Slovenský Východ, máj 1922 (IV/100-123)

1922-05-03 / No. 100

Ročník IV. Cís. 100. V Košiciach, v stredu 3. mája 1922. Za 80 halierov. Do práce! Košice, 2. mája Slovenské Košice malý dňa 30. apriía milú návštevu. Navštívilo ich slovenské roľníctvo z celého Slovenska so svojimi vodcami — politikmi. Prišli k nám. aby ukiazali svoje sily a svoju pevnú odhod­lanost bojovat dalej až do konečného vitazstva. V nedeľu viděly ulice koši; ké veľký a mohutný sprievod roľnícke.) Jed­noty na čele s mtržrai. ktorí neúnavne a húževnaté pracujú na upevnení a zrno­­hutněni nášho mladého štátu, na hospo­dárskom, sociálnom a kultúrnom povzne­sení slovenského roľníctva a vôbec celej slovenskej inteligencie. Muži ako: Hodža. Šrobár, Okánik a iní zavítali k nám, aby nbezpečili ľud slovenský na východnom Slovensku o tom, že nezabúdajú naň, že si všímajú našich špeciálnych starosti a potrieb, a že správne oceňwijú dôležitý význam vý­chodoslovenského postavenia vzhľadom na celoštátne, republikánske záujmy. Košická čs. veřejnost je povďačná ná­rodnej a roľníckej strane za túto mani­festáciu. lebo ňou dokázala, že nie len Košice sú zo dvoch tretín mestom slo­venským, ale aj celý vidiek je čisto slo­venský. Maďarské živly v Košiciach, ktoré na jednej strane namáhajú sa do­kazovat, že Košice sú mesto maďarské a že aj celý vidiek, všetek roľnícky ľud východoslovenský je madarský. musely po tejto manifestácii doznat, že ich tvr­denie nezakladá sa na pravde. Tisíce a tisíce roľníckeho ľudu slovenského mo­hutnou manifestáciu, v ktorej zračila sa sila vidieckeho ľudu, dokázala, že celý vidiek východoslovenský je len a len slovenský a že ľud tejto časti republiky je si úplne svojej “Slovenskosti vedomý a že je ochotný nie len manifestáciami poli­tického rázu, ale aj poctivou a svedomi­tou prácou dokázat, že východné Sloven­sko tak, ako mesto Košice je krajinou jednou z najslovenskejších. Roľnícky ľud, ktorý je vždy a všade oporou štátu, je tu na východnom Slovensku uvedomelý a je si vedomý svojich povinností voči republike. Nech preto maďarské živly, ktoré dosiaľ nie sú spokojné s novou úpravou a to s úpravou spravodlivou a jedine možnou hraníc Československej republiky, pracujú ako chcú proti repub­like a v jej neprospech, dedinský ľud slovenský je si dobre vedomý svojho poslania a svojich povinností voči štátu. Ale tento ľud, nie len že si je vedomý svojho politického poslania, on je aj čini­teľom, na ktorého v ohľade kultúrnom a v ohľade štátotvornej idee môže sa náš štát úplne spoľahnúť. Nie je massou, ktorá dala by sa vodiť svojimi vodcami a svo­jimi rečníkmi, ako nemysliaci dav. Ne­deľňajšia manifestácia roľníckeho ľudu dokazuje, že východoslovenskýroľník premýšľa a že nie len pracuje so svojimi vodcami, ale prácu týchto vodcov ako aj politický ideál svojej strany dobre pozo­ruje a kontroluje. A • práve táto okolnost zaručuje nášmu štátu, že v roľníckom Iu^e východoslovenskom má jeden z tých živlov, ktoré vždy vedome a s presved­čením budú za republiku štát. pre ňu pracovat a pre ňu potreby všetko, čo obetovať v dobách nedotknuteľnosť a samostatnosť tejto republiky si bude žiadaf. Československá verejnosť košická a v prvom rade verejnosť česká má v tomto ľude veľkú a neoklamateľnú oporu. Ľud východoslovenský dokazuje, že tak, ako už dnes aj v budúcnosti bude vždy chrá­niť a brániť nedotknuteľností svojej vlasti. Je teraz len potrebné, aby aj inteligencia Českvslovenská. ktorá má príležitosť vidiecky ľud východoslovenský poznať, k tomuto ľudu sa priblížila, s nim, preňho s tým pre Československú republiku prace-Slávasítný sprievod O 10. hod. dopoludnia vyšiel s Legio­nárskeho námestia mohutný sprievod roľ­níckeho ľudu. Pred sprievodom kráčal« hudba roľníckeho ľudu-zo nápadného Slo­venska. Táto hrob«, ktorá pososhw* z roľníckeho ľadu, bola ukážko-". ako d: hre a pekne vie náš roľnícky ľud m zabávať a vzdelávať, lebo k otvoreniu tasaj peknej kupely je potrebné mnoho infeb’geocie a mnoho trpezlivosti. A veru tá» hudba veselo si mohla hrať po košických uliciach lebo sa jej vyrovná len máloktorá kape­la. Za hudbou boly nesené zástavy a za tými kráčali vodcovia Národnej a roľní­ckej strany, na čele s ministrom drom Srobárom a bývalým ministrom drom M. Hodžom. poslancami strany a fukdonármi strany. Za týmito potom išiel pokojným a dôstojným krokom neprehľadný rad ma­nifestujúceho roľnibtva zo všetkých končín Slovenska. Kroje jednotlivých krajov miešaly sa s krojmi krajov iných. Vedľa prostého roľníka zo severných žúp išli roľníci žúp južných, popri roľníkoch z východného Slovenska kráčali roľníci zo západného. V prostred sprievodu potom išly tri alegorické vozy. značiace Prácu, Jánošíka a Oslobodenie z poroby. Mani­festačného sprievodu zúčastnilo sa 712 roľníckych besied s 1J46 delegátmi zo všetkých žúp slovenských. Spolu zúčast­nilo sa sprievodu 6400 roľníkov. Sprievod išiel z Legionárskeho námestia po Hlav­nej ulici a Tordássyho uL, načo roľnícky ľud shromáždil sa vo dvorane jazdeckej školy na Rákoczyho okružnej. Verejné shromaždenie nebolo pod šírym nebom na Rákoczyho okružnej, ako to bolo my­slené, lebo nepriaznivé počasie hrozilo každým okamihom svojou nepriazňou. Shromaždenie roľníckeho fiidu zahájil poši. dr. Blaho srdečným prívetom, v ktorom poukázal na mohutnosť a dô­stojnosť dnešnej manifestácie a prízvuku­júc, že dnes roľnícky Iud slovenský stal sa pánom košických ulíc, súčasne doká­zal, že ľud slovenský vždy verne pri svo­jej vlasti bude stáť a pre ňu pracovať, a že keď Maďari namáhajú sa dokazovať, že ani v Košiciach ani v okolí niet slo­venského ľudu, je to púha lož. Dnešná manifestácia najlepšie dokazuje, že tak mesto Košice ako celé východné Sloven­sko je slovenské a že tento slovenský ľud nielen svoju Československú republi­ku miluje, ale pre ňu chce pracovať a je ochotný pre jej samostatnosť a slobodu všetko, svoj majetok ako aj svoje životy položiť Potom prehovoril, súc uvítaný dlho tr­vajúcim potleskom, bývalý minister dr M. Hodža. Ako predchádzajúci rečnili zdôraznil význam dnešnej manifestácie načo spomenul slovenského roľnickeho ľudu v Békéšskei Cabe. ktorá ako je známo pripadla k Maďarsku. Spomenú! hrdinného obhnjcu slovenských práv roľ­níka Ondreja Achima, ktorý bol maďar­skými politickými agitátormi vo svojou vlastnom dome zastrelený e v mene sbro­­maždenia poslal békéáčabským sloven­ským spolurodákom srdečnú zdravicu, Ď.*! ej spomenul potlačenej sedliackej skfveaskej vzbury v rokoch osemašty­­fidífciych maďarskými pánmi a pripome­nul roľníckemu ľudu východoslovenskému, že práve tu na východnom Slovensku ležia pochovaní v hroboch po celej kraji­ne roztrúsení bojovníci tohoto sedliacke­ho slovenského povstania. Ďalej hovoril pre československá vzájomnosť a pripo­mína, že keby nebolo Cechov, nebolo b. ani Slovenska slobodného práve tak. ako bez Slovákov nebolo by slobodnej Česko­slovenskej republiky, Bratská vzájomnosť obidvoch týchto vetví jednotného česko slovenského národa je najvyšším príka­zom slobodnej republiky. Odsudzuje jedna­nie ľudovej strany, ktorá pripravuje pre janovskú konferenciu memoranda, ktorých cieľom je poškodiť Československú re­publiku. £le práve tak poukazuje na to. že nepriateľstvo rozličných živlov v Podk. Rusi a na Slovensku proti republike ne­­kotví sa v ničom inom ako v žistných záujmoch. Slovenský roľnícky ľud vyhla­suje. že chce s každým žiť v mieri a priateľstve, a dať každému čo mu patrí, ale licencie na krčmy a trafiky židom nedáme. Oni sú tým živlom, ktorý chodí za hranice, aby si na Československú republiku sťažoval. Na to obracia sa reč­ník proti štátnemu pozemkovému úradu, vytýka mu, že pomaly prevádza pozem­kovú reformu a žiada si nápravy v mene všetkého rolnického ľudu. Na to odporú­ča, aby všetky roľnícke strany v Česko­slovenské] řépuBIlike spojily sa v jednotnú stranu roľnícku, a končí svoju reč slovami: „Kto pracuje pre republiku a pre roľníkov, to­mu slovenský roľník vždy a rád podá svoju ruku. Kto ale pracuje proti štátu a proti roľníckemu ľudu, tomu slovenský roľnícky ľud ukáže svoju päsť. Reč dra Hodžu bola sprevádzaná sú­hlasom a prerušovaná častým búrlivým potleskom. Zvláště rečníkove vývody o potrebe a nutnosti československej vzá­jomnosti boly shromážděným roľníckym ľudom s pozornosťou, oduševnelosťou a súhlasom počúvané. Potom prehovoril min. dr. Šrobár o sta­novisku nár. roľníckej strany k ostatným stranám. Prejav prinesieme v budúcom čísle Potom kanovník dr. Okánik z Bra­tislavy prehovoril takto: Bratia a sestry! mavá a každý si to Iste je to vec zaují­zaiste myslí, čo medzi nami hľadá ten kňaz ? Co tu chce dnes ten katolícky kňaz v našom shro­máždění. Každý si totiž mysli, že ten katolícky kňaz mal by stáť tam v tábore ľudovej strany. Drahí bratia a sestry! Ja Vám poviem prečo som tu. Ja som tuná preto, lebo ma k tomu núti ‘moje náboženské pre­­sveočenie. Keď sa učedníci spýtali Krista, ako sa majú modliť, majster naučil ich modlitbe „Otče náš“ a učil ich aby sa modlili „Otče náš", ktorý siná nebesiach, aby sa modlili nech sa posvätí vôľa bo­žia. aby sa modlili ó vyplnení prosby ia kráľovstvo božie na zemi. aby tak potom opravdové panoval pokoj, ktorý je na nebi. i na zemi A k tomu pridal prosbu za chlieb náš vezdejší, ktorý nám dáva dosť starosti. Denného chleba je nám treba a ani kráľovstvo božie na zemi nie je možné, jestliže nebudeme mať denného pokrmu. Tým hovoril, že cesta do kráľovstva bežíeho vedie cez ruky roľníkove, lebo roľník dáva nám chleba. Táto otázka chleba každodenného mi lásku k rolnickému ľudu, že som dala sa k nemu pripojil, že s nim chcem byť. že si vysoko vážim jeao stavu. [Hlučná po­chvala). Bol som vyzvaný, aby som prehovoril k Vám o t. zv. drobnej práci Co je to. vysvetlím Vám na pri «lad e Neďaleko Nitry je dedina Carmany. Ked som bol nitrianskym županom, navštívil som celú župu. Keď som prišiel do Car­man. bol som prekvapený. V celej župe som nevidel toľko pekných a vystavených domov ako v Carmanoch, ale vedľa nich zase úbohé špinavé a roztrhané chatrče, Spýtal som sa, ako je to možné, že v jednej dedine vedľa seba môžú stáť tie pekné domy a tie biedne chatrče. A tu mi povedali: Pred 50 rokmi prišli do na­šej dediny Nemci z Hanoveru. Kúpili si niekoľko tých biednyčh dedinských cha­trč. Ale Nemci mali rozum a pracovali, a dnes sa z nich stali bohatí ľudia, ktorí bydiia v tých pokných domoch, a sloven­ský sedliak zostal tým, čím bol, v tých úbohých chatrčiach. Nemci pracovali s rozumom a naši malí rolnici boli za­ostali. Keby boli tí Slováci v Carmanoch takí rozumní a takí pilní ako Nemci, mohli byť už dávno taki ako oni. Co z toho nasleduje ? Slovenskému národu treba sa vzdelávať a učiť sa a slovenský ľud treba hospodársky povznášať. Môžem dať nejakému človekovi ničomnému hoci 100 jutár zeme. jestliže poľnohospodárskej práci nerozumie, jestliže zem nevie obrá­bať, nebude mať nič z toho. A to je po­litika a pohnútka moja, prečo patrím k roľníckej strane. Aj ja by som dnes mo­hol Vás rozoštvať, aby ste kričali na všetkých, na ktorých by som Vám po­ukázal, dolu s nimi, dolu s kňazmi, preč s pánmi, proč s Cechmi atd. Ale to je nie politika. Nestačí len byt proti všetkému, nastačí nadávať na všetko. Ale nech taký povie, čo sa má robiť a ako sa to má robiť. To máte i s tou au­tonómiou. Kriči sa autonómia, autonómia! Pre Košice znamená to slovo uviesť na zpät všetkých tých bývalých slúžnych, rychtárov, všetkých tých, ktorých tu na východnom Slovensku dobre poznáte. [Hlučné volanie: Nechceme ich!) Hrdý som bol dnes, keď sme kráčali Košiciami. Slovenská halena, ktorá predtým sa ne­smela tu ukázať, ovládla dnes Košice a Slováci s hudbou kráčali mestom. Dnes nech sa Maďari vzpierajú ako chcú, Ko­šice budú slovenské. Ale na Slovensku sa národ musi chytiť tej drobnej práce a musí začiať doma najprv pracoval rozu­mom na svojom hospodárstve Ešte sa chcem zmieniť o jednom. Naj­drahšie sa žije na Slovensku. Všade \ nalom štáte možno si kúpiť životné po­treby lacnejšie. A predsa na Slovensku roľník predáva za lacnejšie peniaze ako inde. iV čom je vina ? Náš roľník nemá ešte smyslu pre spoločné záujmy. V Cechách a na Morave sa žije lepšie, lebo obchod je predsa z väčšej častí v kresťanských rukách, a preto, že roľníci sú sdružení v odborové družstvá. Drobná práca na povznesenie roľníckeho ľudu a roľnícke družstevníctvo je cesta, po kto­rej musi me kráčať všetci. Preto som ako inteligent medzi vami. Nejdem medzi dru­­hvch ľudí aj z toho dôvodu, že tí tam ne­vedia cítiť so slovenským roľníkom. Dô­kazom toho je na príklad jadnanie bratí- Generálny snem slovenského roľníctva v Košiciach. ManifesíaSný sprievod košickými uliciami. — Tisíce slovenského ľudu. — Mohutné ľudové shromaždenie vale a tak vytvorila tu na východnou Slovensku a hlavne v okolí Košíc silní oporu československej idei. českosloven­skej myšlienky a československej jednoty í'sdelňajšia manifestácia nech je ponúk-nútim pre každého roduverného Slováka aj Čecha, aby s novou láskou, s novou chuťou a s novým nadšením dal sa pre ideu Československej republiky do novel plodnej a opravdovei práce. —er.

Next