Pravda, september 1985 (LXVI/206-230)
1985-09-02 / No. 206
PROLETÁŘI VŠETKÝCH K R A J f N, S P O J T E S A! PONDELOK 2. SEPTEMBRA 1985 50 HALIEROV ROČNÍK 66. • CISLÔ 206 * N Správna cesta nášho školstva aše školy a školské zariadenia, desaťtisíce pedagogických a školských pracovníkov vstupujú 2. septembrom t. r. do desiateho roku realizácie uznesenia Predsedníctva OV KSC - Dokumentu o ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Táto skutočnosť a predovšetkým fakt, že nový školský rok je rokom XVII. zjazdu KSC, obracia pozornosť celého pedagogického frontu na nastávajúce úlohy i na predchádzajúce roky svedomitej práce a zápasov o presadenie vyššej kvality vo výchove a vzdelávaní mladej generácie. Dobré výsledky, ktoré sme dosiahli v obsahovej prestavbe vzdelávania aj napriek čiastkovým problémom a prekážkam, spočiatku sa objavujúcim vo vedomí časti rodičov i učiteľov, nás napĺňajú dôverou vo svoje sily. Zároveň nás mobilizujú k ešte iniciatívnejšej a tvorivejšej práci v socialistickej výchove a vzdelávaní detí a mládeže, ku ktorej nás zaviazal aj XVI. zjazd KSC. ’Pod vedením strany, za sústavnej starostlivosti socialistického štátu I zásluhou obetavej práce učiteľov, majstrov odbornej výchovy, školských a vedeckých pracovníkov náš školský systém, obsah, metády a formy výchovno-vzdelávacej práce na všetkých stupňoch a druhoch škôl nadobudli výrazný moderný a progresívny charakter, ktorého účinnosť sa každým rokom prehlbuje a rozširuje. A nebola by to socialistická škola, keby jej úsilie o modernosť a progresívnosť nebola v dialektickej jednote s úsilím o prehĺbenie jej demokratického charakteru. Jej demokratickosť, a to v tom pravom a najširšom zmysle slova, ktorá sa prejavuje vo všeobecnom prístupe k bezplatnému vzdelávaniu a v rôznych sociálnych vymoženostiach študujúcej mládeže, dosiahla svoj terajší vrchol uzákonením povinnej desaťročnej školskej dochádzky. Keď neberieme do úvahy historický zákon o jednotnej škole z roku 1948, nenájdeme v kronike nášho socialistického školstva a v dejinách československého školstva vôbec obdobie porovnateľné svojím významom s' tým, ktorým už takmer desaťročie prechádza naša súčasná škola. Nielen organizačné a obsahové zmeny, odzrkadľujúce úroveň vedeckého a technického poznania, kultúry a umenia i súčasné a perspektívne potreby spoločnosti, ale aj stovky novovybudovaných materských, základných i stredných škôl a nových priestorov pre vysoké školy čí tisíce nových miest na ubytovanie sú obrazom realizácie Dokumentu a starostlivosti strany a a štátu o výchovu vzdelávanie. Nemožno zabudnúť ani na to, ako za toto obdobie odborne, pedagogicky i politicky vyrástli naši učitelia. Nová koncepcia vzdelávania si od učiteľov základných škôl vyžiadala a od učiteľov gymnázií a stredných odborných škôl si doteraz vyžaduje veľa študijného úsilia. Ba zvýšené kvalifikačné požiadavky si od stoviek učiteľov stredných odborných učilišť vyžiadali zvýšenie kvalifikácie v doplňujúcom vysokoškolskom štúdiu popri zamestnaní. Aj keď oprávnene tvrdíme, že cesta, ktorú nastúpilo naše školstvo, je správnou cestou, že sa výrazne skvalitnili kádrové a materiál no-technlcké podmienky výchovno-vzdelávacej práce, zároveň sl uvedomujeme náročnosť úloh, ktoré nás ešte očakávajú, i problémy, ktoré je nevyhnutné cieľavedome a pružne riešiť. V novom školskom roku sa bude ťažisko našej pozornosti upierať na obsahovú prestavbu v gymnáziách a v stredných odborných školách, ktorá bude pokračovať v ich druhých ročníkoch. V gymnáziách súčasne pôjde o ďalšie zlepšovanie kádrového, priestorového I materiálneho zabezpečenia výučby predmetov odbornej prípravy a o vyrovnanie úrovne výchovno-vzdelávacej práce priemerných gymnázií s tými, ktoré už po niekoľko rokov dosahujú výborné výsledky. Je to závažná úloha, lebo od úrovne práce gymnázií závisí aj úspešnosť ich absolventov pri prijímacích skúškach na vysoké školy, ich ďalšie štúdium aj kvalifikované uplatnenie v praxi. A otvorene treba povedať, že úspešnosť alebo neúspešnosť absolventov gymnázií v prijímacom konaní i V štúdiu a v praktickom živote pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje aj záujem vynikajúcich žiakov základných škôl, resp. ich rodičov o gymnaziálne štúdium. A keďže hlavným poslaním gymnázia je príprava na vysokú školu, a schopných absolventov vysokých škôl naša spoločnosť potrebuje, je aj v spoločenskom záujme, aby práve najlepší žiaci pokračovali v povinnej školskej dochádzke v gymnáziách. Je len prirodzené, že v strede pozornosti naďalej zostáva aj učňovské školstvo, v ktorom najväčšia časť mládeže absolvuje posledné dva ročníky povinnej školskej dochádzky. Okrem trvale platnej požiadavky zlepšovania materiálových podmienok a zlepšovania riadenia stredných odborných učilišť je spoločnou úlohou školstva i jednotlivých rezortov a KNV v obsahu i skladbe prípravy robotníckeho dorastu dosiahnuť taký stav, aby táto príprava plne a rovnako zabezpečovala potreby praxe I povinnej školskej dochádzky na skutočne stredoškolskej úrovni. Hoci obsahovú prestavbu základnej školy pokladáme za skončenú, zároveň ju chápeme ako otvorenú pre všetky opatrenia, ktoré zvyšujú jej účinnosť a umožňujú žiakom hlbšie si osvojiť potrebné vedomosti. V úsilí ďalej optimalizovať obsah vzdelávania s cieľom odstrániť príčiny preťažovania z tejto strany, žiaci 1. a od tohto školského roku už aj 2. ročníkov základnej školy dostali upravené učebnice a učitelia upravené učebné osnovy. Takto budeme postupne pokračovať v každom ročníku, ba od 2. septembra platia určité úpravy, ide najmä o redukciu učiva, aj na druhom stupni základnej školy. V tejto súvislosti však treba povedať, že úpravy osnov a učebníc nie sú všeliekom na príčiny preťažovania. Podobne by aj rodičia mali zvážiť úmernosť zaťaženia svojich detí mimoškolskými povinnosťami. Rovnako otvorene zdôrazňujeme aj nevyhnutnosť rozhodnejšieho postupu riadiacich školských orgánov voči tým školám a prípadom, keď sa neopodstatnene narúša výchovno-vzdelávacia práca činnosťami, ktoré sa majú vykonávať v mimovyučovacom čase. Naša pozornosť problému preťažovania však neznamená, že sa nebudeme usilovať citlivo reagovať v obsahu vzdelávania na tie požiadavky, ktoré sa vynárajú v súvislosti s rozvojom vedy a techniky, výroby, ale aj kultúry, umenia a formovania osobnosti socialistického človeka. V tomto zmysle sme vypracovali Koncepciu prípravy mládeže v oblasti výpočtovej techniky od základných až po vysoké školy i Komplexný program elektronizácie v rezorte školstva. S rovnakou zodpovednosťou však pripravujeme opatrenia na skvalitnenie estetickej výchovy, upevňujeme postavenie brannej prípravy a zavedením nepovinného vyučovania cudzích jazykov už od 5. ročníka nákladnej školy umožňujeme výučbu cudzích jazykov čoraz väčšiemu počtu detí. Spoločným menovateľom i kritériom úspešnosti plnenia všetkých vzdelávacích úloh je úroveň a účinnosť komunistickej výchovy. Jej hodnotenie nie je jednoduché, lebo na jednej strane by sme mohli oprávnene konštatovať, že naša mládež je vcelku dobrá. Dokazuje to svojou pracovnou, spoločenskou i politickou angažovanosťou, novátorstvom, pracovným hrdinstvom pri záchrane ľudských životov a materiálnych hodnôt a podobne. Na druhej strane však nemožno nevidieť, že niektorí mladí ľudia sú ľahostajní nielen voči tomu, čo sa deje vo svete, ale aj v ich vlasti a blízkom okolí; že chápu socializmus a jeho vymoženosti ako nenávratnú pôžičku a z tohto postoja odvodzujú aj svoj vzťah k práci a spoločnosti. Nájdu sa aj takí jednotlivci, ktorí prejavujú skloný k činom a správaniu, ktoré nie je v súlade s morálnymi vlastnosťami socialistického človeka. Napriek tomu, že takéto prejavy nie sú pre našu mládež typické, ukazujú, kde má škola, rodina, pionierska a mládežnícka organizácia t celá spoločnosť v úzkej a neformálnej spolupráci položiť ťažisko svojho výchovného pôsobenia. Cieľom práce socialistickej školy, obsahom práce našich učiteľov je príprava človeka vzdelaného na úrovni doby, činorodého vlastenca a internacionalistu, aktívneho bojovníka za mier, človeka s vysokými morálnymi vlastnosťami. Naša škola, pedagogickí i školskí pracovníci, načúvajú pred zodpovednosťou za takúto prípravu, plne si uvedomujú, že mládež bude tým vzdelanejšia a lepšia, čím bude lepšia ich práca. 15. zasadanie ÜV KSČ orientovalo v prípravnom období na XVII. zjazd KSČ prácu celej našej spoločnosti na iniciatívne a kvalitné splnenie úloh siedmej päťročnice a uznesení XVI. zjazdu našej strany, činorodé uvedomenie si tejto požiadavky v plnení takého dôležitého poslania, aké má vo výchove a vzdelávaní mládeže naša škola, je charakteristické aj pre našich pedagogických a školských pracovníkov, ktorí dnes začínajú jubilejný rok kvalitatívnej prestavby nášho školstva, lebo najvyššie snemovanie našej strany chcú pozdraviť s vedomím dobre vykonanej a tvorivo vykonávanej práce. JURAJ BUŠA, minister školstva SSR Michail Gorbačov poskytol rozhovor americkému časopisu Time Zastaviť horflčkoiité zbrojenie, pristúpiť k odzbrojeniu a k ozdraveniu vzťahov Moskva (ČSTK) — Americký časopis Time požiadal generálneho tajomníka OV KSSZ Michaila Gorbačova, aby odpovedal na viacero otázok a aby prijal na besedu vydavateľa spoločnosti Time Incorporated Henryho Grunwalda, šéfredaktora časopisu Time Raya Cavea, námestníka šéfredaktora Richarda Duncana a vedúceho moskovskej odbočky časopisu Jamesa jacksona. Beseda sa konala 28. augusta. □ Ako by ste charakterizovali terajší stav sovietsko-amerlckých vztahov a aké hlavné udalosti teraz tteto vztahy určujú? — Keby ste mi položili túto otázku asi pred dvorría mesiacmi, povedal by som, že situácia v našich vzťahoch je trocha lepšia a že sa objavujú určité nádeje na pokrok. Veľmi ma mrzí, že to dnes už povedať nemôžem. Pravde treba hľadieť do očí. Bez ohľadu na rozhovory začaté v Ženeve a na dohovor o schôdzke na najvyššej úrovni sa vzťahy medzi oboma našimi krajinami naďalej zhoršujú, horúčkovité zbrojenie sa stupňuje a vojnová hrozba sa nezmierňuje. Prečo je to tak? Ja i moji kolegovia sa dostatočne náročne a sebakriticky staviame k vlastnej činnosti, a to nielen vnútri krajiny, ale i v zahraničí. Stále znova sl kladieme otázku, či to môže nejako súvisieť s našimi krokmi. Čo si však v danom prípade môžeme vyčítať? Veď za terajšej zodpovednej situácie sa Moskva snaží zachovávať zdržanlivosť vo výrokoch na adresu USA, neuchyľuje sa k protlamerickým kampaniam a už vôbec nepodnecuje nenávisť voči vašej krajine. Za veľmi dôležité považujeme to, aby i vo chvíľach politického vyostrenia nebol narušený pocit tradičnej úcty sovietskych ľudí k americkému ľudu, pocit, ktorý je — ako môžem usudzovať — v mnohom vzájomný. Je vari zlé, že za situácie, keď boli obnovené rozhovory o odzbrojení a keď sa pripravuje prvá schôdzka na najvyššej úrovni po šesťročnej prestávke, vytrvalo hľadáme spôsoby, ako preťať bludný kruh a ako vyviesť zo slepej uličky proces obmedzovania výzbroje? Práve tento cieľ sleduje najmä naše moratórium na jadrové výbuchy a výzva k USA obsahujúca návrh, aby sa Spojené štáty k moratóriu pripojili a aby obnovili rozhovory o úplnom zákaze jadrových skúšok, tak isto ako návrh na mierovú spoluprácu a na odvrátenie horúčkovitého jadrového zbrojenia vo vesmíre. Sme presvedčení, že itreba spoločne hľadať východisko z terajšej zložitej situácie. Je teda nepochopiteľné, prečo u zodpovedných činiteľov USA vyvolali naše návrhy takú otvorenú nevôľu. Je známe, že sa ich pokúšali vydávať za čistú propagandu, a nič viac. Každý človek, hoci aj s tou najmenšou znalosťou podstaty veci, ľahko uvidí, že za našimi návrhmi stoja najserióznejšie úmysly, a nie nejaká snaha ovplyvniť verejnú mienku. Všetko reálne úsilie o obmedzenie stavu jadrových zbraní sa začalo zákazom skúšok — spomeňte si na zmluvu z roku 1963, ktorá sa stala prvým veľkým krokom na tejto ceste. Oplné zastavenie jadrových skúšok by zastavilo horúčkovité zbrojenie v tom kvalitatívne najnebezpečnejšom smere. Navyše by bolo dôležitým prínosom pre zachovanie a upevnenie režimu nešírenia jadrových zbraní. Ak už vo všetkom, čo robíme, vopred vidia propagandu, prečo teda na ňu neodpovedať podľa zásady „oko za oko, zub za zub“? Zastavili sme jadrové výbuchy. A vy, Američania, by ste na oplátku urobili to isté. A navyše by ste nám zasadili ešte jeden propagandistický úder — zastavili by ste, povedzme, vývoj jednej z nových strategických rakiet. A my by sme odpovedali rovnakou „propagandou“. A tak ďalej. Naskytá sa otázka, koho by poškodilo súťaženie v takej „propagande“? Samozrejme, nemohlo by nahradiť celkovú zmluvu o obmedzení výzbroje, ale bolo by nepochybne dôležitým krokom k takej zmluve. Vláda USA však, žiaľ, išla inou cestou. V odpovedí na naše moratórium demonštratívne a akoby všetkým a všetkému napriek sa poponáhľala s uskutočnením ďalšieho jadrového výbuchu. A na naše návrhy týkajúce sa mierového vesmíru odpovedala rozhodnutím uskutočniť prvé bojové skúšky protidružicove] zbrane. A navyše začaľa ďalšiu „nenávistnú kampaň“ proti ZSSR. Aký dojem to všetko vzbudzuje? Na jednej strane sú vo Washingtone zrejmé akési rozpaky a neistota. To môžem objasniť len jedným — znepokojením, aby naše iniciatívy nepodkopali tézu o Sovietskom zväze ako „centre zla“ a zdroji všeobecného nebezpečenstva, tézu, na ktorej je vlastne budovaná celá politika horúčkovitého zbrojenia. Na druhej strane je to dojem nedostatočného pocitu zodpovednosti za osud sveta. A to, úprimne povedané, nás stále núti, aby sme si kládli otázku: Je vôbec možné v tomto ovzduší normálne rokovať a budovať racionálne vzťahy medzi krajinami!? Pýtali ste sa, čo je v sovletskoamerických vzťahoch hlavné a rozhodujúce. Domnievam sa, že je to nezvratný fakt, že — či už sa jeden druhému páčime alebo nie — žlť alebo zahynúť môžeme len spoločne. Hlavnou otázkou, na ktorú si musíme odpovedať, je, či sme ochotní nakoniec uznať, že neexistuje iná cesta, než žiť vzájomne v miieri, či sme ochotní previesť svoje myšlienky a činy \ z oblasti vojenskej do mierovej? \Ako sa u vás hovorí — žiť a necha\ť žiť. My to označujeme za mieroVé spolužitie. Pokiaľ ide o Sovietsky zväz, na túto otázku odpovedáme kladne. 1 □ Aké budú podlá vášho názoru výsledky vášho stretnutia s prezidentom Ronaldom Reaganom v novembri tohto roku v Ženeve? Aké konkrétne kroky by mali USA a Sovietsky zväz podniknút pre zlepšenie dvojstranných vztahov? — V podstate som už hovoril o príčinách, pre ktoré dnes hľadím na perspektívy ženevskej schôdzky opatrnejšie ako vtedy, keď sme na túto schôdzku dávali súhlas. Veď Jej výsledky budú v mnohom závisieť od toho, čo sa deje už teraz. Každý bude súhlasiť s tým, že politické ovzdušie rozhovorov sa vytvára vopred. Ani prezident, ani ja nemôžeme ignorovať nálady vnútei svojich krajín a taktiež nálady spojencov. Inými slovami, dnešné kroky do značnej miery vytvárajú aj „scenár“ pre novembrovú schôdzku. Neskrývam, že 9om rozčarovaný a znepokojený tým, čo sa deje. Znepokojenie u nás musí nevyhnutne vyvolať prístup, ktorý sa — ako sa mi zdá — začína vytvárať vo Washingtone, a to pokiaľ ide o jeho praktickú politiku aj o výroky predstaviteľov Bieleho domu. Ide o scenár nátlaku, pokusov zahnať nás do kúta, pripisovať nám, ako to bolo už neraz, všetky „smrteľné hriechy“ od rozpútania horúčkovitého zbrojenia až po „agresiu“ na Blízkom východe, od porušovania ľudských práv až po akési úklady, dokonca v JAR. Nie štátna politika, ale akési horúčkovité hľadanie „nečistej sily“. Sme pripravení na konkrétny a vecný rozhovor a môžeme zložiť i svoj účet. Chcem ubezpečiť čitateľov časopisu, že máme čo povedať, i pokiaľ ide o zodpovednosť USA za horúčkovité jadrové zbrojenie, o ich počínanie v rôznych častiach sveta, o podporu, ktorú poskytujú tým, čo sa v podstate zaoberajú terorizmom, a 0 porušovanie ľudských práv v Amerike samotnej i v mnohých jej blízkych krajinách. Myslím však na to, či by kvôli tomu vôbec bolo potrebné usporiadať schôdzku na najvyššej úrovni, s ktorou tak naše národy, ako aj ľudia na všetkých kontinentoch spájajú nádeje na mier a bezpečný a pokojný život. Nadávky ničomu dobrému neprospejú. Koncepcia takej dôležitej schôdzky by podľa môjho názoru mala byť iná. My v Moskve si, pochopiteľne, uvedomujeme hlbku toho, čo nás rozdeľu je. Keď sme sa oboznamovali s tým, čo vyhlásili vedúci politickí predstavitelia USA v posledných rokoch, nemohli sme nechať bez povšimnutia výroky, ktoré u nás vyvolávajú nesúhlas a často, otvorene povedané, i rozhorčenie. Súčasne sme však nestrácali nádeje, že možno predsa len nájsť styčné body, oblasti spoločných alebo paralelných záujmov. Dôvody na to existujú. Vezmime napríklad výroky o tôní, že nemožno viesť jadrovú vojnu a nemožno v nej zvíťaziť, alebo o tom, že USA sa neusilujú o vojenskú prevahu. Stručne povedané, rátal som s čestným a nezaujatým rozhovorom predchnutým úsilím nájsť cestu späť od okraja jadrovej priepasti. Prerokovať nie mýty a stereotypy, ktoré sa už omrzeli, ale skutočné problémy, skutočné záujmy našich krajín, našu budúcnosť, budúcnosť celého svetového spoločenstva. Druhá strana sa však podľa všetkého na to teraz vôbec nepripravuje. Zdá sa, že sa pripravuje na súboj akýchsi politických „supergladiátorov“ a premýšľa len o tom, ako najľahšie premôcť partnera a ako získať v tomto „súboji“ bod. Zarážajúca je pritom tak forma, ako aj obsah niektorých vystúpení. Dokladom toho je nedávna „prednáška“ pána McFarlana. Je v nej úplne jasne obsiahnutý nielen „rad obvinení“, ktoré nám mienia predložiť v Ženeve, ale povedal by som, aj veľmi svojrázne poňatie nadchádzajúcich rozhovorov. Zdá sa, že aj ten najmenší postup vpred závisí len od ústupkov Sovietskeho zväzu. Ústupkov vo všetkých otázkach — zbrojenia, regionálnych problémov a dokonca aj v našich vnútorných záležitostiach,. Ak to myslia všetko vážne, potom sa vo Washingtone zjavne nepripravujú na tú udalosť, na ktorej sme sa dohovorili. Schôdzka na najvyššej úrovni je určená pre rozhovory, ale pre rozhovory na základe rovnosti, a nie o podpísaní niečej kapitulácie. Tým skôr, že sme s Amerikou neprehrali ani vojnu, a dokonca ani bitku a vôbec nič Jej nedlhujeme. To isté platí o USA vo vzťahu k nám. Ak to nemyslia vážne, tým menej sú namieste militantné vyhlásenia. Prečo sa hrať so svalmi bez toho, aby to bolo potrebné, zohrávať hlučné predstavenia a prenášať spôsoby vnútorného politického boja na vzťahy medzi dvoma jadrovými veľmocami? V nich je jazyk sily neužitočný a nebezpečný. Ale do schôdzky na najvyššej úrovni je ešte čas a možno urobiť nemálo pre to, aby bola konštruktívna a užitočná. A to, ako "chápete, závisí od oboch strán. □ Aký je váš názor na výskumný program strategickej obrannej Iniciatívy v kontexte vztahov medzi ZSSR a USA? Vidíte možnost vzájomnej dohody, ktorá by zakazovala výskum a vývoj takých systémov, a s akou kontrolou bude Sovietsky zväz v tomto prípade súhlasit? Aký vývoj predvídate, pokiaľ ide o ďalšie aspekty kontroly zbrojenia, keby sa takúto dohodu nepodarilo uzavriet. — Oficiálny Washington v odpovediach na kritiku tzv. strategickej ob(Pokračovanie na 4. str.) JUBILEJNÉ 40. SLÁVNOSTI VOLKSSTIMME Desaťtisíce Viedenčanov v Prätri Z Viedne od nášho redaktora BEDŘICHA ZAGARA Štyridsať rokov od oslobodenia Rakúska, štyridsať rokov druhej republiky, štyridsať rokov vychádza denník rakúskych komunistov Volksstimme.' V sobotu a v nedeľu sa konali vo viedenskom Frátri práve štyridsiata slávnosti tohto denníka. Talj ako v minulých rokoch prišli aj cez minulý víkend desaťtisíce Viedenčanov do Prátru na oslavy Volksstimme. Sú fo slávnosti ľudové, vážne i veselé, plné hodnotného kultúrneho i športového programu. Z našich známych športových osobností sa na autogramiáde zúčastnili: Jarmila Kratochvílová, Darius Rusnák, Antonín Panenka, Arnošt Hiožek. Okolo stánku Rudého ipráva bolo osobitne veselo. Vyhrávala moravská dychová kapela Mistřiňanka a Viedenčania s ňou spolu spievali a tancovali. Delegácie jednotlivých tlačových : orgánov ústredných výborov komunistických strán sa stretli (Pokračovanie na 5. str.) Telegramy čs. predstaviteľov k štátnemu sviatku VSR Pozdravy a srdečné blahoželania Praha — Generálny tajomník Ústredného výboru KSČ, prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal poslali generálnemu tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Vietnamu Le-Duanovi, predsedovi Štátnej rady Vietnamskej socialistickej republiky Truong-Chinhovi a predsedovi Rady ministrov VSR Pham-van-Dongovi pri príležitosti štátneho sviatku Vietnamskej socialistickej republiky — 40, výročia vyhlásenia nezávislosti — blahoprajný telegram tohto znenia: Drahí súdruhovia, pri príležitosti štátneho sviatku Vietnamskej socialistickej republiky — 40. výročia vyhlásenia nezávislosti Vietnamu, zasielame Vám, Ústrednému výboru Komunistickej strany Vietnamu, vláde a všetkému bratskému vietnamskému Iudu úprimné súdružské pozdravy a srdečné blahoželania v mene Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády a ľudu ČSSR i vo svojom mene. Pamätné vyhlásenie nezávislosti krajiny dňa 2. septembra 1945 bolo výsledkom hrdinského boja vietnamského ľudu, ktorý skoncoval v augustovej revolúcii s panstvom japonských okupantov í domáceho bábkového režimu a začal budovať základy slobodného a sociálne spravodlivého zriadenia. Na tejto ceste však vietnamský národ musel čeliť ozbrojenej intervencii francúzskeho kolonializmu a po jeho porážke agresii amerického imperializmu a jeho spojencov. Práve ,pred desiatimi rokmi vietnamský ľud, opretý o nezištnú pomoc ZSSR a ďalších socialistických štátov i o solidaritu všetkého pokrokového a mierumilovného ľudstva, v tomto boji slávne zvíťazil. Jednotná a nezávislá Vietnamská socialistická republika, pevný článok socialistického spoločenstva, sa dnes teší oprávnenej prestíži a autorite v medzinárodnom živote a prispieva svojou principiálnou zahraničnou politikou k úsiliu o odvrátenie jadrovej vojny, o zachovanie mieru a nastolenie vzťahov dôvery a spolupráce medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Plne podporujeme boj Vietnamskej socialistickej republiky v pevnej jednote s Laoskou ľudovodemokratickou republikou a Kampučskou ľudovou republikou za mier, stabilitu a dobré susedské vzťahy v juhovýchodnej Ázii. V ČSSR si úprimne vážime výsledky, ktoré vietnamskí pracujúci pod vedením svojej revolučnej strany dosahujú pri budovaní a obrane socializmu vo svojej vlasti. Vysoko oceňujeme skutočnosť, že obe naše komunistické strany, bratské socialistické štáty a ich ľud spájajú pevné zväzky tradičného priateľstva a plodnej spolupráce. Československá socialistická republika sa bude usilovať o to, aby sa tieto vzťahy, založené na osvedčených zásadách marxizmuleninizmu a socialistického internacionalizmu, i naďalej upevňovali a rozvíjali v prospech národov oboch našich krajín, v záujme mieru, socializmu a pokroku vo svete. Želáme Vám, drahí súdruhovia, i všetkému bratskému vietnamskému ľudu mnoho ďalších úspechov pri výstavbe Vašej socialistickej vlasti. □ □ Pri tej istej príležitostí Ústredný výbor Národného frontu ČSSR blahoželal Vlasteneckému frontu Vietnamu. Člen Predsedníctva OV KSČ a predseda FZ ČSSR Alois Indra poslal blahoprajný telegram predsedovi Národného zhromaždenia VSR Nguyen-huu-Thoovi. Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek blahoželal ministrovi zahraničných vecí VSR Nguyenco-Thachovi. Ústredná rada odborov blahoželala Vietnamskej odborovej federácii a Ústredný výbor SZM Ústrednému výboru Ho Či Minovho zväzu komunistickej mládeže. „Rozvojom pracovnej iniciatívy v ústrety XVII. zjazdu KSC“ — to je pod titul celopodnikového socialistického záväzku, ktorý je odpoveďou pracujú cich koncernového podniku Tovární strojárskej techniky TOS Trenčín na výzvu pražských podnikov. Zaväzujú sa zvýšit pôvodné prekročenie výroby tovaru o milión korún a zabezpečit ďalšie prekročenie výroby náradia oproti plánu o 150-tisíc korún naviac. Okrem skrátenia termínu tohtoročných dodávok do ZSSR prekročia kontrahované dodávky o milión korún. Ďalšie z 15 bodov nového záväzku sú zamerané najmä na úspory palív a energií, rozšírenie sortimentu pre trhové fondy, urýchlenie konštrukčných a prototypových prác na nových výrobkoch, či nové progresívne technológie. Na zábere priekopník socialistickej práce, nositeľ zlatého odznaku a vedúci BSP CSSP fán Zátko pri funkčných skúškach sústruhu SUl 63 NC. Snímka ČSTK — Vlastimír Andor Blahoželania k štátnemu sviatku j Praha (ČSTK) — Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal blahoprajný telegram vodcovi líbyjskej revolúcie plukovníkovi Muamarovi Kaddáfímu pri príležitosti štátneho sviatku — 16. výročia revolúcie 1. septembra. Predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal blahoželal pri tejto príležitosti členovi revolučného vedenia majorovi Abdasovi Salámovi Ahmadovi Džallúdovi. Blahoprajný telegram k štátnemu sviatku zaslal Qj minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek tajomníkovi byra pre zahraničné styky Alímu Abdasovi Salámovi Tríkimu. Pozdrav k jubileu Praha (ČSTK) — Generálny tajomník ÜV KSČ Gustáv Husák poslal predsedovi Jednotnej socialistickej strany Západného Berlína Horstovi Schmittovi k jeho 60. narodeninám blahoprajný telegram. Oceňuje sa v ňom obetavá práca Horsta Schmitta na čele SEW v boji za práva pracujúcich, za mier a odzbrojenie, jeho prínos k upevneniu jednoty medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia a vyjadruje sa presvedčenie, že sa súdružské vzťahy medzi obidvoma bratskými stranami budú aj naďalej upevňovať v záujme víťazstva spoločných ideálov. Du ČSSR zavita predseda vlády Fínska Praha (ČSTK) — jNa pozvanie predsedu vlády ČSSR Ľubomíra Strougala uskutoční v dňoch oficiálnu návštevu najbližších Československej socialistickej republiky predseda vlády Fínskej republiky Kalevi Sorsa. Československí poslanci si v meste Nampcho, asi 40 kilometrov od mesta Pchjongjang prezreli stavbu mohutného vodného diela — sypanej hrádze s priepusťou v ústí rieky Tedong. V popoludňajších hodinách si československá parlamentná delegácia prezrela závod ťažkého strojárstva v meste Tean vyrábajúci zariadenia pre energetiku, hutníctvo a banský priemysel. Včera si čs. delegácia v Pchjongjangu prezrela výstavu úspechov výstavby socializmu. Členovia delegácie FZ ČSSR taktiež navštívili metro v kórejskom hlavnom meste Pchjongjangu a pozreli si Pamätník ideí Čučche, ktorý sa týči do výšky 70 metrov a tvorí dominantu mesta. Čs. parlamentnú delegáciu včera prijal generálny tajomník OV Kórej Čs. parlamentná delegácia pokračuje v návšteve KĽDR Na významných objektoch krajiny Pchjongjang (ČSTK) — Prehliadkou -vodného diela Nampcho a strojárskeho závodu v meste Tean pokračovala v sobotu oficiálna priateľská návšteva delegácie Federálneho zhromaždenia ČSSR vedená členom Predsedníctva UV KSČ a predsedom FZ ČSSR Aloisom Indrom v Kórejskej ľudovodemokratickej republike. skej strany práce a prezident Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ir-sen. A. Indra počas rokovania označil československú parlamentnú návštevu v KĽDR za výraz tradične dobrých vzťahov medzi oboma krajinami a rokovania vedené v Pchjongjangu za veľmi užitočné. Poukázal aj na úsilie ČSSR ,urobiť Ivšetko pre realizáciu výsledkov vlaňajšieho rokovania najvyšších predstaviteľov oboch krajín í v Prahe i a zdôraznil záujem o ďalší rozvoj vzájomnej hospodárskej a vedeckotechnickej spolupráce. Najvyšší kórejský predstaviteľ Kim Ir-sen uvítal návštevu československej parlamentnej delegácie ako významný príspevok k rozvoju vzájomných stykov medzi oboma kraji nami. Protokol o koordinácii plánov medzi ČSSR a NDR Branv lipského veľtrhu opäť otvorené Z Lipska od nášho vyslaného redaktora JOZEFA JANTU Pre tisíce návštevníkov sa v Lipsku včera otvorili brány jesenného medzinárodného veľtrhu, na ktorom vystavuje svoje výrobky 6000 producentov z vyše sto krajín .celého sveta. Na slávnostnom otvorení veľtrhu, ktorý sa koná pod ústrednou myšlienkou Za slobodný obchod a technický pokrok vo svete sa zúčastnil generálny tajomník ClV SED, predseda Štátnej rady NDR Erich Honecker, predseda Rady ministrov NDR Willy Stoph a ďalší predstavitelia. Československo sa aj na tohtoročnom jesennom veľtrhu predstavuje širokou ponukou strojárskych výrobkov a spotrebného tovaru. Na ploche 3700 štvorcových metrov tu vystavuje 25 našich podnikov zahraničného obchodu. Expozíciu jedného z nich, Chemapolu, navštívil súdruh Erich Honecker. Privítal ho podpredseda vlády ČSSR a predseda Štátnej plánovacej komisie Svatopluk Potáč, ktorý na veľtrhu vedie našu vládnu delegáciu. Veľkému záujmu sa tešia aj exponáty Merkurie a Technopolu. Na výstavisku oznámili, že oba PZO sú vlastne jubilantmi, pokiaľ ide o Lipsko, pretože prvý sa zúčastňuje na veľtrhoch už 20 a druhý 15 rokov. Veľmi sú obdivované naše škodovky a nákladné autá LIAZ, ako aj vysokozdvižná plošina na podvozku Tatra 813, ďalej polygrafické stroje ADAST a mnohé ďalšie. Zo spotrebného tovaru veľkú pozornosť vzbudzuje oblasť elektrotechniky a elektroniky a tiež nábytku, kde prvýkrát máme svojho zástupcu - Drevouniu. Potešiteľné je, že z roka na rok sa rozširuje plocha expozícií, ktorá dokumentuje úzku spoluprácu členských Vrajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Ináč to nie je ani teraz. Najširšia paleta kooperačných a špecializačných výrobkov štátov RVHP je so Sovietskym zväzom, ktorý v Lipsku tradične vystavuje na najväčšej ploche. Pokiaľ ide o ekonomickú a vedeckotechnickú spoluprácu medzi ČSSR a NDR, aj tá sa v budúcej päťročnici rozšíri. x (Pokračovanie na 5. str.)