysliteľnou súčasťou plnenia úloh 7. päťročnice. Od toho, ako pre­bojujeme jeho zásady do života, bude v rozhodujúcej miere závisieť ďalší vzostup československého národného hospodárstva, všestranný rozvoj spoločnosti a na základe toho i náš podiel na upevnení celej svetovej socialistickej sústavy. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 62. • ČÍSLO 51 A* 50 HALIEROV ŠIESTY DEN ROKOVANIA XXVI. ZJAZDU KOMUNISTICKEJ STRANY SOVIETSKEHO ZVÄZU LENINSKÝ PROGRAM ZVYŠOVANIA ŽIVOTNEJ OROVNE [ROH Činorodá diskusia k návrhu Hlavné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja ZSSR na roky 1981 až 1985 a na obdobie do roku 1990 • Po nedeľňajšej prestávke po­kračuje zjazd dnes vo svojom rokovaní Moskva (ČSTK) — V Zjazdovom paláci moskovského KremTa po­kračoval v sobotu vo svojom rokovaní XXVI. zjazd KSSZ. Na progra­me šiesteho zjazdového dňa bola diskusia k návrhu Hlavné smery hos­podárskeho a sociálneho rozvoja ZSSR na roky 1981—1985 a na ob­dobie do roku 1990, ktorú predniesol na piatkovom zasadaní člen Politického byra OV KSSZ a predseda Rady ministrov ZSSR Nikolaj Tichonov. Diskutujúci zdôrazňovali, že správa otvára velký priestor pre ďalší hospodársky rozvoj a pre zvyšovanie životnej úrovne so­vietskeho Iudu. Pozdravné prejavy predniesli aj ďalší vedúci delegá­cií bratských strán. Delegáti a hostia XXVI. zjazdu KSSZ srdečne privítali na tribúne člena Národného vedenia Sandinovského frontu národného oslobodenia, pred­sedu niikaragujskej Štátnej rady Car­­losa Núňeza, ktorý vystúpil s po­zdravným posolstvom. XXVI. zjazd KSSZ ďalej pozdravil člen Politické­ho byra ŰV alžírskeho Frontu národ­ného oslobodenia Muhammad Said Mazuzi, prvý tajomník OV KS Uru­guaja Rodney Arismendi, generálny tajomník KS Veľkej Británie Gordon McLennan, podpredseda Ľudovej re­volučnej rady Kambodže Pen Sovan a generálny tajomník OV Sýrskej ko­munistickej strany Chálid Bagdáš. Dokument Hlavné smery hospodár­skeho a sociálneho rozvoja ZSSR na roky 1981—1985 a na obdobie do ro­ku 1990 venuje veľkú pozornosť roz­voju poľnohospodárstva, konštatoval okrem iného v diskusii prvý tajomník Saratovského oblastného výboru KSSZ Vladimír Gusev. Na príklade Saratov­skej oblasti, ktorá leží v suchých ste­piach za Volgou, ukázal, aké mož­nosti má v poľnohospodárstve zavla­žovanie. Označil ho za najspoľahli­vejší spôsob, ako dosahovať stabilne vysoké úrody. Plynárenský priemysel ZSSR sa v uplynulej päťročnici v súlade s uzne­seniami XXV. zjazdu strany urýchle­ne rozvíjal, povedal okrem iného v diskusii minister plynárenského priemyslu ZSSR Sabit Orudžev. Dodal, že sovietske národné hospodárstvo získalo nad plán 20 miliárd kubic­kých metrov plynu. Kým v Sovietskom zväze bojujeme o zdravie každého dieťaťa, každého človeka, mávajú imperialistickí ma­niaci nad svetom atómovou bombou a sú pripravení v okamihu zničiť životy miliónov ľudí. Pre normálneho člove­ka je to nepochopiteľné. Deti pales­tínskych utečencov hladujú, mladí Čhiľania trpia. To všetko zavinili im­perialisti, a preto nemajú právo mo­ralizovať o ľudských právach a učiť iných pravidlá humanizmu a morál­ky, povedala okrem iného zo zjazdo­vej tribúny detská lekárka z Belgo­­rodskej oblasti Lilija Djačkovová. Vrelo súhlasím s návrhom Leonida Brežneva, aby sa utvoril kompetent­ný medzinárodný výbor, ktorý by tvorili poprední vedci a ktorý by do­kázal, že je životne nevyhnutné od­vrátiť jadrovú katastrofu, dodala. Strana vo svojej hospodárskej stra­tégii venuje osobitnú pozornosť roz­voju poľnohospodárstva, konštatoval okrem iného v diskusii minister poľ­nohospodárstva ZSSR Valentin Me­siac. Vynaložilo sa veľké úsilie na posilnenie materiálno-technickej zá­kladne poľnohospodárstva, jeho me­chanizácie, chemizácie a rozsiahlej meliorácie pôdy. PRIATEĽSKÉ STRETNUTIE V Moskve sa v sobotu konalo pria­teľské stretnutie generálneho tajom­níka ÚV KSSZ, predsedu Prezídia Naj­vyššieho sovietu ZSSR Leonida Brež­neva s prvým tajomníkom ÚV MSRS Jánosom Kádárom. Obaja predstavitelia si vymenili ná­zory na niektoré aspekty sovietskó­­maďarských vzťahov a na dôležité medzinárodné problémy. J. Kádár srdečne blahoželal L. Brež­­nevovi k vynikajúcej správe, ktorú predniesol na XXVI. zjazde KSSZ. Vy­slovil plnú podporu návrhom na ďal­šie uvoľňovanie napätia, na rozvoj medzinárodnej spolupráce a posilne­nie mieru, ktoré boli v správe ob­siahnuté. MSRS je plne odhodlaná prispievať po boku KSSZ k upevňo­vaniu jednoty socialistického spolo­čenstva, medzinárodného komunistic­kého a robotníckeho hnutia a k zjed­noteniu 1 všetkých protiimperialistic­­kých síl, zdôraznil J. Kádár. Leonid (Pokračovanie na 6. str.) Telegramy delegácii KSČ na XXVI. zjazde KSSZ Prehlbuje sa internacionálna družba Moskva (Od našich redaktorov A. Baka a R. Nittmanna) — So­vietski pracujúci v stovkách telegramov a listov prichádzajúcich denne do Moskvy na adresu — Kremeľ, XXVI. zjazdu KSSZ, oznamu­jú nielen pracovné úspechy, ktoré dosiahli v uplynulej päťročnici, ale aj predsavzatia znásobiť úspechy v socialistickej súťaži v XI. päťročnici. že s veľkou pozornosťou si vypočuli pozdravný prejav generálneho tajom­níka ÜV KSČ a prezidenta ČSSR sú­druha G. Husáka a z celého srdca mu ďakujú za vrelé slová o lenin­skom ŰV KSSZ i na adresu neohro­zeného bojovníka za mier, generálne­ho tajomníka ÜV KSSZ, predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. Brežneva, ale a] sovietskeho ľu­du. Rozvíjaním družobných i pracov­ných zväzkov s pracujúcimi praž­ského závodu ČKD — trakce a s ko­lektívom pražského metra, budú di­­namovci upevňovať a ešte viac roz­víjať internacionálnu družbu medzi robotníckou triedou ZSSR a ČSSR. Na počesť XVI. zjazdu KSČ sa kolektív závodu Dinamo zapojil do súťaže za predtermínové splnenie dodávok za­riadení pre pražské metro. S veľkou pozornosťou sme si vy­počuli prejav generálneho tajomníka ÚV KSČ súdruha G. Husáka na XXVI. zjazde KSSZ, preniknutý sta­rostlivosťou o upevnenie jednoty a moci svetového socialistického spolo­čenstva, internacionálnej družby a (Pokračovanie na 6. str.) V mnohých telegramoch sa zaväzujú oproti plánu prekročiť plnenie úloh vyplývajúcich z rozširujúcej a prehl­bujúcej sa socialistickej medzinárod­nej ekonomickej integrácie. O týchto rozhodnutiach posielajú telegramy do moskovského Kremla nielen dele­gátom XXVI. zjazdu KSSZ, ale aj de­legáciám bratských strán zo socia­listických krajín. Také telegramy do­stala do Zjazdového paláca aj dele­gácia KSČ. Drahí súdruhovia, s pocitom hrdos­ti Vám oznamujeme, že kolektívy uralmašovcov splnili socialistické zá­väzky prijaté na počesť XXVI. zjazdu KSSZ a XVI. zjazdu KSČ. Ubezpeču­jeme Vás — zdôrazňuje sa v tele­grame zo sverdlovského Uralmašu — že naďalej budeme prehlbovať inter­nacionálne zväzky a upevňovať tvo­rivú spoluprácu s pracujúcimi národ­ného podniku Skoda — Závody V. I. Lenina v Plzni. V telegrame, ktorý našej delegácii poslali pracujúci z moskovského elektrotechnického závodu Dinamo, ktorý je kolektívnym členom Spoločnosti sovietsko-česko­­slovenského priateľstva, sa o. i. píše, T Vnútri čísla prinášame návrh Hlavných smerov hospodár­skeho a sociálneho rozvoja ZSSR na roky 1981—1985 a na obdobie do roku 1990, prednesený na XXVI. zjazde KSSZ predsedom Rady mi­nistrov ZSSR Nikolajom Ti­­chonovom. Delegácia KSC na čele s generálnym tajomníkom ÜV KSC, prezidentom ČSSR Gustávom Husákom po prílete do Rigy. Telefoto ČSTK Delegácia KSČ na návšteve v Lotyšsku Srdečne privitanie v Rige Priateľská beseda o perspektívach ľudu našich krajín Z Rigy od nášho redaktora R. NITTMANNA Delegácia Komunistickej strany Československa na XXVI. zjazde KSSZ, ktorú vedie generálny tajomník ÚV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák, sprevádzaná prvým tajomníkom ÚV KS Lotyšska Augustom Vossom a velvyslancom ZSSR v ČSSR Alexandrom Botvinom, prile­tela v nedelu na krátku súdrušskú návštevu do lotyšského hlavné­ho mesta Rigy. Na letisku privítali delegáciu KSČ vedúci Činitelia ÚV KS Lotyšska, vlády republiky a predstavitelia verejnosti Rigy. vore vysoko ocenil rokovanie XXVI. zjazdu KSSZ, prejav generálneho ta­jomníka ÚV KSSZ L. I. Brežneva a ním predložené návrhy na ozdravenie medzinárodnej situácie. Ďalej hovoril o veľkom ohlase, ktorý má rokova­nie XXVI. zjazdu v Československu a o prípravách československých ko­munistov a všetkých pracujúcich ČSSR na XVI. zjazd KSČ. Súdruh Hu­sák zaželal pracujúcim nové úspechy v plnení uznesení XXVI. zjazdu KSSZ a úloh jedenástej päťročnice. Priamo z letiska odišla delegácia na ÚV KS Lotyšska, kde A. Voss infor­moval hosti o tom, že pracujúci re­publiky s obrovským záujmom sledu­jú rokovanie XXVI. zjazdu a podrob­ne sa oboznamujú so správou ÚV KSSZ zjazdu, ktorú predniesol gene­rálny tajomník ÚV KSSZ L. Brežnev, s dalšími vystúpeniami na zjazde a vyjadrujú plnú podporu vnútornej a zahraničnej politike KSSZ. Na besede prvý tajomník ÚV KS Lotyšska A. v'oss oboznámil generál­neho tajomníka ÚV KSČ, prezidenta ČSSR G. Husáka a dalších členov de­legácie KSČ s výsledkami, ktoré Lo­tyšská SSR dosiahla v realizácii uznesení XXV. zjazdu KSSZ a úloh desiatej päťročnice. Hovoril ďalej o perspektívach rozvoja republiky v jedenástej päťročnici, ako o nich rokoval nedávny XXIII. zjazd KS Lo­tyšska a ako ich vytyčuje teraz XXVI. zjazd KSSZ. Súdruh G. Husák sa poďakoval za srdečné privítanie. Vo svojom prího­ NEBEZPEČNÁ AMERICKÁ KAMPAŇ OKOLO SALVADORA Vyhrážajú sa intervenciou San Salvador (ČSTK) — V posledných 12 mesiacoch „zmizlo“ v Salvadore vyše 12 000 ľudí okrem takmer 15 000 zavraždených. Ozná­mil to na tlačovej konferencii v San Salvadore latinskoamerický de­legát Medzinárodného Červeného kríža André Pasovier. Predstaviteľ tejto medzinárodnej organizácie dodal, že vyšetrovanie prevažnej väč­šiny týchto prípadov bolo celkom bezvýsledné. rovej, že salvadorská vojensko-civil­­ná junta požiadala vládu Spojených štátov o dalšiu vojenskú pomoc a že jej vyhovejú. Americká televízna sta­nica CBS oznámila, že zbor náčelní­kov štábov amerických ozbrojených síl rozhodol vyslať do Salvadora ďal­ších päť skupín amerických vojen­ských poradcov, väčšinou odborníkov na boj proti partizánskemu hnutiu. Tlačové agentúry v tejto súvislosti (Pokračovanie na 6. str.) V stredoamerickej pobočke americ­kého koncernu International Telepho­ne and Telegraph (ITT) v Salvadore vybuchla v sobotu veľká dynamitová nálož. Sídlo pobočky je takmer zni­čené. Oficiálne salvadorské kruhy po­tvrdili, že výbuch spôsobil materiálne škody vo výške asi 100 000 dolárov. Washington — Minister zahra­ničných vecí USA A. Haig uviedol na recepcii konanej vo Washingtone na počesť britskej premiérky M. Thatche­ Tri roky od letu čs. kozmonauta Praha (ČSTK) — Pred troma rok­mi, 2. marca o 18. hod. 28. min. mos­kovského času, sa stalo Českosloven­sko tretím štátom, ktorého človek vstúpil do vesmíru. Tri roky od štar­tu prvej medzinárodnej socialistickej kozmickej osádky na lodi Sojuz 28 boli o. i. aj rokmi spracúvania a vyhodnocovania vedeckých experi­mentov, ktoré sa uskutočnili na pa­lube orbitálnej stanice Salut 8 a na príprave ktorých sa zúčastňovali čs. vedci. Ich poznatky obohatili potom skúsenosti ďalších medzinárodných socialistických kozmických osádok. Tento čs. krok do kozmu je spojený i so začiatkami praktického uskutoč­ňovania niektorých nových oblastí výskumu kozmu. Zhodnotili združený socialistický záväzok najväčších východoslovenských podnikov Chcú lepšie ;u;itkoval domáce suroviny Úspechy posmeľujú ďalších • Predlžujú životnosť vysokopecných výmuroviek Košice (Od nášho redaktora jána Markoviča) — Začiatkom lan­ského roka najväčšie východoslovenské podniky — Železnorudné ba­ne v Spišskej Novej Vsi, Východoslovenské železiarne, Slovenské mag­nezitové závody v Košiciach a Keramické závody v Košiciach — za­stúpené svojimi riaditeľmi, podpísali združený socialistický záväzok, ku ktorému svoje podpisy pridali aj vedúci pracovnici Štátnej banky československej, pobočky Košice-mesto. Podnet k uzatvoreniu združeného zá­väzku dal Východoslovenský krajský výbor KSS. Napriek odlišnosti vo vý­robe majú tieto podniky totiž niekto­ré spoiočné problémy. Tak sa zrodila myšlienka, aby spojili sily a zamerali sa na lepšie zhodnotenie domácich surovín, ale aj na výrobu a medzi­­podnikovú výmenu náhradných sú­čiastok a znížili ich dovoz najmä z kapitalistických štátov. Pracovnici štátnej banky navyše prisľúbili, že na spoločné investície, ktoré budú riešiť lepšie využitie domácich surovín a antiimportné ciele v dovoze náhrad­ných súčiastok, poskytnú výhodné úvery. SPOLOČNÉ PROBLÉMY Po roku možno konštatovať, že spo­lupráca medzi najväčšími východoslo­venskými priemyselnými podnikmi sa sľubne rozvíja. Počas roka sa ukáza­lo, že je skutočne veta spoločných problémov, ktoré možno riešiť užšou spoluprácou. Napríklad Východoslo­venské železiarne a Slovenské mag­nezitové závody podpísali dohodu, ktorá umožní obmedziť dovoz niekto­rých murovacích materiálov pre po­treby vysokých pecí a oceliarenských konvertorov. Vývojoví pracovníci oboch podnikov utvorili komplexnú racionalizačnú brigádu. Jej cieľom je z našich surovín vyriešiť technológiu výmuroviek z taveného magnezitu, ako aj výrobu ponorných výleviek z vysokočistého taveného kremenca pre potreby plynulého odlievania oce­le v oceliarni VSŽ. Ak skúšky potvr­dia, že navrhovaný materiál nahradí dovážaný, ročne ušetríme asi 15 mi­liónov devízových korún. Výskumní a vývojoví pracovníci VSŽ a magnezitových závodov sa pustili aj do riešenia predĺženia ži­votnosti výmuroviek konvertorov v oceliarni VSŽ. Prvé výsledky so zlep­šenými druhmi výmuroviek umožnili zvýšiť počet tavieb zo 445 v roku 1979 na 485 v roku 1980, čím sa do­siahla úspora vyše dvoch miliónov korún. Oceliari, ale aj magnezitári sú však presvedčení, že zlepšenou kvalitou našich murovacích materiá­lov možno zvýšiť počet tavieb nad 550. Zároveň overujú možnosti náhra­dy niektorých dalších surovín z kapi­talistických štátov za naše. Naprí­klad urobili pokus s našimi druhmi materiálov, ktoré majú nahradiť do­voz kusového kazivca, čím by naše národné hospodárstvo ušetrilo dal­ších tri a pol milióna devízových ko­rún. NENÁROČNÉ INVESTÍCIE Sľubne sa rozvíja spolupráca aj medzi ostatnými podnikmi. Keramic­ké závody s magnezitovými závodmi okrem iného nadviazali spoluprácu v stanovení parametrov upraveného perlitu, z ktorého v Kalinové v sied­mej päťročnici majú vyrábať ľahčené žiarobetóny. Aj v tomto prípade spo­lupráca sleduje úplnú náhradu dote­rajšieho dovozu materiálov. Spoluprá­ca medzi Zeleznorudnými baňami v Spišskej Novej Vsi a Slovenskými magnezitovými závodmi sa upriamila na výstavbu poloprevádzky na obo­hacovanie chromitých rúd. V rámci spolupráce Keramických závodov a VSŽ vypracovali spoločnú, pritom však nenáročnú investíciu na výrobu doteraz dovážaných izolačných látok. Navrhovaná investícia má pokryť na­šu potrebu a už ju schválilo gene­rálne riaditeľstvo Hutníctva železa. Obzvlášť bohatá je spolupráca v ob­lasti výroby náhradných súčiastok. Využívajú sa najmä kovoobrábacie kapacity jednotlivých podnikov, ale aj možnosti odlievania súčiastok vo VSŽ. Napríklad Východoslovenské že­leziarne pomohli Železnorudným ba­niam, závodu v Nižnej Slanej pri vý­robe a renovácii súčiastok, ktoré súr­ne potrebovali pri oprave lepolroštu. Na zhodnotení tejto „štvordohody“ sa konštatovalo, že v rámci spolupráce vlani vyrobili náhradné súčiastky za 5 miliónov 278 tisíc korún. Zväčša ta­ké, ktoré by boli museli kúpiť na ka­pitalistických trhoch. NA ÚROVNI ÚTVAROV Stretnutie potvrdilo, že v spoluprá­ci treba pokračovať aj tohto roku. Predpokladajú, že bude ešte bohatší ako uplynulý, lebo spolupráca sa po­stupne prenáša 1 na úroveň podniko­vých útvarov. Stretli sa napríklad hlavní mechanici, ktorí si prezreli najmä kovoobrábacie dielne, takže teraz majú dokonalý prehľad o mož­nostiach renovácie v jednotlivých podnikoch. Vedia, na koho sa môžu v prípade potreby obrátiť. Podobné stretnutie mali aj podnikoví zásobo­vači, ktorí usporiadali aj medzipodni­­kovú burzu nepotrebných náhrad­ných súčiastok. Ďalšie stretnutia plá­nujú uskutočniť ďalšie podnikové útvary, čím sa okruh doterajšej spo­lupráce značne rozšíri, lebo na ten­to rok podpísali dohodu aj v oblasti sociálnej. Podniky sa dohodli na vý­mene rekreantov, aby ľudia poznali aj iné rekreačné oblasti. Podniky pô­sobiace v Košiciach uzavreli zmluvu na výmenu bytov, ale aj miest v zá­vodných jasliach a materských ško­lách. Je to užitočná dohoda, lebo magnezitové a keramické závody ne­majú na každom sídlisku detské jas­le či materskú školu, preto sa im te­raz naskytla možnosť dohodnúť pre svojich pracovníkov recipročnú vý­menu a tým na minimum skrátiť zdĺ­havé cestovanie z jedného sídliska na druhé. Už zo spomínaných príkladov vi­dieť, že združený socialistický závä­zok — štvordohoda najväčších vý­chodoslovenských podnikov — má veľa predností. Prináša úžitok nielen jednotlivým podnikom, ale celej spo­ločnosti. ňt< li

Next