Slovenský Východ, august 1925 (VII/172-196)
1925-08-01 / No. 172
SPVETtSÖMOTJD BMmk ¥ä£. Čís. 172, ¥ Košiciach, ¥ sobota I. augusta 1925. Za 60 hal. Stávka anglických baníkov odvrátené. ©«Jk5ae0osv3 výpovedi mzdovej smEuvv* Londýn, 31. júla. Ohromné napnutie, zapríčinené mzdovým sporom baníkov, hroziacim vyvŕšiť všeobecnou stávkou s nedozernými následkami, podarilo sa v najkritickejšom momente uvoľniť. V dnešnom zasadaní snemovne oznámil premiér Baldwin, že sa podarilo dojednať s majiteľmi baní ústupok v podobe štrnástidenného odkladu výpovedi mzdovej smluvy, na základe čoho výkonný výbor baníckej federácie nariadil, aby baníci pokračovali v práci. Týmto krokom ocitá sa nedozerná kríza anglického baníctva,na mŕtvom bode a vyjednávanie budúcich dní rozhodne o ďalšom vývoji sporu baníctva, ktorého riešenie dotýka sa existencie desaťtisícov. Maršal Petals © situácii w Paríž, 31. júla. Dľa zpráv časopisov, vyslovil sa maršal Petain, že operácie v Maroku sú vojensky i politicky úplne pripravené, takže čoskoro započne' s ofenzívou. Bude však treba, aby francúzske -súdy zakročily proti komunistickej propagande. Očakáva sa, že z tej príčiny bude zatknutých i niekoľko komunistických poslancov, poneváč súd má proti nim závažne dokumenty. IW§řné mútenie poltitBcIcého ©vicfasšia,, So dňa na deň množia sa príznaky predvolebnej horúčky a nervozity. Nie je to iba kvasenie v politických stranách, najmä opozičných, ktoré sa prejavuje diskusiami, viac-menej agitačnými, prestupovaním vodcov a podobne. Sú to i rozličné porady rozličných skupín a vrstiev o postupe pri nových voľbách do parlamentu. Nedávno boli to maďarskí soc. dem., ktorí vyjednávali so soc. dem. slovenskými, teraz zase židia zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi pripravujú poradu, ktorá má byť v Trenčianskych Tepliciach cieľom volebného postupu a ako počuť, - pomýšľajú Židia postupovať vo voľbách samostatne. Všetko to by boly príznaky viac-menej samozrejmé a všeobecnú neškodné, neprizerajúc k forme, v akej sa prejavujú, lež s tou nechceme sa teraz zaoberať, poneváč treba upozorniť na tie príznaky, ktoré zapríčiňujú zbytočné mútenie politického ovzdušia. Jedným z takýchto príznakov je nedávné usnesenie mesta Nitry, ktoré protestuje proti domnelému snížovaniu počtu žúp na Slovensku a súčasne vyzýva mestá Trenčín a Turčiansky Sv. Martin, aby sa k tomuto protestu připojily, lebo jedná sa vraj o zrušenie župy Považskej a Podtatranskej. Podnetom k tomuto protestu boly zprávy o úmysloch vládnych kruhov, uvažujúcich o zmenšení počtu žúp a to nie lsrr na Slovensku, lež v celej republike. Dľa doterajších zpráv išlo by o sníženie počtu slovenských žúp na tri, a to: západoslovenskú (v Bratislave), stredoslovenskú (vo Zvolene) a východoslovenskú (v Košiciach). Prirodzene, že toto všetko sú zvesti viac-menej kombinačné, opierajúce sa na dohadoch a subjektívnych návrhoch, ktoré sú ešte vzdialené definitívnemu rozhodnutiu, nakoľko ide tu o principielné riešenie žmpnej reformy v celej republike. Keďže sa 0 tejto otázke vo vládnych kruhoch uvažuje, akiste má to svoju závažnú príčinu, ktorá korení v snahe o všeobecný prospech celku, hoci by to bolo 1 čiastočne proti lokálnym záujmom. Treba si uvedomiť, že župná reforma je v podstate otázkou najširšej hospodárskej autonomie osobitných krajov a hlavnou stránkou tejto vážnej otázky sú financie. Predstavme si štát ako podnik, usilujúci o hospodárnu decentralizáciu, ktorá by znamenala nie len zjednodušenie administratívy, avšak i jej zľacnenie na krajné minimum. Zásadou demokracie musí byť: pracovať a šetriť. A v pivom rade šetriť s financiami, ktoré predstavujú nervus rerum dnešného spoločenského poriadku. Šetriť neznamená však na jednej strane uberať tak, aby sa na druhej mohlo vyhadzovať na reprezentáciu, ako to mala vo zvyku robit aristokracia. To všetko majú na zreteli spráevi nášho demokratického štátu a preto je zbytočným, ba škodlivým mútiť verejný život protestami toho druhu, ako to urobilo mesto Nitra. Lebo takýto protest prezradzuje nedostatok rozvahy a smyslu pre celkový záujem, ktorý chýba tam, kde panuje krátkozrakosť lokálneho patriotizmu a sebeckého rodinkárstva. župná reforma a jej dobudovanie je priveľa vážnou otázkou. Jej riešenie rozhodne o zdarnom hospodárskom vývoji nášho štátu v budúcnosti a preto je hazardérstvom zneužívať tejto otázky k uplatňovaniu lokálnych záujmov, ktoré nemôžu rozhodovať, tam, kde ide o záujem všeobecný. A nedbať tohoto záujmu znamenalo by ukazovať nevyspelosť pre samosprávu a samostatnosť. Preto treba menej odvahy a viac rozvahy, aby riešenie tejto kardinálnej otázky nebolo hatené malichernostmi na škodu častí i celku. Z i/ičeróĽzska, .• ZVsCoir&^v-cj/si. drjíhu v d o Zn. žvelenic& C. Cmzinťč reZenic/ú) 5. výročia pripojenia Wi£@raž$S*a it CSit pripadá na 31. júla a bude spomenuté v dňoch 1. a 2. augusta slávr.ostiarm v Doä. Veleniciajch, z ktorých prinášame,, dva pohľady. Saintgermainskou smhrvóu bolo nám vtedy pririebnuté i nádražie v Crmmte. Priprav k veľkej amnestii v Taliansku. Rím, 31. júla. Ako sa dozvedajú časopisy, dokončujú sa v ministerstve spravodlivosti prípravy k amnestii, ktorá má byť vyhlásená 6 .augusta na pamiatku 25. výročia nastúpenia terajšieho kráľa na trón. Podrobnosti amnestie sú ešte tteraz držané v tajnosti, poneváč nie je dosiaľ rozhodnuté, či sa bude amnestia vzťahovať tiež na politické zločiny. Je však isté, že amnestia sa nedotkne aféry zavraždenia poslanca Matíeotíiho, proti vrahom ktorého bude zadržaný proces. Amnestia bude obsahovať menovite sníženie trestov, s mimoriadnym zreteľom na odsúdené ženy a mládež. Súčasne sa pracuje tiež na reforme trestného práva, najmä s ohľadom na sardinský trestný zákonník, ktorý je dosiaľ mimoriadne ostrý. ©tisíca oezamestaaiiosti Americký súkromný štatistický úrad, Bureaou Moodys Investor Fereig Service, uverejnil pred nedávnom prehľad nezamestnanosti v jednotlivých štátoch. čísla tie ukazujú, že nezamestnanosť je pálčivou otázkou, ktorá ťaží všetky štáty bez rozdielu, či už sú to štáty priemyselné, či zemědělské; čísla tie ukazujú, že ide pri otázke nezamestnanosti nie len o otázky lokálnych, príčin a miestneho významu, ale skutočne o problém svetový; príčiny sú známe: vojna porušila hospodársku rovnováhu medzi štátmi, odviazala a oslabila styky obchodné, porušila rovnováhu menovú v jednotlivých krajoch, oslabila kuipnú schopnosť jednotlivých štátov, celých vrstiev obyvateľstva; niet však divu, keď javí sa veľká nezamestnanosť vo všetkých štátoch. Každý štát iste môže stlačiť počet svojich nezamestnaných pod určité číslo, či už cieľavedomou politikou hospodárskou, alebo akciou sociálnou, ktorá už bojuje proti dôsledkom nezamestnanosti. Všeobecný a konečný pokles nezamestnanosti možno očakávať od úplnej stabilizácie hospodárskych pomerov, teda od doby normálnych pomerov výrobných i predajných. Najväčší počet nezamestnaných je v Spoj. štátoch severoamerických. Zo 110 mil. obyvateľov je 2.100,000 nezamestnaných. t. j. na 1.000 obyvateľov pripadá 19.09 nezamestnaných. Relatívne je najväčšia nezamestnanosť v Anglicku. Na 1.000 obyvateľov pripadá 25.91 nezamestnaných. Otázka nezamestnanosti je pre Anglicko skutočne pálčivým problémom a prední jej národohospodári nepozerajú sa do budúcnosti s prílišným optimizmom: veľké sociálne boje v Anglicku iste súvisia s touto krízou, ktorú nrežíva anglický priemysel a jej následkom je opäť zvýšenie nezamestnanosti. Za Anglickom ide Rakúsko: na 1.000 obyv. pripadá 20 nezamestnaných (zo 6,500.000 obyvateľov je 130.000 nezamestnaných). J. to súvisí s celým problémom rakúskym; niet inej pomoci, než že Rakúsko musí sa držať samo; žiadna cudzia podpora nie je trvala vstave ho udržať nad vodou. A hneď po tom nasleduje Rusko. Zo 110,000.000 obyvateľov je 1.000.000 nezamestnaných, t. j. na 1.000 obyvateľov nrinadá 19.09 nezamestnaných. Teda vidieť, že ani komunisti, ktorí toľko kritizujú inde, nevedeli vyriešiť túto pálčivú otázku: Rusko je krajinou zemědělskou a v i takých krajinách nebýva značná nezamestnanosť ; j estliže však čís. nezamestnanosti je v Rusku tak značné, svedčí to o tom. že komunisti nevedeli udržať výrobu, že naopak za ich režimu výroba poklesla, hociže v Rusku je hlad. Toto vysoké číslo nezamestnaných v Rusku stavia do zvláštneho svetla oné chválospevy o komunistickom Rusku, ktoré šíria naši komunisti; je to jasným dôkazom, že komunisti nenašli prostriedok, ktorým možno riešiť problém organizácie práce, otázku robotnícku. O Československu uvádza štatistika, že na 1.000 obyvateľov pripadá 5.37 nezamestnaných. Po tej stránke sú teda pomery u nás ďaleko priaznivejšie, nezamestnanosť ďaleko menšia, než v rade štátov, či už uvedených, alebo ďalších, než na pr. v Nemecku, Holandsku, Dánsku,-Norvéžsku, Poľsku atď. Je to dokladom, že naša hospodárska situácia blíži sa už dobám normálnym. Len málo kpajín má menšiu nezamestnanosť než náš štát; je to na pr. Francúzsko, kde s 1.000 obyvateľov pripadá na 0.30 nezamestnaných. I to súvisí zase so zvláštnymi pracovnými pomarami vo Francúzsku, ktoré bolo tak za vojny poškodené,^ že rekonštrukčné práce stále ešte vyžadujú pilnej a intenzívnej práce: