Slovenský Východ, október 1921 (III/224-249)
1921-10-27 / No. 246
ŠOTEK» WCHOD Rotili Cis.246. I V Košiciach, vo štvrtok27.októbra 1921. F Za 80 halieroe. Karola internuje dohoda. Maďarsko musí byť odzbrojené. Viedeň, 26. X. Z kruhov tunajšieho vyslanectva kráľovstva SHS oznamujú; V juhoslávskych politických kruhoch prevláda názor, že otázka reštaurácie Habsburgov je na dozernú dobu odbytá. Poneváč však bolo touto vedou hnuté, bude tejto príležitosti použité k vyporiadaniu sa to všetkých strán s Maďarskom a k vynúteniu úplného uskutočnenia mierovej smlúvy trianonskej. Kráľovstvo SHS postaví sa na čelo tejto akcie a bude predovšetkým naliehať, aby maďarské vojsko bolo zmenšené a odzbrojené. Tiež s baraňskou otázkou bude znovu hnuté, poneváč povinné dodávky uhlia z tohoto územia zastaly. Tiež v juhoslávskych kruhoch sa pochybuje, že benátska smluva bude uskutočnená. Zdá sa, že Maďarsko bude donútené uskutočniť mierovú smluvu trianonskú v pôvodnom znení. Pamiatke padlých hrdinov. ” • • • íiľa, my tu mŕtvi Ježíme, alco zákony vlastí kázaly nám! Vo svátvečer tretieho výročia neodvisíositi v posvätnom zápale stavia vďačný národ pomník synom padlým za slobodu. Miliony a miliony v nemej úcte skláňajú sa pred ich obeťou, miliony a milióny šeptajú svoju vďaku a obdiv, miliony a miliony nesú sa myšlienkou do širých pláni svätej Rusi, k nebetyčným vrcholom alpským, do nížin benátskych a k nivám Francúzska. Státisíce a státisíce jednoduchých hrobov zvestujú svetu lásku národa ku slobode, státisíce a statisíce padlých synov hlásajú nenávisť k porobe. A dnes, národ československý, voľný a oslobodený v mohutnej piesni, v mohutnej hymne volá: Vďaka, vďaka vám, bratia, pamiatka vaša je nehynúca, pamiatka vaša je pokladom, pýchou národa! Sme v predvečer 28. októbra. V predvečer hodiny, ktorá strhla š našich rúk okovy tristoročného žalára, v predvečer hodiny, ktorá bola dvanástou pre žalárnikov, prvou však pre nás, pre náš slobodný ľud. A vzácna chvíľka táto núti k úvahám a rozjímaniam, táto chvíľka dáva nám defilovať pred zrakmi našimi celý ten sen, celú tú pohádjcu nášho oslobozovacieho boja a horečného zápasu. Vskutku snom, pohádkou púhou zdá sa nám byť teraz všetko, pohádkou časom bolestnou, smutnou, pri ktorej hlava trudom sa skláňa, časom: nadšenia, jarosti plnou, kedy oči zaboria a srdce zabúši. Rozbili sme okovy, strhli múr žalářný, pochovali v ňom krutých, dravých, neúprosných žalárnikov Bol to boj... Boj národa za oslobódeníe otčiny, boj ľudu za očistu dejín, boj demokracie proti zpupnei nadvláde a tyranii Bojovali sme doma, bojovali sme vonku vo svete. Doma bojovalo jadro, tvrdé jadro národa, jednotlitý nerozborný šík — vonku bojoval výkvet, ratolestí, odhodlaní synovia. A práve dnes, dnes svätí národ československý tieto ratolesti, ratolesti veľkonočné, ktoré vypučily, aby pozdravily jaro, since a život Dnes národ ľúbá tie kvety bielé a rudé, ktoré zasvietily a zasmialy sa na záhone Skláňame sa v tento okamih všetci. Skláňame sa, poneváč sme si úplne vedomí, čo tento okamih pre nás a pre našu budúcnosť znamená. My vieme, že nebyť jeho, nebyť krvi a mízy týchto ratolestí a šťavy kvetov obetovaných, že neboli by sme ani my. že nebol by na tomto svete pre nás život že by sme nebol y tým. čím sme dnes a čím ešte budeme, že by sme biedne živorili márne vzdychali, dodýchali pod jarmom nepriateľov. A my v tomto svätom okamihu tiež si prisaháme že ovocia, plod obetovanej krvi žiarlivé si budeme brániť a chrániť, že nikdy a nikdy nedopustíme, aby niekto iný, cudzí nám ho vyrval, nám po ňom šliapal a chcel nám ho odňať. Žiarlivé, a hoci i s mečom v ruke budeme vždy a vždy š;táf u brán oslobodeného nášho štátu a svojimi životami a svojou krvou chrániť ho pred vpádmi. Ale my máme? ešte iné a účinné zbrane. Jednou z týchto neomýlnych zbraní je pevná jednota, svornosť národa. Vo svorností je naša raj väčší a moc a sila, svornosť je pevnosť, ktorú žiadný nepriateľ sveta nestrhne a nesrúti. Jednota občianska jednota nemôže byť sborená nikým a ničím. Sme národ teraz oslobodený, voľný ako taký schádzame sa všetci bez roa zdielu, aby sme spoločne sklonili sa pred nesmrtelnou pamiatkou padlých národných hrdinov. Nech vojde diuch týchto mŕtvych, pech vojde nadšenie legií a obetavosť ich do našich sŕdc. podajme si naj-väčší v tento národný sviatok všetci ruky v mene tých tisícov, ktoré sa za nás obětovaly, spojme svoje sily v mene voľnosti, rovnosti a bratstva ľudí a národov ku spoločnej práci pre dobro a blahoi všetkých, sľúbme si, že podľa zásad a ich ideí zariadime si celý svoj ďalší život. A toto je našou svätou povinnosťou. Toto bude tiôn neznámym hrdinom a bojovníkom najlepšou a naivrelcjšou vďakou a odplatou. Tým najlepšie a najdôstojnejšie uctíme ich pamiatku. Uvedomte a vštepte si tato všetci ktorým záleží na rozkvete a blahu republiky, ktorí chcú uctiť pamiatku našich1 padlých. A v deň tejto pamiatky našich bratov r ukuj ú občania naši, Slovách Česi pod prápory republiky. Niet pochybnosti o tom, že všetci títo naši obránci sú oduševnení s odhodlanítn, postaviť sa do boja za vlasť, krvavou obeťou našich padlých oslobodenú, do posledného muža. Košice 27. X. 1921. 1 im V: ?*» ■ ' ■ s. Odstránením Karola nie sme s Maďarskom hotoví. Praha, 26. X. 1921. „Čas1- v úvodnom článku konštatuje, že zajatím bývalého kráľa Karola nenie likvidované zločinné jeho dobrodružstvo. Musí byť odstránený koreň zla. Nemôžeme sa spokojif len povrchnou likvidáciou najnovejšieho puča jednoho z Habsburgov, ale musíme chceť likvidáciu úplnú a dokonálu. Táto likvidácia bude prevedená, poneváč to ne nie iba naša vola a naše želanie, ale je to vola a želanie všetkých našich spojencov. Juhoslávia s námi. Praha, 26. X Mimoriadný vyslanec v Prahe Vosnjak vyhlásil k redaktorovi ,,Prager Presse“ svoje uspokojenie nad celkovým súhlasom politiky vlády pražskej a belehradskej, ktorý i na vonok bol tak zrejme prejavený. Zajatie Karlovo neznamená snáď ešte odstránenie konfliktu medzi nami a Maďarskom. Vládla juhoslovanská bude postupovať v naprosfam súhlase s vládou pražskou. Tým sú vyvrátené zprávy o prekročení maďarských hraníc v Baransku vojskom jkihosto vanským. Na koniec vyslanec vyhlásil, že Karlov pokus o puč urýchlil prevedenie mierovej smluvy trianonskej. Atentáty ručnými granátmi v Pešti. Pešť. 26. X Nočný útok mi tlačiareň „Athaeneum“ a na administráciu „Az Esť‘-u. Dnes ráno o pol 3. hod. dostavila sa do tlačiarne „Athaenea“ silno ozbrojené oddelenie, počítajúce asi 300 mladých mužov, ktorí vnikli do tlačiarne, kde prerezali telefonické vedenie • a poškodili požiarne automaty. V tlačiarni zničili ručnými granátami 4 veľké rotačné stroje. V sadzárni rozbili jeden sadzači stroj; v budove zdržali sa asi pol hodiny a nadávali tam nepretržite na židov. Súpisné podnikla časť útočníkov útok na administráciu „Az Est“-u. Vytrhli železné závesy, rozbili výklad a spôsobili značnú škodu na zariadení. Škody jé na niekoľko mil. korún. Než sa polícia o útoku dozvedela; páchatelia zmizli. Banda odobrala sa potom do budovy soc. dem1. . Népszavy“ s tým isjým úmyslom, bola ,'šak políciou zahnaná. V Rakúsku situácia jé stále napjatá. Viedeň, 26. X. Voi Viedni nastalo akési ukľudnenie. Ale má sa stále za to, že nebezpečie pre Rakúsko ešte nie je úplne odstránené. Nezdarom Karlovho pokusu bol v Rakúsku posilnený smer wittelsbašský, ktorý pracuje s Rakúskom a opiera sa hlavne o Tyroly. Zatknutie exkráľa znamená ovšem uvoľnenie politickej situácie, ale neznamená ešte odstránenie všelikého nebezpéčia. Pokiaľ zostane exkráľ v Maďarsku, hoci ako zajatec, zostane situácia stále napjatá. Slovinci proti nastoleniu Habsburgov. Lublaň, 26. X. Na včerajšej protestnej schôdzke všetkých politických strán bola za veľkého nadšenia jednomyseľne schválená rezolúcia v ktorej sa protestuje proti nastoleniu Habsburgov. Viedeň, 26. X. Dľa pařížského oznámenia „N. W. A- bendblatt“, side sa konferencia veľvyslancov tento týždeň znovu, aby vybavila otázky, vyplývajúce z pokusov .exkráľa Karola o prevrat. Usiluje sa o to', primať veľvyslaneckú konferenciu, aby svoj príkaz týkajúci sa sosadeniia exkráľa Karola rozšírila na všetkých členov skej rodiny a uvádia sa. že po fiabsburgvylúčení osoby Karlovy je treba počítať so 4 nápadníkmi rodu habsburgského a to s bývalým korunným princom Ottom, arcivojvodom Albrechtom, synom arcivojvody Bedřicha, arcivojvodom Jozefom a s jeho synom. Veľvyslanecká konferencia očakáva pokyny z Londýna, Paríža a z Ríma, podľa ktorých urobí rozhodnutie budúcom pobyte kráľa a jeho rodiny. Ten o istý časopis sa dozvedá, že Taliansko navrhne pre budúci pobyt bývalých kráľovských manželov a ich rodiny Pianore, majetok parmského rodu a rodisko bývalej kráľovny ,Zity. Taliansko ie vraj ochotné postarať sa tiež o stráženie Nina Sněsarěva-Kozákova. Requiem. Padlým legionárom. Requiem padlým za slobodu milovanei vlasti našim herojúm po druhé svoj život položivším, legionárom ruským, francúzskym, talianským — venujem nádhrobné slovo Na začiatku štvrtého roku Československej republiky ich povdačný národ spomína ... Za nich modlia sa ľudia Na širokých rovinách Russii, pod snehom Sibiře, na kvetúcich dolinách talianskych, na francúzskej zemi zostaly mohyly! Bezjmenné, často bez krížov, nikomu v cudzine známe, nikomu nie príbuzné ... Oni išli umierať dobrovoľne, umierať za druhých. Mladi a plní sily — na sebe nepomýšľali Všetkých volala ujarmená, v okovy spútaná vlasť! Všetko obetovali, s blízkými srdcami lúčili sa, od osobného šťastia, od vlastnej vôle na vždy odkázali sa. Im snívala sa silná, slávna, oslobodená otčina Blúznili o tom, ako sa vrátia domov... a boli zabití! Telami svojimi preložili cestu k slobode milovaných Uskutočnilo sa to, o čom snívali tak dlho Slovania, Rozbité ťažké okovy, rozervané stáleté púta, zvrhnuté utlačovanie cudzozemcov — vlasť vstala slobodnou Legionári splnili dlh do konca — cenou života dobyli slobodu otčiny a do slobodnej vlasti — nevrátili sa Padli v čestnom boji! Ctite ich pamiatku, povďační ľudia i Sväté chráňte v srdciach ich podnik v dejinách veľký! Nezabúdajte na zomrelých za Vás a za Vašu sloboda f Za milovanú vlasť! Večná pamiatka hrdinom! Podmienky maďarskej vlády pre Karola. Bratislava, 25. X. „Viradat“ oznamuje: Bethlenova vláda ktorá svojou mocnou rukou stala sa pánom nad atentátom riadeným proti životu národa, chce teraz konečne objasniť verejnoprávne stanovisko Maďarska v európskej situácii. Vláda vyzvala Karla IV., nachodiaceho sa v zajetí v Täte, ku splneniu týchto podmienok: 1. Vzdať sa definitívne maďarského trónu a uznať zánik pragmatickej sankcie. 2. Da f svoju osobu k dispozícii ingiickému vyslancovi. 3. Maďarská vláda poženie účastníkov puču ku zákonnej zodpovednosti Na tieto podmienky musí Karol Habsburský dnes odpovedať. Rumunska mobilizácia Podľa bezpečných zpráv nariadilo Rumunsko mobilizábip svojej armády. [Ďalšie zprávy na 5. strane.]