Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)

1922-01-05 / No. 4

Roč. IV. Cis. 4. I V KeSIclach, vo Štvrtok 5. Januára 1922. || Za 80 halierov. JÁN MICHALKO: Slovenskí Irčania? Slovenský politický život dosiahnul ten bod, odkiaľ pobeží v tom smere, ktorý bude mať rozhoduj.ci vliv na budúci pomer slovenského a českého národa. Stojíme na prahu štvrtého roku našej samostatno­sti, a obávame sa, že tento štvrtý rok bude v našom národnom živote o mnoho rušnej­ší, ako boly tri predošlé roky. Zášť, nevra­živosť a neshoda medzi jednotlivými poli­tickými stranami rastie očividome, a sú tuhé a ostré boje na hmlistom obzore, kto­ré zachvátia každú vrstvu slovenského národa. Na prahu štvrtého roku sloven­skej slobody dorozumenie sa v slovenskej politike zdá sa byť vylúčeným, a sloven­ské politické strany chystajú sa horečne ku rozhodujúcemu boju, lebo od jeho vý­sledku záleží ďalšie postavenie Slovákov v republike Československej. V tomto ro­ku má sa vyjasniť konečne pomer sloven­ského ľudu k Čechom a k Českosloven­skej republike. Buď to zvíťazí zdraví ro­zum, a Česi so Slovákmi najdú tie tajné chodníčky úplnej shody a dorozumenia, ktoré budú viesť postupne k otuženip ná­rodne! jednoty, aíebo premôže zdravý ro­zum demagógia, faleš a zaslepenosť a tá­no us, čo však bude hrobom obidvoch IľP Je najvyšší čas, aby český národ pocho­pil správne situáciu, aby sa vzdal konečne tej nijako neoprávnenej nádeji, že čas pre­koná všetko, že i Moravania robili svojho času separatizmus, ako ho robia dneska Slováci, ale že školy a štátna správa vy­konajú národnú jednotu. Nie, to je omyl. lebo slovenský separatizmus je iný, než bol voľakedy separatizmus Moravanov. Slováci majú svoju vlastnú reč, je tu teda jazykový národný separatizmus, ktorý treba pochopiť, ak chceme vážne, aby slo­venčina bola v českoslovenčine , ako kruh v knihu “ Pražské politické mlyny dosiaľ mlely slabo a neisto, a mnohokrát zbagatelizo­­valy slovenskú otázku- Hovorilo sa ľahko­myseľne, že Slováci nevedia, čo chcú. že sú ako deti, ktorých si Praha tak vycho­vať môže, ako sa jej bude páčiť- Ale za­búdalo sa. že kultúrny antagonizmus je o veľa nebezpečnejší, než rassový antago­nizmus- Zabúdalo sa. že Slováci žili v inom ovzduší, v inej kultúrnej, národnej a geografickej tradícií'než Česi, že ich po­vaha, charakter sú iné, a ich spoločenský život odlišný od českého- Preto narazil na silný odpor český agressivizmus v Sloven­­skei duši ktorý vohmi skoro celý sloven­ský ľud do opozície. Praha vystupovala na Slovensku agresívnejšie. než v Čechách proti Nemcom, a kým sa hrnuiy húfy Slo­vákov za široké more do Ameriky, za ten čas neskryv’l sa ani v’as na h'ave ani jed­nému nemeckému sluhovi v Čechách. U nás anj jeden Nemec nehoj zo služby od­stránený. ba naonak, nrliimajú sa nemeckí ľudia hromadne do štátnej služby, pri čom sa.'tak^a' Wo ľudia budú myšou v na­še? štátnej snráve, a rozbryzú ju na kuskv. Samo sebou sa rozumie, že táto politika vydráždi'a nervózne a historické povahy niektorých politikov ľudovej a národnej stranv ktorí ruiako nevedia zohriať v repubbke Československej. Najmä ľudová strana sa nevie naskrze vžiť do tera'ších oko^ostí. a nevie robiť politiku na d’hšiu diaľku, ale habká so dfia na deň s kraino­­sti do krainosti. Tak sa zdá, akoby nemali ľudáci politickej trpez'ivosti. a nevedeli si plánovité pripraviť poeticky pôdu pre uskutočnenie svoüch ideálov. Politika je kompromis, a oni kompromis robiť ne­vedia- ffoGvaifi sa tam. kde by mali chlad­no a vážne rozmýšľať- Chcú slovenskú národnú jednotu, ale ieí utvorenie silou-mocou znemožňujú, Pred rokom, keď posl. Hodža pripravoval sblížerie sa všetkých slovenských politických strán, jeho plán sa ztrockotal práve na odpore ľudovei stra­ny, ktorá ústami posl. J u r i g u vyhlásila, že pri vybojovaní slovenskej autonomie bude sa opierať trebárs i o poľskú pomoc. Od tých čias sa však časy změnily, Polia­ci sa zriekli agitácie na Slovensku, a roz­­pústjli slovenško-poľské légie, ktoré sa zá­hadným spôsobom dostaly cez naše územie do Maďarska. Na novoročnej schôdze v Žiline ľudáci odhodili už poľskú orientá­ciu, a usniesh sa, že nadviažu styky so všetkými autonomistickými hnutiami v štátoch Malej Dohody. Zároveň poslali po­zdravný telegram do Irská na dôkaz spo­ločného bola za autonómiu. Keby naši ľudáci, samopokrstení Irča­nia, nejazdili na takom vysokom koníčku z ktorého sa časom í tak srútia do priepastí, keby. na miesto zahraničnej politiky, do kto-re! sa veru mnoho nerozumejú, robili dohru vnútornú politiku, keby sa nechceli stať za každú cenu martýrmi, osožili by sami sebe, a celému slovenskému národu viacej. Tou politikou, ktorou oni chcú viesť slovenský ľud zničia sa úplne lebo ľudáci konštruktívne pracovať nevedia. Huckať, š+vať. otravovať dušu chudobného sloven­ského ľudu, to vedia výborne, ale vycho­vávať ľud k láske svoje] novej vlasti a k národnému povedomiu, to oni robiť nechcú Ale časom sa i oni naučia že s politickým problémom nie Je rad-o divoko narábať, a že múdre prevádzaná taktika viacej po­slúži cieľu, než štrnganie so šablíčkou a vrčanie o cudz’u pomoc.' Slovenský národ má svoju autonómiu zaručenú v novom zá­kone o župnom sriadení, len ho treba čím skôr previesť. A ľudácke šarapatenie po­tom prestane. V Košiciach. 4. januára 1922. Minister dr. Beneš o_ Slovensku a Podkarpatskej Rusi. (Pôv. zpráva ».Slovenského Východu.“) Bratislava, 4. I Minist, predseda dr. Beneš prehovoril včera na schôdzke štátovedeckej spoloč­nosti v Bratislave, obšírne o politických oomeroch v Podk. Rjsí a na Slovensku. Vyhlásil: Prichádzam z Podk. Rusi. Je veľmi dôležité povedať ako dnes v sku­točnosti politická situácia v Podk. Rusi vypadá. Chcem zdôrazniť, ako nedosta­točne a nevedecký sa posudzuje veľké množstvo politických otázok u nás. Naj­lepšie príklad toho máme práve v Podk. Rusi. Išiel som do Podk. R*; si v očaká­vaní, vzhľadom na zprávy, ktoré sa do­teraz o tomto území šířily, že tam nájdem pomery neobyčajne ťažké. Povedal by som sibírske alebo bosenské, nesnádze v každom smere. Keď som tam ale pri šiel, konštatoval som, že také líčenie temných pomerov je neobyčajne prehna­né, Podkarpatskú Rus u nás nepoznajú a menovi‘e v Prahe ju nepoznajú. Pred stavy o tom, ako sa tam skutočne poli­tické veci majú. sú u nás líčené nespráv­ne a aj nesprávne prijímané. Menovite by som rád zdôraznil, že naša tlač, ktorá sa týmito vecmi zaoberá, nepočína si úplne správne. Preháňa a nevidí politic­kých realit, ktoré tam v skutočnosti sú a ktoré do značnej miery práve pôsobia, že sa politické pomery v Podk. Rusi po­sudzujú nesprávne ako na Slovensku fak aj v celej republike. Otázka Podk. Rusi je pre našu republiku všeobecne vážna. Je pre nás dôležitým problémom nielen politicko - vnútorným, ale i zahraničným História Podk. Rusi je ešte nedostatočne spracovaná a u nás ju nepoznáme. Mal som príležitosť, pred tým zaoberať sa Podk. Rusou pri prácach na mierovej konferencii. Videl som ako sa tam otázky Podk. Rusi vyvíjaly a ako zvláště sa ur­čovaly ich osudy. Najprv sa vyskytla snaha, aby Podk. Rus jako autonómny celok vôbec nejestvovala ale aby bola rozdelená medzi susedné štáty. Len neskoršie, keď sme túto otázku správne posudzovali a videli rozličné po­litické tendencie, ktoré sa vtedy uplatňo­valy, usilovali sme sa o pripojenie tohoto územia k Ceskoslov. reoub’ike. Pri tom bolo ootrebné, sbv bola zaistená autonó­mia Podk. Rusi. História týchto bojov nie je dnes ešte dostatočne známa a bývalý guver. ár dr. Zatkovič sa ich niekolkoráz dotknul, ačkolvek trie vždy presne. Preto od tých čias zostáva v našej verejnosti o Podk. Rusi nesprávna predstava a to nielen v kruhoch vedeckých a. v kruhoch politikov z profese, ale menovite v kru­hoch našej žurnalistiky. Následkom toho je, že v našei verejnosti ba do značnei miery i v našich úradoch je mnoho tých, ktorí majú nesprávne predstavy o pome­roch v tomto území. Najmä Slovensko mé velký záujem na vytváraní politických po­merov v Podk. Rusi. Chcem zdôrazniť len tolko, že v Prahe dosť jasné o politických doteraz nebolo smerniciach v Podk. Rusi. Boli sme v Prahe príiiš za­mestnaní neobyčajným množstvom otázok všemožného druhu, museli sme sa zaobe­rať usilovne otázkami zahraničnej politiky a otázkami reorganizácie vnútornej admi­nistratívy. takže nebolo ani času ustáliť presne politickú líniu v príčine Podkarp. Rusi. Dnes však nastal už čas, aby pre­stalo provizorium, ktoré tam bolo. U nás sa píše o pomeroch v Podk. Rusi ako o pomeroch neobyčajne ťažkých, ktoré vraj hrozia, že táto časť našej re­publiky mohla by sa od nej čím najskôr odlúčiť. Som rád, že môžem konštatovať, že tomu nie je tak, že pomery sú tam omnoho konsolidovanejšie a že tamojší ľud je si vedomý svojej prináležitosti k republike, že Iud má republiku veľmi rád a že je veľmi snadné doist ku konsoli­dácii tamojších pomerov. Situácia tam ani z daleka nezodpovedá prehnaným zprá­vám žurnalistickým, z ktorých mnohé po­chádzajú od tých, ktorí pracujú proti re­publike a ktorých informácií používa za hraničná tlač, zvláště tlač maďarská proti nám. Tento spôsob nazerania na tamojšie pomery zaiste už prestane. Možno kon­štatovať, že v krátkom čase bude možno prikročiť k riešeniu najdôležitejších otá­zok Podk. Rusi a že bude tam možno začať s prípravami volieb do obci, do ústredného parlamentu, ako i do miestne­ho snemu. Našiel som v Podk. Rusi veľ­mi mnoho chuti k politickej práci. Meno­vite zo stanoviska vedeckého ma zaují­malo, že vývoj podkarpato ruského ľudu sa v mnohom podobá národnému vývoiu ludu u nás v Čechách, na Morave a na Slovensku. Nachádzame tam tie isté ob­­rodzovacie myšlienky a podnety, ako to­mu bolo u nás. Začínajú tam zakladať -polky, organizácie, ako tomu bolo u nás a to všetko prevádza sa súčasne s uve­domovaní politických. Riešime všetkých dôležitých otázok Podk. Rusi bude usnadněné tým, že vý­nimečné opatrenia bude tam možno až najbližších dňoch odstrániť, tak na pr diktatúru, stanné právo a za istých záruk i cenzúru a zaviesť tam pomery úplná normálne a zvláště miestnu administratívu obecnú. V mesiaci januári prídu zástup­covia strán do Prahy a s nimi bude do­jednaný definitívny postup a kenečne riešenie všetkých politických otázok istá ku spokojnosti Rusínov a celej republiky. Nesprávne zpravodaistvo potom už snáď prestane. Pravda, sú tam ťažkosti a pred nimi oči nezavierame, ale chceme aby veci všetci videli reálne a správne. Z-sravodajstvo často vyzdvihuje len naifažšie otázky a generalizuje. A preto sa všeobecne myslí, že snáď zajtra sa re ufelika rozpadne, lebo nejaká časť štátu sa dostane do kríze. Som presved­čený, že prob'ém Podk. Rusi bude čím skorej rozriešený a to po stránke admi­nistratívnej i politickej. V Podk. Rusi i tu na Slovensku mož­no pozorovať blahodarný vplyv vý­voja nášho štátu oo mobilizácii, ktorý sa prejavuje pocitom istoty a bezpečnosti, takže pri každom nepatrnom otrasení nepochybuje sa hned o existencii republiky. Pocit neistoty pre­stal a so zadosťučinením konštatujeme, že môžeme sa už teraz dívať na vývoj tejto najvýchodnejšej časti našei republiky a práve v tomto naivykričan®jšom JpSé našej republiky môžema konštatovať, akú ohromnú prácu vykonala naša republika za tri roky vo všetkých oboroch organi­zácie na poli administratívnom, kultúrnom, vojenskom, politickom a v celkovom vý­voji hospodárskom. Doteraz zaoberal som sa týmito otáz­kami viecei so stanoviska zahraničnej politiky. A teraz ked som sa nimi zač zaoberať so stanoviska politiky vnútorn som rád. ie som našiel práve v tom najmenej vyvinutom území takú vyspelo a pokročilú situáciu, ktorá sa nám is ako opravdový úsoech pri srovnaní s p merami u susedov i s pomeranú všetky ostatných štátov. Lo hovorím o Podk, Rusi, v istom smysle platí i o Slovensku, O Slovensku zvláště my v Prahe počúvame veci ne­možné, Hovoria nám ako sa tu tie alebo oné veci vyvíjajú, prichodia , interesovaní India v tom alebo onom smere, ktorí po niekolko dňovom pobyte na Slovensky vykladajú hozné veci o tom, čo sa tu robí. Presvedčil som sa, aké sú tieto zprávy zbytoč íé a pre nás politicky ne­výhodné a ako sa potom týchto nespráva nych informácii zneužíva ani nie tak n nás, ale v cudzine. Preto ie potrebné, aby sme sa kriticky dívali na osoby, strany a činy, lebo je v záujme republiky a bolo by nebezaečné, keby sme neprí­jemné veci zamlčovali. Ale na druhej strane musíme sa brániť proti methode, ktorá vyzdvihuje len všetko zlé v živote po'itickom a verejnom. svojho zájazdu som sa ^presvei F je to nebezpečné, te^'žno tbodou dôisť k napraví merov nolitických v r< a nebudem cbcet žiac riadku. Bránim sa leí?i zprávám it' a strain Chcel som preh zvláště preto, že pok, dôležitú pre vnútornú republiky. Všade saj i tornej konsolidácii *■

Next