Pravda, marec 1988 (LXIX/50-76)

1988-03-01 / No. 50

UTOROK 1. MARCA 1988 Pred prestavbou pedeikevei základne D nes uverejňujeme Zásady prestavby organizačných Stru!' nikuvej základne, umiestňovania a hmotného zabezpeč* ňovaných pracovníkov. Ide o významný dokument spr na základe uznesenia 7. zasadania OV KSC, ktorý rieSi pt doterajších výrobných hospodárskych jednotiek, národných po podnikov riadených národnými výbormi, prípadne Iných orga.l na novú formu hospodárskej organizácie - štátny podnik. Prestavba štruktúr podnikovej základne v žiadnom prípade nl mená iba ich organizačnú zmenu. To by nenapĺňalo zámery presta' hospodárskeho mechanizmu. Zrušením výrobných hospodárskych jedn? tiek a generálnych riaditeľstiev výrobných hospodárskych jednotiek ako orgánov stredného článku riadenia sa utvárajú podmienky na dôsledné uplatnenie princípu dvojstupňového riadenia národného hospodárstva a na prechod na úplne nový spôsob plánovania. Súčasne sa zabezpe­čujú predpoklady na uplatnenie princípu úplného chozrasčotu a samo­­financovania základných článkov národného hospodárstva, a tým aj vyššiu iniciatívu pracovných kolektívov. Ide vlastne o napĺňanie záme­rov, ktoré vyplynuli z verejnej diskusie o návrhu zákona o štátnom podniku. Návrh zákona bude v tomto roku prerokúvaný vo Federál­nom zhromaždení a sám zákon má nadobudnúť čiastočnú účinnosť už v priebehu tohto roka. Prestavbu podnikovej základne si však nemožno vysvetľovať tak, že „mechanicky" dôjde k zrušeniu stredného článku riadenia tým, že výrobné hospodárske jednotky sa iba premenujú na štátne podniky, a inak sa nič nezmení. Je dokázané, že naša súčasná výrobná štruk­túra už nevyhovuje potrebám rozvoja socialistickej ekonomiky. V mi­nulosti u nás postupne prevládli veľké výrobné celky, ich zložky ne­boli spolu vždy organicky spojené. Vytváral sa neodôvodnený monopol na isté druhy výrobkov, mnohé kolosy neboli schopné ani ochotné pruž­ne reagovať na meniace sa potreby trhu doma i v zahraničí. Ale eko­nomika okrem veľkých podnikov potrebuje aj stredné a malé podniky, ktoré tieto úlohy dokážu lepšie zabezpečiť. Bude preto dochádzať k zlúčeniu, splynutiu, rozdeleniu a zrušeniu doterajších štátnych hos­podárskych organizácii a zakladaniu nových štátnych podnikov, pri zachovaní veľkosti niektorých podnikov. Uvedený proces nemôže byť ponechaný živelnému vývoju. Hlavným meradlom pre utváranie nových štátnych podnikov musí byť predovšet kým záujem spo ločnosti o formová nie optimálne štruktúry národné ho hospodárstva Osamostatňovať sa môžu predovšetkým podniky, ktorých ucelený výrobný program je v súla­de so zámermi roz­­vojo ekonomiky a ktoré dokázali aj v súčasných pod­mienkach úspešne hospodáriť. To ešte všade nechápu. Niekde si pod samostatnosťou predstavujú prechádzku ružovým sa­dom, vidia len samé výhody. Ale osamostatnenie prináša so sebou nielen vyššie práva, ale súčasne aj vyššiu zodpovednosť, pri ktorej sa každý chybný krok okamžite prejaví na výsledkoch hospodárenia. Nie každý je schopný v nových požiadavkách obstáť. Prestavba podnikovej základne však nie je len vecou ministerstva a ďalších ústredných orgánov. Bolo by problematické hovoriť o tom, že ekonomická reforma prinesie podnikom vyššiu samostatnosť, keby Ich pracovné kolektivy, stranické a odborové organizácie nemohli nič povedať k tomu ako ich podnik má vyzsroť. Cos’o pr*..z najlepšie vedia, aké podmienky či partnerov by najviac potrebovali na dosiahnutie vyššej efektívnosti výroby. Iné tiež je, keď sa pracujúci môžu podieľať na príprave zásadných rozhodnutí týkajúcich sa ich podniku, než keď je všetko nariadené „zhora“. Potom sa s väčším úsilím a chuťou vyrovnajú aj s prípadnými ťažkosťami. Aj z toho vychádzajú uverejňované zásady. Návrhy na založenie štátneho podniku môžu samostatne predkladať nielen podniky, ale aj ich závody, a to bez ohľadu na stanovisko či zámery nadriadených orgánov. Ich súčasťou je aj vyjadrenie straníckej a odborovej organi­zácie. Môže isť nielen o návrhy úplne nové, ale aj o také, ktoré už vznikli predtým, najmä v súvislosti s verejnou diskusiou o návrhu zákona o štátnom podniku. Dôležité je, že každý návrh musí skutočne preukazovať nielen schopnosť podniku samostatne hospodáriť na zá­klade úplného chozrasčotu a samofinancovania, ale aj schopnosť splniť úlohy vyplývajúce z päťročného plánu a zo zmlúv s odberateľmi. V tom nemožno čakať žiadne úľavy. Len splnenie úloh päťročnice utvára podmienky na úspešný priebeh ekonomickej reformy a dynamický rozvoj národného hospodárstva. Nemalo by však dôjsť ani k tomu, že v organizácii, ktorá má dobré predpoklady na samostatnosť, z obáv z nadriadených orgánov nako­niec prevládne opatrnosť a návrh sa nepodá. Každá prihláška sa musí v rezortoch dôkladne prerokovať a v prípade zamietnutia vecne odôvodniť. V záujme maximálnej objektivity zamietnuté návrhy budú skúmať ešte nezávislé komisie expertov. Dôvodom na odmietanie osamostatnenia nemôže byť napríklad horšia vybavenosť podniku vý­robnými fondmi, lebo sa ráta s opatreniami na isté vyrovnanie roz­dielnych východiskových podmienok organizácií. Projekty organizačnej prestavby jednotlivých rezortov sa potom predložia ústredným orgá­nom a vláda ČSSR rozhodne o ich realizácii. Na prestavbu podnikovej základne nie je neobmedzený čas. Ako určilo 7. zasadanie OV KSC, prvá etapa prevodu doterajších hospo­dárskych organizácii na štátne podniky sa uskutočni už od 1. júla 1988. Aj keď pôjde najmä o nesporné prípady a predovšetkým v tých odvetviach, v ktorých sa experimentálne overujú nové pravidlá ria­denia alebo ktoré prejdú v predstihu na nové podmienky riadenia, veľa času nezostáva. Vo všetkých rezortoch sú však práce v plnom prúde. Teraz pôjde o to ich vystupňovať. Dokončenie prestavby sa predpokladá k 1. júlu 1989. Ani potom však nemožno stav pokladať za raz daný. štátne podniky sa utvárajú v čase, keď popri novo sa utvárajúcom hospodárskom mechanizme ešte funguje starý, a preto aj v budúcnosti bude zakladateľ povinný pružne prispôsobovať svoju výrobnú základňu potrebám. Nie je to však jediná úloha, na ktorú sa teraz zameriava pozornosť spoločnosti. S prípravou prestavby výrobno-technickej základne sú­časne prebiehajú práce na novom usporiadaní centrálneho riadenia. Ide o to, aby sa v súlade s novým hospodárskym mechanizmom nie­len utvoril racionálny systém štátnych podnikov formovaných dôsledne na principe ekonomických, technických a technologických väzieb ich jednotiek, ale sa aj zracionalizovala štruktúra a činnosť centra, teda ministerstiev a ďalších ústredných orgánov. Tieto práce sa urýchľujú tak, aby sa nové centrum podieľalo na dokončeni prestavby podniko­vej základne. Bude obmedzený počet ústredných orgánov a výrazne sa zníži množstvo ich pracovníkov. Zmeny sa v obidvoch prípadoch dotknú nemálo ľudf. Z tohto pohľadu budú v mnohých kolektívoch nesporne vznikať aj konfliktné situácie. Veď niektorí pracovníci budú musieť prejsť na iné miesta, zmeniť kvalifikáciu. Bez týchto zmien však prestavbu hospodárskeho mecha­nizmu nemožno uskutočniť. Prechod na iné miesto však neznamená stratu pracovného a spoločenského uplatnenia. Pre všetkých prechá­dzajúcich pracovníkov sa utvárajú potrebné podmienky a sociálne zá­ruky. Ani nezamestnanosti sa u nás nik nemusí báť. Prestavba podnikovej základne predstavuje veľmi dôležitý krok pri uskutočňovaní našej ekonomickej reformy. Zďaleka však nejde iba o prijatie jej zásad, ale najmä o konkrétne praktické kroky, ktoré budú teraz nasledovať. Pri ich realizácii závisí od centra a od podnikov, čí bez zvyšku splnia očakávanie. PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 69. • CISLO 50 * 50 HALIEROV & s £ jV Havaně sa začala porada tajomníkov OV bratských strán Aktuálne otázky jzinárodného vývoja Havana (Spravodajca ČSTK) — V havanskom ijaxdovom paláci sa včera začala pravidelná porada tajomníkov ústredných výborov bratských strán socialistických krajin pre medzinárodné otázky. De­legáciu KSČ na nej vedie člen Predsedníctva a tajomník Ov KSČ Vasil Bifak. V delegácii je aj člen Ov KSČ, vedúci oddelenia me­dzinárodnej politiky OV strany Michal Štefafták. Témou rokovania, ktoré potrvá do štvrtka, sú medzinárodnopolitické otázky a otázky týkajúce sa vzťahov medzi stranami. Na porade sa zú­častňujú delegácie z Bulharska, Čes­koslovenska, KĽDR, Kuby, Laosu, Maďarska, Mongolska, NDR, Polska, Rumunska, Sovietskeho zväzu a Viet­namu. Na čele sovietskej delegácie je tajomník OV KSSZ Anatolij Dob­rynin. Úvodný prejav na otváracom zasa­daní predniesol druhý tajomník ÚV KS Kuby Raúl Castro, ktorý poukázal na významné zmeny v medzinárod­ných vzťahoch vyvolané mierovou politikou Sovietskeho zvázu. Osobit­ne ocenil nedávno uzavretú soviet­­sko-americkú zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a konštatoval, že veľký význam by malo uzavretie dohody o 50-percent­ nom znížení stavu strategických zbraní. Raúl Castro zdôraznil význam od­zbrojenia nielen ako zdroja nádeje na prežitie ľudstva, ale aj ako cesty k uvoľneniu prostriedkov na hospo­dársky a sociálny rozvoj. Za nebezpečenstvo pre mier vo svete označil regionálne konflikty, spôsobené zasahovaním imperializ­mu, a vyslovil sa za ich riešenie po­litickou cestou. R. Castro poukázal aj na nevyhnutnosť riešiť problém za­hraničného zadlženia rozvojových krajín. □ □ V predvečer začatia porady sa de legácie zišli na priateľskom stretnu­tí, na ktorom sa zúčastnil aj prvý tajomník ÚV KS Kuby, predseda ku­bánskej Štátnej rady a Rady minis­trov Fidel Castro. 0 návrhu M. Jakeša na utvorenie pásma dôvery PozoniBSť novým iniciatívam Praha (ČSTK) — V Cerninskom palici v Prahe sa včera uskutoč­nilo stretnutie ministra zahraničných veci ČSSR Bohuslava Chňoupka s veľvyslancami a chargé d’affaires a. i. socialistických krajín. Zú častnili sa na ňom vedúci zastupitelských zborov BER, KER, KEDR, Kuby, LEDR, MĽR, MoĽR, NDR, PĽR, RSR, ZSSR a VSR. Bohuslav Chňoupek ich informoval o zameraní československej zahranič­nej politiky a stykových akciách v roku 1988, ktoré schválilo Predsed­níctvo ÚV KSČ a vláda ČSSR. Oso­bitnú pozornosť pritom venoval no­vým iniciatívam, ktoré vo svojom prejave na slávnostnom zasadaní na Pražskom hrade k 40. výročiu Víťaz­ného februára vyhlásil generálny ta­jomník ÚV KSČ súdruh Miloš jakeš. Tieto iniciatívy majú rozvíjať pozitív­ne tendencie medzinárodných vzťa­hov, ktoré sa prejavili najmä po pod­písaní sovietsko-americkej zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšie­ho doletu. Návrh generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša na utvorenie pás­ma dôvery, spolupráce a dobrých su­sedských vzťahov na línii dotyku Varšavskej zmluvy a Severoatlantic­kého paktu vychádza z myšlienky, že v dnešnej dobe všetky európske štá­ty musia prispievať svojím dielom k rozvíjaniu vzťahov mieru a spolu­práce. Spoľahlivý mier a bezpečnosť nemožno zabezpečiť iba opatreniami vo vojenskej oblasti, treba pokročiť vo všetkých oblastiach politickej, vo­jenskej, ekonomickej, ekologickej i humanitárnej spolupráce. Vo vojenskej oblasti iniciatíva rá­ta s utváraním „zriedeného pásma“, v ktorom by bola znížená úroveň vo­jenskej konfrontácie, odstránené naj­nebezpečnejšie druhy útočných zbra­ní a prijaté významné opatrenia na posilnenie dôvery. Je v plnom súla­de s postojmi bratských socialistic­kých štátov v oblasti odzbrojenia, predtým predloženými návrhmi ČSSR a NDR na pásma bez jadrových a chemických zbrani í s Jaruzelského plánom. „Návrh generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša,“ zdôraznil B. Chňoupek, „má bezprostrednú sú­vislosť s otázkami zníženia ozbroje­ných síl a konvenčnej výzbroje v Európe, jeho cieľom je znížiť nebez­pečenstvo vojenskej konfrontácie, upevniť dôveru a bezpečnosť v Eu­rópe.“ Iniciatíva utvára široké možnosti pre rozvoj politického dialógu a vše­strannej spolupráce vo všetkých ob­lastiach. Svojím komplexným charak­terom stavia posilňovanie bezpečnosti a prehlbovanie spolupráce v Euró­pe na pevnejší, stabilnejší základ. Zdôraznil pozitívny ohlas, ktorý (Pokračovanie na 2. str.) V Továrňach strojárskej techniky, k. p., TOS Trenčín sa o uplynulom roku za­merali na ďalší kvalitatívny rast úiitkových vlastností novovyvíjaných strojov. V súlade s celosvetovým trendom aplikovali regulačné pohony vretien. Takou­to inováciou sa vyznačovali najmä prototypy sústruhov s regulačnými pohon­mi. Pracujúci podniku dokončili aj robotizované technologické pracovisko so strojom SPU 12 NC doplnené manipulátorom AME 20 a ďalšími perifériami z vlastného vývoja. Robotizované technologické pracovisko úspešne reprezen­tovalo výsledky práce robotníkov a technikov na európskej výstave obrába­cích strojov EMO v Miláne v októbri minulého roku. Na snímke zľava vedúci dielne Rudolf Sedláček a vedúci prevádzkarne Ing. Pavol Staník, ktorí sa po­dieľali na zhotovení robotizovaného technologického pracoviska, f e to najnovší výrobok podniku. Snímka Pravda — Ivan Dubovský DNI KULTÚRY ČSSR V ZSSR Ovládla nás hrdosť a sebavedomie Z Moskvy od našich redaktorov P. HOLKU a D. MACHALU Veľký emblém Dní československej kultúry v Sovietskom zväze, na kto­rom zástavy oboch spriatelených kra­jín dômyselne vytvárajú podobu srd­ca a lipového listu — symbolu slo­vanskej vzájomnosti, je umiestený na priečelí Veľkého divadla a púta už týždeň pozornosť Moskovčanov. Na schodoch Veľkého divadla i v priestore pred dverami tohto sláv­neho stánku umenia v nedeľu večer už hodinu pred začiatkom predsta­venia postávali milovníci opery a de­siatky z nich sa nerozpakovali do­nekonečna pýtať prichádzajúcich di­vákov, či náhodou niekto z nich ne­má voľný lístok. Divadlo, v ktorom je vyše 2000 miest, bolo v ten večer beznádejne vypredané. Moskovčanía sú naozaj dobre informovaní, vedeli presne, že inscenácia Verdlho opery Maškarný bál patrí ku skvostom Slo­venského národného divadla. Keď sa po predohre a úvodnom zbore zjavil na javisku Veľkého di­vadla národný umelec Peter Dvorský, nestačil ani začať spievať a už sa strhla búrka potlesku. Takéto priví­tanie tak mocne stimulovalo výkony celého ansámblu opery SND, ich or­chester, ktorý dirigoval zaslúžilý umelec Ondrej Lenérd, že sa na ja­visku priam pretekali a odovzdali svoje najlepšie schopnosti do služby umenia. Potom sa takmer pravidelne po áriách, duetách i po speve zboru ozýval spontánny potlesk, ktorý kaž­dého československého diváka v hľa­disku napĺňal neopísateľným sebave­domím. Hoci jasne svietila hviezda (Pokračovanie na 2. str.) ÄRIII VNÚTRI NOVlN UVEREJŇUJEME Zásady prestavby organizačných štruktúr podnikavej základne, umiestňovania a hmotného zabezpečenia uvoľňovaných pracovníkov schválené uznesením vlády ČSSR č. 40/1988 Medzi /dlhoročných a popredných pracovníkov n. p. Slovenský priemysel kameňa Levice patria komunisti frézári Cyril Kabát a fán Hancko. Za viac ako 20 rokov práce v kamenárskej dielni vyrobili nejednu prvotriednu obklado­vá dosku pre interiéru i vonkajšie steny rôznych typov budov. Obaja sú členmi závodnej jednotky Ľudových milícii a nositeľmi ocenenia”Najlepší pracovník podniku. Na snímke zľava Cyril Kabát a Ján Hancko pripravujú výrobu mramorových obkladových dosák pre novú budovu Divadla Andreja Bagara v Nitre. Snímka Pravda — Vladimír Martinka Neide o jednoduché spojenie, ale o znásobenie síl Širší zaber, vyššia úroveň spolupráce Spoločne znamená rýchlejší vývoj a efektívnejšiu realizáciu riešení • Sovietsky zväz — najväčší odberateľ aj najbližší pomocník • Rezervy stále pretrvávajú Komárno (Od nášho redaktora Františka Budu) — Hoci Česko­slovensko nie je lodiarskou veľmocou, u nás stavané plavidlá tvo­ria významnú zložku nášho strojárstva a najmä vývozu. Veď cena jďdného veľkého plavidla sa ráta na desiatky, ba niekedy aj na stov­ky miliónov korún. Vývoz plavidiel je teda efektívny aj žiadúci. Pravda, odberatelia o naše lode prejavia záujem len vtedy, keď budú technicky aj ekonomicky na vysokej svetovej úrovni. Lenže do­siahnuť túto métu a dlhodobo sa Jej držať je v lodnom staviteľstve ob­zvlášť ťažké. Každé plavidlo je totiž zložitý mechanizmus so stovkami špeciálnych prístrojov a systémov, ktorých vývoj a permanentné zdoko­naľovanie vyžaduje veľa tvorivých pracovníkov, Času aj prostriedkov. Neveľký počet našich lodiarskych odborníkov by preto ani pri maxi­málnom vypátí síl na takúto rozsiah­lu prácu nestačil a už vonkoncom by Zvolané jarné zasadanie FZ Praha (ČSTK) — Prezident Česko­slovenskej socialistickej republiky Gustáv Husák oznámil svojím listom zo dňa 29. februára 1988 Predsedníc­tvu Federálneho zhromaždenia ČSSR, že podľa článku 61 ústavného záko­na o československej federácii zvolá­va dňom 1. marca 1988 Federálne zhromaždenie ČSSR na jarné zasa­danie M. Gorbačov navštívi Juhosláviu Moskva [ČSTK) — Generálny ta­jomník ÜV KSSZ Michail Gorbačov pricestuje v polovici marca n$ ofi­ciálnu priateľskú návštevu do Juho­slávie. Bude hosťom Predsedníctva SFRJ a Predsedníctva ÚV ZKJ. K úmrtiu Flavia Brava Parda Praha (ČSTK) — Cien Predsedníc­tva ÜV KSC a predseda Federálne­ho zhromaždenia ČSSR Alois Indra zaslal úradujúcemu predsedovi ku­bánskeho parlamentu Severov! Aguier­­rovi del Cristovi sústrastný telegram k úmrtiu predsedu Národného zhro­maždenia ľudovej moci a člena Štát­nej rady Kubánskej republiky Flavia Brava Parda. Bratislava — Clen Předsed­nictva ÜV KSS, predseda SNR Vi­liam Šalgovič prišiel včera kondolo­vat na Generálny konzulát Kubán­skej republiky v Bratislave k úmrtiu predsedu Národného zhromaždenia ľudovej moci a člena Štátnej rady Ku­bánskej republiky Flavia Brava Par­da. nebol schopný udržať parametre sve­tovej špičky. Široko koncipovaná me­dzinárodná spolupráca so spriatele­nými štátmi je teda nielen požiadav­kou doby, ale v prípade lodného sta­viteľstva a] otázkou bytia či nebytia tohto odboru. # VEĽKOSÉRIOVOSŤ - SPOĽAHLIVÝ ZAKLAD Lode sa len málokedy stavajú só­lovo, jednotlivo, ale v sériách, kde sú plavidlá rovnakých alebo veľmi podobných parametrov. Je len samo­zrejmé, že čím väčšia séria, tým vý­hodnejšia objednávka pre výrobcu. Vo svete je zaužívaná prax, že už sé­ria pozostávajúca z desiatich lodi je úspech. Takýchto výhodných objed­návok je však málo. A dôsledok: Stavba plavidiel v kapitalistických štátoch sa stáva neefektívnou, preto sa mnoho lodeníc ruší, alebo prechá­dza na iný výrobný program. Niekto­ré podniky lodiarskeho priemyslu sa uchádzajú o finančnú podporu štátu, avšak táto intervencia vzhľadom na zadlženosť mnohých krajin väčšinou nebýva úspešná. A aká je situácia u nás? Českoslo­venské lodenice sú v neporovnateľne priaznivejšej situácii. Veď Sovietsky zväz — najväčší odberateľ našich lo­dí — kúpil z Komárna sériu stoštyri riečnych remorkérov, stodva motoro­vých nákladných lodí s nosnosťou dvetisíc ton, 151 nákladných lodi s nosnosťou 2700 ton a podobne. Rov­nako sú na tom pracovníci ZTS, Čes­kých lodeníc z Prahy, ktorí okrem iného sovietskym partnerom predali sériu 69 plávajúcich čerpacích stanic a 58 sacích bagrov. Teda veľké série — to je základ vyjasnenia výrobného programu a perspektívneho plánovania, ale aj vy­tyčovania reálnych ciest pre dlhodo­bú medzinárodnú spoluprácu. Túto stránku veci ešte zvýrazňuje priaz­nivé okolnosť, že vzájomné transak­cie v odbore lodi medzi ČSSR a ZSSR sa vyjasňujú na desaťročia dopredu a konkretizujú zhruba s predstihom na päť rokov. Československí lodiari v hrubých črtách už teraz poznajú predstavy a požiadavky sovietskych partnerov do konca storočia. Vedia napríklad, že v súlade so svetovým vývojom sa musia viac zamerať na automatizáciu a elektronizáciu tech­nických plavidiel, na prevážanie kon­tajnerov na nákladných lodiach, pre­dlžovanie navigácie do mrazivých období, rozširovanie vodnej dopravy na menšie rieky a kanály, prienik kombinovanej prepravy rieka — mo­re, dosiahnutie úplnej nehořlavosti a nepotopiteľnosti plavidiel. Nemenšou úlohou je dosiahnuť čo najmenšiu hlučnosť lodí a úplnú ochranu život­ného prostredia. # ČIASTKOVÉ VÝSLEDKY, VEĽKÉ MOŽNOSTI Základy pre našu aktívnu spolu­prácu s lodiarskymi veľmocami sú te­da položené na stabilite sovietskych objednávok. Teraz ide o to, aby sme možnosť, ktoré sa naskytla, využili, pričom nejde o jednoduché spájanie síl a možností v rámci RVHP, ale o ich znásobenie. Československí lodiari sa zapájajú najmä do mnohostrannej prognostic kej činnosti, do projektovania a stav­by perspektívnych plavidiel, vývoja moderných lodných kompletizačných zariadení, zdokonaľovania technoló­gie stavby lodí a do prác na prieni­ku výpočtovej techniky do lodného staviteľstva. Zrodili sa už aj prvé výsledky spoločného úsilia. Naprí­klad boli vyskúšané a overené syn tetické materiály, ktoré vyhovujú sa­nitárnym predpisom všetkých zúčast­nených strán. Materiály uvedené v spoločne vypracovanom zozname sa môžu použiť pri stavbe lodí v kto­romkoľvek štáte RVHP bez toho, aby bolo treba vykonať drahé overovacie skúšky. Podobnou metodikou sa rie­ši problematika materiálov s opti­málnymi protihlukovými vlastnosťa­mi. V ostatnom čase sa prehĺbila aj dvojstranná spolupráca s takými lo­diarskymi veľmocami, ako je ZSSR a NDR. Čulé a plodné sú naše styky najmä so sovietskymi lodiarmi, ktoré by mali vyústiť do spoločnej projek­cie plavidiel budúcich desaťročí. Možnosti medzinárodnej spolupráce v stavbe lodí sú však ešte népomer­­ne širšie a hlbšie. Ich ďalšie ožive­nie možno očakávať od nových prv­kov v mechanizme RVHP a od užšie­ho spojenia výskumných ústavov a výrobných podnikov z rôznych kra­jín. / Rozlúčkové návštevy Bratislava (ČSTK) — Cien Pred­sedníctva OV KSC, prvý tajomník OV KSS Jozef Lenárt prijal včera v Bratislave mimoriadneho a splno­mocneného veľvyslanca Čínskej ľudo­vej republiky v ČSSR Zhang Ďakeho v súvislosti so skončením jeho dip­lomatickej misie. V rozhovore oce­nil jeho prínos k ďalšiemu rozši­rovaniu a prehlbovaniu vzťahov me­dzi oboma krajinami. Rozlúčkové návštevy vykonal čín­sky veľvyslanec aj u člena Predsed­níctva ÜV KSC, predsedu vlády SSR Petra Colotku a člena Predsedníc­tva OV KSS, predsedu SNR Viliama Šalgovlča. PO MENOVEJ REFORME NASLEDUJÚ DALSlE OPATRENIA Priority nikaraguiskej súčasnosti Z Managuy tfalekopisuje náš vyslaný redaktor JÄN ŠKODA Život dnešnej Nikaraguy sa odvija od menovej reformy. Sandinov­­zkú vláda sa usiluje získať na podporu prebiehajúceho procesu čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Prezident Daniel Ortega v sobotu na stretnutí s členmi vlády, delegátmi FSLN a predstaviteľmi pracovných kolektívov oznámil zníženie administratívneho aparátu vlády a kád­rové zmeny majú podľa niektorých miestnych pozorovateľov pokra­čovať aj vo vedení FSLN. To však ukáže ďalší vývoj. Nikaragujská vláda rozhodla znížiť priority v štátnom sektore riadenia,“ rozpočtové náklady každej vládnej in- zdôraznil D. Ortega, štitúcie o 10 percent a zlúčiť via- V Nikarague je dnes prioritou za­­cero ministerstiev do jednotných cel- bezpečiť do dôsledkov uskutočnenie kov. Vedúce kádre zo zrušených menovej reformy. Názory na ňu sa ustanovizní prejdú na funkcie vo vý- rôznia. Nesporné však je, že bola robnej sfére alebo takéto kádre na- nevyhnutná, nečakaná, že zhoršila fi­­hradia v zložkách obrany a bezpeč- nančné postavenie kontrarevolučných nosti štátu. „Filozofiou týchto roz- bánd v zahraničí i domácej pravico­­hodnutí je nevyhnutnosť znovu určiť (Pokračovanie na 7. str.) 4i,

Next