Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)

1921-02-26 / No. 47

____________ SLOVENSKÝ V Ý(JH(H) 2. strana. riešené a vyriešené, lebo ber nich je další vývoj a pokrok spoločnosti celkom nemožný. Nevyžadujú ío íen naše túžby, ale vyžaduje to — ako už bolo povedané — vyvíjajúci sa životy sám a to je koniec koncov rozhodujúce. ________________ Komunistické hnutie w Prešove, Prešov, 25. Ako sa z dobre informovaného prameňa dozvedáme, zamýšľajú tuna.ší komunisti pod vedením známeho tajomníka miestnej sku­piny komunistickej Kubíčka zaháj»! v stredu vo všetkých závodoch generálny štrajk, a demon­štrovať za väčší prídel múky presne podľa plá­nov krompašských súdruhov, Ich zámer bol však zavčas prezradený a úrady porobily všestranné opatrenie, aby k chystanej demonštrácii nemohlo dojsf. Včera odpoludnia bolo urobené opatrenie, aby demonštrácie boly v zárodku potlačené, Po­­neváč však mesto práve dostalo prídel múky a okrem toho bola daná dopredajú americká múka a ľudové pečivo za nízke ceny, bola tým vyra­zená zbraň z ruky. Tajomník Kubíček však stále ešte agitoval, očakávajúc, že k demonštráciám nahovorí ženy, avšak zdá sa, že roztržka v komu­nistickej strane nadobudla veľkých rozmerov, tak že pokojné robotníctvo neposlúcha už tak slepe na komando svojich vodcov. Prípad krompašský mal by by! vážnou výstrahou pred rušením po­koja. Ako sa dozvedáme, sú povolané úrady zmocnené potlačí! každý pokus o prevrat spôso­bom čo najenergickejším. Pracovný plán pozemkovej reformy za rok 1921. V roku 1921 íbysls prevzaté okrem Slovenska štvrť milióna hektárov zahranel pôdy. — Ma Slovensku bude prevzaté asi 40.009 hektárov pôdy. Praha, 23. V schôdzke správneho výboru štátneho pozemkového úradu dňa 22. t. m, bolo sdelené, že pracovný plán pre Slovensko ráta pre rok 1921 s prevzatím asi 40.000 hektárov pôdy. Program pre Podkarpatskú Rus búde pred­ložený neskôr. Pracovný program pre prvé ob­dobie pozemkovej reformy v Čechách, na Mora­ve a v Sliezsku zahrňuje v skupine celých pan­ství 40 súborov vo výmere 209.000 hektárov, z toho 79.000 tisíc hektárov pôdy poľnohospodár­skej. V skupine jednotlivých dvorov a menších skupín bude pridelené asi 40 hektárov poľnoho­spodárskej pôdy. Dovedna bude tedy prevzaté v prvom pracovnom období okrem Slovenska štvrt milióna hektárov zahranej pôdy, Ján Greža Divadelná otázka v Košiciach. (Príspevok k ankete,| Divadelná otázka nie je len divadelného rázu, ale ona stáva sa otázkou kultúrnou. Hospo­dárskym, priemyselným a obchodným strediskom východnej časti Slovenska sú Košice. Ony sa stanú aj kultúrnym strediskom. Totiž, aby som lepšie povedal, Košice sa už malý dávno stať kultúr­nym strediskom všetkého východoslovenského ži­vota, ale práve to, že v každom ohľade, z nich naj­­poslednejší prípad je oddialenie príchodu Sloven­ského Národného Divadla, boly Košice postavené na posledné miesto, takže Východné Slovensko kultúrneho strediska dnes vôbec nemá. Kul tú-.... práca, ktorá sa tuná robí, je nesjednotená, drobná neorganizovaná. A nie je ináč možné. Ľudia, ktorí prichádzajú do Košíc, idú sem s vedomím, že čím najskôr zas odídu, poneváč človek ani s tými naj­menšími kultúrnymi požiadavkami tu nemôže žiť. A najdôležitejšou požiadavkou a súčasne aj najprvšou je divadlo. A to divadlo, ktoré hrá v zime, v období jemu najpriaznivejšom. Toho v Košiciach niet. Tak sa stáva, že každý človek snaží sa, aby čím naskor z Košíc odišiel, Košice ztrá­­cajú dobrých pracovníkov a tí, ktorí tu musia zo­stať, nemajú chuti k nejakej práci, lebo ich jedi­ným ideálom je, z Košíc sa dostať inde. Kultúra raa Slovensku sa centralizovať nedá, a nedá sa centralizovať do Bratislavy! To je smieš­­né absurdum. Bratislava môže byť kultúrnym cen­­trumom pre západné Slovensko, ale pre Východné a Podkarpatskú Rus sú len jediným strediskom Košice. Ako hospodársky a obchodne, tak aj kul­túrne s amusejú Košice stať Mavným mestom Východoslovenským. To je prirodzená požiadavka, ktorú sa musí uskutočniť a to čím najskôr. Ko­šice, ktoré sú niekoľko kilometrov od hraníc, mu­sia byť pevnou baštou Slovenska, ktorá odolá kaž­dému náporu kultúrnemu od juhu. Maďari mali na Slovensku tri bášty: Bratislavu, Košice a Be­­regsás. Tiet otri mestá udržovaly maďarský ráz Slovenska, lebo tieto mestá práve boly strediskom kultúry a školstva. Verejné budovy, školy a di­vadlá boly v týchto mestách skutočne reprezenta­tívne a mnohé väčšie mesto v n ú t r omaďarské nebolo tak prepychové vyzdobené ako tieto mestá, kde Maďarov bola menšina. Kultúra a okáza­lost’ boly (ovšem rozumej maďarská kultúra a o­­kázalosť) najlepšími zbraňami Maďarov. My o­­všem nepotrebujeme nejakým nepravdivým spô­sobom ukazovať svoju povýšenosť, lebo dnes tie kraje sú čisto slovenské, ale potrebujeme tento slo­venský živel urobiť agilným, živým, aby bol de­finitívnou slovenskou hrádzou, ktorá odrazí invá­ziu maďarskej kultúry hneď pri hraniciach a za­chráni tak vlastnú národnú kultúru od dekadent­ných vilvov maďarských. To je úkolom Košíc: brániť kultúrne Východ­né Slovensko proti juhu a stať sa jedine možným a logickým centrumom kultúrneho života. Centra­lizácia kultúrna či do Bratislavy alebo do Prahy by Východnému Slovensku, a tým aj celému Slo­vensku len poškodila. Prvým ale nositeľom tejto je divadlo. Ale dokiaľ v slovenských Košiciach cel zimu bude hrať len maďarská divadelná spoločnosť, je kultúrny život košický m a ď a r­­s k ý, lebo slovenská a hlavne česká spoločnosť je odkázaná na kaviarne. To je odpoveď na p r v ú otázku. Odpoveď ale na druh ú vyplýva z hore povedaného sama. Do­kiaľ na Slovensku bude len jediná slovenská spo­ločnosť divadelná, musí táto spoločnosť aspoň po­lovicu zimnej sezóny stráviť v Košiciach, lebo Ko­šice sú odkázané samy na seba, nemajú ako Bra­tislava nikde blízke stredisko kultúrne. Preto Slo­venské Národné Divadlo musí sa stať týmto kul túmym strediskom. Jedna divadelná spoločnosť pre Slovensko nestačí. Východné Slovensko musí mať svoju divadelnú spoločnosť, lebo prvou pod­mienkou správneho kultúrneho života je decen­tralizácia. Predbežne však aspoň polovicu zimnej sezóny musí SND stráviť v Košiciach, lebo ono musí založiť kultúrne ústredie v Košiciach, aby mohla byť prevádzaná kultúrna práca na celom východe našej republiky. To je faktum, ktoré sa nedá oddišputovať a uskutočnenie jeho je život­ným záujmom celej republiky. A konečne tretia otázka: V rozhodnutí, že SND přijde až v máji do Košíc, nevidím kultúrnu požiadavku mesta Bratislavy, ale osobné záujmy, lebo osobné pohodlie a bezohľadnosť. Keď tunajšia spoločnosť mlčky podvolila sa tomu, že celú zimu divadlo bude v Bratislave, bola to od nej benevo­lencia. Ďalšie odloženie príchodu divadla je však skutočným výsmechom a bezohľadnosťou najvyš­šieho stupňa. Je nesmysel, posielať divadlo do Košíc v letnom čase. Tým už vopred rozhodujúci činitelia povedali, že v Košiciach musí divadlo byť úplne passívnym, oni jednoducho ho prinúťujú k tomu, aby bolo passívne. Že táto okolnosť pô­sobí i na hercov,, ktorí sú nútení štyri mesiace hrať pred poloprázdnym domom, je samozrejmé a výkonnosť ich nebude žiadúcna. V tomto rozhod­nutí vidím len to, že v lete, keď všetci učitelia, štu­denti a väčšina úradníkov bude na dovolenej, nie je v Bratislvae divadlo potrebné. Keď sa spo­ločnosť vráti, divadlo už odbaví si svoju sezónu v Košiciach a opäť celú zimu bude skytať zábavu Bratislave. Tento dojem rozhodnutia na mňa pô­sobí. Je to výraz egoizmu a bezohľadnosti voči ostatnej slovenskej a českej spoločnosti a jestli majú i také veci rozhodovať v kultúrnom živote nášho národa, potom skutočne nie je možné vážne hovoriť. Finančný efekt tu rollu nehrá, lebo keď by SND prišlo do Košíc v zimnej a jarnej dobe, bude peňažný výsledok ten istý. Ale keď přijde v máji a auguste, musí sa doplácať Je tedy nevyhnutne potrebné, aby Slovenské Národné Divadlo prišlo do Košíc čím najskôr a aby konečne v Košiciach začala sa robiť kultúrna de­centralizácia. To závisí od príchodu samostat­ného divadla do Košíc Košice. 23. febrnára 1921 Horthyho prípravy proti robotníctvu. Budapešť, 25. febr. Medzi majiteľmi továrni a medzi robotníkmi sa ďalej vyjednáva. Robotníci trvajú na svojom stanovisku, aby všetky mzdy ro­botníkov boly zvýšené o 100 proc., a ustanovili po­slednú lehotu pre splnenie týchto svojich požiada­viek do soboty 26. t. m. Ináč začnú stávkovat’. Horthy dal k potlačeniu robotníckej stávky do Bu­dapešti šesť divízií vojska, ktoré má rozkaz, aby v prípade stávky hneď obsadilo všetky továrne a udržiavalo ich v plnej práci, ako vojenské pod­niky 26. februára 1924 Domice zvesti. Nový pohreb v Krompachoch. Krompachy, 25, februára 1921 Dnes bol pohreb v stredu zomrelého robot­níka Jána Semenčáka z Veľkého Šariša. Na po­hrebe zúčastn 1 sa tiež posl. Darula. Počet obeti obnášá dovedna 5 mrtvých a 16 ranených na oboch stranách. Dosiaľ bolo zatknuté 28 osôb. V Krompachoch sa dosial nepracuje Program intronizácíe biskupa Vojtaššaka Zo Spiš. Podhradia 25, febr. Ráno o 7*9 začnú sa iníronizačné ceremo nie, po ktorých bude slávna omša a kázeň, ktorú pravdepodobne prednesie pos). Hlinka. Na po­ludnie pre hosťov spoločný obed Správný výbor mesta Spišskej Novej Vsi mal dňa 25, februára po poludní schôdzku, na ktorej sa prejednával rozpočet mesta za minulý rok. Jednanie potrvá pravdepodobne dva dni, lebo na dennom poriadku sú početné a dôležité body Novoveský brigádny velitel J. Votruba bol mímor. povýšený na generála Židovská banka na Slovensku, Viedeň, 25. febr. Popredné židovské kruhy na Slovensku usniesly sa pred časom, že založia na Slovensku veľkú židovskú ľudovú banku, ktorá sa bude menovať Koloniálna banka a bude mať za cieľ podporovať na Slovensku rozvoj židovské­ho hospodárskeho podnikania a vybudovať ob­chodné styky židov na Slovensku s cudzinou. Ban­ka má byť sriadená za niekoľko mesiacov. Prí­pravnou prácou pre sriadenie tejto židovskej ban­ky bol poverený dr. Michael Eisler, viceprezident Ľudového sväzu židov pre Slovensko, ktorý prá­ve je vo Viedni a kde vyjednáva so zahraničnými finančnými knihami Zahraničné zvesti. Požiadavky víťazov voči porazeným štátom Paríž, 25. febr. Reparačná komisia uverejňu­je práve soznam všetkých požiadaviek, ktoré uplatňujú štáty dohody proti porazeným štátom. Podľ atejto zprávy žiada: Anglicko 2 a pol miliar­dy liber šterlingov a 7 a pol miliardy frankov, Ita­­lia 33 miliard lir, 38 miliard frankov a 128 miliard liber šterlingov, Belgicko 34 miliard belg. frankov a 2 miliardy franc, frankov,Japonsko 800 miliónov jenov, Československo 7612,432.103 franc, frankov a 7063,117.835 čs. korún, Juhoslávia 8 a pol mi­liardy dinárov a 19 miliard franc, frankov, Poľsko 22 miliard zlatých frankov a 500 miliard zlatých mariek, Francúzsko žiada 218 miliard frankov. Okrem toho žiadajú na porazených štátov váleč­ná náhradu tiež štáty: Kuba. Liberia, Rumunsko, Portugalsko, Grécko, Brazília, Siam, Bolivia, Peru a europejská dunajská komisia Nemecko odmieta požiadavky dohody Berlín, 25. febr. (Pôv.) Nemecká ríšska hospo­dárska rada usniesla sa na odmietavom stanovis­ku proti požidavkám dohodových štátov po za­platení válečnej nahrady a vyzvala nemeckú vlá­du, aby odpověděla dohodovým štátom celkom odmietavé Pe8@ — mele* Ceny klesajú, ale stále zostávajú vo výške Ako všetkým vyhoveť? Továrnik chce nízki: mzdu a vysokú cenu, obchodník nízku kúpnu, ale vysokú predajnú cenu, (robotník vysokú mzdu, ale nízku cenu.. Žid musí žiť z roboty iných, lebo on sám ne­chce robiť. Istý sudca rozhodnul, že muž je pánom v dome ale musí si to prv vybojovať ak môže. Jestli bude dôchodková daň povyšovaná, ľudie nebudú chceť mať vôbec žiadnych dôchodkov, abj vyhli sa daromným opletačkám s daňovými ú­­radmi. Boľševici v Rusku zamýšľajú zrušiť všetkj peniaze. To ľahko prevedú, lebo ich peniaze aj tal nič nestoja a nič nemôžu za ne kúpiť. Lekári tešia sa chorobám, pohrebníci a hro­bári zase smrti. Všetky národy sú za to, aby sa odzbrojily iné národy. Polícia istého mesta je toho náhľadu, že, keby sa zbojníkom dal pokoj, krádeže a zbojstvá by ča­som přestaly, lebo zbojníci by tak zbohatli, že by sa im viac kradnúť nechcelo. A vlastne berú tam, kde je toho nazbyt. Kým Maďari panovali nad inými národami, bolo všetko dobré, išlo im to, ale nad sebou samý­mi nemôžu niako vládnuť. Dr. Jehlicska hovorí, že on je verným Slová­kom a chce slovenskému národu len dobre. On musí mať celkom rozdielny pochop o dobrote od jiných. Slováci chcú požívať dobrotu bez Maďarov. Jehlicska ale s Maďarmi. Nuž, ať každý zostane pri svojom. Jehlicska nech ide do Pešti, keď je mu tam lepšie.

Next