Slovenský Ľud, január-jún 1922 (II/1-26)
1922-06-23 / No. 25
?. strana. bolo, kde si Slováci vedeli zastať svoj spev v kostole. V niektorých dedinách za to matľarčilo sa zúrivé. Tak na príklad vo Svine u Prešova spievalo sa v kostole po slovensky iba každú tretiu nedeľu a i to už inalo prestať, lébo buditeľov nebolo. Maďarčilo sa však nie len v kostole, ale na všetkých stranách, l ak bolo pekné slovenské meno obce MoČidlany zmenené na Mocsolya. Župčany boly Zsebefalva, Habzany Bôki a historický Budamier bol Budamérom. Potom nebolo čudné, ked obyvatelia zo Sviny na otázku, odkiaľ sú, odpovedali že zo Szinyi, Obíšovčania hovorili, že sú z Aboša, kostolanci že zo Sentištváňu a ťahanovčania boli z Tihaňu. Ked som svojho času cestoval po Šariši, vyhľadávajúc ľudí, ktorí by chceli čítať naše novinky a spolupracovať za prebudenie, .zdálo sa, že by sa dalo mnoho robiť. Cestovanie bolo mne umožnené iba pod kepienkom agitátora maďarskej ľudovej strany, ale keď potom získaným ľudom začaly sa posielať naše slovenské noviny, tu úrady vynaložily všetko, aby odoberanie novín prekazili. Slovákom, čítajúcim tieto noviny, bolo vyhrážané a poštári mali rozkúsané noviny nedoručovať. Preto nehfilo možné v celom Šariši udržať viac ako 10 odoberateľov. Proti takýmto násilnostiam začali si niektorí Šarišania v tichosti sťažovať. Vtedy v obci Habzany žil SLOVENSKÝ LUD. * 23 ?úna 1922, BESEDNICA. Janko Jesenský: MEDICÍNA. U Bartušov kravu zdulo. Keď to mladšia dcéra, Mara, štúpla, chudá dievka s tenkým hrdlom a rukami, s dlhou vycivenou tvárou s červenými škvrnami po bledých lícach, v i*be oznámila, nastal krik a lomoz. Starý Bartuš hlava domu, plecnatý ú'.emčitý sedliak s holým temenom, hrubými gambami. šedivými chumáči) po bokoch tvári a nad očami, vyskočil od stola, kde večeral. Ani lyžicu nevyňal zo zemiakovej polievky, ani si ústa neutrel. Utekal do maštale, Ý pitvore mu vliezol do cesty malý kraviarik Miško. Capil mu poza väzy, že nosom zaryl do prahu a vysoký klobúčik s dierkou na samom vrchu, do ktorej bolo zabodnuté kohútie pero, vyletel mu až na dvor. čo sa pletieš? Ty papluh! íahučal na neho, kým sa sviechal a r^vúc hľadel za klobúkom, či mu aazda nepošliapal pierko. mladý gazda Martin Bozogaň, ktorý sa bol vrátil z Ameriky ako prebudený Slovák, a ten začal o tom premýšľať, čo by sa dalo proti takým násilenstvám robiť. Rozhodol sa, že voľačo podujme. Za tým cieľom roku 1902 jednu fašiangovú nedeľu, keď vo filiálnej obci boly služby božie, zvolal do svojho domu všetkých prednejších a dôveryhodných mužov z okolia k spoločnej porade o buditeľskej práci a obrane proti násilenstvu úradov. Na porade sa v prvom rade ustálilo, že treba pracovať bez kriku a čo najopatniejšie. Ďalej, že každé nedošlé číslo novín má sa reklamo-Bartnška, bledá a tučná osoba, zababušená v hrubej šatke pre bolenie zubov, s veľkým bruchom zastanúc si do dverí, volala do pitvora na staršiu dcéru Annu, dívajúcu sa za otcom, kam uteká : — Hybaj pre doktora... Veď sa nám Citrónia pukne ... ľaká je ako tri sudy ... Ale už idéš? Chytro. Brucho sa jej vše potriaslo, čo zahovorila, vydávajúc tieto rozkazy. Po tomto vybehla na dvor a hlasno vdychajúc, pozerala T)a svojho muža, ktorý už behá s kravou, držiac ju na retiazke a skáčuc, ako slepý po mlákach, kĺžuc a potkýňajúc sa neprestajne po bahne a do rozhodených klád. Prehodil kolieska na pluhu, odkopol tu rýl, tu motyku. Červený v tvári a celý zapotený lietal hore dolu. hrešil všetkých spätých. až Bartuške dych zastavovalo od strachu pred Pánom Bohom. Keď sa Citrónia spierala. šťuchal ju lakťom, potrhával najedovaný retiazkou a fučal ako bujak, kým sa zas nerozbehli. Bodai bv ste zkameněly, — vy vař dotlaľj dokiaľ noviny nebudú riadne doručované. Za druhé sa ustálilo, že treba privykať k čítaniu našu mládež tým* že sa predplatia mesačné mravnom zábavné noviny. Za tretie sa ustálilo, že treba pracovať k tomu. aby] učenie náboženstva bolo v materinskej reči a maďarský spev z kostolov* bol odstránený. Za štvrté bola tu s opovržením pripomenutá chyba slovenského ľudu, ktorý hlasoval pri voľbách do snemu pre maďarského vyslanca ai potom na svojho národného vraha! darmo sa obracal o radu, alebo pomoc, žalujúc, že sa má zle, Napokon bola vyslovená žaloba nad tým, že východné Slovensko je ponechané svojmu osudu, kým Vi západných župách bojuje sa za slovenčinu a pracuje o prebudenie ľudu Nevie sa ako, ale stalo sa, že oi tejto porade dozvěděly sa úrady a hoci sa tu nejednalo o nič zločinného, predsa jedenásť účastníkov porady bolo povolaných do Prešova M výsluchu. odsúdenie A výsledkom toho boloi svolavatefa porady značnej peňažitej pokute a agitátor! k rozširujúci slovenské noviny, dostal trest väzenia. Taký bol následok prvej porady cieľom prebudenia východného Slovenska. Jediné, čo má dobrý človek robiť, je byť spravodlivým a včď tomu i druhých- (Ruskin.) volával na svoje dievky, mysliac, že sú ony na príčine, — a ty ropucha, čo sa dívaš, — zakričal na starú, — pľúca sa mi roztrhnú a ona sa díva - - -Stará sa trhla, ale nerozumela, čo gazda chce. Pozrela dookola, ale §a nehýbala s miesta. Prišiel aj doktor. Nízky, mladý žid! s tmavožltou tvárou a zlými zbojníckymi očami v súkennej bielej čapici a so zablatenými čižmami. Pustil sa behom za gazdom, vyťahujúc veľkú fľašu z kabáta. Tu máte medicínu, — kríča* z tejto jej do papule naliať... Pán Bartuš! Pán Bartuš! Z tejtcxdo papule. Počkajte ... Neutekajte ... Dvíhal fľašu do vysoka a raz hore bežal za gazdom, raz dolu. Konečne sa mu to zunovalo a odovzdajúc medicínu Bartuške, vysvetlil jej* že všetko treba vyliať do papule a bude po chorobe. Pozrel ešte raa na gazdom a machnúc rukou, odišiel, Starý Bartuš už nevládal. Pučal väčšmi, ako Citrónia a čim ďalej* Admirál Kato, nový ministerský predseda v Japonsku, ktorý je známy .ako zástupca Japonska na odzbrojovacej konferencii vo Washingtone,