Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)

1923-03-01 / No. 49

Ročník V. Gis. 49. V Košiciach, vo štvrtok t. marca 1923. Ústredia vrahov. Košice, 28. febr Keď si prečítame zprávy, ktoré dochá­dzajú z Bukareštu a ktoré odkrývajú po­dlé plány istých elementov, pochádzajú­cich, ba lepšie řečeno vyslatých z hlav­ného mesta Maďarska do Rumunska, aby zavrždili kráľa a kráľovnú v slávnostný deň, keď títo skladajú prísahu svojmu ľu­du a sú nim oslavovaní — vtedy sa nám ukazuje v hroznom, ale v pravom svetle tá dobrodružná spoločnosť, ktorá sadla na krk ľudu maďarského a ktorá odkopáva všetko, čo by Stabilizovalo mier Európy. Žijeme poválečné časy, v dobách kles­lých mravov, ktoré sú na mnoho zlého schopné. To vidíme všade, práve tak u nás, ako na celom svete. I v Poľsku sa našla ruka, ktorá namierila revolver na svojho prezidenta, i u nás sa našiel zlo­syn, ktorý vyhasil iskru života muža na­šim národom milovaného a našej vlasti ťažko nahraditelného, ale v týchto prípa­doch celý národ skoro bez jedného člo­veka odsúdil tieto činy., hfie v našom ná­rode nevymrel cit. nevymrela láska k bíiž­­nému, mohla vojna svojou hrôzou zúriť nad nami ešte raz tak kruté ako zúrila ,my by sme vyšli z tých hrôz živí, lebo neznali sme nikdy, nenávisť, len pravdu a tá — zvíťazila. V titulku nazval som Maďarsko centrá­lou vrahov a myslím, že nepreháňam. Veď sa len podívajme na udalosti posled­ných mesiacov v Maďarsku a hneď uzná­me, že tento názov kryje úplne skutoč­nosť. Niet na svete tôhoto času štátu, kde J by sa toľko v raždilo a pokusovalo vraž­diť ,ako v terajšom Maďarsku. K tomuto môjmu tvrdeniu nech poslúži nasledovný krátky prehľad: Keď maďarská mierová konferencia pr­vý raz odcestovala do Paríža, vtedy tie tak zv. nezodpovedné živly zbúraly dom soc. demokratov a zničily ich tlačiareň. Potom o nejaký čas zavraždia redaktora „Nepszavy“, chýrečného publicistu, pre­dáka strany soc. demokratickej. Keď do Budapešti zavítali finančníci cudzozem­skí, aby pojednávali o sanácii hospodár­skej, museli hneď zase odcestovať, lebo zavraždili jedného bankového riaditeľa, ktorý mal s nimi vyjednávať. : Na pozvanie maď. vlády prišli do Buda­­ípešti anglickí politikovia, aby študovali tamojšie pomery a veru prišli práve v ! dobrom čase, lebo toho večera zase ne­zodpovedné živly zbúraly tlačiareň jedné­ho soc. dem. časopisu. O přepadení iných tlačiarní a redakcií ani nehovoríme, ne­stačilo by na to asi desať článkov. Potom pamätáme sa na pumový aten­tát v jednom opozičnom kasíne, ktorý si vyžiadal niekoľko životov. Zase o niekoľ­ko týždňov pozdejšie udal sa známy atentát v Mestskom divadle. Za týmto hneď pokus zavraždiť rumunského kráľa a kráľovnú a konečne tieto dni pokus a­­tentátu proti Istému redaktorovi a jedné­­,mu poslancovi. Týmto by sa končila v krátkosti lista atentátov do dnešného dňa, no nemôže­me vedieť, či zajtrá nedôjde k nám zprá­­;va o novšom atentáte, j V Maďarsku sa búrajú tlačiarne, redak­cie, vraždia sa ľudia a policie sa nikdy ne­podarí dolapiť pravých vinníkov. Nás uda­losti v Maďarsku nevyrušujú a nezaují­majú bližšie len vtedy, keď sa ony týkajú ipriamo nás a práve preto sme ani nedbali a nestarali, keď dochádzaly nám zprávy o tých atentátoch. Áno. nestarali sme sa, dokiaľ sa to dialo V Budapešti, ale musíme sa starať, od ke­dy títo prekročujú hranice, vraždiť chcú jv Rumunsku, v Podk. Rusi, donášajú k nám na Slovensko ekrazit a dávajú pumy na koľajnice našich železníc. Nuž nie! U nás vám to drain' susedia ne- < 1 Národného shromaidenla. Praha, 28. II. Poslanecká snemovňa pokračovala v roz­prave o hospodárskej kríži a nezamestnanosti. Poslanec Koše k (čs. ľudovec) súdi, že štál by mal podať závodom pomocnú ruku tým spôsobom, že by peniaze, ktoré vypláca na podporách v nezamestnanosti venoval závo­­dom na povznesenie výroby. Poslanec Naj­­man (živnostník) má za to. že vláda musí sa starať o odstránenie teralšej kríze predovšet­kým snížením danú Poslanec V o t r u b a (nár. dem.) uvádza, že odstránenie drahoty neni ve­cou, ktorú bv mohol vykonať len štát. Potom sa zaoberá úspornou komisiou a vyslovuje sa pre kontrolu v' každom ministerstve, ale nie­len pre kontrolu účetníckn. ale 1 pre kontrolu vecnú. Poslanec T e s k a (koraun.) vytýka, že doterajší zákon o podpore v nezamestnanosti Je naprosto nedostatočný, a preto poslanci strany komunistickej žiadajú, aby zákon tento bol novelizovaný. Poslanec T a y e r I e (čs. soc. dem.) uvádza, že príčiny, ktoré zvyšujú krízu a ohrožujú náš hospodársky život nie sú len u nás, ale že tie isté príčiny rozvracajú hospodársky stav štá­tov súsedných. Na to prehovorili poslanec Schäfer, (nem. soc. dem.) Poslanec Laube (českoslov. soc.), posl. Knnz (komunista) a posL Karpišková (čs. soc. dem.) Snemovňa schválila odpoveď ministra soc. pečlivosti, verejných prác a zásobovania na naliehavú Interpeláciu vo veci nezamestnano­stí a hospodárskej kríze. Na to bolo jednanie prerušené. Budúca schôdzka v utorok dňa 6. marca o 14 hodine. Záležitosti Poprská. Situačné. Koblenc, 28. II, Wolifová kancelária oznamuje, že do 26. t. m. Solo z obsadeného územia římského vypo­vedané 550 osôb. Essen, 28. IL Generál Degoutte rozpustil dnes bezpečnost­nú políciu tunajšiu. Zbrane a výzbroj musí po­lícia okamžite odovzdať francúzskym úradom. V meste bude sriadená polícia obecná, ktorá bude mať 600 mužov. Táto nová obecná polí­cia nesmie nosiť zelenú uniformu. Generálovi Degouttovi musí byť predložený soznam osôb, ktoré niajú im medzi mužstvo novej policie prijatí. Prijatý nemôže byť nikto, ktorého ge­nerál Degoutte neschváli. Düsseldorf, 28. If. Zprávy nemeckých časopisov, že Francúzi zakázali prlejazd uholných vlakov do Holand­ska sa prehlasujú za nepravdivé. Len včera prišlo do Holandska 8 nákladných vlakov s uhiím. Rovnako sa prehlasujú za nepravdivé zprávy niektorých nemeckých Ustov, že na Rýne boly zabavené holandské parníky, Nemecké rozhorčenie nad zprávou angli­ckej robotníckej delegácie. Londýn, 28. n. Časopis „Manchester Guardian“ oznamuje i Essenu: Nad zprávou robotníckych poslancov škótskych, ktorí navštívili Porúrsko, vzniklo medzi Nemcami značne pohoršenie, poneváč sa Nemcom nedostalo očakávaného polutova­­nia od návštevníkov britských. Časopis podá­va, že napriek všetkému nemeckému pohoršo­váni« bola zpráva škótskych robotníckych poslancov úplne správna. Cameggieov fond na europský mier. New York, 28. IL Carnegge zariadil fond na utvorenie inštitú­cie európskej, ktorá by pracovala na potláča­nie vojien pokojným vyrovnávaním medziná­rodných sporov. Platíme! Londýn, 28. IL V dolnej snemovni sa tázal archibald Sinc­lair, či platí Československo Anglicku úroky zo svojho dlhu. Kancelár pokladu odpovedal, že Československo platí úroky jak na výpo­mocnú pôžičku 461.564 libier šterL, tak 1 na zálohu pre opatrenie múky. Výpomocná pôžič­ka je splatná L januára 1925. Na pôžičku múč­nu bo! zaplatený už 1 mlDon. Zbytok, ktorý činí 900.000 libier, bude zaplatený v rokoch 1923—1924. Ministerský predseda Švehla v Taliansku. Neapol, 28, II. Dnes sem prišiel českoslov. min. predseda Švehla, ktorý odíde k dlhšímu pobytu do Taorminy na severovýchodnom pobreží sicíl­skom. Rozdelenie dlhov Priv. rak.-uhorskej spoď ločnosíi štátnych dráh medzi nástupnícke štáty. / Pari|,,' 28. H. Reparačná komisia rozdelila dlhy«/ viaznúce na sieti Privilegovanej rakúsko-ubrbrskej spo­ločnosti štátnych dráh tým spôsobom, že kaž­dý následnický lebo cessionár^ky štát má prevziať časť tohoto dlhu, vypočítanú podľa významu tratí, ležiacich na /jeho území. Zo 3 proc obligácií vo Francúzsku prevezme Ra­kúsko 10.539, Československo 62.808, Maďar­sko 11.602, Rumunsko 1JL8905 kráľovstvo SHS 3.161 proc. Podiel Rakúska na 4 proc. obligá­ciách markovej emisife j roku 1883 činí 20.023 proc., podiel Československa 79.977 proc. Po­diel Československa na obligáciách 4 proc. emisie frankovej a markovej z roku 1900 je 80.437 proc,, podiel Rakúska 19.563 proc. Ku­pony obligácií budú vyplatené každým štátom podľa uvedeného pomeru až do uplynutia a­­moríizačnej doby do 31. decembra 1965. Prá­va menovanej železničnej spoločnosti budú vy­kúpené anuilou na 5 a pol miliónov frankov, ku ktorej zaplateniu sa jednotlivé štáty za­väzujú. Ceskoslovensko-njaďarsííé vyjednávania opäť sJroskoíaly. Pešť. 28. II, Ako časopisy oznamujú, bolo dnes pojedná­vanie medzi československými a maďarskými delegátmi v príčine uzavretia predbežných obchodných smlúv na neurčito odložené. Y jednaní vyskytly sa také ťažkosti, že nebolo možné dosiahmiť kompromisu. Rad českoslo­venských delegátov opustil už Peší. Pred smierom v Porúrsku? Londýn, 28. H „Daily Telegraph“ oznamuje, že v najbliž­šom čase, prídu do Londýna traja vyšší úrad­níci berlínskej vlády, aby sa Informovali o projekte, ktorým má byť rúrsky koníiikt me­dzinárodne vyrovnaný. Bonar Law povedal včera v dolnej snemovne, že je nutné, aby Ne­mecko podalo v najbližšom čase Francúzska nové návrhy, ako chce čo najskôr zaplatiť re­­paračný dlh pôjde tak ľahko! U nás neujdete trestu, a ako rumunshé súdy vymeraly vinní­kom zaslúžené tresty, tak sa to stane aj t: nás. A keď sfa budú opakovať vaše činy ešte niekoľko rkzy, stratíme i my, holubici národ, našu trpezlivosť, budeme po vás pátrať a keď vás už nenájdeme tu, pô­jdeme za vami až do Budapešti a tam vás potom nájdeme. Uvidíte, že sa tak stane! Za 80 hal. Utvorenie župného sv&zu notárov župy Košickej. Košice, 28. febr, Pred prevedením župnej reformy mali obecní notári bvv. žuoy Abauj-Turňanskej, býv. žmy Šarišskej a býv. župy Zemplín­skej zvláštne župné sväzy. Následkom s.učenia žúp vyskytla sa potreba slúčenia iednotlivých župných notárskych aby záujmy notárov boly chránené sväzov, jed­ným župným sväzom. Pripravujúci výbor notárskeho sborn svolá! na dnešný deň do veľaej dvorany župného domu v Košiciach všetkých obec­ných a obvodných notárov župy Košickej na valné shromaždenie. Va'né shromaždenie — ktorého sa no­­'ári žujy Košickej v boinom počte zú­častnili — o 10. hod. otvoril žup. poradca dr. Bernovský. Po otvárajúcej reči dra Bemovského sa prítomní usniesli, že zo slúčenín doterajších troch župných sväzov utvoria župný sväz obecných a okolných notárov župy Košickej. Tak utvorený župný sväz potom tele­graficky pozdravil ministra s plnou mo­cou dra Kállayho a za čestného predsedu s äzu vy holil župana dra Jána Rumana. Za predsedu župného sväzu bol vyvo­lený Ig- ác Kropáč, notár v Koš. Novej Vsi, za podoredsedu notár Miron Colák, za tajomníka notár Bohdan Vilček, za hl. zápisníka notár Imrich Molnár a za pokladníka notár Ferdiš Števko. Potom pojednávala sa otázka znovu­­otvorenej „Verejnosprávnej tlačiarne Ta'ry účast. spol". Účastinársku spoločnosť zakladali Aug. Polák-Lengyel okr. notár, Vifazosláv Med­­vecký, okr. referent, Ondrej Stašík, okr. účtovník, Ignác Kropáč, okr. notár, Ant. Kubáni, okr. notár, Ond. Ferdinand, okr. notár. Emáa. G ós. okr. notár, Imrich Molnár. prid. notár, dr. Zoltán Farkaš, oravotár, Julius Klinovský, okr. notár a M. Breitner, majiteľ tlačiarne. Prítomní sa usniesli, že ako účastinári zúčastnia sa založenia podniku. Po po­jednaní menších príležitostných návrhov valné shromaždenie skončilo sa v í hod. odpoludnia. K otázke samostatnej tlačiarne notárov Košickej župy máme niekoľko redakčných poznámok. Myšlienka samostatnej notárskej tlsčiarne na východnom Slovensku je nie nová a dľa našich informácií ešte r. 1921. bol tento olán k uvažovaniu navrhnutý p. notárovi Rasiavskému v Prešove. Avšak vtedy tento plán ostal len plánom a ne­bol ani na niektorom zasadnutí notárov navrhnutý. Avšak, ako to vidíme, teraz našli sa i iní, ktorí uznali potrebnosť tejto tlačiar­ne. My však mali by sme k tejto veci niekoľko poznámok. Včerajšieho shroíraždenia sa zťľ’sstml i pán pravotár dr. Farkas, ako právny zástupca kníbflačiarne Breitnera v Koši­ciach. Dľa predneseného plánu pána dra Farkasa srne sa doznali, že p. Breitner dal by k dispozíciu k uskutočneniu tohoto plánu svoju tlačiareň a zúčastnil by sa podniku 40-proc. akciovým kapitálom. Prvá otázka však, ktorá na túto zprávu mimovoľne prichádza je: prečo pán Breit­ner s takou veľ1 ou ochotou odporúča pp. notárom svoiu tlačiareň? Snáď mu na tolko na srdci leží osud notárov? Dobrá dula! Kto je len na niekoľko zasvätený do toľ'f • odboru, ten vie, že dnes tlačiarne temer všetky stoja bez práce. Konkuren­cia je ohromná a zakladrf dnes tlačiareň, ktorá by svojím technickým zariadením neprevýšila a tak nezkonkurovala už te­raz v Košiciach jestvujúce tlačiarne — je nesmyslem. Predsi nemôže nikto tvr-

Next