Roľnicka Nedeľa, august 1949 (IV/32-35)
1949-08-07 / No. 32
Sfrant J Úbohé Francúzsko Nemecké nebezpečenstvo pre Francúzov Ul Je to roi^odnuté: Francú*•ky Parlament ochrariijo Atlantický pakt” —• totiž Tojeneké idruženie ■ Ana;liokoin, Bel^ipckom, Holandekotn, Laxembuir ■kom. Kanadou a Spojenými itátmi. Nie preto, £e by to Francúr iko potreborado alebo že by ho dakto ohrožoral, ale — aby FranciÜMko mueelo nnoira nakupovať ďalšie veiké množstvo amerických ebraini, etreliva a vojnového materiálu, lebo Američania chcú aa »baviť týchto aásob a chcú, aby tento ich priemysel ďalej bol ramestnainý .. . Hanba je, že toto máme vyhadaovanio francúzskych peňazí podporovali i francúzski socialisti s povestným zradcom Blumom, hoc i doteraz už celá tretia čiastka dani ide na vojenské výdavky. Vo Francúzsku každý vie, že národ francúzsky, lud francúzsky nedá sa v žiadnom prípade vtiahnuť do dákej útočnej vojny, a že * iepo>trebuje nič vydobýjať ani žiadnu »em zaberať — má jej dosť a dosť, lebo francúzskeho obyvatelstva nepribúda, Francúzi málo sa rodia. Preto každý vidí, že vefké nákupy zbraní sú úplne nepotrebnié. Franeúnsko od dávna, od roku 1870, keď boli prvý raz strašne porazení Nemcami, boja sa na svete iba Nemcov, a chcú byť proti nim dostatočne pripravení len k obrane. A na to sú už dobro pripravení, lebo Nemecko je rozdrapené na dve časti, i ktorej jednu drží v moci SSSR, takže — tá druhá západná časť je na akýkofvek útok proti Francúzom slabá, a — mala by nepriatelov i za chrbtom . . . Alo Ameriilanla právo naopak by chceli, aby sa Francúzi spriatelili s nebezpečným Nemeckom, a — že by mu ešte aj vojensky pomáhali, ak by ono chcelo a mohlo udrieť na SSSR a na fudovodemokratické štáty. Americkí imperialisti sa tešia, že sa obnoví v Nemecku výroba zbraní, B — v zadebnenosti svojej myslia, že nahovoria Francúzov, aby sa tiež z toho tešili! Aký americký nerozum, keď nepochopia, že Francúzi boja sa na svete iba je<lného nepriateľa, a to sú Nemci, a tých potrebujú mať slabých, aby sa ich nemuseli báť. Aký však má smysel ďalšie francúzske nakupovanie amerických zbraní? Dvojaký smysel: 1. ten, aby zpiatočnícka vláda B panské triedy vo Francúzsku boly silné vyzbrojené — proti vlastnému ľudu, že bv nemohol urobiť ľudovodemokratický pre-ivrat, a 2. ten írmysel, ahv franrúzsTta vláda za avoju „poslušnosť” dostala nové ďalšie dolárové pôžičky. Také rú mrzké ciele francúz. íkej štátne.! politiky a už prišiel čas. že ea nedajú pred ľudom zakrývať. ani falošnými rečami vyhovoriť. , ROĽNtCKA MIDIT!* Pekné úspechy s výkrmom Vo veTkovýkrmnl ošípaných na hospodázTBtvs Čs. Štátnych majetkov vo Valeéove vykŕmili oäipané prídavkom denaturovaných liehovarských kvasníc. Kvasnice pôsobily na zdravotný «tav a prírastky i k tomu, aby potrava bola chutnejšia. Zástav previedli v j^iemc-nei váhe ošípaných asi 30 k^»’ výkrm ukončili v priemernej váhe 125 kg. Prídavok kvasníc bol 3—5 dkg od 30 do 60 kg vár hy, 6—8 dkg od 60 do 126 kg váhy. Priemerný prírastok od zástavu do konca výkrmu bol 81 dkg na kus a deň. Kvasnice pridávali bez akejkoN vek úpravy a skvasovanla — len | rozdrobené do šrotu alebo zemiakov. I U ošípaných, ktorým kvasnice nepo-: dávali, ukázalo sa, že toľko na váhe: nepriberajú. Ošípané, prikrmované: kvasnicanil rýchlo a dobre žraly, bo-ly preto viacej v kľude, čo malo; vplyv na prírastky Kŕmili podľa dá-; vok pre veľkovýkrmne ošípaných a; za prídavku kvasníc sa osvedčila; úprava kŕmnych dávok tak, že do: váhv 50 až 60 kg kŕjnlll Jačmeným: šrotom, a potom jačmeň zamenili ku-: kurlcou . E Prlkrmovanl# krasnícaml nie Je: nič nového. Predsa ten srpôsob vý-E krmu zasluhu> viac pozornosti a; rozšírenia. E Zásobovanie obcí pivom v ntekor^ch obciach, kde je žatva a mlatba v prúde, sa veľmi pociťuje nedostatoji piva Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovel reformy požiadalo Slovenský nápojový priemysel, n p. o nápravu, podľa ktorej všetky pivovary a rozdeľovne piva vo svojom rajóne musia vstúpiť do styku s ONV a okresnými organizáciami JSSR, aby sa dohodly, do ktorých obcí a v akom množstve majú pivo dodať. Týmto spôsobom v dostatočnel miere budú zásobené pivom tie' obce, kde je žatva v prúde a kde je; väčší počet žencov na polí. Pretože j sa stávajú prípady, že rozuleľovači ■ piva pre uľahčenie svojej práce pri-: delia neodôvodnene väčšie množstvo: piva najbližším obciam vo svojom ra-: jóne, treba, aby ONV a MNV vo svo-jioh obvodoch kontrolovaly rozdeľo-: vanie piva na obce, ktoré ho najviac; potrebujú. • Ešte stále nafúkaní úradníci? 22. m. m. bo] som na úrade MNV i v Perine prihlásiť svokra a svokru I na odber potravinových lístkov. TJradníčka, ktará tam úradovala ml I povedala, keď som tam bol predtým, j aby som prišiel Inokedy, lebo, vraj, ! nemá tieto veci na starosti. Keď eom | prišiel na drulľý deň, dal som slečne i odhlášku z prídelu. Vzala si Ju do j ruky a rozprávala druhej úradníčke svoje zážitky z dovolenky Keď ma j čakanie prestalo zabávať, upozornil som slečnu, aby ml vec vybavila, pretože nemám čas. Slečnu moje upozornenie pohoršilo a povedala mi, aby som prišiel až po prvom. Pripomenul som jej, že je pracovný čas, a nemôžem behať na notársky úrad každý deň. Opýtal; som sa, ČI je v kanecláril vedúci; úradník. Chcel acm, aby slečnu pri-; nútil wbaviť moju prídelovú záleží-: tosť. Úradníčka si začala robiť zo: mňa dobrý deň. Co je mňa vraj pw: tom, či je vedúci úradník v kance-: lárii, že úraduje kedy sa mu chce. ; Všimol som sl, že aj slečny úradnič-; ky prišli do práce o pol ôsmej, hoci; majú úradovať od 7. hodiny. Myslím,: že by bolo na čase vymeniť týchto: ľudí. Potrebujeme úradníkov, ktorí: budú vedieť pracujúcemu človeku: poradiť a vybaviť záležitosť na čas,: nie ho zbytočne preháňať sem a tam. • Tomáš Jozef, GomboS, č. 15, okr.; Moldava nad Bodvou. | v Svedlár chce byf vzornou obcou V nedeľu ňa 24. Júla 1949 bolo vo Svedlári, v Gelnickom okrese, ustavujúce valné shromaždenie JRD, na ktorom členovia, v počte 126, jednohlasne vyhlásili: „Chceme sa stať vzorom pri vybudovaní Jednotného roľníckeho družstva v Gelnickom okrese". Novozaložené JRD r najbližšom čase uskutoční mechanizáciu poľnohospodárskej výroby, prevedie komasáciu pôdy, zakladá chov hydiny, ošípaných a oviec a upraví pašienky. V rámci JRD sa vybavu.je rfektrlcká práčovňa, ktorej Ministerstvo poľnohospodárstva darovalo kompletné strojne zariadenie. Dňom 1, augusta otvára sa vo Svedlári poľnohospodársky útulok a v zimnom období sa vykonajú prípravy na vybudovanie kúpeľov. Len čo JRD prekoná začiatočné ťažkostí, urobí prípravy na výstavbu Kultúrneho domu. Miestni činitelia svojou cieľavedomou a vytrvalou prácou vedeli získať pre spoluprácu vštekých kolonistov a položili tak základy > pre socialistické ■ hospodárenie, ktorým chcú ako vzor! slúžiť rol nikom, ako p. j ostatnýmobciam v Gelnici, < ■ Žatva v SSSR Na sovietskych poliach Ja už žatva; v plnom prúde. Žatevné práce pre-; Dieha jú tohto roku v SSSR oveľa rýchlejšie ako vismi. Na Ukrajine so-i žali už 40 percent obilnín. Kolchoz-; ničí a zamestnanci zo strojových sta-; níc pracujú vzorne a obetavo. Kombajnérl sbierajú úrodu * 30 1 vjacej hektárov denne. V mnohých južných oblastiach SSSR konči žatva ozimín. V stallngradskej oblasti sa už skončila. Zo všetkých častí SSSR dochádzajú zprávy o rýchlom tempe v splnení dodávok obilnín Stovky kolchozov plán dodávok už prekročlly. Sú to najmä kolchozy strednej Ázie, severného Kavkazu, Krymu a Iné, List slovenskému Tomášovi (Dokončenie a 1. ^rany) to je treba všetkého viac, aby každý mal. To všetko tl ľudia, čo prv žili u nás v rozkoši, nadbytku a často v záhalke rwchcú uznat a šomrú na to, pravdaže, lebo ich nad práva prestaly alebo prestávajú, Ale ty, milý Tomáš, ketľ si to naozaj rozvážií a rozmyslíš — iste nebudeš im pomáhač šomrať, nebudeš i sám roemnožovat irb panskú nespokojnosť, jrfot a zlobu, ale — uznáš, ío uznať treba, a i sám poučíš iných, čo na tieto veci nemysleli. Mal by som Ti odpovedať i na tie dalšie veci, i na tie kňazské, i na tie ceny na voľnom trhu, na strašenie vofnou atd., ale hľa, list sa mi veľmi roztiahol, a — tak teda druhý raz. Pozdravujem Ťa i Tvojich, česť prací S pozdravením Tvoj Andrej, „Kam ideš, Anglicko?!" Pribúda v Anglicku takých vedúcich ľudí. ro vidia, že treba vytrhnúť Anglicko z amerického poddanstva, a vola.jú: „Kam ideš Anglicko?!” A súčasne odpovedajú. že ide do zkazy. Lenže títo ľudia sú ešte bezmocní, lebo vláda strany práce labouristov má rukv poviazané americkými záväzkami a podmienkami, a bojí ea pohnúť. Je trndno vidieť to zvláštne divadlo, že ešte i v panskej snemovni (r snemovni lordov) našli sa ľudia, ktorí chápu, kam sa štát rúti. Tam teraz lord Packenham vyhlásil: Ani americký Marshallor „pomocný” plán ani iná taká pomoc nemôže zachrániť Anglicko — veď vývoz anglických tovarov do Ameriky (USA) sa nezväčšuje, ale bude i klesať, keď Amerika topí sa v prebytkoch vlastných svojich tovarov, ktoré amerieký nezamestnaný ľud nemôže kupovať a ktoré i v zahraničí majú chatrný odhvt. Teraz Anglicko | I pýta z Ameriky pôžičku 500 mi- | liónov dolárov (to je 25 miliárd Kčs), ale to je ako kvapka vody na horúcu pec, ak skutočne tú pôžičku dostane a prijme. Angličanom hy iba jedna vec obľahčila zlé položenie, ale — boja sa rozhnevať sa pre ňu e Amerikou: potrebovali by vývoz tovarov do SSSR,, aby odtiaľ mohli za ne dostať ďalšie obilie a iné potrainy, ľan a iné suroviny a najmä drevo, ktorého má SSSR pre vývoz viac ako celý ostatný svet. A pre ten strach pred Američanmi netrúfajú si po-i staviť 68 na vlastnái'-nohy. 7. augusta 194> Sto rokov od smrti A. Petöfiho To bolo 80. Júl* 1849 pri obd Fe- Jéregyházy, v bývalcm Uhorsku prl pohraničí Sedmohradska. Ruské dva kozácke pluky valily oa ako búrka spolu a plukom ruskej pechoty proti i maďarskému oddielu 2700 mužov, ktorému velil generál Bem. A tern bol 1 slávny básnik-revolucionár, syn slovenskej matere 27-ročný Alexander Petőfi, pod vplyvom školy, maďarskej spoločnosti a výchovy zanechal otcovo meno Petrovlč, premeniac ho na Petőfi. Tam bol prítomný ako Bernov major, ale bez zbrane, bez jazdeckého koňa a bez uniformy, zapisujúc dojmy a udalosti. Ruskí kozáci, rozzúrení tým, že Im Maďari zastrelili generála Skarjatina, podujali obkľučovací útek, podporovaný zlovestnými bodákmi pešieho pluku. Zle bolo, pozostatky maďarských husárov boly rozbité, ale básnik vždy ešte váhal zaa chrániť sa, ani čo by čakal zázrak, hovoril lekárovi: Maličrksť. Ale keď videl, že uteká na koňoch celý generálny štáb i a mladým, starým generálom Bernom, začal tiež utekať bez čiapky, s vlajúcimi rukávmi — ale kdeže ujde peší človek pred kozáckou jazdou ? . .. Stratil sa lekárovi s očú — To bolo pred večerom. Za kozákmi Išiel na koni spojenecký rakúsky plukovník, a ten podľa hlásenia videl pri vodomete, smerom k Héjjasfalve prebehnutéh'' povstalca s tvárou pokrútenou od bôľu, a vedľa neho ležaly zakrvavené papiere... To asi bol Petőfi. A ak nie, ak bol ' len ranený ? I tak musel zahynúť, lebo druhý deň ráno atá SegeSvárčanov prišlo na bojiáte, zabíjali ranených a rabovali. Spisovateľ Illés hovorí, že spolu s 1030 zabitými zahrabali do spoločného hrobu aj ranených ... „Podľa výpovedí jedného svedka — píše Hlé.» — hodili básnika ZS živa do spoločného hrobu, a keď sa zo dna, vraj, ozval: „Nezahrabá: vajte ma, žijem!!" — dostai odpo- i veď: Zdochni! a — bol zasypaný mŕt; vyml a hlinou." Ci to bolo tak? Nikto nevie. Veľ; ký básnik zahynul, ale jeho piesne ! a básne za slobodu, proti utlačovateľ; skej šľachte, proti kráľom (vyzýval: 'Obeste kráľov!) a proti mocným vte; dajSlého pánskeho «veta žijú a budú ; I žlť, a s nimi jeho Jasná pamiatka. Slovenského rodu a slovenskej kr- i ví bol Petrovič-Petôfi, po matke Má; ril Hrúzovej z Trenčianskej župy, a po otcovi Petrovlčoví, m ktorom sa literárni znalci dlho škriepili, či bol Slovák alebo Srb. Na maďarskej Dolnej zemi, r maďarskej škole, medzi maďarským obyvateľstvom, medzi maďarskými deťmi mladý Petrovič, chtiac-nechtiac, vyrástol ako Maďar, náruživo ľúbiac dolnozemskú rovinu a predovšetkým svoju milovanú, drahú, slovenskú matku, oopevuje ju vo svojich najvzácnejších A ten milý hrdina básne básňach. „E>orbý starý krčmár", ktorému želá, aby ho Boh dlbo zachoval — ten územčistý mäsiar je básnikov otec. Petöfi-Petrovič študoval 1 na Slovensku v Banskej Štiavnici, a učil ho 1 profesor Koreň, ale odcudzená a zmaďarčená vtedajšia Štiavnica nevedela vniesť ani jedinú slovenskú iskierku do jeho ardca. Omylom života Petöfiho bola predstava, že je schopný byť hercom, ba znamenitým hercom, hoc' nemal k tomu ani mačný máčik nadania. No v poézii bol veľký majster: človek hortceho citu, bohatej obraznosti, prudkých vznetov a náruživej povahy, a predovšetkým talent. Jeho básne zunla z väčšej časti temer ako ľudové pieseň, priamo, ľahko, bezprostredne a predsa plné ohňa, hlbky i sály Malý 1 to šťastie, že vedely hýbať národom i vtedy už, ako vznikaly, a malv nevídaný ohlas a vplyv. Roku 1849 spolu so smrťou básnika udusené bolo — hlavne ruským vojskom — i maďarské protírakúske, proticisárske povstanie, ktoré nevedelo sa spravodlivo dohodnúť s Nemaďarml, a o desaťročie žatým pojednali sa Maďari s Viedňou a cisárom a — držitelia moci v starom Uhorsku celkom opustili ten program slobody, za ktorú umieral Petőfi. A od tých čias vytŕčali Iba jeho nacionálne básne, jeho ľúbostné verše, zatlačovali všetko, čo prezrádzalo Potôflho lásku k slobode, neodvlslosti, jeho túžbu po vernosti ľudí, jeho hnev voči panskej vrstve, ktorá ľud utláčala o jeho lásku k dedinskému nefalšovanému životu. Petőfi bol z tých prvých spevcov medzi Maďarmi, ktorý Ich učil vážiť sl ľud a istil mu ozajstnú slobodu. A na tohto hlásateľa slobody spomína teraz celý slobodumllovný svet. Nám ešte prichodí pripomenúť pomer Slovenska a Slovákov k Petôflmu v minulosti, alo o tom povieme si nabudúce v osobitnom článku. Teraz a - nabudúce (Dokončenie a 1. strany) |vek Inokedy. A ten Kdn.1em o = umelé hno.iivá, ktoré sa dodáva= .jú nie predrai^né a nie falšova- Sné, ako to bývalo *a kapltalis- E tlckých čias — i to je svedec= tvo, že ten „konzervativizmus“ Ev hospodárení slovenských roFEníkov prestáva, lebo roFníci už s môžu sa vlastnými očami pre- Esvedčovaf o tom, ktoré novoty |sú dobré a ktoré je hodno na= sledovať. I to nám ukazu.je ces- S tu do lepšej budúcnosti. = Nové sú skúsenosti i s obil- Enými dodávkami. Tohto roku si E roFníci všade dobre upovedo- Emia, aká dobrá vec sú tie spo- EFahlivé pevné ceny obilia, ktoré = štát veru nesnižil ani vtedy, keď E.je úroda nadpriemerná, a dal E každému možnosť, aby ponúk- S nuI ďalšie obilie za plnú cenu E i nad do.jednanú ob.iednávku. E Treba dobre uvážiť, aká .je toto 5 výhoda a prednosť nášho spôisobu štátneho hospodárenia. To E poznávame podľa poplachu, aký E zachvátil producentov obilia Ev Amerike (USA) a v Kanade, kde sa očakávajú prudlíé poklesy cien a kde americká (USA) vláda už teraz rozkazu.je, o koľko musia farmári zmenšiť plochy pestovaného obilia pre budúci rok bez toho, že by dakto dbal o to, čo sa s tými prázdnymi pobami stane. I to .ie ako by upozornenie, že my ideme dobrou cestou. Ešte jeden druh dôležitých skúseností silnejšie sa ukázal v tohoročnej žatve. Oštara a mrzutosti s poliam! priveFini rozdrobenými, kde roľníkom nemohly a nemôžu stro.je vypomôcť. I to si žiada nápraiTi, nech to bude sccFovanie pozemkov alebo družstevné kosenie a orba, ktorá sa tu sama pýta, a žiada si spoločnú dohodu roľníctva i v sejbe a obrábaní pôdy. To sú úlohy blízkej budúcnosti. ^ Možno povedať, že na mnohých^ miestach strojová poľná práca roľníkom náležíte ukázala, že i v tomto ohľade treba napredovať a starať sa o dohodu k spoločnej práci. Lacnejší chlieb v Maďarsku : Maďarská vláda zlacnila a plat: nosťou 0(1 l. augusta cenu chleba o : jeden forint za i kg chleba (z 2.6 : forintov na 1.6 forintov) Časopisy : vítajú toto- rozhodnutie vlády, a kto- I rom orgán strany pracujúcich „Sza: bad Nép" píše, že 1e výsledkom to- I horočnej dobrei žatvy a súčasnej : dobrei práce maďarských poľnohos- i podárov, ktorí sprárae pochopili, čo od nich očakáva ľudovodemokratická vláda. Časopis „Magyar Nemzet", orgán národnej roľníckej strany pläe, že maďarskí roľníci, plniaci hospodársky plán vlády, umožnili sníženie cien a lepšiu akosť chleba a pečiva, čo je najlepšou odpoveďou na útoky Imperialistických štátov, ohovárajúcich Maďarsko. '