Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)

1921-06-01 / No. 123

SEUBGKy OTTO VYCHODÍ RÄHO OKREM PONDELKA. I číslo za so halierov. v nedeľu a vo SVIATOK ZA 1 Kč. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDÁSSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, n. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE ČÍSLO 206. — TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55 Číslo poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOK r na mesiac 16 Kč, na štvrť roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč mes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ľľľ „ %, „ " _ VYDAVATEĽ: " ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: ľľ ľľľ" T . _ III. ročník. 1921. Cisn® 123. ján kudláček. hugo filla. Kosise, strede 1. luna. Úradné dobrozdanie o zdravotnom stave župy Äbauj-Turňanskej. Košice, 31. mája. Poneváč sa v maď. tlači objavily poplašné a pravde nezodpovedajúce zprávy, že župa Abauj-Turňanská a mesto Košice sú zamorené epidémiou čiernych kiahní -[ne­štovice], bola dnes dopoludnia na župan­­skom dome porada úradných činiteľov, ktorí o veci pojednali. Na porade pred­sedal župný radca Juraj Bulla a na porade sa zúčastnili: mešťanosta mesta Košíc dr. Mutňanský, hlavný župný lekár dr. Dašek, hladný mestský lekár dr. Ru­beš, riaditeľ štátnej nemocnice dr. Uram, hlavný lekár štátnych železníc dr. Mikenda, šéflekár nemocenskej pokladnice dr. Máthé a zdravotný referent štátnej polície policajný súdca Pongrácz. Na porade bolo konštatované, že ani v Košiciach, ani v celej župe Abauj-turňanskej sa u obyva­teľstva domáceho nevyskytnul ani jediný prípad čiernych kiahní. Dva prípady čier­nych kiahní, ktoré sú teraz ošetrované v mestskej infekčnej nemocnici, pochádzajú zo župy Šarišskej, každý prípad z iného miesta, a nemocní boli do Košíc dopra­vení tým cieľom, aby v nemocnici košic­kej boli liečení, poneváč župy okolné vhodne infekčné nemocnice nemajú. Pri prevážaní nemocných bolo všetky ochranné opatrenia, lebo dbané na pacienti boli prevážaní už s diagnózou čiernych kiahní, takže cestou sa od týchto nemoc­ných žiadna nákaza stať nemohla. Tretí prípad, ktorý bol včera dodaný do infek­čnej nemocnice, bol vyšetrujúcim lekárom z opatrnosti naznačený ako podozrivý z pravých neštovic, avšak pravdepodobne ide len o obyčajné osypky. Na upokojenie obyvateľstvá oznamujeme opatrenia, aké v každom podozrivom prípade sa robia. Hneď býva telefonický uvedomený príslušný lekár mestský, župný, hlavný slúžny a okresný lekár, ktorí ešte behom toho istého dňa podajú zprávy o ochranných a desinfekčných opatreniach, ktoré boly urobené. Ani župa Šarišská nie je epidémiou zamorená. Okrem hlásených prípadov v Malovesci a jednoho prípadu v Obišov­­ciach sa žiadný iný prípad čiernych kiahní nevyskytnul. Šarišský župan dr Brežný vyhlásil, že boly v župe porobené všetky možné opatrenia, aby nemoc sa nerozširo­vala. Je nariadená karanténa, desinfekcia a nútené štepenie, očkovanie. Jestliže by sa v niektorej dedine nemoc vyskytla, bude obec obklúčená kordonem kym, po prípade ešte aj vojenským, četníc­­aby obyvateľstvo dedín bolo úplne isolované a nikto nemohol do dediny prípadne do mesta, ani z mesta. Župné úrady košický a prešovský pracujú tu po vzájomnej do­hode a dorozumení. Ako robia bolševické missie. Pódia zpráv časopisov, ruská bolševická missia v Ríme požiadala taliansku vládu 0 svoje dokumenty, složila svoju batožinu a opúšťa Taliansko. Vodcom tejto misie bol akýsi Vorovskij. Podľa mena domnie­vame sa, že to je skutočný Rus a na­dšenec komunismu a žiadny pseudonym nejakého bývalého Marguliesa alebo Lok­­špajsera. Vorovský znamená po slovensky — Zlodejský a to by si bol dotyčný pán iste premenil meno na néjake menevý­­znamné a snáď aj vznešenejšie. Zpráva z Ríma hovorí, že p. Vorovský preťahoval jednanie o obchodnej úmluvě, aby získal viacej času pre vlastnú pro­pagandu sociálnej revolúcie v Taliansku 1 po vzore sovietskom. Z iného však prameňa sa dozvedáme o jednaní Vorovského pravý opak. Vo­rovský snažil sa naopak vraj uzavrie! obchodní smluvu s Talianskom ešte do skončenia volieb v Taliansku. Smluva mala byť obdobím smluvy uzavretej medzi So­­vietským Ruskom a Talianskom. Tu sú však diplomatické jemnosti, o ktorých náš lud dobre hovorí: „Politika to je panské huncúctvo;“ Rozličné přetahováni tu bolo .a skončilo sa tým, že po volbách talianska vláda požiadala Vorovského, aby povedal rozhodné slovo. Miesto odpovedi však Vorovský po­žiadal o cestovné preukazy. Pobyt Vorovského vo večnom meste bol zajisté velmi príjemný, pokiaľ si ho ten pán spríjemňoval sám, ale ináčej dielo sa mu nie veľmi darilo. Nepodarilo sa mu Taliansko zapľavit agentmi, zorga­­nisovať širokú sieť bolševickej pro­pagandy, pod zámienkou t. zv. „ob­chodných" agentúr, usaditi v Taliansku mnohých konsulov, chránených diploma­tickými výsadami. Talianska vláda jen od­mítavé krútila hlavou. A mal i druhé ťaž­kosti; Všade videli v ňom jen „rudého" diplomáta, nie však ruského, ačkoľvek sa o to V. všemožne namáhal. Niekoľko ráz snažil sa, aby mu bolo odovzdaný ruský štátny majetok v Taliansku — zvláště sa mu chcelo zmocniť sa veľkolepej budovy ruského vyslanectva v Ríme. Taliani však boli umienení a poukazovali na to, že právne bolševická vláda nie je uznaná, ač práve sa skutočne s ňou jedná, a že je to nemožné bez vážnych, právných zá­pletek zmeniť majiteľa vyslaneckej budovy. Budú asi rozčarovaní rozliční špeku­lanti, ktorí predsa mnoho si sľubovali od výmeny tovaru medzi Talianskom a Rus­kom, ale väčšina v Taliansku asi si tej výmeny vôbec nepriala, zvláště nie za cenu propagandy sociálnej revolúcie. Po voľbách potom taiianská vláda dala hla­vne sovetskej misie príležitosť, aby sa svo­jich plánov zriekol a aby odišiel. Nešírili by sme sa o týchto záležitosťach vôbec, keby v tom nebolo pre nás jedno poučenie. U nás Slovanov príliš ča­sto sa hovorí o agentoch, agitáciách a propagandách. Prečasto počujeme, že celú ruskú bolševickú revolúciu, všetek ten zmätok, úžas, atď., priviedlo pár agentov. Neraz sa počuje, že vraj celé našeSlo­­vensko je zmietané a snáď na pospas vydané všemožným agentom hortyovským. komunistickým a hortyovsko - komunistic­kým. A pri tom predsa každý dobre vie a ešte lepšie cíti, že všetky tie propa­gandy a agitácie majú v sebe dačo po­dozrivého a nečistého. Niet v nich vzájomného presvedčovania, ale lapanie na lep. Agentovi neide o to, aby ťa pre­svedčil, on vôbec nepresvedčuje — on len robí všetko možné, akv mu čím naj­viac ľudí sadlo na lep. Ufám, že tak hlboko nikdy sme neklesli, aby sme nepoznali, kedy máme čo robiť s agitá-keď sme tak duševne slabí, že ani viac si nezasluhujeme než sa stáť obetou ta kých temných sfl. Ako ta talianska vláda: pekne vypočuť porozprávať, zbadať dobre čo na jednej sírane rozpráva a na druhej myslí a robí a potom dáť príležitosť k náhlemu odchodu. L. S. Košice, 29. mája®1921 Nové útoky maďarskej trredenty. Agitácia pod kepienkom výletov. [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“.] Zo Spišského Podhradia, 29.-V Nedávno usporiadala maďarská kresf. sociálna strana v Kolbachoch schôdzku, na ktorej okrem iných Maďarov, bol hlav­ným rečníkom známy S z i 1 á g y [vydáva­júci sa dľa potreby za Slováka] a vaľaky Halasa, tiež jedon z toho istého druhu. Všetci rečníci prirodzene hnekali proti Čs. republike. [Aké boli ich reči vidno z toho, že ich prejavy uverejnené v košic­kom kresf. sociálnom časopise „Ľud“ mu­sely byť úradne zkonfiskované.] Na sviatok „Božieho tela“ bol usporia­daný výlet na spišský zámok, ktorého sa zúčastnili v značnom počte prívrženci kresf. soc. strany z Novej Vsi, Košíc a iní. Šidlo sa však chytro vyklulo z vreca. Zistilo sa totiž, že tak zvaného „výlttu” sa zneužilo k proti štátnym agitáciám. Huckalo sa zas proti C s. republike, agitovalo za odtrhnutie Slov e nka od Cs. republiky a pri tom do 50 raz sa spievala maďarská hymna: „Ha­­zá dna k“. O tom priniesol zprávu i ma­ďarský časopis „Szépessy Lapok“, ktorý píše, že sa tam spievaly vlastenecké piesne čo vraj vyvolalo veľke odušev­nenie v účástnenom obecenstve. [Na takéto provokačné zprávy by mala dať cenzúra dobrý pozor.] Na tomto „výlete“ rečnil bez toho, že by mal úradne povolenie istý M a r i a s s y Tibor bývalý hlav. župan Spišský a dr. P o 1 g á r okolný lekár zo Spišských ciou a kedy s dobre mieneným poučo­vaním a presvedčovaním. Priamo po čuchu sa rozoznajú tieto dve veci — len si treba uvedomiť ich rozdiel a potom ne­sadneš na lep. Ako by veľká časť našich dejín mala byť sadnuíím na lep nesvedo­mitým agentom, to by sme si dávali zlé vy s ve dč e nie o na š ich duševných spôsobnostiach. Tým by sme len do­kazovali životnú nespôsobnosf a to, že Vlách. (Tento pán vrátil sa pred krátkym časom z Maďarska a hneď sa tešil veľkej priazni osobností istých kruhov, takže je skutočne záhadným jeho vymenovanie!) Horlivými spoluúčinkujúcimi ukazali sa ešte dvaja a to: štátny učiteľ Fedor z Levoče a úradníčka županského úradu v Levoči Bajzáth Edite. Hlavným usporiadateľom celej tejto pro­tištátnej akcie pod kepienkom výletu bol menovaný dr. Polgar, ktorý pre samú horlivosť cieľom podvratného účinkovania, nemá dosť času, aby riadne zastával svo­ju úradnú povinnost, hoci je platený zo štátnej pokladnice. Istý obchodník menom S z il vás s y [pred tým Slivka, teda iste „pôvodný“ arpádovec . .] pri tejto príle­žitosti po ukončení íábora odovzdal dr. Polgárovi obrázok, predstavujúci spišský zámok z doby Rákocsyho. [Celkom ne­vinne vyzerajúci prejav a pravé preto podozrivý.] Tak vyzeral „výlet“ maďarskej kresf. sociálnej strany, ktorá tento „výlet“ oz­namovala pred tým vo všetkých maďar­ských novinách a ku ktorému s ochotou povolilo riaditeľstvo Košicko-bohuminskej železnice zvláštny vlak za snížené ceny cestovného. Je treba, aby táto uda­losť vyburcovala naše úrady a zodpoved­ných činiteľov k najväčšej opatrnosti a aby bolo postarané, že by sa takéto or­ganizované prejavy maďarskej irredenty neopakovaly, Zo zápisníka. Zlatá Praha. Spomienky z cesty do Prahy od Andrejs Šoltýsa, rolníka z Jakubovian. S veľkou radosťou chystal som sa s roľníckou výpravou na Turíce do Prahy My šarišskí gazdovia málokedy budeme mať príležitosť oddýchnuť si po ťažkej rO' bote a vidieť našu zlatú matičku Prahu ktorú milujeme ani oko v hlave. Pred voj­nou nám neustále kázali, že naším hlav­ným mestom je Pešť, ale my roduverní Slo­váci sme nielen že nemilovali to zpupné, Slovákov pokorujúce mesto, ale sme ho z tej duše nenávideli, lebo nám pripomí­nalo našu hospodársku, národnú i duševnú porobu. Za to vždy sme túžobne hľadel: k Bratislave, Martinu, Prahe, lebo to bolj naše mestá, slávne svojou históriou, tam žili naši velikáši, odtiaľ sa k nám niesly slová lásky. Pravda, pred vojnou bolo velezradou isť do Martina, do Prahy, ale keď prišla sloboda, mohli sme otvorene povedať, čo máme radi. A tu v prvom rade sme zasa obracali svoje zraky ku Prahe, lebo ona sa stala hlavným mestom našej širokej vlasti československej. Boli mnohí medzi nami, ktorí sa dali nahuckaf od neprajníkov českého národa a verili, že bratia Češi chcú Slovákov len pokoriť. Naši Hlinkovci, ktorí zahájili boj proti Čechom, dobre vedeli, že by šariš­skí gazdovia otvorili oči, keby len raz prišli do Prahy a videli tam. akej úcte a láske sa tešia naši slovenskí gazdovia- u bratov Čechov. Preto zakazovali nám ce­stovať do Prahy, vyprávali všelijaké hlú­posti, len aby našich gazdov naľakali. Keď sme sadali v Obišovciach do vlaku, žiaľ Bohu našli sa aj takíto agitátori, ktorí našich- účastníkov strážili tým, že vraj tento vlak, na ktorom cestujeme na vý­stavu do Prahy, vyhodený bude do po­vetria. Pravda, že sme týchto agitátorov odvrhli, lebo sme hneď všetci poznali, že je to luhanina. Prišli sme do Prahy zdraví a veselí a boli sme privítaní ohromnými zástupmi českého ľudu, ktorý nás očaká­val na staniciach a prevolával nám slávu. Videl som, že mnohé oko sa zalialo slzami, lebo toľkej lásky sme ani neoča­kávali . ., Boli sme zvedavú že aké sú kostoly u tých „neveriacich“ Čechov. Ľudová strana roky už štve náš národ prôíi Čechom, že vraj oni sú neznajbohovia, rúcajú sloven­ské kostoly a rozbíjajú kríže, Nuž mysleli sme, že Česi majú len divadlá, hostince a kostolov u nich že niet. Alé ako sme boli prekvapení, keď sme prišli do Prahy a videli sme samé veže. Áno, však sa aj Praha menuje stověžatá a je tam kosto­lov viac, ako v nábožnom meste maďar­skom, Pešti. A aké krásné sú tie ko­stoly! Pravda, českí kňazi si všímajú viac kostola, ako politickej tribúny, tam nemajú takých kňazov, ako na pr. obišovský Sopko, ktorý len po schôdzkach chodí, štve národ proti Čechom a republike a o kosíci sa nestará. Nemajú ani takých, ako je Klinka, ktorý namiesto lásky k bliž­­nému hlása nenávisť. Videli sme nádherné, čisté, ozaj posvätné kostoly a to nás na­plnilo novou láskou k bratom Čechom, lebo sme sa znova presvedčili, že to, čo píše Slovák a Slovenská Pravda a čo hlásajú ľudáci, je nie pravda, ale luhanina. Tiež to nás milo prekvapilo, že v každom dome v Česku sme videli kríža a svä­tenú vodu. V Prahe sme boli svedkami veľkých slávností, hovorili na tribunách českí slovenskí roľnícki poslanci, videli smel Hodžu, Srobára, Blahu a mnoho iných. Chodili sme s českými gazdami a pýtali sme sa ich, že ako sa im teraz vodí a a oni nám odpovedali, že ich veľmi bolí, že na Slovensku si myslia, že Češi im

Next