Slovenský Východ, august 1924 (VI/175-200)
1924-08-01 / No. 175
sijvh^iäwď Ročník Vi. Cís. 175. V Košiciach, v piatok t. augusta 1924. Za 60 hal. Situácia na londýnske! konferencii. Francúzsky návrh prijatý v prvej komisii. Kvas v maďarskej politike. Hneď po novom roku začali naši Maďari robiť „politiku” s neobyčajným nábehom a v zimných dňoch sme počuli z porád predsedníctva kresťansko-sociálnej strany a zástupcov všetkých opozičných strán, sdružených už od štyroch rokov, zo Starého Smokovca dlhé reči. Bola zima a bol k tomu aj čas. V týchto rečiach — mimochodom povedané, nemalý skoro žiadnej ozveny — javil sa už hlas tak mdlý, že maďarská tlač darmo sa namáhala zpestřit’ staré demagogické fráze a rozvláčne reči vodcov, generálov bez vojska.. Zmohla sa predsa na smelé tvrdenie, že Maďari majú konečne svoj snem, že medzi ich vodcami vládne svornosť a že je zaistená spolupráca všetkých maďarských vrstiev. Onedlho nato počuli sme od niekoľkých jednotlivcov a z kancelárie sväzu opozičných strán v Lučenci nábehy k pozitívnej kladnej maďarskej politike. Ale všetko bolo akési mlkve, bez ducha a bez istoty a prejavy maďarských pravotárov a dobre platených pobehajov strán boly na vidieku plné hádok, vyvracaní nedôvery, zaklínania ducha rozporu, mudrovania nad neschopnosťou k práci a vysvetľovanie príčin neúspechov. Medzi tým spolu s týmto vrením,*javila sa nespokojnosť čo najširších vrstiev s maďarskou politikou, prejavovaná aj v republikánskom hnutí maďarských sedliakov, ak» aj v hnutí maďarských mešťanov, ktorí sa osamostatňovali práve tak, ako židia v celku. Ukázalo sa, že to nebude všetko tak nepospolisté, ako to tvrdia maďarskí vodcovia a že je zle v ich tábore. Nie darmo začali oni už dávnejšie dávať miesto nesročných sľubov uisťovania o tom, že to alebo ono vymôžu u našej vlády a nie nadarmo začala maďarská strana roľnícka obracať tvár k našej republikánskej strane v nádeji, že takto uistí svojich voličov o triezvejších zámeroch v politike. Ale k vhodnému slovu z Maďarov nezmohol sa nikto, naproti tomu však malicherní ľudkovia hovorili za Maďarov už ako budúci ministri alebo dôverníci vlády. A nestalo sa až dosiaľ nič, všetko svedčí o tom, že čas poučí našich Maďarov o škodných následkoch sebapreceňovania. Naraz ale, z čista jasna v samom prostriedku leta, na oko bez akejkoľvek súvislosti s vývojom vecí, dostal sa do maďarskej politiky ugorkový kvas, primeraný, sezóne a tento vyvoláva z kyslosti politiky nové, tento raz menšie bublinky, z čoho je ovšem trpkosť veľká. Nestalo sa nič tak neobyčajného, lebo akademické hádky a prepletanie slovami je medzi Maďarmi obvyklé, robia to často a bez vážnych úmyslov. Ani tento raz nemáme chuť preceňovať udalosti, dávno predpovedané, ktoré svedčia o tom, že naša verejnosť celkom správne nebere na vedomie každú novotu v maďarskom živote. „Kassai Naplo” koncom júna v dvoch článkoch zaútočil proti vodcom kresťansko-sociálnej strany, posl. dru Kôrmendy-Ékešovi a Lelleyov.i a títo odpovedali len nedávno naraz v neobyčajne dlhých novinárskych. článkoch. Priebehom rozpravy priznali sa kritikovia, že sú ľudia pokrokoví — kresť. socialisti ich považujú krátko len za židov — a vytýkali reakcionárom škodlivosť bezúspěšného šovinistického vzdorovania Maďarov, ktoré upadá do sebaehvály jednotlivcov a slúži za pláštik hospodárskeho podnikania kľuk pri čom masy Maďarstva trpia bez súcitu a pomoci vodcov. Celý rozhovor je viac jalový, ako úspešný, lebo nevidíme osobností' a vyjasnené politické stanoviská, ohraničené tábory a vytý-Berlín, 31. júla „Ber!. Tageblatt” oznamuje z Londýna, že franc, návrh je Angličanom a Američanom neprijateľný. Herriot priznáva rozhodčiemu súdu len hlas poradný a chce si zachovať tiež právo samostatného postupu. Situácia považuje sa za nesmierne vážnu. Londýn, 31. júla Na naliehavé doporučenie vodco\ delegácií konferencie, rozhodla se francúzska delegácia pozmeniť svo; návrh podľa pokynov Herriota, ý čené ciele a neveríme, že py sa naraz začaly diať okolo nás zázraky. O tieto pokúsilo sa xfa viac maďarských radikálov, ale vždy sa to skončilo s dosť jasnými osobnými nárokmi. A naša politika nemusí byť tak obmedzená, aby preceňovala kandidátov takýchto nádejných nárokov i keď by v tom boli menší činitelia našich politických táborov, a v oboch maďarských táboroch, ale hlavne v poslušnom malom politikovi ľudáckeho „Slováka” udržuje sa mienka, ako by to všetko vyvolávali ľudia dnešnej vlády. Ďalším vývojom maďarských sporov do nedele ukázalo sa, že kritika košického maďarského denníka bola len úvodom pre vychválenie jedinečnosti troch subalterných vodcov maďarskej politiky v kraji, ktorí mali posledne značnejšie nepríjemnosti pre povesti o Krátko pred nápadnom bránení židov. nastávajúcou jaseňou, ktorou sa asi začne politickou obdobie vyjasnenia predvolebného času, neprináša maďarská hádka zase skoro nič kladného pre pomer ku štátu, pre jasný program maďarských mocností, pre pomer Maďarov k väčšine obyvateľstva tohoto štátu a keď raz budeme sestavovat’ v našej verejnosti tak zanedbávané dejiny vývoja blúdenia našich Maďarov, musíme toto obdobie zaznamenať ako ugorkovú sezónu, alebo bližšie řečeno, pokus liberalistických kru-kompetentných kruhoch anglických sa vyhlasuje, že nový pozmenený a zlepšený návrh francúzsky bude prijatý. Londýn, 31. júla. Prvá komisia prijala jednomyselne francúzsky návrh. Londýn, 31. júla, Ako sa Reuter dozvedá, pokračuje sa v konferenčných prácach, ako skoršie. Nabáda prevahy názpr, že návrh Herriotov znamená vážne úsilie dospel’ k dorozumeniu. hov maďarských uchvátiť vedenie maďarskej politiky predtým, urobili niekoľkí bystrozrakí než by to vodcovia maďarského roľníctva, s ktorým by bolo možno vybudovať najsilnejšiu maďarskú stranu a uplatniť tak v očakávanom jednaní Maďarov s vládou viac požiadavky agilné, než požiadavky priemyslu a meštianstva, zvlášť inteligencie. O skutočných pohnútkach maďarských rozhovorov počuli sme ovšem málo a nebude nám v tomto mnoho pridané, ale tým sa len zvýšuje záujem k zasedaniu širšieho predsedníctva maďarskej roľníckej a živnostenskej strany, ktoré je svolané na 10. augusta do Rimavskej Soboty. Nielen vymyslená jednota maďarských politických strán, ale jádro tejto samej strany je vnútornými spormi a rozkladom ohrozované práve tak, ako aj pri kresťansko-sociálnej strane. Hlboko siahajú korene hnutia k republike loyálneho obyvateľstva maďarského a toto' pôsobí značnější otras v maďarskej politike, ako spory samozvaných pánov. Nateraz to všetko zaznamenávame a pozorujeme, ako domácu rodinnú udalosť našich spoluobčanov v pevnom presvedčení, že čas vykoná svoje dielo a že dôjde k odstráneniu nás stále dráždiacej a urážajúcej maďarskej politiky dobrodruhov a štváčov. Zahájenše IV. unlonisflckého kongresu na Velehrade. Velehrad, 31. júla. IV. unionistický kongres bol zahájený dnes po obede v t. zv. Slovanskom sále velehradského kláštora olomúckym arcibiskupom drom Prečanom. V prívete spomenul arcibiskup vrelými slovami svojho predchodcu a obnoviteľa Velehradu arcibiskupa dra Stojana a priekopníka' myšlienky opätného sjednotenia cirkve východnej s cirkvou rímskou arcibiskupa štrossmayera. Pozdravil potom zástupcu ministerstva zahraničných vecí a všetkých prítomných. Pápežský nuncius msgr. Marmaggi víta menom Svätej Stolice účastníkov a spomína posvátnosti Velehradu, ku ktorému menu sa pojí tradícia cyrilometodějská. Na dnešnom s jazde nejde o politiku alebo stranníctvo a o rýdzo akademickú rozpravu, rozčuľujúcu ducha, ale o upevnenie sväzku lásky medzi cirkvou latinskou a východnou. Na to odovzdal pápežské breve arcibiskupovi, ktorý ho dal prečítať. V breve, vydanom v júnu, oznamuje pápež, že ustanovuje olomúckeho arcibiskupa riaditeľom sjazdu a vyslovuje želanie, aby sa sjazdu zúčastnili nielen katolícki učenci, ale opäť žiada a prosí pre budúcnosť, aby na sjazd boli zvaní zástupcovia kléru rozkolného. Na to bolo udelené účastníkom pápežské požehnanie a prevedená voľba predsedníctva. Jednotliví zahraniční cirkevní hodnostári predniesli potom pozdravy zo svojich pôsobíšť. Po obede prednášal prof. dr. Grivec z Ljubíjaný na téma: ,Dnešná nauka rozkolného východu o cirkvi” a o „Principu jednoty cirkví”. Skončil požiadavkou, aby východná cirkev sa vrátila k východnej tradícii, ako túto predstavujú sv. Cyril a Method. Velehrad, 31. júla. Tunajšiemu unionistickému »jazdu zaslal z Paríža známy protoierej Sergij Bulgakov prípis, ktorý spolupodpísali mnohí ruskí náboženskí myslitelia. Rozviňujú v ňom svoje stanovisko ohľadne sjednotenia a vyhlasujú, že pokládajú za hlavnú prekážku učenie o neomylnosti pápeža. Vavriny. A. I. Kuprin. Vážené shromaždenie, milé dámy a pánovia. Já s Vaším dovolením budem Vám vyprávať môj životobeh, z ktorého uvidíte, jak nie je stála pozemská krása a jak krehká a pomíjajúca je sláva. Tento hlas vychádzal zo samého spodku veľkej jamy, kde hnilý ostatky zeleniny, zemiakové šupky, ošklivé handry, kosti, staré povrazy, zhnité citróny, papiery, zbytky z dútnikov a vyhodené vnútornosti ryb, kde kopily sa v hromade rozbité fliaše, drôt, bľachové krabice a prázdne škatulky od zápaliek a kde gazdovaly tmavohodné krysy, múdre a zlé to živočichy, s holými chvostami a čiernymi očkami. — Dovoľte, kto to hovorí? —- pýtala sa naduté roztrhaná húba na umývanie, ktorej minulosť bola skvelá, keď bola na miske u mramorovej vany. — To som já, vavřínový list, — ozval sa skromný hlas. — Mňa bohužiaľ nie je dobre vidieť, pretože som pritisnutý starým pantofľom a zasypaný akýmsi smetím. No keď sa bude niekedy osudu páčiť vytiahnuť mňa z týchto hlbín, ja sa potom dovolím predstaviť všetkým mojim vzácnym susedom. Obdržal som dobré vychovanie, pohyboval som sa v najlepšej spoločnosti a preto znám svetské povinnosti, Tu moja história, milé dámy a pánovia : „Som pôvodom obyvateľ juhu a vyrástol som na brehu Krymu, vo veľkom zelenom sude obloženom železnými obručami. Ako v kúzelnom videní spomínam sí ria nebo, more, hory a šuchotanie krýdiel lúčneho hmyzu v horúcej noci. Spomínam na vôňu kvetov, na padaj úce modré vodopády, na omamujúcu vôňu malučkých, bielych, vinúcich sa ruží, páchnucich fialkou, na sladké citrónové aróma magnólie, ktorej biele ohromné kvety boly ako vysústruhované zo slonovej kosti a na rozkošnú vôňu štepovaných ruží: bielych, žltých, bľadožltých, ružových a tmavočervených. Bol som vtedy mladý a málo som sa vyznal v pozemských všedných veciach, tak málo, ako sto mojich bratov, ktorí vyšli z jednoho toho samého kmeňa. Prvý raž poznal som veľký význam vavřínového listu v temný letný večer, keď podľa mňa prešlo dievčatko v bielych šatoch s gymnazistom. Dievčatku zachodiace slnko hrálo vo vlasoch, ako zlaté nitky, gymnazista mal zamračený pohľad a kabát jeho bol opásaný nižej bokov, takže nohy vyzeraly smiešne krátke. „Hľaď, Kolja, to je vavrín,” zvoíalo dievča nadšene. Týmto vavrínom odmeňovali básnikov a víťazov na olympijských hrách, ktorý nedával spať Milthi-adovi, ktorým zdobili Petrarku Ale gymnazista bol, ako som sa presvedčil, zaľúbený, sklamaný a ponechaný na druhý rok vo štvrtej triede, a okrem toho patril ku strane n. a. to jest k náruživým anarchistom. On odtrhol jedon lístok, rozotrel ho medzi prstami, ovoňal a povedal surovým basom: „A ktorý dávajú do polievky Přešly tri roky. Ja som vyrástol a dostihnul som jmošského vzrastu, keď mňa presadili do druhého suda, väčších rozmerov a jednoho jasenného rána zabalili nás do rohože a odviezli na sever. Išli sme na sedliackom voze, pravdu hovoriac, bolo to nepríjemné cestovanie v neustálej horúčave, temnu a hojdaní. Potom prišli sme do tohoto veľkého mesta, kde prešiel môj celý pekný, pestrý život, kde mám. česť besedovať s tak vážnym shromážděním. Umiestili nás v zimnej záhrade vo vznešenom dome, ktorý sa podobal kaštieli. Nad námi bola sklenená strecha a južná strana sklenníka bola tiež zo sklenených rámov, umelý záhon, úzke cesty, posypané pieskom a fontána nad bazénom malý pripomínať pravú prírodu. Niekoľkoraz do roka bývaly v kaštieli nádherné bály. Vtedy vavřínové stromčeky s paľmami a s druhými veľkými kvetinami sa prenášaly zo zimnej záhrady do sály na schody a taktiež k hlavnému vchodu, ktorý bol pokrytý ako