Slovenský Východ, júl 1925 (VII/146-171)
1925-07-01 / No. 146
júla 1925.____ VySňuřovaný 3om © rodp< z Durbanu. Anglický násled ti iu, cestujúci práve Južnou Afrikou prija lež množstvo pohlavárov a deputácií černošských kmeňov v roztodivných úboroch, r !e všeobecný záujem vzbudil vodca pestiteľov dobytka, kafer z kraja durbanského. Perie z vzácnych vtákov, rohy a miešaní ■ lesklých tretiek, zkrátka: móda bez onkurencie. bol istý Jozef šoltéz ml. četníctvom v Michalovciach pre i >zné menšie krádeže a pri tomto výsluc1 i udal, že on so svojim druhom Jozefom Neumeistrom spáchali zmi nú lúpež a že Jozef Neumeister bol ten, ktorý Deutscha uškrtil. Toto doznán i e opakoval ešte pred vyšetrujúcim sudcom Jiskrom v Michalovciach a tiež do očú Neimeisterovi, ktorý však všetko zapieral a tiež teraz zapiera. I šoltéz odvolal neskoršie svoju výpoveď. V svojom pôvodnom doznaní však šoltéz uviedol také podrobnosti, že nebolo možno pochybovať o tom, že bol činu prítomný. Okrem toho pred strážmajstrami Holickým a Tušilom učinil doznáme, že spoločne s Neumeisterom a ešte jedným neznámym páchateľom, ktorého znal pod menom Nikolaj, spáchal ešte lúpež v Krásnovách u Jozefíny Kréhelovej, kde tobôž dcéru a matku škrtili a na koniec odniesli 3500 Kčs. Z oboch týchto činov sa včera zodpovedali 28-ročný Jozef Neumeister a 20- 'ŕocný Jozef šoltéz. Pojednávanie rozpočítané bolo na dva dni a nechceme jeho výsledku predbiehať ani výsluchy doprevádza? poznámkami. Až v čísle zajtrajšom prinesieme prehľad celého pojednávania. Súdu predsedá tabúl, sudca Gedeon, prísediacimi sú š. sudca Bernard a okres, sudca dr.. Ponický. žalobu zastupuje štátny zástupca dr. šmo* lík. dať, že nemajú si všímať udice a či, že len niektoré sa môžu chytať ? Tak sa mne stávalo, že som alebo nechytil nič, alebo som chytil niektorú rybu z chráneného druhu, lakže sorr ju musel poslať znov- na slobodu. Ešte spletilejšie položenie olo, že pre istotu pustil sem i rybu po« >bn\ kaprovi, ktorú som mohol chytr a to mňa potom najviac mrzelo... Ešte väc íie sta. osti zapríčiňovala mne tá okolnosť, >: som mal udičku len na drobnejšie rybky, najyyšej do pol kila váhy. Ale menovite kapri sú tak hltaví, že chytnú k «ždý <? robok a keď taký vyše kilový kapr .,zabr. ”, vzal si nielen vnadidlo, ale i kus udice a ja som mal po radosti. Z tej príči r v prešla mi prvý deň chuť na ďal ■ ch .anie Ale na druhý deň zase mň.. to ^—talo a konečne tretí deň už som vedel s mojím ryboiovským nástrojom tak zaobchádzať, že len výnimočne sa chytia väčšia ryba a i s tou som si vedel poradiť bez toho, že by mne bola pretrhla udicu. A s týmto zdarom moja radosť z rybolovu rástla a stupňovala sa, keď mne bolo poradené zkúsiť chytať šťuky na živé rybky. Ťažko opísať ten pocit, keď som vytiahol prvú, takmer kilovú šťuku, rybu mrštnú ani had s tlamou plnou drobných zúbkov ani ihličky. A čo hlavné, veľmi chutnú na jedlo. Prvý deň podarilo sa mne chytiť tri pekné šťuky, avšak na druhý deň zmenilo sa počasie a to k horšiemu, takže ryby přestaly „brať”. A s poklepom zdaru klesala i moja náruživosť, až .nečne mňa rybolov zunoval nadobro a eto vrátil som sa k písaciemu stroju a dokončil som pokračovanie „zápiskov”. Je to bilancia letovania a kto chce, nech si z nej čo chce vyberie ... _____________________SLOVENSKÝ VtCHOD _________________ ______________________^strana Niekoľko slov o Poľsku. Dr. Štefan Á g o s t o n (Pokračovanie.') Moji čitatelia môžu na tieto riadky povedať, či Poľsko nemá žiadnych stienných stránok a spýtať sa ma, prečo vidím všetko v takých ružových farbách 1 Táto výčitka by však bola mylná. Aj Poliaci majú svoje chyby. O Poľsku rozchýrili jeho nepriatelia toľko zlých povestí, že keď ich cudzinec — a to neraz aj od Poliakov — za každým krokom počuje, skoro je náklonný týmto utrhačným povestiam uveriť. Kto však pozornejšie skúma pomery, presvedčí sa, že tie mnohé zlé vlastnosti sú prečasto len zdanlivé. Treba poznať nespokojnú poľskú psyche. Počas útisku — a to najmä v poslednom čase — často nie organizácie, ale jednotlivci viedli sprisahania na oslobodenie národa. Takáto konšpirácia, veľmi dlhého priebehu vytvorila veľmi silných a kritických jednotlivcov, z ktorých každý ,konšpiroval’ na svoju vlastnú päsť. Každý z nich bol samostatným politickým i vojenským vodcom. Keď potom nastalo oslobodenie samo od seba, bolo týmto jednotlivcom veľmi ťažko odvyknúť od „samostatného vodcovstva”, a neuspokojenosť ich energie sa prejavovala v ostrej kritike, ktorá sa akosi prevliekla aj na širšie spoločenské vrstvy. A túto nezodpovednú chuť ku kritike monarchisti ešte len podnecujú. Ešte hodne času minie v Poľsku, kým si ľudia navyknú, že iné je „neodvisle, samostatne a nezodpovedne” konšpirovať, a krajinu „zodpovedne” spravovať. Ale aj toto nastane v Poľsku, keď hlasní kritikovia na toto prídu a potom umlknú a uspokoja sa s pomermi. Teraz však ešte kritizujú subjektívne, ostro a nezodpovedne. A čo sa týka iných chýb Poliakov, zistil som, že majú menej chýb, než iné národy. A nakoľko Poliaci majú chyby a Poľsko starosti, s podobnými zjavmi stretávame sa v každom štáte a u každého národa Európy. Svetová vojna neminula ani tam bez škodlivých účinkov a aj tu zkazila ľudí, aj tu soslabila spoločnosť a znivočila časť cenných vlastností, než iné národy. A toho príčinou je z čiastky, ako som už bol spomenul, že mali tak geniálneho učiteľa, ako bol Sienkiewicz a z čiastky tá náhoda, že keď sa po poldruhastoročnom útisku prebudili zo spánku, prvou myšlienkou ich všetkých bola idea nacionálna. Aj v Poľsku sa hryzú politikovia a strany, administrácia je aj tam ťažkopádna a byrokratická, žitie je aj tam ťažké, drahota je tam väčšia než u nás; v mnohých inštitúciách aj tam si nevedia dať rady, aj tam sú pokútni básnici, netalentovaní spisovatelia, maliari a umelci, ba aj politikovia práve tak, ako v každej európskej krajine. Aj oni majú v literatúre, v v maliarstve a vo výtvarnom umení futuristov, zástupcov kadejakých ,-izmov’, „synthetických, synharmonických hľadateľov farieb”, a iných podivných tvorov práve tak, ako všade inde na svete. Títo aj tam vyskytnú sa a zmiznú, ale nikdy sa im nepodarí vtisnúť svoju pečať poľskému národu. Títo epigoni nie sú poľským národom a nikdy ním nebudú. A práve tak sa nedožijú v širších vrstvách ľudu úspechov ani pokusy monarchistov. Aj tam je reakcia, ale táto nezvíťazí. Aj v Poľsku majú t. z-v. národnostnú otázku, ktorá nebola dosiaľ správne ponímaná a ktorá ochromovala štátny život, ale aj táto otázka vstúpila už do štádia priaznivého vybavovania a uplatnením sa demokratických zásad dojde prv alebo neskôr na kľudný bod. (Dokončenie nasleduje.) Sôcióina hliadka. Pomoc v starobe. Sociálne poistenie robotnícke i .poistenie samostatne zárobkové činných, živnostníkov, roľníkov aitď. je už uzákonené. Je však skupina tých, ktorí už nebudú používať výhod tohoto poistenia Sú to tí, ktorí sú starší 65 rokov. A práve títo v mnohých prípadoch potrebujú podpory a pomoci vo svojej bezútešnej starobe, keď nemôžu pracovať. I wmá sa vytvorila behom rokov čhudirská pečlivost’, ale tá nie je tak silná aby sa postarala o všetkých tých, ktorí od nej očakávajú pomoc. Celková naša stavba .sociálneho poistenia nebola by t« úplná, keby sa nebral zreteľ k tým, itorí sú vyše 65 rokov a ktorí pomoc potrebujú. Ale i o týchto bude postarané. Jfe prirodzené, že štát nemôže ani r týahito starých ľuďoch uvoľniť tak picstriedky, akých by bolo zapotreby afv ty into ľudom, ktorí poctivé zostárli v práci, zabezpečená bola úplne staroba. Ale i ten krok, ktorým má byť dopime sociálně poistenie, bude znamená’ skutočne pomocnú ruku; keď je nekto neschopný ku práci, príde mu laždý halier vhod. Zaopatrenie tých osôb, ktoé po prekročení 65. životného roku sú vylúčené a oboch kategorií sociálneho postenia, má byť prevedené v najbližše Š obe samostatným zákonom. Za f im «jfrú základňu má slúžiť štátny fond E,b130 miliónov, ktorý pre tento cierool venovaný zákonom zo dňa 21 .dí-anbra 1921 na podporu osol' .core nebudú pojaté dc poisteniawe prípad staroby a invalidity, pret,e prestúpily hranicu veku, na ktorú srtieto zákony vzťahujú. Podľa chystamo zákona bude poskytovaná starobn.-podpora vo výške Kčs 600 ročne. Natúto podporu budú mať nárok oprávneé osoby, ktoré sú čsl. štátnymi príslušrcmi, ktoré nie sú schopné zárobku prestúpily 65. rok svojho veku. Vylúč«é sú osoby, oddané pitiu a štítiace sapráce, ako i osoby, ktoré boly potresifné pre delikty, ktoré majú za následk ztrátu volebného práva. Fxfřq. štatistík, ktoré uveřejnily v poslednej dobe časopisy, je u nás ľudí, sta'ších 65 rokov, vyše 1,200.000. To je Číslo iste pozoruhodné, ktoré svedčí c tom, koľko ľudí sa ú nás dočká vysokého životného veku, Návrh zákona počíta s tým, že rok po vstúpení zákona v platnosť, bude asi 75.000 osôb, ktoré budú mať nárok na túto podporu v starobe, ktorá bude vyžadovať čiastky asi 41 miliónov Kčs. Neskoršie tento obnos bude sa zmenšovať, lebo medzi tým už započne pôsobiť sociálne poistenie robotnícke a poistenie samostatne zárobkové činných, ktpré bude poskytovať podporu zostárlym, takže počet tých, ktorí budú podporovaní priamo zo štátnych prostriedkov, mimo sociálneho poistenia, bude postupom času klesať, takže priebehom asi 20 rokov klesne na 3 milióny Kčs. Možno očakávať, že tento návrh' zákona stane sa v najbližšej dobe skutkom. Uzákonenie jeho bude mať význam praktický i zásadný. Prakticky bude podaná pomocná’ ruka mnohým strádajúcim v starobe, budú tým tiež uvolněné prostriedky, ktorými disponuje dnes chudinská pečlivost’. Zásadne tento zákon bude znamenať, že sociálne poistenie naše je skutočne poistením národmým, lebo netýka sa len jednej triedy, Čoho dokladom je, že poistenie sa vzťahuje nielen na robotníctvo, ale i na ostatné vrstvy zárobkové činné. Ďalej je touto podpornou akciou pre zostarlých dokázané, že v sociálnom poistení a v pečlivosti sú zahrnuté všetky vrstvy národné. Je tým dokumentovaná legislatívnou formou i úcta k starobe, je tým prejavená úcta k tým, ktorí zostárli v poctivej práci a nemohli si nashromáždit’ toľko prostriedkov, aby mali zabezpečenú kľuďnú starobu. Uzákonenie tohoto návrhu bude aktom sociálnej spravodlivosti a uznania významu práce a významu pracujúcich. Bude ním ulomené i ostrie výtok, ktorými sa snaží opozícia zľahčiť veľké dielo sociálneho poistenia, jestliže tvrdí, že mnohí zostárli pracujúci nebudú už požívať výhod tohoto ,ociáineho poistenia. Práve tak ako soc álné poistenie robotnícke a poistenie samostatne zárobkové činných je výrazným činom našej sociálne-politickej práce, bude tento jeho doplnok, pomoc, chystaná zostárlym pracujúcim, dokumentom, ktorý svedčí o hlbokej sociálnej vôli naše; zákonodarnej práce. Podivná príhoda pri balo> nových závodoch. o cenu Gordon Bennŕtovu, v týchto dňoch konaných. Anglický halon „Elsie”, chcejúc sa sniesť, spustil linku, ktorá zaplietla sa okolo stroja práve vtedy uháňajúceho vlaku. Balon bol takto hodný kus cesty vlečený, lebo vlakový personál nezbadal hneď nehodu letcov, ktorí na šťastie odniesli všetko len púhymi odreninami. Školská hliadka. Do súkromnej obchodnej školy riad. F. S Pouchlého v Brne, Wilson, nám. 3, naproti stanice, zapisuje sa denne. 3297a Slávnostné zakončenie školského roku v Komenského ústave v Košiciach. Dňa 28. júna t. r. usporiadal učiteľský sbor Komenského ústavu s chovancami v pav. XXXVII. akadémiu s bohatým programom. Poverený pedagogický riaditeľ učiteľ V á r a d y popísal prácu minulého školského roku, ktorá je dôkazom, že učiteľský sbor konal vzorne svoje povolanie; poukázal na nutnosť spolupráce v záujme jednotného cieľu ústavu, ktorý je: výchova. K tomu je treba, aby škola, družiny, ta dielne pracovaly spolu: ruka v ruke. Na pokon prečítal štatistický výkaz o chovaní a prospechu chovancov. Na programe striedaly sta básne, monolog, jednoaktovka, žartovné kusy v bezvadnom predstavení. Chovanecká hudba1 pod vedením pestúňa D o n á t a zaslúži pochvalu ,ako i spevácky sbor chovancov pod taktovkou učiteľa Váradyho, ktorý sbor tentokrát sa skutočne vyznamenal. Kvartetá boly veľmi dobré, ač celý program bol za 14 dní pripravený. (Učiteľský sbor usporiadal v roku 1924-25 dohromady 52 prednášok, 4 oslavy a 16 prednášok so svéteľnými obrázkami). — Po zaspievaní štát. hymien oslava sa končila. Divadlo. Pražský program maďarského operetného súboru zo Slovenska. Riaditeľstvo maďarského operetného súboru, ktorý od 2. do 16. júla hosťuje v Prahe, vo Vinohradskej spevohre, sostavilo tento program: 2. a 3. júla: Emerich Kálmán: Grófka Marica, opereta, 4. a 5. júla Äkos Buttykay: Strieborný rámček, opereta, 6. júla František Lehár: Kde škovránok spieva, opereta, 7. júla Emerich Farkas: Husárska láska (Nótáskapitány), opereta, 8. júla Albert Szirmai: Veľkonočné vajíčka, spevohra, 9. júla Evžen Virányi: Golem, spevohra, 10. júla Béla Zerkovitz: Macoáky, opereta 11. júla Evžen Huszka: GUI Baba, spevohra. 12. júla Pongrác Kacsóh: Hrdina Ján, spe vohra, 13. júla Béla ozabados: Blázon, spevohra, 14. júla Ján Strauss: Cigánsky barón, opereta, 15. júla Oskar Nedbal: Poľská krv, opereta. Vydavateľ: Ján Griinwald. — Zodpoved ný redaktor Otakar L e b 1 o c h. — Redakcia v Košiciach, Tordássyho ulica čís. 3, II. posch Filiálna redakcia v Prahe XI., Husinecká 12 — Telefón redakcie č. 206, pre večernú službu 598 (číslo tlačiarne). — Administrácia v Košiciach, Hlavná ul. 60, T. posch. — Telefón administrácie č. 55. — čís. pošt. sporiteľne 400.562. — Predplatok na mesiac Kčs 18.— pre Košice s donáškou na mesiac Kčs 18.— do cudzozemska na mesiac Kčs 36.—. — Tlačou štátnej kníhtlačiarne v Košiciach Likvidácia. Potravné družstvo v Rudne usniosk sa na poslednej valnej hromade družstvo rozpustiť a vstúpiť do likvidácie Likvidátori Štefan Kišdučak. Štefan Hrutkay Veritelia sa vyzývajú, aby sa u likvidátorov prihlásili. 3292s Nedbajte_ veľkých reklám, ale zadovážte si potrebné pánske a detská obleky u firmy, známej všade solidnosťou Erdélyi Košice, Hlavná 37. Všetky novinky už na sklade! Nové ceny' Prekvapujúca lacnc a! 754: