Slovenský Východ, marec 1923 (V/49-75)
1923-03-28 / No. 72
wsmwm Ročník V, Cis. 72. V Košiciach, v středa 28. marca 1023. Za 80 hal. »Súkromná ¥@c“ a f,i f^rra incognita 1 • er. Košice, 27. marca 1923. Stojfrne pred faktom, ktorému je ťažko porozumět a o ktorom je veru ťažké, urobiť si správnu mienku. Stojíme pred faktom, ktorý ukazuje veľmi jasne, že o východnom Slovensku pravdepodobne rozhoduj,ú ľudia, ktorí tunajšie pomery naprosto nepoznajú a ktorí vydávajú rozkazy a nariadenia bez toho, aby si boli vedomí následkov. Fakt, o ktorom hovoríme, je jednoduchý: Ministerstvo školstva a národnej osvety rozhodlo, že zájaz,d Slovenského Národného divadla do Košíc, je „súkromnou vecou Družstva Slovenského Národného divadla a ministerstvo to nepovažuje za svoju povinnosť, zájazd do Košíc subvencovať.“ Následok je jednoduchý: Sezóna košická vystane, SI. N. D. do Košíc nepríde. Tak rozhodlo ministerstvo a taký je následok tohoto rozhodnutia Keď som bol ešte vojakom, povedali vysokí hodnostári — a dokonca bolo to písané a je to ešte dnes vo vojenských predpisoch — že vláda republiky Československej svoje dôstojníctvo chce mať inteligentné, že chce v dôstojníctvu mať učiteľov, vychovávateľov atď. Dokonca — bolo to po prevrate a vtedy sa strašne mnoho sľubovalo — vyhlasovali vysokí vojenskí a civilní pánovia, že gáže budú podľa toho tiež upravené. Boly. Ale tak, aby dôstojník živoril a kultúrne naprosto nemohol žiť. No ale konečne, šetriť sa musí, atď. Kultúrny život na východnom Slovensku je vojna. Je to neustála vojna, ktorá potrebuje ľudí, ktorá potrebuje nadšenia — aj obetí. Jednou z najdôležitejších složiek tejto vojny je divadlo. Ešte minulú sezónu mali sme tu slovenské divadlo dva rázy — putovnú scénu a bratislavskú scénu — tento rok nebude tu vraj nič. Prečo? Aby sa tá kultúrna vojna na východnom Slovensku prehrala?! Československý živel tu má byť úplne zastrčený?! V Košiciach je výše 60 proc. Čechoslovákov. Ale maďarské divadlo tu má celoročnú sezónu! Je to trochu ironické, že áno? Ale je to pravda. Pri československej väčšine hralo tu SI. N. d. vždy aspoň tri mesiace. Tento rok — nič. Čo tomu poviete vy, nahoře? Vy od nás chcete, aby sme sa tu borili za ideu československú, vy od nás chcete, aby sme pracovali bez oddychu, vy chcete, aby sme tunajší východoslovenský ľud vzdelali a keď sa jedná o pomoc, o pomoc nie tak v práci, ale skoršie len v reprezentácii — odpierate nám to najprimitivnejšie, to najmenšie. Ako tomu máme rozumeť? Kto vlastne rozhoduje tam za Tatrami o nás bez nás? Sú to skutočne ľudia kvalifikovaní? Sú to skutočne ľudia, ktorí chcú dobro republiky? Nesedia tam snáď tí nepriatelia, ktorých nemôžeme pochytnúť pri podvratnej činnosti, ale ktorí túto prácu protištátnu prevádzajú pod kepienkom ministerských rozhodnutí? Na všetky tieto otázky ste nám dlžní odpoveď a vy — mlčíte, lebo ste presvedčení, že musíte poznať východoslovenské pomery, hoci ste boli nanajvyššie na Štrbe v kúpeľoch a to, čo leží východne od Štrby — je vám terra incognita, lebo ste nanavyššie tento kraj prešli len rýchlovlakom alebo automobilom. A predsa rozhodujete o veciach, kto- Legionári nebojovali za „Sva’iiarsko“ ale za národný československý itát. „Nechceme byť útulkom Nemcov, Maďarov a Židov !‘ Nemci a ich spojenci sú u nás len kolonisti, Praha v marci 1923. V pražskej schôdzi „Politického klubu Omla dinárov-Deväfdestatníkov“ o zahraničnom od boji prednášal plukovník Medek. Keď plukovník Medek vylíčil vznik legií ich boj a návrat do vlasti, vravel: „Dúfali sme, že doma budeme obrodou, žť národ polegionárštime. Žatým nás niektoré veci zarazily. My sme predsa nebojovali zí žiadnych „Švajciarov“, ani si nemysleli, že by sa Nemci do nášho štátu zamiloval!. Keby malo dôjsť k „švajciarizácii“, bolo by to popřením revolučnej tradicie nášho štátu. My sme pevne verili, ba videli národný štát.* Potom prehovoril predseda klubu Omíadinárov, prof. dr. Nemec, ktorý medzi ínýni vravel: „I my sme si predstavovali náš stál nie ako útulok Nemcov, Maďarov a Zionist o v, ale jako československý štát. Veď sám prezident Masaryk v prvom posolstve povedal o Nemcoch, že sú to len kolonisti „Zrovna ako legionári sa vrátia k idei národného štátu, tak sa vrátia i ostatní CesL Nové Švajčiarsko v našej situácii je nemožné a politický svet by nemal na ňom záujmu. Veľké štáty by nás nechaly smazat s mapy Európy. Je v našich intenciách pracovať pre čs. štát, pre ktorý sme pracovali pred 30 rokmi ako Omladinári.“ DniM (polenie Cejkotlovantka f morom Labská cesta pre náš obchod s Francúzskom. Milán, 27. Ill Generálny tajomník ministerstva vnútra Bi a n ch i prehovoril tu programovú reč vládnu. Zdôraznil, že vláda fašistická povzniesla Taliansko značne v dobe pomerne krátkej. Hospodárska situácia talianskeho štátu nevyvoláva už znepokojenie, rozpočet tuliansky bude urovnaný za pol druhého roku. Stávkové spory, ktoré sa tu a tam vyskytovaly, boly hneď urovnané. Parlament zmúdrel. Poslanci dali vláde plnú moc, a vláda začína rekonštrukciu vojska, loďstva a aviatiky. Byrokracia na počiatku vládu sabotovala, ale teraz už pracuje, poneváč je presvedčená, že vláda je silná. Staré politické strany sú v rozkladu. V rozkladu je tiež strana ľudová, Vatikán teraz nepovažuje za vhodné, aby kňazstvo radilo niektorej politickej strane Pomerné zastúpenie vo sboroch zákonodárných a správnych bude odstránené a bude zavedený volebný systém väčšinový s pomerným zastúpením menšín. Keď snemovňa schváli vládny program, nebude vláda po celú dobu zákonodárného obdobia potrebovať nový prejav dôvery. Vláda je síce spokojná so sympatiami ľudu, nie je však spokojná s fašistmi. Mussolini chce, aby fašisti boli teraz docela iní, ako boli prv. Bilan-aa fašistického režimy. Zlomená sabotáž byrokracie. — Pápež proti politikarenia kňažstva. Mussolini pre očistu fašistov. Paríž, 27. III. Senátor Martin podal menom zahraničného výboru zprávu o ratifikácii medzinárodnej konvencie, ktorá obsahuje plavebný akt labský, ujednaný medzi Francúzskom, Nemeckou, Veľkou Britániou, Talianskom a Československom. Nemecko sa úplne pripojilo k nestranným a spravodlivým predpisom tejto konvencie. Senátor Martin podotknul, že aktom je v prvom rade zaručené dosiahnutie slobody a stejné naklädanie s rôznymi štátmi. Akí poskytuje Československu vedľa Dunaja druhé spojenie s morom a zabezpečuje mu tým nezávislost politickú a hospodársku a všetké možnosti pre obchodné styky s Francúzskom, čo prispeje k utuženiu priateľských pút medzi oboma štátmi rým nerozumiete. A snáď práve preto, že im nerozumiete. Je to smutné, je to bolestné,ale je to pravda. Aj od nás, z východného Slovenska ráz musí sa ozvať výkrik, ktorý prosí o jediné: aby ste nerozbíjali to, čo ťažko sme vybudovali. Fakt je, že Slovenské Národné divadlo je dnes pred košickou sezónou v takom postavení, že nemôže do Košic prijsť, poneváč vláda mu odpiera subvenciu. Nutnosť však si žiada, aby prišlo. My veríme, že príde, že určite príde. A snáď v poslednom okamihu aj vláda pozná, aké sú jej povinnosti. Je bolestné, že musíme písať tu o veciach, ktoré všade inde by boly samozrejmé a o ktoré by sa nemusela zaujímať tlač. U nás to tak neide. Slovenské Národné divadlo do Košíc 1. apríla musí prijsť a naša košická československá verejnosť iste ukáže, čo divadlo pre východné Slovensko značí. A pánovia v Prahe, dúfajme, snáď tiež si v ostatnej chvíli uvedomia, akú sú ich povinnosti a že zájazd Slovenského Národného divadla do Košíc nie súkromnou, ale svrchované verejnou vecou celoštátneho významu. Sociilna peflivosť na programe mestskej rady košickej. Dr. M. Očenášek, II Obráťme sa ďalej k otázke, či môžu ď(> terajšie spolky zväčšiť chuť k dobročinnosti, chuť k práci, jej intenzitu a úspech pristúpením k centr, korporácií. Bolo treba úmornej námahy, než sa rad činovníkov zapracoval do úloh, než si osvojil vecné dôvody svojho spolkového bytia» mž nadobudnul hmotných prostriedkov. Ale všeobecne sa môže povedať, že práca sľubne pokračuje, ačpráve neužíva splendidného fóra, nevnucuje sa do žurnálov menami osôb, pracujúc pomaly, skryty a účinne. Treba len zájsť pre informácie k zástupcom tých korporácií a ústavov, ktorých jestvovanie a priamo skvelú činnosť referent ankety tak okázale prešiel mlčaním. Je celkom dobre mysliteľná organizácia rôznych spolkov tak, aby každý mal presne vymezený kruh pôsobnosti, aby sa vzájomne doplňovaly, aby distribúcia sociálnej pomoci sa robila racionálne a spravodlivé. O tom už viackrát bolo hovorené a Červený kríž bol správne určený za kryštalizačný bod charitatívnej činnosti; treba to len previesť do skutočnosti. Keby však teraz jednotlivé spolky boly podrobené novej centrálnej organizácii — z povahy veci a zo skúsenosti vidno, že by to bolo eufemistické meno pre sociálneho referenta mestskej rady — tedy by sa vskutku odstránily niektoré defekty, ale na druhej strane bý funkcionári spolkov boli nútení robit jednu a tú istú prácu vo dvojom vydaní, účastnit sa celého radu nových schôdziek, zaoberať sa extrémuymi nápadmi iniciátorov a krvavé sa hanbiť, kedykoľvek by sa z naničhodných príčin povýšila nemčina a maďarčina za jednaciu reč. Sú tiež samojasné detaily činnosti, ktoré žiadny statočný príslušník nášho národa nepôjde dávat odobriť korporácii maďarskou väčšinou, ba ani korporácii miešaného rázu vôbec. Okrem toho by sa čo najskôr preukázal jeden povážlivý a nebezpečný zjav: na jednej strane rad ľudí, tichých a skromných pracovníkov, zodpovedných celej verejnosti, zodpovedných valným shromaždeniam predostieral by svoje výročné zprávy v kruhu nestranných,ohľaduplných a po vonkajšom lesku netúžiacich členov, na druhej strane registroval by všetku sociálnu prácu jediný človek pred forom svojej politickej strany. Ten istý človek má však ešte ďalšiu výhodu. Môže na ankétu pozvať, koho práve sám chce, môže všetkých pozvať v poslednej chvíľke, kým sám vec dobre rozvážil, pripravil a vtelil do pôsobivých frázL Naši ľudia ľahko podľahnú přitažlivosti slova. Sú snáď aj nedôveriví, volaco sa im nie veľmi páči, ale keď nevedia bez prípravy osvetliť všetky stránky predmetu, ostýchajú sa hlasovat nroti populárnemu návrhu a budú tedy naozaj strhnutí do pochybných a nebezpečných experimentov. Otázka sociálneho ústavu, čo veľmi vznešene krášli program ankety, je k tomu dokumentom zvláště výmluvným. Nebola o nej reč prvý raz. Bola kedysi v babskej škole z autoritatívnej stra-, ny do kurzu uvedená a hneď aj pohro'oená; keď boli proti nej povedané priamo drasti- Každélio druhu kBobúkf najlepšej jakostí tavný velikonožný trh v Illlloiii lil II Košice, Hlavni ulica f. 23.I Módné farebné la. košele špeciality kravatlí.