Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)
1922-01-05 / No. 4
Roč. IV. Cis. 4. I V KeSIclach, vo Štvrtok 5. Januára 1922. || Za 80 halierov. JÁN MICHALKO: Slovenskí Irčania? Slovenský politický život dosiahnul ten bod, odkiaľ pobeží v tom smere, ktorý bude mať rozhoduj.ci vliv na budúci pomer slovenského a českého národa. Stojíme na prahu štvrtého roku našej samostatnosti, a obávame sa, že tento štvrtý rok bude v našom národnom živote o mnoho rušnejší, ako boly tri predošlé roky. Zášť, nevraživosť a neshoda medzi jednotlivými politickými stranami rastie očividome, a sú tuhé a ostré boje na hmlistom obzore, ktoré zachvátia každú vrstvu slovenského národa. Na prahu štvrtého roku slovenskej slobody dorozumenie sa v slovenskej politike zdá sa byť vylúčeným, a slovenské politické strany chystajú sa horečne ku rozhodujúcemu boju, lebo od jeho výsledku záleží ďalšie postavenie Slovákov v republike Československej. V tomto roku má sa vyjasniť konečne pomer slovenského ľudu k Čechom a k Československej republike. Buď to zvíťazí zdraví rozum, a Česi so Slovákmi najdú tie tajné chodníčky úplnej shody a dorozumenia, ktoré budú viesť postupne k otuženip národne! jednoty, aíebo premôže zdravý rozum demagógia, faleš a zaslepenosť a táno us, čo však bude hrobom obidvoch IľP Je najvyšší čas, aby český národ pochopil správne situáciu, aby sa vzdal konečne tej nijako neoprávnenej nádeji, že čas prekoná všetko, že i Moravania robili svojho času separatizmus, ako ho robia dneska Slováci, ale že školy a štátna správa vykonajú národnú jednotu. Nie, to je omyl. lebo slovenský separatizmus je iný, než bol voľakedy separatizmus Moravanov. Slováci majú svoju vlastnú reč, je tu teda jazykový národný separatizmus, ktorý treba pochopiť, ak chceme vážne, aby slovenčina bola v českoslovenčine , ako kruh v knihu “ Pražské politické mlyny dosiaľ mlely slabo a neisto, a mnohokrát zbagatelizovaly slovenskú otázku- Hovorilo sa ľahkomyseľne, že Slováci nevedia, čo chcú. že sú ako deti, ktorých si Praha tak vychovať môže, ako sa jej bude páčiť- Ale zabúdalo sa. že kultúrny antagonizmus je o veľa nebezpečnejší, než rassový antagonizmus- Zabúdalo sa. že Slováci žili v inom ovzduší, v inej kultúrnej, národnej a geografickej tradícií'než Česi, že ich povaha, charakter sú iné, a ich spoločenský život odlišný od českého- Preto narazil na silný odpor český agressivizmus v Slovenskei duši ktorý vohmi skoro celý slovenský ľud do opozície. Praha vystupovala na Slovensku agresívnejšie. než v Čechách proti Nemcom, a kým sa hrnuiy húfy Slovákov za široké more do Ameriky, za ten čas neskryv’l sa ani v’as na h'ave ani jednému nemeckému sluhovi v Čechách. U nás anj jeden Nemec nehoj zo služby odstránený. ba naonak, nrliimajú sa nemeckí ľudia hromadne do štátnej služby, pri čom sa.'tak^a' Wo ľudia budú myšou v naše? štátnej snráve, a rozbryzú ju na kuskv. Samo sebou sa rozumie, že táto politika vydráždi'a nervózne a historické povahy niektorých politikov ľudovej a národnej stranv ktorí ruiako nevedia zohriať v repubbke Československej. Najmä ľudová strana sa nevie naskrze vžiť do tera'ších oko^ostí. a nevie robiť politiku na d’hšiu diaľku, ale habká so dfia na deň s krainosti do krainosti. Tak sa zdá, akoby nemali ľudáci politickej trpez'ivosti. a nevedeli si plánovité pripraviť poeticky pôdu pre uskutočnenie svoüch ideálov. Politika je kompromis, a oni kompromis robiť nevedia- ffoGvaifi sa tam. kde by mali chladno a vážne rozmýšľať- Chcú slovenskú národnú jednotu, ale ieí utvorenie silou-mocou znemožňujú, Pred rokom, keď posl. Hodža pripravoval sblížerie sa všetkých slovenských politických strán, jeho plán sa ztrockotal práve na odpore ľudovei strany, ktorá ústami posl. J u r i g u vyhlásila, že pri vybojovaní slovenskej autonomie bude sa opierať trebárs i o poľskú pomoc. Od tých čias sa však časy změnily, Poliaci sa zriekli agitácie na Slovensku, a rozpústjli slovenško-poľské légie, ktoré sa záhadným spôsobom dostaly cez naše územie do Maďarska. Na novoročnej schôdze v Žiline ľudáci odhodili už poľskú orientáciu, a usniesh sa, že nadviažu styky so všetkými autonomistickými hnutiami v štátoch Malej Dohody. Zároveň poslali pozdravný telegram do Irská na dôkaz spoločného bola za autonómiu. Keby naši ľudáci, samopokrstení Irčania, nejazdili na takom vysokom koníčku z ktorého sa časom í tak srútia do priepastí, keby. na miesto zahraničnej politiky, do kto-re! sa veru mnoho nerozumejú, robili dohru vnútornú politiku, keby sa nechceli stať za každú cenu martýrmi, osožili by sami sebe, a celému slovenskému národu viacej. Tou politikou, ktorou oni chcú viesť slovenský ľud zničia sa úplne lebo ľudáci konštruktívne pracovať nevedia. Huckať, š+vať. otravovať dušu chudobného slovenského ľudu, to vedia výborne, ale vychovávať ľud k láske svoje] novej vlasti a k národnému povedomiu, to oni robiť nechcú Ale časom sa i oni naučia že s politickým problémom nie Je rad-o divoko narábať, a že múdre prevádzaná taktika viacej poslúži cieľu, než štrnganie so šablíčkou a vrčanie o cudz’u pomoc.' Slovenský národ má svoju autonómiu zaručenú v novom zákone o župnom sriadení, len ho treba čím skôr previesť. A ľudácke šarapatenie potom prestane. V Košiciach. 4. januára 1922. Minister dr. Beneš o_ Slovensku a Podkarpatskej Rusi. (Pôv. zpráva ».Slovenského Východu.“) Bratislava, 4. I Minist, predseda dr. Beneš prehovoril včera na schôdzke štátovedeckej spoločnosti v Bratislave, obšírne o politických oomeroch v Podk. Rjsí a na Slovensku. Vyhlásil: Prichádzam z Podk. Rusi. Je veľmi dôležité povedať ako dnes v skutočnosti politická situácia v Podk. Rusi vypadá. Chcem zdôrazniť, ako nedostatočne a nevedecký sa posudzuje veľké množstvo politických otázok u nás. Najlepšie príklad toho máme práve v Podk. Rusi. Išiel som do Podk. R*; si v očakávaní, vzhľadom na zprávy, ktoré sa doteraz o tomto území šířily, že tam nájdem pomery neobyčajne ťažké. Povedal by som sibírske alebo bosenské, nesnádze v každom smere. Keď som tam ale pri šiel, konštatoval som, že také líčenie temných pomerov je neobyčajne prehnané, Podkarpatskú Rus u nás nepoznajú a menovi‘e v Prahe ju nepoznajú. Pred stavy o tom, ako sa tam skutočne politické veci majú. sú u nás líčené nesprávne a aj nesprávne prijímané. Menovite by som rád zdôraznil, že naša tlač, ktorá sa týmito vecmi zaoberá, nepočína si úplne správne. Preháňa a nevidí politických realit, ktoré tam v skutočnosti sú a ktoré do značnej miery práve pôsobia, že sa politické pomery v Podk. Rusi posudzujú nesprávne ako na Slovensku fak aj v celej republike. Otázka Podk. Rusi je pre našu republiku všeobecne vážna. Je pre nás dôležitým problémom nielen politicko - vnútorným, ale i zahraničným História Podk. Rusi je ešte nedostatočne spracovaná a u nás ju nepoznáme. Mal som príležitosť, pred tým zaoberať sa Podk. Rusou pri prácach na mierovej konferencii. Videl som ako sa tam otázky Podk. Rusi vyvíjaly a ako zvláště sa určovaly ich osudy. Najprv sa vyskytla snaha, aby Podk. Rus jako autonómny celok vôbec nejestvovala ale aby bola rozdelená medzi susedné štáty. Len neskoršie, keď sme túto otázku správne posudzovali a videli rozličné politické tendencie, ktoré sa vtedy uplatňovaly, usilovali sme sa o pripojenie tohoto územia k Ceskoslov. reoub’ike. Pri tom bolo ootrebné, sbv bola zaistená autonómia Podk. Rusi. História týchto bojov nie je dnes ešte dostatočne známa a bývalý guver. ár dr. Zatkovič sa ich niekolkoráz dotknul, ačkolvek trie vždy presne. Preto od tých čias zostáva v našej verejnosti o Podk. Rusi nesprávna predstava a to nielen v kruhoch vedeckých a. v kruhoch politikov z profese, ale menovite v kruhoch našej žurnalistiky. Následkom toho je, že v našei verejnosti ba do značnei miery i v našich úradoch je mnoho tých, ktorí majú nesprávne predstavy o pomeroch v tomto území. Najmä Slovensko mé velký záujem na vytváraní politických pomerov v Podk. Rusi. Chcem zdôrazniť len tolko, že v Prahe dosť jasné o politických doteraz nebolo smerniciach v Podk. Rusi. Boli sme v Prahe príiiš zamestnaní neobyčajným množstvom otázok všemožného druhu, museli sme sa zaoberať usilovne otázkami zahraničnej politiky a otázkami reorganizácie vnútornej administratívy. takže nebolo ani času ustáliť presne politickú líniu v príčine Podkarp. Rusi. Dnes však nastal už čas, aby prestalo provizorium, ktoré tam bolo. U nás sa píše o pomeroch v Podk. Rusi ako o pomeroch neobyčajne ťažkých, ktoré vraj hrozia, že táto časť našej republiky mohla by sa od nej čím najskôr odlúčiť. Som rád, že môžem konštatovať, že tomu nie je tak, že pomery sú tam omnoho konsolidovanejšie a že tamojší ľud je si vedomý svojej prináležitosti k republike, že Iud má republiku veľmi rád a že je veľmi snadné doist ku konsolidácii tamojších pomerov. Situácia tam ani z daleka nezodpovedá prehnaným zprávám žurnalistickým, z ktorých mnohé pochádzajú od tých, ktorí pracujú proti republike a ktorých informácií používa za hraničná tlač, zvláště tlač maďarská proti nám. Tento spôsob nazerania na tamojšie pomery zaiste už prestane. Možno konštatovať, že v krátkom čase bude možno prikročiť k riešeniu najdôležitejších otázok Podk. Rusi a že bude tam možno začať s prípravami volieb do obci, do ústredného parlamentu, ako i do miestneho snemu. Našiel som v Podk. Rusi veľmi mnoho chuti k politickej práci. Menovite zo stanoviska vedeckého ma zaujímalo, že vývoj podkarpato ruského ľudu sa v mnohom podobá národnému vývoiu ludu u nás v Čechách, na Morave a na Slovensku. Nachádzame tam tie isté obrodzovacie myšlienky a podnety, ako tomu bolo u nás. Začínajú tam zakladať -polky, organizácie, ako tomu bolo u nás a to všetko prevádza sa súčasne s uvedomovaní politických. Riešime všetkých dôležitých otázok Podk. Rusi bude usnadněné tým, že výnimečné opatrenia bude tam možno až najbližších dňoch odstrániť, tak na pr diktatúru, stanné právo a za istých záruk i cenzúru a zaviesť tam pomery úplná normálne a zvláště miestnu administratívu obecnú. V mesiaci januári prídu zástupcovia strán do Prahy a s nimi bude dojednaný definitívny postup a kenečne riešenie všetkých politických otázok istá ku spokojnosti Rusínov a celej republiky. Nesprávne zpravodaistvo potom už snáď prestane. Pravda, sú tam ťažkosti a pred nimi oči nezavierame, ale chceme aby veci všetci videli reálne a správne. Z-sravodajstvo často vyzdvihuje len naifažšie otázky a generalizuje. A preto sa všeobecne myslí, že snáď zajtra sa re ufelika rozpadne, lebo nejaká časť štátu sa dostane do kríze. Som presvedčený, že prob'ém Podk. Rusi bude čím skorej rozriešený a to po stránke administratívnej i politickej. V Podk. Rusi i tu na Slovensku možno pozorovať blahodarný vplyv vývoja nášho štátu oo mobilizácii, ktorý sa prejavuje pocitom istoty a bezpečnosti, takže pri každom nepatrnom otrasení nepochybuje sa hned o existencii republiky. Pocit neistoty prestal a so zadosťučinením konštatujeme, že môžeme sa už teraz dívať na vývoj tejto najvýchodnejšej časti našei republiky a práve v tomto naivykričan®jšom JpSé našej republiky môžema konštatovať, akú ohromnú prácu vykonala naša republika za tri roky vo všetkých oboroch organizácie na poli administratívnom, kultúrnom, vojenskom, politickom a v celkovom vývoji hospodárskom. Doteraz zaoberal som sa týmito otázkami viecei so stanoviska zahraničnej politiky. A teraz ked som sa nimi zač zaoberať so stanoviska politiky vnútorn som rád. ie som našiel práve v tom najmenej vyvinutom území takú vyspelo a pokročilú situáciu, ktorá sa nám is ako opravdový úsoech pri srovnaní s p merami u susedov i s pomeranú všetky ostatných štátov. Lo hovorím o Podk, Rusi, v istom smysle platí i o Slovensku, O Slovensku zvláště my v Prahe počúvame veci nemožné, Hovoria nám ako sa tu tie alebo oné veci vyvíjajú, prichodia , interesovaní India v tom alebo onom smere, ktorí po niekolko dňovom pobyte na Slovensky vykladajú hozné veci o tom, čo sa tu robí. Presvedčil som sa, aké sú tieto zprávy zbytoč íé a pre nás politicky nevýhodné a ako sa potom týchto nespráva nych informácii zneužíva ani nie tak n nás, ale v cudzine. Preto ie potrebné, aby sme sa kriticky dívali na osoby, strany a činy, lebo je v záujme republiky a bolo by nebezaečné, keby sme nepríjemné veci zamlčovali. Ale na druhej strane musíme sa brániť proti methode, ktorá vyzdvihuje len všetko zlé v živote po'itickom a verejnom. svojho zájazdu som sa ^presvei F je to nebezpečné, te^'žno tbodou dôisť k napraví merov nolitických v r< a nebudem cbcet žiac riadku. Bránim sa leí?i zprávám it' a strain Chcel som preh zvláště preto, že pok, dôležitú pre vnútornú republiky. Všade saj i tornej konsolidácii *■