Roľnícke Noviny, február 1973 (XXVIII/27-50)
1973-02-01 / No. 27
DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV ŠTVRTOK 1. FEBRUÁRA 1973 ROCNlK XXVIII CISLO 27 CENA 50 HAL. Zbližujú sa stanoviská HELSINKI (čsrtk) — Na prípravných poradách o konferencii o európske] bezpečnosti a spolupráci vystúpil včera vedúci čs. delegácie velvyslanec O. Pavlovský. Uvítal, že sa na poradách začalo konkrétne rokovať o návrhu prvého bodu programu rokovania konferencie. Za veľmi pozitívnu v tejto súvislosti označil skutočnosť, že účastníci porád sa zhodujú v názore, že náplňou tohto bodu má byť problematika bezpečností a že sa zbližujú stanoviská a] pokiaľ ide o vymedzenie úloh komisie, ktorá bude tento bod konkrétne prerokúvať v druhej časti konferencie. Významným krokom v tomto smere boli nedávne návrhy Sovietskeho zväzu. Plán oslobodenia okupovaných území KÁHIRA (čstk) — Prijatím tajných rezolúcii sa skončilo v Káhire zasadanie Rady vzájomnej obrany členských štátov Ligy arabských krajín. Účelom zasadania bolo prerokovať plán spoločnej arabskej akcie na oslobodenle území okupovaných Izraelom. Egyptský náčelník generálneho štábu Saadaddín Sazlf povedal novinárom, že rokovanie rady bolo seriózne a plodné. • V našich poľnohospodárskych závodoch sú v plnom prúde opravy traktorov. Odborníci od tohoto čierneho remesla usilujú sa o skrátenie stanovených termínov. Aj na JRD Lozorno sa o to sňatia opravári Ján Hofer a Eduard Béláik. Foto: RN — R. NÓGA O investičnej výstavbe v poľnohospodárstve sa ni veľa 1 pohovorilo a popísalo. Poznáme jej klady 1 medzery a snažíme sa, aby tých prvých bolo čo najviac. A to znamená — stavať rýchlejšie a lacnejšie. Investičná výstavba prakticky odráža vývoj v našom poľnohospodárstve, alebo — ak chcete — zároveň ho podmieňuje. Od roku 1948 do roku 1970 dostalo naše poľnohospodárstvo investície vo výške 139 mld. Kčs, z toho sa za spomínané obdobie strojnásobnila, čo sa, samozrejme, prejavilo aj na raste produktivity práce. Verké stavebné kapacity sústreďovali naše dediny hlavne v prvých rokoch mm ff Konceoc aspoločného hos■ » w ■ ■ V W mn W ■ základné hospo dárske budovy . • # • sme postavili v modernizácie -sss Michal ŠTEFÄNEK šie( potrebné ob-Dosiahlj sme značné úspechy — a napriek tomu sa neuspokojujeme. Ani vo výstavbe. Pofnohospodárstvo dnes prechádza rozsiahlou etapou kvalitatívnych premien, spojených najmä so špecializáciou, koncentráciou a kooperáciou vo výrobe. Nový charakter výroby, typický čoraz širším uplatňovaním priemyselných metód, však opäť podmieňuje vo veľkej miere investičná výstavba. Rozvoj investičnej výstavby v nových podmienkach — to nie je úloha jednoduchá. Pri jej programovaní musíme mat neustále na zreteli súlad výstavby s koncentrovanou výrobou. Tu sa musí postupovať systematicky a cieľavedome, slovom — koncepčne. A mnsí nás len tešiť, že takýto postup naozaj už zaznamenávame. Vláda ČSSR schválila v polovici minulého roku koncepciu poľnohospodárskej investičnej výstavby do roku 1975 i na ďalšie obdobie a už tento rok by mal byt obdobím intezívneho uvádzania koncepcie do života. Koncepcia vychádza z už spomínaného uplatnenia priemyselných výrobných metód v poľnohospodárstve, založených na deľbe práce, špecializácii, kooperácii a koncentrácii výroby. Z tohto hľadiska sa v nej kriticky poukazuje na rozdiely vo vybavenosti poľnohospodárskych podnikov, hospodáriacich približne v rovnakých výrobných podmienkach, i na stále nedostačujúcu úroveň produktivity práce v živočíšnej výrobe. Toto obdobie púta neúnosný počet práčov, ných síl, ktoré je zároveň aj najťažšie nahradzovať. V súčasnosti je napríklad asi 87 percent z celkového stavu dojníc ustajnených v maštaliach, nezodpovedajúcich veľ kovýrobným podmienkam. Pri momentálnej úrovni mechanizácie a organizácie práce pripadá na 1 ošetrovateľa v priemere 13—18 dojníc, 30—40 kusov mladého a 35—50 ku sov výkrmového dobytka. Podobný stav je aj v chove ošípaných. Na 1 ošetrovateľa pripadá asi 30 prasnic a v objektoch s kapacitou do 1200 kusov asi 270 ošípaných vo výkrme. To sú čísla, s ktorými nemôžeme byť spokojní a postupom času ich „vygumujeme“ a nahradíme vyššími. Koncepcia počíta s tým, že perspektívne, zhruba do roku (Pokrač. na 2. str.) MSCPV - škola pokrokových skúseností Prínos pre spoločnosť Skúšajú veľkovýrobné technológie ■ Obhospodarujú 17 300 hektárov pôdy ■ MSCPV na počesť 25. výročia Februára ■ Príspevok socialistic* kej spoločnosti NITRA (mím) — Na stredisku špeciálnej rastlinnej výrob’ Majetku stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy Nitr. Informoval včera poľnohospodárskych novinárov generátor riaditeľ odborového podniku MSCPV Nitra Ing. Pavel Paulič ka, CSc., o výzve na súťaž v zintenzívňovaní chovu hovädzie ho dobytka a o problémoch výroby tejto VHJ. Ako povedal, na MSCP sa zameriavajú na skúšanie veľkovýrobnýeh technológií ako v rastlinnej tak i živočíšnej výrobe. Pre tento rok počítajú, s využitím modernej technologickej linky pre zber kukurice z plochy 100 hektárov. Pni .pestovaní cukrovej repy počítajú s osiatím celej výmery plánovanej plochy osivom odrody Slovmona. V živočíšnej výrobe pôjde o odskúšanie veľkovýrobných technológií v chove hovädzieho dobytka. Postupne chcú dojnice zo 70 maštali sústrediť do 3 objektov a konkrétne na stredisku v Alekštnciach počítajú s prevádzkou v objektoch pre 1000 dojníc od notou 1987. Celkom v okrese Nitra počítajú s ustajnením v objektoch 2300 dojníc. Ako povedal generálny riaditeľ, podľa rozhodnutia MPVž SSR pričlenili k MSCPV bývalé štátne majetky Čermáň, Alekäince, Vráble, a Turčianske Teplice, ako reprezentanta podhorskej a horskej oblasti, takže dnes odborový podnik MSCPV Nitra obhospodaruje 17 300 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Námestník generálneho riaditeľa doc. Ing. Anton Gafel CSc., hovoril potom o rámcovom socialistickom záväzku pre nastávajúce tri roky tejto päťročnice. Pracujúci MSCPV po iniciatívnej výzve Banskej Bystrice a okresu Martin vyzvali ostatné národné výbory na sú. ťaž k 25. výročiu Februárového víťazstva pracujúceho ľudu a 30. výročiu SNP. Po výzve MSRH Čierna Voda — Kto dá viac republike — sa obrátili na poľnohospodárske podniky v celej republike s výzvou na so» ťaž v zintenzívňovaní chovu ho* vädzieho dobytka. Zatiaľ čo via. ni chovali na 100 ha pp. 64 (Potorač. na 2. str.J K. G. KOŽANOV U SÚDRUHA G. HUSÁKA UPEVŇOVAT SPOLUPRÁCU PRAHA (čstk) — Generálny tajomník ÚV KSC Gustáv Husák prijal včera v prítomnosti ministra národnej obrany ČSSR armádneho generála Martina Dzúra staršieho predstaviteľa Hlavného velenia Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy generálplukovníka Konstantina Grigorieviča Kožanova. V priateľskom rozhovore generál Kožanov z poverenia hlavného veliteľa spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy maršála Sovietskeho zväzu Ivana Ignaťjeviča Jakubovského informoval generálneho tajomníka ÚV KSC o výsledkoch v bojovej a politickej príprave spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy a o ďalších úlohách hlavného velenia. Súdruh Husák ocenil dosiahnuté výsledky a zdôraznil pevné odhodlanie všestranne upevňovať spoluprácu a družbu medzi Čs. ľudovou armádou a bratskými armádami krajín ’'aršáv»}wj zmlpvv. KG. Kožanova prijal včera aj prezident republiky L. Svoboda. Vedecké konferencia k iubileu Pokrokový odkaz Februára BOHATÁ ÚČASŤ DOMÁCICH A ZAHRANIČNÝCH VEDCOV STRANY ČERPALI Z PODNETNÝCH SKÚSENOSTI PRAHA (čstk) — V priebehu KSČ a Ústav marxizmu-leninlzdvojdňovej vedeckej konferen- mu ÚV KSS, vystúpili viacerí cle k 25. výročiu Februára 1948, prednášatelia. Účastníci zo soktorú usporiadali v Prahe ciallstických krajín hovorili iíaj- Ústav marxízmu-leninizmu ÚV mä o skúsenostiach komunistic- KSČ, Vysoká škola politická ÚV kých strán v jednotlivých kra- KOMUNISTICKÉ jlnách, získaných pri nastoľovaní moci pracujúceho ľudu a prechode k výstavbe socializmu. Kandidát historických vied P. Ostojlč, vedecký pracovník Inštitútu dejín BKS, sa vo svojom príspevku zaoberal ohlasom Februára medzi bulharskými pracujúcimi. Zástupca vedúceho Katedry dejín robotníckeho hnutia Inštitútu spoločenských vied pri ÜV SED dr. Rolf Stöckigt hovoril zasa o problémoch revolučného procesu pri prechode od kapitalizmu k socializmu. Na tému „Niektoré otázky nekapitalistlckej cesty rozvoja v Mongolskej ľudovej republike“ vystúpil na konferencii kandidát tilozofických vied Cunagsuren Zambyn. S ďalšími referátmi vystúpili vedci z MĽR, PĽR a ČSSR. ZASADALO PREDSEDNÍCTVO SNR Zodpovedné úlohy BRATISLAVA (čstk) — Včera rokovalo Predsedníctvo SNR, ktoré viedol podpredseda SNR Ján Štencl. Schválilo plán hlavných úloh SNR na rok 1973 a plán hlavných úloh Predsedníc tva a výborov SNR na I. polrok 1973. Činnost SNR a jej orgá nov tohto roku sa bude v rámci ústavnej právomoci a zodpovednosti zameriavať na dôkladné realizovanie záverov XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS v celom systéme štátnych a hospo dárskych orgánov SSR. Predsedníctvo SNR sa na svojej včerajšej schôdzke zaoberalo aj správou o výsledku prieskumu realizácie volebných programov Národného frontu národnými výbormi. Úspech dní vedy a techniky BRATISLAVA (čstk) — Dni vedy a techniky NDR, usporiadané v ČSSR, pokračovali včera na Slovensku ďalšími prednáškami popredných vedcov z NDR v Dome CSSP v Bratislave. Boli zamerané predovšetkým na riešenie problémov v oblasti chemickej výroby a perspektívy použitia plastických hmôt v stavebníctve, na moderné supravodivé materiláy a možnosti ich vývoja ako aj na uplatnenie počítačových systémov t vyvinutých v NDR. Doterajší priebeh Dní vedy a techniky NDR na Slovensku hodnotia ich organizátori ako úspešný. Vo Viedni o odzbrojení VIEDEŇ (čstk) — Včera popoludní odovzdal rakúsky minister zahraničných vecí dr. Rudolf Kirchschläger konferenčné miestnosti kongresového strediska vo Viedni delegáciám vlád z 19 krajín, vrátane ZSSR a ostatných socialistických štátov, ktoré prišli do rakúskeho hlavného mesta na prípravné konzultácie o znížení ozbrojených sll a výzbroje v Európe. Tým sa porady oficiálne začali. Včera tiež pokračovali neoficiálne kontakty medzi vedúcimi delegácii, ktoré sa začali v utorok v popoludňajších hodinách. Najprv treba totiž dohodnúť procedurálne otázky, organizáciu konzultácií a zvoliť predsedu zasadania. Jedným z hlavných problémov je rovnoprávnosť delegácií. Socialistické krajiny sa vyslovujú za rovnoprávnosť všetkých účastníkov, ktorí by mail plné hlasovacie právo. Fond solidarity rastie BANSKÄ BYSTRICA (čstk) — Už takmer 330 tisíc korún poslali do včerajška členovia ROH v okrese Banská Bystrica na Fond solidarity. Pracovníci Stredoslovenského KNV odpracujú jednu brigádnickú smenú. Na Fond solidarity poukážu okrem výťažku z tejto smený jedno percento zo svojich 'januárových príjmov vo výške viac ako sedemtisíc korún. Dvanásťčlenný kolektív z mechanickej dielne Lesného závodu v Slovenskej Eupčí pod vedením Emila Badániho odpracuje v sobotu brigádnickú smenú. Hodnotu vyše 1200 korún venujú na Fond solidarity. Súčasne vyzývajú ďalších Í0 kolektívov súťažiacich o titul BSP a ostatných zamestnaňcov závodu, aby nasledovali ich príklad. V edúci oddelenia obilnín zo Šľachtiteľskej stanice v Bučanoch dr. Bohumír Kabrt ml pri nedávnom stretnutí povedal veľmi peknú myšlienku: „Každý človek by mal vykonávať iba takú prácu, ktorej najlepšie rozumie a ktorú majstrovsky ovláda. O členovi brigády socialistickej práce to platí dvojnásobne“. Na prvý pohľad síce akási samozrejmosť, no v nejednom prípade ďaleko vzdialená od skutočnosti. Myšlienka má však mimoriadne zaujala, len čo sa dr. Bohumír Kabrt rozhovoril o svojej brigáde socialistickej iráce, na čele ktorej stojí od ej vytvorenia. — Držiteľmi titulu BSP sme už d r. 1961. Zaslúžili sa oň techlci Ján Žiška, Milan Stevík a Sn Jánošík, robotníčky Magda lelokostolská, Mária Jánošíkoá, Cecília Bošácka, Erna Bošáková, Mária Kovačičová, Emilia Borisové, Mária Očkovská, Mária Kubovičová a Helena. Belokostolská. Odvtedy tvoríme jednoliaty kolektív, ktorému sú dobrá pracovná morálka a socialistický vzťah k práci dávno každodennou samozrejmosťou. Spolu obhospodarujeme 55-hektárovú plochu školiek pšenice a lucerny. Vo svojej práci dosahujeme uspokojivé výsledky, dobre navzájom spolunažívame. Už si ani nepamätám, kedy sa vo vnútri nášho kolektívu vyskytli nejaké nezhody a rozpory. My si však plne uvedomujemé, že by to bolo na dlhoročných nositeľov hrdého ’ titulu primálo. Naše ciele sú preto oveľa vyššie. Okrem Kabrtovej brigády, ktorá sa dožíva už dvanásteho roku, súťažia v Šľachtiteľskej stanici v Bučanocb ďalšie tri kolektívy. Kabrtovcov si tu však veľmi vážia a majú k nim tú najväčšiu úctu. Nuž, ale možno sa tomu vôbec čudovať? Každý pracuje s chuťou a teší sa z dosiahnutých pracovných výsledkov. Takmer 80 percent osív Mironovskej pšenice pochádza od bučanských šľachtiteľov a len zostávajúca časť je z dovozu. S výrobou odrody Kaukaz iba začínajú. — V súčasnom období nás začína trápiť pokles úrodnosti Mironovskej — sťažuje si vedúca kolektívu dr. Kabrt. — Na túto skutočnosť nás upozornil aj akademik Remeslo, ktorý naše pracovisko už trikrát navštívil. Sám nám odporúčal kríženie, ktoré sa veľmi osvedčuje. Použitím sovietskej metódy sú úrody oveľa vyššie. Chceme sa preto i naďalej uberať touto cestou. 1 Mrzí nás, že nemáme vlastné sorty pšenice. Náraz sovietskych odrôd bol však obrovský. Perspektívne bučanskí šľachtitelia rátajú s krížením našich a sovietskych odrôd, najmä Aurory a Kaukazu. Do väčších predbežných skúšok sa dostanú niekedy v roku 1974. Už vlani dosiahli v troch prípadoch na malých plochách úrodu 90 q z hektára. Kolektív šľachtlteľov z Bučiap však veľmi znepokojuje aj formálnosť v socialistickom súťažení. Prečo sa v práci hnať iba za veľkými číslami, kusmi, korunami... ? Na rad musí prísť konečne kvalita. Jano fSitßi ' £ _ — * DVANASTR0CNA BRIGADA