Slovenský Východ, máj 1922 (IV/100-123)
1922-05-03 / No. 100
Ročník IV. Cís. 100. V Košiciach, v stredu 3. mája 1922. Za 80 halierov. Do práce! Košice, 2. mája Slovenské Košice malý dňa 30. apriía milú návštevu. Navštívilo ich slovenské roľníctvo z celého Slovenska so svojimi vodcami — politikmi. Prišli k nám. aby ukiazali svoje sily a svoju pevnú odhodlanost bojovat dalej až do konečného vitazstva. V nedeľu viděly ulice koši; ké veľký a mohutný sprievod roľnícke.) Jednoty na čele s mtržrai. ktorí neúnavne a húževnaté pracujú na upevnení a zrnohutněni nášho mladého štátu, na hospodárskom, sociálnom a kultúrnom povznesení slovenského roľníctva a vôbec celej slovenskej inteligencie. Muži ako: Hodža. Šrobár, Okánik a iní zavítali k nám, aby nbezpečili ľud slovenský na východnom Slovensku o tom, že nezabúdajú naň, že si všímajú našich špeciálnych starosti a potrieb, a že správne oceňwijú dôležitý význam východoslovenského postavenia vzhľadom na celoštátne, republikánske záujmy. Košická čs. veřejnost je povďačná národnej a roľníckej strane za túto manifestáciu. lebo ňou dokázala, že nie len Košice sú zo dvoch tretín mestom slovenským, ale aj celý vidiek je čisto slovenský. Maďarské živly v Košiciach, ktoré na jednej strane namáhajú sa dokazovat, že Košice sú mesto maďarské a že aj celý vidiek, všetek roľnícky ľud východoslovenský je madarský. musely po tejto manifestácii doznat, že ich tvrdenie nezakladá sa na pravde. Tisíce a tisíce roľníckeho ľudu slovenského mohutnou manifestáciu, v ktorej zračila sa sila vidieckeho ľudu, dokázala, že celý vidiek východoslovenský je len a len slovenský a že ľud tejto časti republiky je si úplne svojej “Slovenskosti vedomý a že je ochotný nie len manifestáciami politického rázu, ale aj poctivou a svedomitou prácou dokázat, že východné Slovensko tak, ako mesto Košice je krajinou jednou z najslovenskejších. Roľnícky ľud, ktorý je vždy a všade oporou štátu, je tu na východnom Slovensku uvedomelý a je si vedomý svojich povinností voči republike. Nech preto maďarské živly, ktoré dosiaľ nie sú spokojné s novou úpravou a to s úpravou spravodlivou a jedine možnou hraníc Československej republiky, pracujú ako chcú proti republike a v jej neprospech, dedinský ľud slovenský je si dobre vedomý svojho poslania a svojich povinností voči štátu. Ale tento ľud, nie len že si je vedomý svojho politického poslania, on je aj činiteľom, na ktorého v ohľade kultúrnom a v ohľade štátotvornej idee môže sa náš štát úplne spoľahnúť. Nie je massou, ktorá dala by sa vodiť svojimi vodcami a svojimi rečníkmi, ako nemysliaci dav. Nedeľňajšia manifestácia roľníckeho ľudu dokazuje, že východoslovenskýroľník premýšľa a že nie len pracuje so svojimi vodcami, ale prácu týchto vodcov ako aj politický ideál svojej strany dobre pozoruje a kontroluje. A • práve táto okolnost zaručuje nášmu štátu, že v roľníckom Iu^e východoslovenskom má jeden z tých živlov, ktoré vždy vedome a s presvedčením budú za republiku štát. pre ňu pracovat a pre ňu potreby všetko, čo obetovať v dobách nedotknuteľnosť a samostatnosť tejto republiky si bude žiadaf. Československá verejnosť košická a v prvom rade verejnosť česká má v tomto ľude veľkú a neoklamateľnú oporu. Ľud východoslovenský dokazuje, že tak, ako už dnes aj v budúcnosti bude vždy chrániť a brániť nedotknuteľností svojej vlasti. Je teraz len potrebné, aby aj inteligencia Českvslovenská. ktorá má príležitosť vidiecky ľud východoslovenský poznať, k tomuto ľudu sa priblížila, s nim, preňho s tým pre Československú republiku prace-Slávasítný sprievod O 10. hod. dopoludnia vyšiel s Legionárskeho námestia mohutný sprievod roľníckeho ľudu. Pred sprievodom kráčal« hudba roľníckeho ľudu-zo nápadného Slovenska. Táto hrob«, ktorá pososhw* z roľníckeho ľadu, bola ukážko-". ako d: hre a pekne vie náš roľnícky ľud m zabávať a vzdelávať, lebo k otvoreniu tasaj peknej kupely je potrebné mnoho infeb’geocie a mnoho trpezlivosti. A veru tá» hudba veselo si mohla hrať po košických uliciach lebo sa jej vyrovná len máloktorá kapela. Za hudbou boly nesené zástavy a za tými kráčali vodcovia Národnej a roľníckej strany, na čele s ministrom drom Srobárom a bývalým ministrom drom M. Hodžom. poslancami strany a fukdonármi strany. Za týmito potom išiel pokojným a dôstojným krokom neprehľadný rad manifestujúceho roľnibtva zo všetkých končín Slovenska. Kroje jednotlivých krajov miešaly sa s krojmi krajov iných. Vedľa prostého roľníka zo severných žúp išli roľníci žúp južných, popri roľníkoch z východného Slovenska kráčali roľníci zo západného. V prostred sprievodu potom išly tri alegorické vozy. značiace Prácu, Jánošíka a Oslobodenie z poroby. Manifestačného sprievodu zúčastnilo sa 712 roľníckych besied s 1J46 delegátmi zo všetkých žúp slovenských. Spolu zúčastnilo sa sprievodu 6400 roľníkov. Sprievod išiel z Legionárskeho námestia po Hlavnej ulici a Tordássyho uL, načo roľnícky ľud shromáždil sa vo dvorane jazdeckej školy na Rákoczyho okružnej. Verejné shromaždenie nebolo pod šírym nebom na Rákoczyho okružnej, ako to bolo myslené, lebo nepriaznivé počasie hrozilo každým okamihom svojou nepriazňou. Shromaždenie roľníckeho fiidu zahájil poši. dr. Blaho srdečným prívetom, v ktorom poukázal na mohutnosť a dôstojnosť dnešnej manifestácie a prízvukujúc, že dnes roľnícky Iud slovenský stal sa pánom košických ulíc, súčasne dokázal, že ľud slovenský vždy verne pri svojej vlasti bude stáť a pre ňu pracovať, a že keď Maďari namáhajú sa dokazovať, že ani v Košiciach ani v okolí niet slovenského ľudu, je to púha lož. Dnešná manifestácia najlepšie dokazuje, že tak mesto Košice ako celé východné Slovensko je slovenské a že tento slovenský ľud nielen svoju Československú republiku miluje, ale pre ňu chce pracovať a je ochotný pre jej samostatnosť a slobodu všetko, svoj majetok ako aj svoje životy položiť Potom prehovoril, súc uvítaný dlho trvajúcim potleskom, bývalý minister dr M. Hodža. Ako predchádzajúci rečnili zdôraznil význam dnešnej manifestácie načo spomenul slovenského roľnickeho ľudu v Békéšskei Cabe. ktorá ako je známo pripadla k Maďarsku. Spomenú! hrdinného obhnjcu slovenských práv roľníka Ondreja Achima, ktorý bol maďarskými politickými agitátormi vo svojou vlastnom dome zastrelený e v mene sbromaždenia poslal békéáčabským slovenským spolurodákom srdečnú zdravicu, Ď.*! ej spomenul potlačenej sedliackej skfveaskej vzbury v rokoch osemaštyfidífciych maďarskými pánmi a pripomenul roľníckemu ľudu východoslovenskému, že práve tu na východnom Slovensku ležia pochovaní v hroboch po celej krajine roztrúsení bojovníci tohoto sedliackeho slovenského povstania. Ďalej hovoril pre československá vzájomnosť a pripomína, že keby nebolo Cechov, nebolo b. ani Slovenska slobodného práve tak. ako bez Slovákov nebolo by slobodnej Československej republiky, Bratská vzájomnosť obidvoch týchto vetví jednotného česko slovenského národa je najvyšším príkazom slobodnej republiky. Odsudzuje jednanie ľudovej strany, ktorá pripravuje pre janovskú konferenciu memoranda, ktorých cieľom je poškodiť Československú republiku. £le práve tak poukazuje na to. že nepriateľstvo rozličných živlov v Podk. Rusi a na Slovensku proti republike nekotví sa v ničom inom ako v žistných záujmoch. Slovenský roľnícky ľud vyhlasuje. že chce s každým žiť v mieri a priateľstve, a dať každému čo mu patrí, ale licencie na krčmy a trafiky židom nedáme. Oni sú tým živlom, ktorý chodí za hranice, aby si na Československú republiku sťažoval. Na to obracia sa rečník proti štátnemu pozemkovému úradu, vytýka mu, že pomaly prevádza pozemkovú reformu a žiada si nápravy v mene všetkého rolnického ľudu. Na to odporúča, aby všetky roľnícke strany v Československé] řépuBIlike spojily sa v jednotnú stranu roľnícku, a končí svoju reč slovami: „Kto pracuje pre republiku a pre roľníkov, tomu slovenský roľník vždy a rád podá svoju ruku. Kto ale pracuje proti štátu a proti roľníckemu ľudu, tomu slovenský roľnícky ľud ukáže svoju päsť. Reč dra Hodžu bola sprevádzaná súhlasom a prerušovaná častým búrlivým potleskom. Zvláště rečníkove vývody o potrebe a nutnosti československej vzájomnosti boly shromážděným roľníckym ľudom s pozornosťou, oduševnelosťou a súhlasom počúvané. Potom prehovoril min. dr. Šrobár o stanovisku nár. roľníckej strany k ostatným stranám. Prejav prinesieme v budúcom čísle Potom kanovník dr. Okánik z Bratislavy prehovoril takto: Bratia a sestry! mavá a každý si to Iste je to vec zaujízaiste myslí, čo medzi nami hľadá ten kňaz ? Co tu chce dnes ten katolícky kňaz v našom shromáždění. Každý si totiž mysli, že ten katolícky kňaz mal by stáť tam v tábore ľudovej strany. Drahí bratia a sestry! Ja Vám poviem prečo som tu. Ja som tuná preto, lebo ma k tomu núti ‘moje náboženské presveočenie. Keď sa učedníci spýtali Krista, ako sa majú modliť, majster naučil ich modlitbe „Otče náš“ a učil ich aby sa modlili „Otče náš", ktorý siná nebesiach, aby sa modlili nech sa posvätí vôľa božia. aby sa modlili ó vyplnení prosby ia kráľovstvo božie na zemi. aby tak potom opravdové panoval pokoj, ktorý je na nebi. i na zemi A k tomu pridal prosbu za chlieb náš vezdejší, ktorý nám dáva dosť starosti. Denného chleba je nám treba a ani kráľovstvo božie na zemi nie je možné, jestliže nebudeme mať denného pokrmu. Tým hovoril, že cesta do kráľovstva bežíeho vedie cez ruky roľníkove, lebo roľník dáva nám chleba. Táto otázka chleba každodenného mi lásku k rolnickému ľudu, že som dala sa k nemu pripojil, že s nim chcem byť. že si vysoko vážim jeao stavu. [Hlučná pochvala). Bol som vyzvaný, aby som prehovoril k Vám o t. zv. drobnej práci Co je to. vysvetlím Vám na pri «lad e Neďaleko Nitry je dedina Carmany. Ked som bol nitrianskym županom, navštívil som celú župu. Keď som prišiel do Carman. bol som prekvapený. V celej župe som nevidel toľko pekných a vystavených domov ako v Carmanoch, ale vedľa nich zase úbohé špinavé a roztrhané chatrče, Spýtal som sa, ako je to možné, že v jednej dedine vedľa seba môžú stáť tie pekné domy a tie biedne chatrče. A tu mi povedali: Pred 50 rokmi prišli do našej dediny Nemci z Hanoveru. Kúpili si niekoľko tých biednyčh dedinských chatrč. Ale Nemci mali rozum a pracovali, a dnes sa z nich stali bohatí ľudia, ktorí bydiia v tých pokných domoch, a slovenský sedliak zostal tým, čím bol, v tých úbohých chatrčiach. Nemci pracovali s rozumom a naši malí rolnici boli zaostali. Keby boli tí Slováci v Carmanoch takí rozumní a takí pilní ako Nemci, mohli byť už dávno taki ako oni. Co z toho nasleduje ? Slovenskému národu treba sa vzdelávať a učiť sa a slovenský ľud treba hospodársky povznášať. Môžem dať nejakému človekovi ničomnému hoci 100 jutár zeme. jestliže poľnohospodárskej práci nerozumie, jestliže zem nevie obrábať, nebude mať nič z toho. A to je politika a pohnútka moja, prečo patrím k roľníckej strane. Aj ja by som dnes mohol Vás rozoštvať, aby ste kričali na všetkých, na ktorých by som Vám poukázal, dolu s nimi, dolu s kňazmi, preč s pánmi, proč s Cechmi atd. Ale to je nie politika. Nestačí len byt proti všetkému, nastačí nadávať na všetko. Ale nech taký povie, čo sa má robiť a ako sa to má robiť. To máte i s tou autonómiou. Kriči sa autonómia, autonómia! Pre Košice znamená to slovo uviesť na zpät všetkých tých bývalých slúžnych, rychtárov, všetkých tých, ktorých tu na východnom Slovensku dobre poznáte. [Hlučné volanie: Nechceme ich!) Hrdý som bol dnes, keď sme kráčali Košiciami. Slovenská halena, ktorá predtým sa nesmela tu ukázať, ovládla dnes Košice a Slováci s hudbou kráčali mestom. Dnes nech sa Maďari vzpierajú ako chcú, Košice budú slovenské. Ale na Slovensku sa národ musi chytiť tej drobnej práce a musí začiať doma najprv pracoval rozumom na svojom hospodárstve Ešte sa chcem zmieniť o jednom. Najdrahšie sa žije na Slovensku. Všade \ nalom štáte možno si kúpiť životné potreby lacnejšie. A predsa na Slovensku roľník predáva za lacnejšie peniaze ako inde. iV čom je vina ? Náš roľník nemá ešte smyslu pre spoločné záujmy. V Cechách a na Morave sa žije lepšie, lebo obchod je predsa z väčšej častí v kresťanských rukách, a preto, že roľníci sú sdružení v odborové družstvá. Drobná práca na povznesenie roľníckeho ľudu a roľnícke družstevníctvo je cesta, po ktorej musi me kráčať všetci. Preto som ako inteligent medzi vami. Nejdem medzi druhvch ľudí aj z toho dôvodu, že tí tam nevedia cítiť so slovenským roľníkom. Dôkazom toho je na príklad jadnanie bratí- Generálny snem slovenského roľníctva v Košiciach. ManifesíaSný sprievod košickými uliciami. — Tisíce slovenského ľudu. — Mohutné ľudové shromaždenie vale a tak vytvorila tu na východnou Slovensku a hlavne v okolí Košíc silní oporu československej idei. československej myšlienky a československej jednoty í'sdelňajšia manifestácia nech je ponúk-nútim pre každého roduverného Slováka aj Čecha, aby s novou láskou, s novou chuťou a s novým nadšením dal sa pre ideu Československej republiky do novel plodnej a opravdovei práce. —er.