Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)

1923-03-28 / No. 72

wsmwm Ročník V, Cis. 72. V Košiciach, v středa 28. marca 1023. Za 80 hal. »Súkromná ¥@c“ a f,i f^rra incognita 1 • er. Košice, 27. marca 1923. Stojfrne pred faktom, ktorému je ťažko porozumět a o ktorom je veru ťažké, uro­biť si správnu mienku. Stojíme pred fak­tom, ktorý ukazuje veľmi jasne, že o vý­chodnom Slovensku pravdepodobne roz­hoduj,ú ľudia, ktorí tunajšie pomery na­prosto nepoznajú a ktorí vydávajú rozka­zy a nariadenia bez toho, aby si boli vedo­mí následkov. Fakt, o ktorom hovoríme, je jednoduchý: Ministerstvo školstva a ná­rodnej osvety rozhodlo, že zájaz,d Slo­venského Národného divadla do Košíc, je „súkromnou vecou Družstva Slovenského Národného divadla a ministerstvo to ne­považuje za svoju povinnosť, zájazd do Košíc subvencovať.“ Následok je jedno­duchý: Sezóna košická vystane, SI. N. D. do Košíc nepríde. Tak rozhodlo minister­stvo a taký je následok tohoto rozhodnu­tia Keď som bol ešte vojakom, povedali vy­sokí hodnostári — a dokonca bolo to pí­sané a je to ešte dnes vo vojenských predpisoch — že vláda republiky Česko­slovenskej svoje dôstojníctvo chce mať inteligentné, že chce v dôstojníctvu mať učiteľov, vychovávateľov atď. Dokonca — bolo to po prevrate a vtedy sa strašne mnoho sľubovalo — vyhlasovali vysokí vojenskí a civilní pánovia, že gáže budú podľa toho tiež upravené. Boly. Ale tak, aby dôstojník živoril a kultúrne naprosto nemohol žiť. No ale konečne, šetriť sa musí, atď. Kultúrny život na východnom Sloven­sku je vojna. Je to neustála vojna, ktorá potrebuje ľudí, ktorá potrebuje nadšenia — aj obetí. Jednou z najdôležitejších slo­­žiek tejto vojny je divadlo. Ešte minulú sezónu mali sme tu slovenské divadlo dva rázy — putovnú scénu a bratislavskú scénu — tento rok nebude tu vraj nič. Prečo? Aby sa tá kultúrna vojna na vý­chodnom Slovensku prehrala?! Českoslo­venský živel tu má byť úplne zastrčený?! V Košiciach je výše 60 proc. Čechoslová­­kov. Ale maďarské divadlo tu má celo­ročnú sezónu! Je to trochu ironické, že áno? Ale je to pravda. Pri českosloven­skej väčšine hralo tu SI. N. d. vždy aspoň tri mesiace. Tento rok — nič. Čo tomu po­viete vy, nahoře? Vy od nás chcete, aby sme sa tu borili za ideu československú, vy od nás chcete, aby sme pracovali bez oddychu, vy chcete, aby sme tunajší vý­chodoslovenský ľud vzdelali a keď sa jed­ná o pomoc, o pomoc nie tak v práci, ale skoršie len v reprezentácii — odpierate nám to najprimitivnejšie, to najmenšie. Ako tomu máme rozumeť? Kto vlastne rozhoduje tam za Tatrami o nás bez nás? Sú to skutočne ľudia kvalifikovaní? Sú to skutočne ľudia, ktorí chcú dobro republi­ky? Nesedia tam snáď tí nepriatelia, kto­rých nemôžeme pochytnúť pri podvratnej činnosti, ale ktorí túto prácu protištátnu prevádzajú pod kepienkom ministerských rozhodnutí? Na všetky tieto otázky ste nám dlžní odpoveď a vy — mlčíte, lebo ste presvedčení, že musíte poznať výcho­doslovenské pomery, hoci ste boli nanaj­­vyššie na Štrbe v kúpeľoch a to, čo leží východne od Štrby — je vám terra in­cognita, lebo ste nanavyššie tento kraj prešli len rýchlovlakom alebo automobi­lom. A predsa rozhodujete o veciach, kto- Legionári nebojovali za „Sva’iiarsko“ ale za národný československý itát. „Nechceme byť útulkom Nemcov, Maďarov a Židov !‘ Nemci a ich spojenci sú u nás len kolonisti, Praha v marci 1923. V pražskej schôdzi „Politického klubu Omla dinárov-Deväfdestatníkov“ o zahraničnom od boji prednášal plukovník Medek. Keď plukovník Medek vylíčil vznik legií ich boj a návrat do vlasti, vravel: „Dúfali sme, že doma budeme obrodou, žť národ polegionárštime. Žatým nás niektoré veci zarazily. My sme predsa nebojovali zí žiadnych „Švajciarov“, ani si nemysleli, že by sa Nemci do nášho štá­tu zamiloval!. Keby malo dôjsť k „švajciarizá­­cii“, bolo by to popřením revolučnej tradicie nášho štátu. My sme pevne verili, ba videli národný štát.* Potom prehovoril predseda klubu Omíadiná­rov, prof. dr. Nemec, ktorý medzi ínýni vra­vel: „I my sme si predstavovali náš stál nie ako útulok Nemcov, Maďa­rov a Zionist o v, ale jako československý štát. Veď sám prezi­dent Masaryk v prvom posolstve povedal o Nemcoch, že sú to len koloni­sti „Zrovna ako legionári sa vrátia k idei ná­rodného štátu, tak sa vrátia i ostatní CesL No­vé Švajčiarsko v našej situácii je nemožné a politický svet by nemal na ňom záujmu. Veľ­ké štáty by nás nechaly smazat s mapy Európy. Je v našich intenciách pracovať pre čs. štát, pre ktorý sme pracovali pred 30 rokmi ako Omladinári.“ DniM (polenie Cejkotlovantka f morom Labská cesta pre náš obchod s Francúzskom. Milán, 27. Ill Generálny tajomník ministerstva vnútra Bi a n ch i prehovoril tu programovú reč vládnu. Zdôraznil, že vláda fašistická po­vzniesla Taliansko značne v dobe pomer­ne krátkej. Hospodárska situácia talian­skeho štátu nevyvoláva už znepokojenie, rozpočet tuliansky bude urovnaný za pol druhého roku. Stávkové spory, ktoré sa tu a tam vyskytovaly, boly hneď urovnané. Parlament zmúdrel. Poslanci dali vláde plnú moc, a vláda začína rekonštrukciu vojska, loďstva a aviatiky. Byrokracia na počiatku vládu sabotovala, ale teraz už pracuje, poneváč je presvedčená, že vláda je silná. Staré politické strany sú v roz­kladu. V rozkladu je tiež strana ľudová, Vatikán teraz nepovažuje za vhodné, aby kňazstvo radilo niektorej politickej strane Pomerné zastúpenie vo sboroch zákono­dárných a správnych bude odstránené a bude zavedený volebný systém väčšinový s pomerným zastúpením menšín. Keď snemovňa schváli vládny program, nebu­de vláda po celú dobu zákonodárného ob­dobia potrebovať nový prejav dôvery. Vlá­da je síce spokojná so sympatiami ľudu, nie je však spokojná s fašistmi. Mus­solini chce, aby fašisti boli teraz docela iní, ako boli prv. Bilan-aa fašistického režimy. Zlomená sabotáž byrokracie. — Pápež proti politikarenia kňažstva. Mussolini pre očistu fašistov. Paríž, 27. III. Senátor Martin podal menom zahra­ničného výboru zprávu o ratifikácii medzi­národnej konvencie, ktorá obsahuje pla­vebný akt labský, ujednaný medzi Fran­cúzskom, Nemeckou, Veľkou Britániou, Talianskom a Československom. Nemecko sa úplne pripojilo k nestranným a spra­vodlivým predpisom tejto konvencie. Se­nátor Martin podotknul, že aktom je v prvom rade zaručené dosiahnutie slobody a stejné naklädanie s rôznymi štátmi. Akí poskytuje Československu vedľa Dunaja druhé spojenie s morom a zabezpečuje mu tým nezávislost politickú a hospodár­sku a všetké možnosti pre obchodné styky s Francúzskom, čo prispeje k utu­ženiu priateľských pút medzi oboma štátmi rým nerozumiete. A snáď práve preto, že im nerozumiete. Je to smutné, je to bo­lestné,ale je to pravda. Aj od nás, z vý­chodného Slovenska ráz musí sa ozvať výkrik, ktorý prosí o jediné: aby ste ne­­rozbíjali to, čo ťažko sme vybudovali. Fakt je, že Slovenské Národné divadlo je dnes pred košickou sezónou v takom postavení, že nemôže do Košic prijsť, po­neváč vláda mu odpiera subvenciu. Nut­nosť však si žiada, aby prišlo. My veríme, že príde, že určite príde. A snáď v posled­nom okamihu aj vláda pozná, aké sú jej povinnosti. Je bolestné, že musíme písať tu o veciach, ktoré všade inde by boly sa­mozrejmé a o ktoré by sa nemusela zau­jímať tlač. U nás to tak neide. Slovenské Národné divadlo do Košíc 1. apríla musí prijsť a naša košická československá ve­rejnosť iste ukáže, čo divadlo pre východ­né Slovensko značí. A pánovia v Prahe, dúfajme, snáď tiež si v ostatnej chvíli uve­domia, akú sú ich povinnosti a že zájazd Slovenského Národného divadla do Košíc nie súkromnou, ale svrchované verejnou vecou celoštátneho významu. Sociilna peflivosť na programe mestskej rady košickej. Dr. M. Očenášek, II Obráťme sa ďalej k otázke, či môžu ď(> terajšie spolky zväčšiť chuť k dobročin­nosti, chuť k práci, jej intenzitu a úspech pristúpením k centr, korporácií. Bolo treba úmornej námahy, než sa rad činovníkov zapracoval do úloh, než si osvojil vecné dôvody svojho spolkového bytia» mž na­­dobudnul hmotných prostriedkov. Ale vše­obecne sa môže povedať, že práca sľubne pokračuje, ačpráve neužíva splendidného fóra, nevnucuje sa do žurnálov menami osôb, pracujúc pomaly, skryty a účinne. Treba len zájsť pre informácie k zástup­com tých korporácií a ústavov, ktorých jestvovanie a priamo skvelú činnosť refe­rent ankety tak okázale prešiel mlčaním. Je celkom dobre mysliteľná organizácia rôznych spolkov tak, aby každý mal pres­ne vymezený kruh pôsobnosti, aby sa vzájomne doplňovaly, aby distribúcia so­ciálnej pomoci sa robila racionálne a spra­vodlivé. O tom už viackrát bolo hovorené a Červený kríž bol správne určený za kryštalizačný bod charitatívnej činnosti; treba to len previesť do skutočnosti. Ke­by však teraz jednotlivé spolky boly po­drobené novej centrálnej organizácii — z povahy veci a zo skúsenosti vidno, že by to bolo eufemistické meno pre sociál­neho referenta mestskej rady — tedy by sa vskutku odstránily niektoré defekty, ale na druhej strane bý funkcionári spol­kov boli nútení robit jednu a tú istú prácu vo dvojom vydaní, účastnit sa celého ra­du nových schôdziek, zaoberať sa extrém­­uymi nápadmi iniciátorov a krvavé sa hanbiť, kedykoľvek by sa z naničhodných príčin povýšila nemčina a maďarčina za jednaciu reč. Sú tiež samojasné detaily činnosti, ktoré žiadny statočný príslušník nášho národa nepôjde dávat odobriť kor­porácii maďarskou väčšinou, ba ani kor­porácii miešaného rázu vôbec. Okrem to­ho by sa čo najskôr preukázal jeden po­vážlivý a nebezpečný zjav: na jednej strane rad ľudí, tichých a skromných pra­covníkov, zodpovedných celej verejnosti, zodpovedných valným shromaždeniam predostieral by svoje výročné zprávy v kruhu nestranných,ohľaduplných a po von­kajšom lesku netúžiacich členov, na druhej strane registroval by všetku sociálnu prá­cu jediný človek pred forom svojej poli­tickej strany. Ten istý človek má však ešte ďalšiu výhodu. Môže na ankétu po­zvať, koho práve sám chce, môže všet­kých pozvať v poslednej chvíľke, kým sám vec dobre rozvážil, pripravil a vtelil do pôsobivých frázL Naši ľudia ľahko podľahnú přitažlivosti slova. Sú snáď aj nedôveriví, volaco sa im nie veľmi páči, ale keď nevedia bez prípravy osvetliť všetky stránky pred­metu, ostýchajú sa hlasovat nroti populár­nemu návrhu a budú tedy naozaj strhnutí do pochybných a nebezpečných experi­mentov. Otázka sociálneho ústavu, čo veľmi vznešene krášli program ankety, je k tomu dokumentom zvláště výmluv­ným. Nebola o nej reč prvý raz. Bola ke­dysi v babskej škole z autoritatívnej stra-, ny do kurzu uvedená a hneď aj pohro'oená; keď boli proti nej povedané priamo drasti- Každélio druhu kBobúkf najlepšej jakostí tavný velikonožný trh v Illlloiii lil II Košice, Hlavni ulica f. 23.I Módné farebné la. košele špeciality kravatlí.

Next