Roľnícke Noviny, apríl 1971 (XXVI/77-101)

1971-04-22 / No. 94

ŠIJA C A OKOLIE - A NAOPAK A MO UŽJETO " l,wl PODNIK O Sliač a Kováčovú býva zá­ujem prakticky celý rok a s pribúdajúcimi slnečnými dňa­mi sa tento záujem ešte zvy­šuje. Vtedy je veľmi rušno na cestách, na železničnel stani­ci a aj v samotných stredis­kách, kde ľudia hľadajú nie­len elixír zdravia, ale aj osvie­ženie z tunajších prameňov a v tunajších kúpaliskách. Tisíc­ky naháčov aj vláni zapĺňali stráň nad Kováčovou a* vôbec sa nedali rušiť kombajnami, ktoré kradli obilie prírode Ani teraz sa nedajú rušiť. Zase zaplnia stráň nad Ková­čovou, chodníky i priestory okolo liečebných domov na Sliači a budú užívať. Nikto z tých rekreujúcich sa nepohá­dá, že v Sliači a okolí došlo k závažnej zmene v živote druž­stevníkov, že sa tu udialo nie­čo, čo poznačí život družstev­níkov I v budúcnosti. Šiesti spolu Tento rok neostali sliačski a ami kováčovskí družstevníci osamotení. Pripojili sa k nim družstevníci zo sielnice. Veľkej Lúky, Sampora i z Lukavice. Kto vlastne spojil svoje si­ly v celok, o ktorom možno smelo povedať, že je to už skutočne socialistický poľno­hospodársky podnik, pretože jeho celková výmerá presahuje 3 600 hektárov pôdy? Veľkolúcki družstevníci pat­rili už dlhé roky medzi naj­lepších vo Zvolenskom okreše Ich družstvo bolo plemenným hospodárstvom s vysokou úžit­­kovosťou zvierat. Ešte tak pred štyrmi rokmi družstevné veľ­­kolúcke dojnice bývali najlep­šie. Teraz, keď sa ôžitko­­vosť zdvihla vo viacerých družstvách, patria stále ešte ku špičke. Vlani vo Veľkej Lú­ke nadojili od každej dojnice po 3124 litrov mlieka. Známe sú i veľkolúcke ovce. V Přero­ve 69 jeden baran z kmeňové­ho chovu JRD Veľká Lúka zís­kal zlatú a jeden bronzovú medailu. Družstevnici vo Veľkej Lúke sú i dobrými výrobcami krmo­vín a majú vôbec slušnú úro­veň rastlinnej výroby. Povie sa — majú podmiepky. Pod­mienky nie sú však všetko, ak človek nepridá rozum i ruky. Ak velkolúcke lúky a polia bo­hato rodia, tak rodia bohato preto, lebo im človek venoval a venuje príkladnú starostli­vosť. V tom to je. Sielnickí družstevníci celko­vou úrovňou poľnohospodár­skej výroby sú vraj k veľko- Iúckym najbližšie Dojnice tu dojili po 2 828 litrov mlieka aj preto, že i tu je dobré krmo­vinárstvo Ešte predvlani vlani tu vybavovali oplôtky so a závlahou. Hektárové úrody obi­lia v Sielnici boli nad okresný priemer. Sliačski družstevníci sú už tradične dobrými v starostli­vosti o lúky a známi sú potom i úrodami krmovín, v čom zís­kali i víťazstvá v rôznych sú­ťažiach. Sú i dobrými ľanár­mi. Zo všetkých šiestich zlú­čených družstiev v sliačskom bola aj vlani najvyššia hektá­rová úroda obilia. Pšenica sy­pala po 36 q. V Kováčovej finančne nebo­li na tom zle. Obilniny dosiah­li úrody nad okresným prie­merom. Skoda len, že úžitko­­vosťou dojníc — 1905 litrov mlieka na kravu — zaradilo sa kováčovské družstvo medzi posledné tri v okrese. Vzdia­lené pastviny, nevytvorené podmienky pre kŕmenie v maštaliach — to rozhodlo va­ri predovšetkým. Lukavica je bokom a to tu znamená — byť v podstatne horších podmienkach. Podhor­ský charakter podmienok pre­javil sa nakoniec i v preplat­­kovosti družstva Zaiste nie sú to len podmeinky. ktoré roz­hodli o zlom hospodárskom vý­sledku, zohrali však svoj urči­tý podiel. Špecializácia na vý­krm hovädzieho dobytka a na ovce je svojím spôsobom po­zitívnym prínosom tohto druž­stva do nového celku. Sampor má podmienky hor­ské. Prejavujú sa okrem iné­ho aj tým, že v chotári niet honu nad tri a pol hektára! Takto obmedzená' výmera polí obmedzuje potom i využitie mechanizácie. Do zväzku s os­tatnými družstvami vstupujú však samporsk! družstevníci ako dobrí chovatelia kráv. čo dokazuje i priemerná ročná dojivosť 3 055 litrov mlieka na dojnicu! Takto to teda vyzerá, keď sa čo len zbežne pozrieme zvlášť na každého člena terajšieho veľkého družstva. Štyria sil­nejší plus dvaja slaoší — tak by vyzeralo hodnotenie Aj po spočítanf vychádza nakoniec výsledok plusový, ktorý bude neustále rásť tou mierou akou mierou sa budú slabší vyrov­návať silnejším a ako sa tí sil­nejší búdú i naďalej usilovať o ďalšie špevňovanie. Prvé otázky — prvé odpovede Koľko budeme stačiť? Čo a kde budeme robiť? — to boli prvé otázky, ktoré si muselo zodpovedať vedenie zlúčeného družstva. Prirodzene, najprv si zhodnotili situáciu v jed­notlivých podnikoch. Zistili nielen to, čo partnerov odlišu­je, ale aj čo majú spoločné. Spoločným znakom praktic­ky všetkých bývalých družstiev bola nedostatočná mechanizá­cia v maštaliach. Ešte v troch maštaliach dojili ručne Hnoj sa vozí na fúrikoch. Nebyť vraj maštale s „vaničkami“ vo Veľ­kej Lúke, tak ani v chove ho­vädzieho dobytka a ani v cho­ve ošípaných nebolo by prak­ticky nijakej mechanizácie. V chove ošípaných v dvoch prípadoch išlo o kombiná'cíu chovu prasnic a výkrmu a to tak, že v jednej časti ošipár­ne bolo tridsať prasnic a v druhej časti tzv. výkrm. To sl vyžadovalo mnoho ľudí, prí­rastky boli malé a produkti­vita práce nízka. Toto bolo treba ešte uviesť pre úplnosť obrazu, aby boli potom zrejmé aj prvé opatre­nia. čo urobili predovšetkým? Zjednotili normy, hony zatrie­dili do päť ťažkostných tried, vlastnými Stanovami a domá­cim poriadkom zjednotili náro­ky na naturálie, záhumienkové hospodárenie, nároky dôchod­cov, no a vypracovali plány po­dľa hospodárskych stredísk, ktoré potom zhrnuli do celo­podnikového plánu Všetko to­to si vyžadovalo veľmi serióz­ny prístup, pretože ide často 0 základné záujmy tých 640 ľudí, ktorí dnes pracujú v zlú­čenom družstve. K pomerne pokojnému priebehu riešenia týchto otázok prispela zaiste 1 nie veľká odlišnosť zásad, ktoré družstvá uplatňovali v minulosti. Pri prerokúvaní plánov ' sa hneď dohodli na opatreniach vo výrobe, ktoré treba usku­točniť ešte tohto roku. Ide o opatrenia skutočne veľmi kon­krétne a mali by už v tomto roku vlastne rozhodnúť o roz­miestnení živočíšnej výroby a odstrániť niektoré krikľavé prípady. Už sme spomenuli nedosta­točnú mechanizáciu v mašta­liach. Prakticky vo všetkých troch maštaliach už zavied­li strojové dojenie. Zaují­mavá je reakcia ľudí. Keď v Sielnici v jednej maštali už dojili strojmi, tak dojičky z druhej maštale priami súrili montáž dojacieho zariadenia. V prevádzke je už aj opravou získaný teľatník v Kováčovej pre 150 teliat. Koncentrácia výkrmu ošípa­ných je tiež úloha týchto dni. Sústredia ho do uspôsobených priestorov, ktoré získajú re­konštrukciou maštale na voľné ustajnenie dobytka. Päťsto — šesťsto ošípaných, rozdelených do kotercov, obslúžia dvaja ľu­dia pomocou kŕmneho voza a ročne vyrobia 1 000—1 200 me­trákov bravčoviny (družstvo má v tomto roku odpredať 1065 q bravčového mäsa). V prevádzke ostane zatiaľ i vý­krmňa vo Veľkej Lúke, Je po­merne dobre vybavená a jed­na žena v nej vykrmuje tristo ošípaných. Niektoré priestory, ktoré zís­kajú koncentráciou výkrmu, zrekonštruujú na matečnlky. Na Sliači uvažujú v matečníku dokonca s roštami, ako to vi­deli v Moste na Ostrove. Ohradiť stredisko v Kováčo­vej, rekultivovat pôdu v Sam­­pore (tohto roku asi 4o ha), postupne obměňovat stáda doj­níc (tie „decákové“ už vyra­dili a prejavuje sa to na ras­te úžitkovosti), obmeniť stádo prasnic (kupujú 40 kusov), vy-budovať senážny priestor (be­tónovú plochu — opäť pozna­tok z Mostu na Ostrove), do­končiť zriadenie čerpacej sta­nice, adaptáciou získať prie­story pre centrálny sklad sú­čiastok a ďalšie „drobnosti" okrem normálnej výroby maštaliach i na poliach — to v sú úlohy, ktoré treba splniť v tomto roku. A pre budúcnosť? Vybudo­vať dve mliečne farmy vo Veľ­kej Lúke a v Sielnici a uvoľne­né priestory využiť_pre ďalšie zvyšovanie stavov hovädzieho dobytka. Pokračovať i naďalej v rozvíjaní dobrých ovčiar­skych tradícií. Aspoň toľko v kocke. XXX Všetko toto deje sa a bude sa diať v Sliači a na okolí ako­by v tichosti. Nikto z tých, čo sem prichádzajú za zdravím a osviežením si neuvedomí, že aj v tých maštaliach, ktoré kde­komu „kazia“ výhľad, na tých poliach» kde nieraz i v nedeľu hučali a budú hučať stroje (aj tak sa im nepodarí prehlušiť stovky a tisícky áut), prebie­ha tiež významný ozdravovacl proces. Liekom nie je voda, ale triezva rozvaha robotníkov zeme. Imrich VENCLÍK Ján Murín, predtým, ekonóm JRD Sliač, stará sa o ekono­miku aj nového, veľkého druž­stva, v ktorom mu zverili funkciu hlavného ekonóma. Starostlivost o pasienky je pre družstevníkov z Veľkej Lúky jednou z prvoradých povinností a podobne sa starajú aj o ostatnú pôdu. Využívajú a súčasne i vytvárajú podmienky — v tom je zdroj ich doterajších hospodárskych výsledkov. Foto: RN — R. NOGA Génius V. I. Lenin (Pokračovanie z 1. strany) Jeho genialita nás oprávňuje na to, aby sme si aj dnes, aspoň zopár riadkami, pripo­menuli nesmrteľný život tohto mysliteľa, revolucionára a štát­nika. Nie je to len spomienka a úcta k rozsahu a všestran­nosti veľkého ducha, Leninovo učenie treba znova a znova rozvíjať, pretože je stále ak­tuálne a platné a jeho myš­lienky ani teraz nestrácajú svoju životaschopnosť. Lenino­vo učenie čoraz viac vplýva na celosvetový spoločenský vý­vin. Je kľúčom k zabezpečeniu záujmov robotníckej triedy, pracujúceho ľudu, socializmu. Aby sme pochopili a ocenili veľkosť vedeckého a revoluč­ného hrdinstva, musíme mať predstavu aj o jeho osobnosti. Z množstva zážitkov, detailov v a drobných črt, ktoré utkveli pamäti jeho príbuzných, priateľov a spolubojovníkov, z jeho bohatého teoretického de­dičstva — nakoniec aj zo strá­nok jeho životopisu — vyrastá pred nami jeho osobnosť v ce­lej veľkosti. Ohromuje nás mo­hutnosťou svojho teoretického génia, silou politickej predví­davosti, veľkými organizátor­skými schopnosťami. Na svete nebol ešte taký historický či­niteľ, ktorý by bol obdarený takými vynikajúcimi schop­nosťami, ktoré svojou železnou vôľou a až nadľudskou prácou umocňoval, dával do služieb revolúcie a najzákladnejších záujmov pracujúcich. Lásku a úctu všetkého ľudu Leninovi si možno vysvetľovať k nielen jeho veľkosťou ako vy­nikajúceho teoretika, múdreho a prezieravého politika a ne­prekonateľného organizátora Svet nie je o nič menej pre­kvapený dokonalými ľudským5 vlastnosťami tejto v najvyššej miere nadanej osobnosti, jed­noduchosťou, skromnosťou a duševnou štedrosťou. K Leninovi smeroval nepre­tržitý prúd návštevníkov — robotníkov, námorníkov, roľní­kov. Často za ním prišli až z najodľahlc iších kútov krajiny, Leninove slová si podmaňovali poslucháčov svojou pravdivos­ťou,, hlbokou znalosťou života a potrieb ľudu, vierou v sily ľu­dových más, zrozumiteľnosťou. Každý robotník a každý roľník, keď počúval Lenina, si hneď pomyslel: „Chápe nás. Je to náš človek“. , Geniálny Leninov um, jeho nevyčerpateľná revolučná energia, neohrozenosť v boji proti nepriateľom ľudu. ľud­skosť, srdečnosť a láskavosť, priťahovali k nemu milióny sŕdc. Veľký revolucionár a štátnik Lenin bol vo svojom živote jednoduchým a skromným člo­vekom. Bol mimoriadne zása­dový, skromný, k ľuďom veľmi srdečný. Bo! takým, akým by mal byť každý komunista i tan, čo chce slúžiť veľkej veci oslo­bodenia pracujúcich. Jeden z jeho najbližších spo­lupracovníkov N. P. Gorbunov, o ňom povedal: „Nepodceňuj­me úlohu osobnosti. Génius Vladimíra Iľjiča bol stelesne­ním génia robotníckej triedy. Lenin je -nesmrteľný aj nreto, lebo bol veľkým človekom. Le­nin je nesmrteľný aj preto, lé­ből bol srdcom, umom a gé­niom vzmáhajúcej sa robotníc­kej triedy. Nikto necítil tak ako on tep srdca a vôľu más Bol múdrym prorokom osudov ľudstva, bol tvrdý ako oceľ a láskavý ako otec, riešil najzlo­žitejšie svetové problémy a bol zároveň prostý a pochopi­teľný aj deťom“. Leninov život prebiehal v tvorivom myslení a v stálej revolučnej akcii, v ideových a politických bojoch. Lenin ste­lesnil najskvelejšíe črty pro­letárskeho revolucionára, veľ­kého génia, nezdolnú vôľu, svätú nenávisť k otroctvu a utláčaniu, revolučný zápal, dô­sledný internacionalizmus. S Leninovým menom sa pra­cujúci celého sveta zjednocu­jú v boji proti imperializmu, proti imperialistickej politike vojenských dobrodružstiev a medzinárodných provokácií, za mier, demokraciu a socializ­mus, za národnú nezávislosť a slobodu národov. Helena JAVÜRKOVÄ Z GALÉRIE NAJLEPŠÍCH Vzorný štátny majetok Semenársky a šľachtiteľský majetok v Topoľčanoch patrí medzi najväčšie svojho druhu v našej SSR. Má B hospodár­stiev so 476 pracovníkmi a ob­rába výmeru 3395 ha. O tom, že jeho pracovníci už dlhé ro­ky pracujú viac ako úspešne, hovorí aj skutočnosť, že maje­tok ako celok je držiteľom via­cerých Čestných uznaní. Nie čudo, keď tu majú 100-per­­centnii organizovanosť v ROH a — čo je hlavné — aj v so­cialistickej súťaži. Tak sa mohlo stať, žo úlohy kladené či už štátnym plánom alebo prijatými socialistickými záväzkami, plnili vždy bezo­­zvyšku a včas, ku spokojnosti našich poľnohospodárov, ktorí ako soľ potrebujú kvalitné se­mená, osivo, prípadne sadbu. O dobrom plnení úloh nech hovoria čísla: Obilnín a stru­kovín mali vypestovať spolu 34.836 q, v skutočnosti vypes­tovali o 4.090 q viac. Cukrovej q repy (semena) mali dodať 840 — dodali navyše 172,5 q. V živočíšnej výrobe kládli dô raz na výrobu mäsa — aj s touto úlohou sa vyporiadali viac ako dobre, keď po splne­ní dodávok 4.132 q mäsa dodali navyše ďalších 45 q. Na úseku mechanizácie sa majetok dostáva medzi najlep­šie mechanizované celky poľ­nohospodárstva v našej SSR. Na 171 ha pripadá jeden trak­tor a na celú výmeru mali k dispozícii 30 kombajnov, kto ré zobrali úrodu z 522 ha a okrem toho vypomáhali poľnú hospodárom nielen v okrese, ale aj mimo neho. Medzi naj­lepších v rámci Slovenska sa zaraďujú kombajnisti SŠM — Ján Matúš, Anton Halmo, Šte­fan Halmo a Jozef Gašpar. Majetok mal plánovaný čistý zisk pre rok 1970 vo výške 7,772.000 Kčs — tento pracu­o júci dobrou prácou prekročili 1,005.000 Kčs. Pritom ešte v tomto štvrťroku odpredali semená za jeden a pol milió­na korún, ktoré neboli realizo­vané k záveru 1970. O dobrom hospodárení pracu­júcich SŠM v Topoľčanoch svedčí aj skutočnosť, že naprí­klad ich vlastná stavebná sku­pina dokázala ušetriť na nákla­doch 705.000 Kčs. Na mzdových fondoch usporili tiež peknú čiastku — 632 tisíc korún. V budúcnosti bude nutné zlep­šiť prácu na úseku ochrany a bezpečnosti práce — lebo sku­točnosť — vymeškaných 12.039 pracovných dní — signalizuje zvýšiť opatrnosť pri práci na všetkých pracoviskách! Pri tom všetkom dokázali v roku 1970 splniť prijaté socialistické zá­väzky na počesť 25. výročia oslobodenia našej vlasti Soviet­skou armádou nad 180 %. Hod­nota prijatých záväzkov bola 1,295.000 Kčs, ale túto sumu ešte prevýšilo o 915.000 Kčs. Vedenie majetku, stranícka organizácia a odborová organi­zácia nezanedbali starostlivosť o človeka. O tom svedčí fakt, že ha výstavbu hygienického zariadenia len na jednom hos­podárstve poskytli 805 tisíc ko­rún, zahájili výstavbu dvanás­tich bytových jednotiek a na­vyše odovzdali do užívania 4 bytové jednotky. Formou bez­úročných a stavebných pôži­čiek poskytlo vedenie a ROH pomoc svojim pracovníkom vo výške 318 tisíc korún. Pre zlep­šenie zdravotných podmienok a na rekreačný pobyt detí pra­covníkov poskytol ZV ROH tak­mer 50 tisíc korún. Tohto roku pracovníci SŠM v Topoľčanoch dokázali priam husársky kúsok, keď ešte pred južnými okresmi zasiali na vy­še 900 ha jariny (jačmeň, ovos, semená, strukoviny, cukrovú repu — semenačku a iné). Pre poľnohospodárske závody v na­šom kraji, ktoré zápasia s ne­dostatkom kvalitného osiva, poskytli z vlastných rezerv 400 q osív, a čo je ešte cennej­šie, že to bola odroda jačme­ňa Diamant. Wbre si počínali tiež v po­sledných troch mesiacoch aj pracujúci živočíšnej výroby, ktorí dodali do štátnych fon­dov navyše plánu 12.466 litrov mlieka a 75 q mäsa. Nástup do prvého roku na­šej piatej päťročnice je teda skutočne dobrý a tak mohli na celomajetkovej konferencii ROH všetci jednohlasne odsú­hlasiť spevnenie svojich úloh opreli plánu roku 1970 v trž­bách o 2,070.000 Kčs. Splnenie týchto úloh zabezpečujú vytvo­rením 4 nových kolektívov, ktoré' sa prihlásili do súťaže o titul BSP, zlepšením politic­ko výchovne j práce a za spolu­práce už teraz s viac ako dobre pracujúcou racionalizačnou ko­misiou. Tibor POLÖNI }

Next