Roľnícke Noviny, február 1973 (XXVIII/27-50)

1973-02-01 / No. 27

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV ŠTVRTOK 1. FEBRUÁRA 1973 ROCNlK XXVIII CISLO 27 CENA 50 HAL. Zbližujú sa stanoviská HELSINKI (čsrtk) — Na prí­pravných poradách o konferen­cii o európske] bezpečnosti a spolupráci vystúpil včera ve­dúci čs. delegácie velvyslanec O. Pavlovský. Uvítal, že sa na poradách začalo konkrétne ro­kovať o návrhu prvého bodu programu rokovania konferen­cie. Za veľmi pozitívnu v tejto súvislosti označil skutočnosť, že účastníci porád sa zhodujú v názore, že náplňou tohto bo­du má byť problematika bez­pečností a že sa zbližujú stano­viská a] pokiaľ ide o vymedze­nie úloh komisie, ktorá bude tento bod konkrétne prerokú­vať v druhej časti konferencie. Významným krokom v tomto smere boli nedávne návrhy So­vietskeho zväzu. Plán oslobodenia okupovaných území KÁHIRA (čstk) — Prijatím tajných rezolúcii sa skončilo v Káhire zasadanie Rady vzájom­nej obrany členských štátov Li­gy arabských krajín. Účelom zasadania bolo prerokovať plán spoločnej arabskej akcie na o­­slobodenle území okupovaných Izraelom. Egyptský náčelník generálneho štábu Saadaddín Sazlf povedal novinárom, že rokovanie rady bolo seriózne a plodné. • V našich poľnohospodárskych závodoch sú v plnom prúde opravy traktorov. Odborníci od tohoto čierneho remesla usilu­jú sa o skrátenie stanovených termínov. Aj na JRD Lozorno sa o to sňatia opravári Ján Hofer a Eduard Béláik. Foto: RN — R. NÓGA O investičnej výstavbe v poľnohospodárstve sa ni veľa 1 pohovorilo a popísalo. Poznáme jej klady 1 medze­ry a snažíme sa, aby tých prvých bolo čo najviac. A to znamená — stavať rýchlejšie a lacnejšie. Investičná výstavba prakticky odráža vývoj v našom poľ­nohospodárstve, alebo — ak chcete — zároveň ho podmie­ňuje. Od roku 1948 do roku 1970 dostalo naše poľnohospo­dárstvo investície vo výške 139 mld. Kčs, z toho sa za spo­mínané obdobie strojnásobnila, čo sa, samozrejme, preja­vilo aj na raste produktivity práce. Verké stavebné kapacity sústreďovali naše dediny hlavne v prvých rokoch mm ff Konceoc aspoločného hos­■ » w ■ ■ V W mn W ■ základné hospo­ dárske budovy . • # • sme postavili v modernizácie -sss Michal ŠTEFÄNEK šie( potrebné ob-Dosiahlj sme značné úspechy — a napriek tomu sa ne­uspokojujeme. Ani vo výstavbe. Pofnohospodárstvo dnes prechádza rozsiahlou etapou kvalitatívnych premien, spo­jených najmä so špecializáciou, koncentráciou a kooperá­ciou vo výrobe. Nový charakter výroby, typický čoraz šir­ším uplatňovaním priemyselných metód, však opäť podmie­ňuje vo veľkej miere investičná výstavba. Rozvoj investičnej výstavby v nových podmienkach — to nie je úloha jednoduchá. Pri jej programovaní musíme mat neustále na zreteli súlad výstavby s koncentrovanou výro­bou. Tu sa musí postupovať systematicky a cieľavedome, slovom — koncepčne. A mnsí nás len tešiť, že takýto po­stup naozaj už zaznamenávame. Vláda ČSSR schválila v po­lovici minulého roku koncepciu poľnohospodárskej inves­tičnej výstavby do roku 1975 i na ďalšie obdobie a už ten­to rok by mal byt obdobím intezívneho uvádzania koncep­cie do života. Koncepcia vychádza z už spomínaného uplatnenia prie­myselných výrobných metód v poľnohospodárstve, založe­ných na deľbe práce, špecializácii, kooperácii a koncentrá­cii výroby. Z tohto hľadiska sa v nej kriticky poukazuje na rozdiely vo vybavenosti poľnohospodárskych podnikov, hos­podáriacich približne v rovnakých výrobných podmienkach, i na stále nedostačujúcu úroveň produktivity práce v ži­vočíšnej výrobe. Toto obdobie púta neúnosný počet práčov, ných síl, ktoré je zároveň aj najťažšie nahradzovať. V súčasnosti je napríklad asi 87 percent z celkového sta­vu dojníc ustajnených v maštaliach, nezodpovedajúcich veľ kovýrobným podmienkam. Pri momentálnej úrovni mecha­nizácie a organizácie práce pripadá na 1 ošetrovateľa v priemere 13—18 dojníc, 30—40 kusov mladého a 35—50 ku sov výkrmového dobytka. Podobný stav je aj v chove oší­paných. Na 1 ošetrovateľa pripadá asi 30 prasnic a v ob­jektoch s kapacitou do 1200 kusov asi 270 ošípaných vo výkrme. To sú čísla, s ktorými nemôžeme byť spokojní a postupom času ich „vygumujeme“ a nahradíme vyššími. Koncepcia počíta s tým, že perspektívne, zhruba do roku (Pokrač. na 2. str.) MSCPV - škola pokrokových skúseností Prínos pre spoločnosť Skúšajú veľkovýrobné technológie ■ Obhospodarujú 17 300 hektárov pôdy ■ MSCPV na počesť 25. výročia Februára ■ Príspevok socialistic* kej spoločnosti NITRA (mím) — Na stredisku špeciálnej rastlinnej výrob’ Majetku stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy Nitr. Informoval včera poľnohospodárskych novinárov generátor riaditeľ odborového podniku MSCPV Nitra Ing. Pavel Paulič ka, CSc., o výzve na súťaž v zintenzívňovaní chovu hovädzie ho dobytka a o problémoch výroby tejto VHJ. Ako povedal, na MSCP sa za­meriavajú na skúšanie veľkový­­robnýeh technológií ako v rast­linnej tak i živočíšnej výrobe. Pre tento rok počítajú, s vy­užitím modernej technologickej linky pre zber kukurice z plo­chy 100 hektárov. Pni .pestovaní cukrovej repy počítajú s osiatím celej výme­ry plánovanej plochy osivom odrody Slovmona. V živočíšnej výrobe pôjde o odskúšanie veľkovýrobných technológií v chove hovädzie­ho dobytka. Postupne chcú doj­nice zo 70 maštali sústrediť do 3 objektov a konkrétne na stre­disku v Alekštnciach počítajú s prevádzkou v objektoch pre 1000 dojníc od notou 1987. Cel­kom v okrese Nitra počítajú s ustajnením v objektoch 2300 dojníc. Ako povedal generálny riaditeľ, podľa rozhodnutia MPVž SSR pričlenili k MSCPV bývalé štátne majetky Čermáň, Alekäince, Vráble, a Turčianske Teplice, ako reprezentanta pod­horskej a horskej oblasti, tak­že dnes odborový podnik MSCPV Nitra obhospodaruje 17 300 hektárov poľnohospodár­skej pôdy. Námestník generál­neho riaditeľa doc. Ing. Anton Gafel CSc., hovoril potom o rámcovom socialistickom záväz­ku pre nastávajúce tri roky tej­to päťročnice. Pracujúci MSCPV po iniciatívnej výzve Banskej Bystrice a okresu Martin vyzva­li ostatné národné výbory na sú. ťaž k 25. výročiu Februárového víťazstva pracujúceho ľudu a 30. výročiu SNP. Po výzve MSRH Čierna Voda — Kto dá viac republike — sa obrátili na poľnohospodárske podniky v ce­lej republike s výzvou na so» ťaž v zintenzívňovaní chovu ho* vädzieho dobytka. Zatiaľ čo via. ni chovali na 100 ha pp. 64 (Potorač. na 2. str.J K. G. KOŽANOV U SÚDRUHA G. HUSÁKA UPEVŇOVAT SPOLUPRÁCU PRAHA (čstk) — Generálny tajomník ÚV KSC Gustáv Hu­sák prijal včera v prítomnosti ministra národnej obrany ČSSR armádneho generála Martina Dzúra staršieho predstaviteľa Hlavného velenia Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmlu­vy generálplukovníka Konstantina Grigorieviča Kožanova. V priateľskom rozhovore generál Kožanov z poverenia hlavné­ho veliteľa spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy mar­šála Sovietskeho zväzu Ivana Ignaťjeviča Jakubovského infor­moval generálneho tajomníka ÚV KSC o výsledkoch v bojovej a politickej príprave spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy a o ďalších úlohách hlavného velenia. Súdruh Husák ocenil dosiahnuté výsledky a zdôraznil pevné odhodlanie vše­stranne upevňovať spoluprácu a družbu medzi Čs. ľudovou ar­mádou a bratskými armádami krajín ’'aršáv»}wj zmlpvv. K­­G. Kožanova prijal včera aj prezident republiky L. Svoboda. Vedecké konferencia k iubileu Pokrokový odkaz Februára BOHATÁ ÚČASŤ DOMÁCICH A ZAHRANIČNÝCH VEDCOV STRANY ČERPALI Z PODNETNÝCH SKÚSENOSTI PRAHA (čstk) — V priebehu KSČ a Ústav marxizmu-leninlz­­dvojdňovej vedeckej konferen- mu ÚV KSS, vystúpili viacerí cle k 25. výročiu Februára 1948, prednášatelia. Účastníci zo so­­ktorú usporiadali v Prahe ciallstických krajín hovorili iíaj- Ústav marxízmu-leninizmu ÚV mä o skúsenostiach komunistic- KSČ, Vysoká škola politická ÚV kých strán v jednotlivých kra- KOMUNISTICKÉ jlnách, získaných pri nastoľo­vaní moci pracujúceho ľudu a prechode k výstavbe socializmu. Kandidát historických vied P. Ostojlč, vedecký pracovník In­štitútu dejín BKS, sa vo svojom príspevku zaoberal ohlasom Februára medzi bulharskými pracujúcimi. Zástupca vedúce­ho Katedry dejín robotníckeho hnutia Inštitútu spoločenských vied pri ÜV SED dr. Rolf Stöc­­kigt hovoril zasa o problémoch revolučného procesu pri pre­chode od kapitalizmu k socia­lizmu. Na tému „Niektoré otáz­ky nekapitalistlckej cesty roz­voja v Mongolskej ľudovej re­publike“ vystúpil na konferen­cii kandidát tilozofických vied Cunagsuren Zambyn. S ďalšími referátmi vystúpili vedci z MĽR, PĽR a ČSSR. ZASADALO PREDSEDNÍCTVO SNR Zodpovedné úlohy BRATISLAVA (čstk) — Včera rokovalo Predsedníctvo SNR, ktoré viedol podpredseda SNR Ján Štencl. Schválilo plán hlav­ných úloh SNR na rok 1973 a plán hlavných úloh Predsedníc tva a výborov SNR na I. polrok 1973. Činnost SNR a jej orgá nov tohto roku sa bude v rámci ústavnej právomoci a zodpo­vednosti zameriavať na dôkladné realizovanie záverov XIV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS v celom systéme štátnych a hospo dárskych orgánov SSR. Predsedníctvo SNR sa na svojej včeraj­šej schôdzke zaoberalo aj správou o výsledku prieskumu rea­lizácie volebných programov Národného frontu národnými vý­bormi. Úspech dní vedy a techniky BRATISLAVA (čstk) — Dni vedy a techniky NDR, usporia­dané v ČSSR, pokračovali vče­ra na Slovensku ďalšími pred­náškami popredných vedcov z NDR v Dome CSSP v Bratislave. Boli zamerané predovšetkým na riešenie problémov v oblasti chemickej výroby a perspektí­vy použitia plastických hmôt v stavebníctve, na moderné su­pravodivé materiláy a možnosti ich vývoja ako aj na uplatne­nie počítačových systémov t vy­vinutých v NDR. Doterajší prie­beh Dní vedy a techniky NDR na Slovensku hodnotia ich or­ganizátori ako úspešný. Vo Viedni o odzbrojení VIEDEŇ (čstk) — Včera po­poludní odovzdal rakúsky mi­nister zahraničných vecí dr. Rudolf Kirchschläger konfe­renčné miestnosti kongresové­ho strediska vo Viedni delegá­ciám vlád z 19 krajín, vrátane ZSSR a ostatných socialistic­kých štátov, ktoré prišli do ra­kúskeho hlavného mesta na prípravné konzultácie o zníže­ní ozbrojených sll a výzbroje v Európe. Tým sa porady ofi­ciálne začali. Včera tiež pokra­čovali neoficiálne kontakty me­dzi vedúcimi delegácii, ktoré sa začali v utorok v popoludňaj­ších hodinách. Najprv treba to­tiž dohodnúť procedurálne otázky, organizáciu konzultácií a zvoliť predsedu zasadania. Jedným z hlavných problémov je rovnoprávnosť delegácií. So­cialistické krajiny sa vyslovujú za rovnoprávnosť všetkých účastníkov, ktorí by mail plné hlasovacie právo. Fond solidarity rastie BANSKÄ BYSTRICA (čstk) — Už takmer 330 tisíc korún po­slali do včerajška členovia ROH v okrese Banská Bystrica na Fond solidarity. Pracovní­ci Stredoslovenského KNV od­pracujú jednu brigádnickú sme­nú. Na Fond solidarity poukážu okrem výťažku z tejto smený jedno percento zo svojich 'ja­nuárových príjmov vo výške viac ako sedemtisíc korún. Dva­násťčlenný kolektív z mecha­nickej dielne Lesného závodu v Slovenskej Eupčí pod vedením Emila Badániho odpracuje v so­botu brigádnickú smenú. Hod­notu vyše 1200 korún venujú na Fond solidarity. Súčasne vy­zývajú ďalších Í0 kolektívov súťažiacich o titul BSP a ostat­ných zamestnaňcov závodu, aby nasledovali ich príklad. V edúci oddelenia obilnín zo Šľachtiteľskej stanice v Bučanoch dr. Bohumír Kabrt ml pri nedávnom stretnu­tí povedal veľmi peknú myš­lienku: „Každý človek by mal vykonávať iba takú prácu, kto­rej najlepšie rozumie a ktorú majstrovsky ovláda. O členovi brigády socialistickej práce to platí dvojnásobne“. Na prvý pohľad síce akási samozrejmosť, no v nejednom prípade ďaleko vzdialená od skutočnosti. Myšlienka má však mimoriadne zaujala, len čo sa dr. Bohumír Kabrt rozhovoril o svojej brigáde socialistickej iráce, na čele ktorej stojí od ej vytvorenia. — Držiteľmi titulu BSP sme už d r. 1961. Zaslúžili sa oň tech­­lci Ján Žiška, Milan Stevík a Sn Jánošík, robotníčky Magda lelokostolská, Mária Jánošíko­­á, Cecília Bošácka, Erna Boš­­áková, Mária Kovačičová, Emi­lia Borisové, Mária Očkovská, Mária Kubovičová a Helena. Be­­lokostolská. Odvtedy tvoríme jednoliaty kolektív, ktorému sú dobrá pracovná morálka a so­cialistický vzťah k práci dávno každodennou samozrejmosťou. Spolu obhospodarujeme 55-hek­­tárovú plochu školiek pšenice a lucerny. Vo svojej práci dosa­hujeme uspokojivé výsledky, dobre navzájom spolunažívame. Už si ani nepamätám, kedy sa vo vnútri nášho kolektívu vy­skytli nejaké nezhody a rozpo­ry. My si však plne uvedomuje­mé, že by to bolo na dlhoroč­ných nositeľov hrdého ’ titulu primálo. Naše ciele sú preto oveľa vyššie. Okrem Kabrtovej brigády, ktorá sa dožíva už dvanásteho roku, súťažia v Šľachtiteľskej stanici v Bučanocb ďalšie tri kolektívy. Kabrtovcov si tu však veľmi vážia a majú k nim tú najväčšiu úctu. Nuž, ale možno sa tomu vôbec čudovať? Každý pracuje s chuťou a teší sa z dosiahnutých pracovných výsledkov. Takmer 80 percent osív Mi­­ronovskej pšenice pochádza od bučanských šľachtiteľov a len zostávajúca časť je z dovozu. S výrobou odrody Kaukaz iba za­čínajú. — V súčasnom období nás začína trápiť pokles úrodnosti Mironovskej — sťažuje si vedú­ca kolektívu dr. Kabrt. — Na túto skutočnosť nás upozornil aj akademik Remeslo, ktorý naše pracovisko už trikrát nav­štívil. Sám nám odporúčal krí­ženie, ktoré sa veľmi osvedču­je. Použitím sovietskej metódy sú úrody oveľa vyššie. Chceme sa preto i naďalej uberať touto cestou. 1 Mrzí nás, že nemáme vlastné sorty pšenice. Náraz so­vietskych odrôd bol však ob­rovský. Perspektívne bučanskí šľach­­titelia rátajú s krížením našich a sovietskych odrôd, najmä Au­rory a Kaukazu. Do väčších predbežných skúšok sa dostanú niekedy v roku 1974. Už vlani dosiahli v troch prípadoch na malých plochách úrodu 90 q z hektára. Kolektív šľachtlteľov z Bu­­čiap však veľmi znepokojuje aj formálnosť v socialistickom súťažení. Prečo sa v práci hnať iba za veľkými číslami, kusmi, korunami... ? Na rad musí prísť konečne kvalita. Jano fSitßi ' £ _ — * DVANASTR0CNA BRIGADA

Next