Slovenský Východ, máj 1928 (X/102-125)
1928-05-01 / No. 102
2. strana,_______________.____________________________ SLOVENSKÝ VÝCHOD' ________________________________________1. mája 1928, Špeciálne detské odevy v najlepšej Jakosti pre deti až do 12 rokov dostanete Ä*. Košice Hlavná 63 (v budove kina Forum) za najnižšie nákupné ceny. dávok: „žiadame, aby sa osemhodinová pracovná doba zákonom zaistila”. V časopise „Bratislava” a znovu v „Slovenskom Denníku” spomenul red. Hušek toho, ako krušné vtedy v rezolúcii hľadali výraz pre našu spoločnú československú vec. Nebolo to vraj tak ■jednoduché, lebo rezolúcia bola pripravená nielen pre mikulášske robotníctvo, ale tiež pre české krajiny a pre celý zahraničný svet. Okrem toho mala byť prijatá za asistencie maďarského slúžneho a maďarských žandárov. Tak sa v prvom rade zrodila ona za „monstrum”, vyhlasovaná „uhorská vetva československého kmeňa”. Rezolúciu nebolo radno dať na poštu v Uhrách samých. A tak rezolúciu tú ešte toho dňa pi Oľga Houdková odviezla do Těšína na poštu. Po niekoľko dňoch české noviny uveřejňovaly túto rezolúciu veľmi radostne. Prezident Masaryk vo „Svetovej revolúcii” spomína toho, ako pre neho osobne radostná bola zpráva o tomto orvom odbojnom čine Slovákov v Lipt. Sv. Mikuláši pod vedením šrobára. V maďarskom Uhorsku pôsobila táto rezolúciu ako bomba. Dr. Šrobár bol vyšetrovaný pre. svoju reč. Poneváč sa vyslovil pre sebaurčovacie právo národov, bol za to. ako aj pre svoju účasť na májových .slávnostiach divadelných v Prahe, uväznený. Vyšetrovaný bol aj básnik Hviezdoslav, tiež aj dôverníci robotníctva Maršálek, Ján Kurenda a redaktor „Robotníckych novín” Michal Korman pre zločin velezrady. Skôr než proces proti týmto Slovákom mohol byť ukončený, urobený bol koniec Rakúsko-Uhorsku. Prejav v Lipt. Sv. Mikuláši mal prenikavý význam pre zahraničnú revolúciu, lebo slovenskí rečníci s drom Milanom R. Štefánikom na čele (bol medzi nimi dr. Markovič, Jasenský, Hurban a iní), mohli právom ukázať, ako aj Slováci súhlasia s ostatným československým svetom. Padal na váhu prejav ten týrn viacej,^poneváč Slovensko nemohlo — pre utlačovanie maďarské, zúčastniť sa ani manifestu českých spisovateľov, ani trojkráľovej deklarácie, ani národnej prísahy z 13. apríla 1918. Nová ústredná budova ČTK. v Prahe. Vypísanie súťaže na stavbu. Dňa 1. mája bola v „úradnom liste” vypísaná súťaž na stavbu budovy československej tlačovej kancelárie, Praha II., Liitzowova ul., dľa projektu architekta inž. V. Velvarského. ktorého návrh zvíťazil v užšej súťaži. Pri stavbe bude použité železobetonu i ľahkého zdiva, uličná facada bude obložená hladenou žulou. Výprava budovy bude prísne jednoduchá, aby plne odpovedala účelom, ktorým bude slúžiť. Prízemok predného traktu, ako aj dve patrá najvyššie zaberú podniky Československej tlačovej kancelárie. V prvom poschodí budú novinárske miestnosti, ktorých stredom bude slávnostná sieň, nesúca meno Karola Havlíčka Borovského. Spoločenským potrebám budú slúžiť miestnosti v podzemí, kde vedľa reštaurácie bude priestorná sieň pre podniky umelecké, slávnosti a zábavy. Doplňkom spoločenských miestností v dobe letnej bude „roof-garden”, ktorej sú vyhradené ploché strechy budovy. Poschodia ostatné, ako aj rozsiahla dvorana s priľahlými svetlými miestnosťami, budú prenajaté. Budovou prechádzať bude pasáž, ktorá naviaže na pasáž v projektovanej novej budove „Národných Listov”, kde sa spojí s terajšou pasážou „Avionu” a časom bude predĺžená priamym smerom až do ulice Jindrišskej s odbočkami do ulice Bredovskej a na Václavské námestie. Vnútorné zariadenie bude odpovedať účelu budovy a nebudú tam chýbať najmodernejšie prostriedky, ktorými je vyzbrojená služba zpravodajská. Pneumatická pošta bude spojovať budovu s hlavným úradom poštovým a asi aj s redakciami pražských denníkov, s veľkými bankami, podnikmi priemyselnými, ktoré sú interesované na zprávodajstve ČTK. Korešpondenti mimopražských časopisov domácich aj cudzích budú tu mať poštový úrad s telefónom aj telegrafom. Mechanické zdviže osobné aj nákladové budú prechádzať všetkými poschod’ami a prístup do vyšších poschodí ako aj do „roof-giarden” bude dvoma schodiskami a výťahmi. Najvyššie poschodie predného traktu, úplne izolované od železobetónovej konštrukcie budovy, je opatrené rádiotelegrafiou a rádiotelefóniou, menovite radioteíefenickému zprávodajstvu ČTK. a rozhlasovej službe „Radiojoumalu” ä POZOR! 10% VEĽMI SÚRNE! Ked ste Štátnym zamestnancom a vykonávate službu na Xaleznlci, pri polícii alebo vojsku, nezabudnite žiadať od naSIch predavačov Vám patriacu 16°/, slávu. KOŠICE, RAKOCZI BAZAR, Hlavná 54 Slovensko a cudzina. Košice, 30. apríla Slováci a Česi majú podivnú vlastnosť, že príliš mnoho dajú na to, čo o nás, o Československu, súdi cudzina. , Cudzina — pozorovateľ vzdialený, má síce od našich vecí potrebný diaľkový odstup a môže následkom toho dakedy vidieť lepšie, mnohokrát’ však je o našich veciach nedostatočne alebo vôbec neinformovaná, alebo skoršie častejšie zle informovaná, následkom čoho názor cudziny o nás je dosť často mylný. To ovšem neznamená, že by sme si prejavov cudziny o nás nemali všímať, alebo ich paušálne podceňovať. Nesmie sa však zabúdať ešte na jednu vec: cudzina, verejné mienenie cudziny, to nie je žiaden, abstrakt naprosto neomylný a nestranný. Naopak, „cudzina o nás” je vec s pozadím veľmi konkrétnym, viazaná na mnoho a mnoho poctivých, ale i nepoctivých složiek a zámerov a cieľov politického, hospodárskeho i kultúrneho života toho ktorého štátu. N kto ha pr. nebude očakávať, že maďarské verejné mienenie a jeho prejav: maďarská tlač, bude sa predstihovať v nestrannom a vecnom zprávodajstve o Československu. To proste vylučuje celý dnešný politický každá požiadavka režim Maďarska, tu nestrannosti, kritickosti, ba i slušnosti musí ďaleko ustúpiť do pozadia záujmom celkom iným. Vecne, netendenčne písaný maďarský článok o nás, ktorý by nefalšoval skutočný stav vecí a nestál v službách čisto maďarských záujmov, je dnes vlastne biela vrana, proste za dnešného kurzu v Maďarsku neprístupný. V celku však možno povedať, že cudzina prejavuje o nás záujem dostatočný. Maďarská tlač, denníky, týždenníky a revue sa vlastne zaoberajú so samým Maďarskom len v druhom rade lebo prvé miesto je vyhradené Československu, rešp. Slovensku. Na každom kroku naj-deme tam „vedecké”, „historické” a iné úvahy o Československu, o pomeroch Slovákov k Maďarom, o neschopnosti Čechov hrať si na pánov a následkom toho o ich neobľúbenosti medzi slovenským ľuďom a iné. Nedávno na pr. \ „Magyar Szemle” objavili „jednotný maďarsko-slovenský národ”. Resumé všetkých týchto Článkov je vždy to samé: Dnešné Československo je útvar nemožný, Slováci musia zpäť do Maďarska. Ozvena je dovolená len jedna: niekde pohádka má zakončenie, že Slováci potrebujú Maďarov, niekde sa dokazuje, že Maďari neutláčali Slovákov, že Slováci mali zaručené všetky práva a slobody, že by si to mali všetko uvážiť, čím sa vlastne zaobalene tvrdí, že Maďari potrebujú Slovákov. Známa maďarská fantázia koná i tu hotový divy. Keď naše úrady zatknú niekoľko šipionov a iredentistov maďarských, je z toho utláčanie a väznenie menšín. A keby -náhodou v čsl. armáde dal niektorý desiatnik nechápavému rekrútovi zaucho, v Pešti by z toho mali občiansku vojnu v Československu. Maďarský záujem o nás je teda síce veľký, ale tiež veľmi podozrelý. Pre nás má však jednu veľmi dobrú a naprosto neklamnú stránku: je spoľahlivým ukazovateľom kurzu Československa. Kým sú v Maďarsku s československom nespokojní, je to s nami dobre: Nemci a ľudáci do vlády, pozemková reforma, modus vivendi, to všetko náležíte pobúrilo Maďarov. Chválili by nás len vtedy, keby už nemali na čo nadávať, keby nebolo Československa. Preto len nadávať! Názor ostatných našich súsedov o nás je v celku dosť vecný a netendenčný. Rakúske, nemecké, poľské a juhoslovanské predovšetkým, noviny zaoberajú sa Československom i Slovenskom samým pomerne veľmi často a ich články a úvahy o našich veciach chcú vo veľkej väčšine prípadov slúžiť k vzájomnému poznávaniu a dorozumeniu. Francia sa o malé štáty príliš nestará. Zato Anglia a v poslednej dobe Itália venuje často pozornosť našim veciam, i keď v záujme týchto štátov o nás možno mnohokrát vidieť prsty maďarské. Nutno však uznať, že anglické noviny skoro vždy připustily i našu obranu. Vzdialené štáty sa obmedzujú pochopiteľne len na Nemyslite, že cudzie výrobky, i nás reklamou vychvalované, si najlepšie. Máme LIBUŠI! ZUBNÚ PASTU. ktorá uspokojí iste svojim siože ním dnes každého. Dr. Čech, zubný lekár v Brní V cIr. luhách po 3 5ü Kčs a S Kčs Y alum. Krát. po 6 Kčs a 4 50 Kčs Úradníci a zamestnanci ktorí vo väčšej čiastke konajú prací: sediaci, často trpia na zápchu. Tomutc ľahko a snadno možno vyhnúť užívaním k o n f e k t u LAXIGEN, lahodne i istotne účinkujúceho prostriedku. Kra- 6624s biča 7‘50 Kč. zprávy menšie, obyčajne kultúrne. V ýnimku tuná činí tlač španielska, sovietská i niektorých štátov juhoamerických, ktorá pomerne dosť často a vždy veľmi informované píše i o našich veciach politických a hospodárskych. Záujem cudziny o nás je ovšem potešiteľný a nesmie sa podceňovať. Cudzina môže vidieť naše prednosti,-ale i naše vady a nedostatky. To všetko však neznamená, že by sme pri každej príležitosti museli si chodiť kupovať rozum do cudziny a pri každom našom kroku ohliadnuť sa na cudzinu. Po tejto stránke je nám treba viac sebavedomia! Z programu 10. výročia oslobodenia. MÁJ Na dnes pripadá výročie ľudového shromaždenia v Lipt. Sv. Mikuláši, na ktorom slovenský národ za svetovej vojny prvý raz otvorene manifestoval za svoju slobodu. Decénium tohoto ocení sa na mnohých miestach ľudovými shromaždeniami, najmä robotníckymi. Dňa 5.—6. mája pripadá 9. výročie tragické, smrti generála M. R. Štefánika. Pri oceňován: životného diela Štefánikovho vypočítajú sa štatistické obeti národa, prinesené za sve^e oslobodenie. Dňa 20. mája bude spomienka na revoluční rok 1848. Osemdesiat’ rokov je tomu, ako hole v Lipt. Sv. Mikuláši pamätné slovenské shromážděme, ktoré manifestovalo za právo Slovákov. Pamiatke tohoto shromaždenia postav: sa v Mikuláši pomník a široké vrstvy národa oboznamované budú tlačou o všetkých pokusoch minulosti, ktorými sa slovenský nároč márne domáhal svojich rečových a kultúmycl práv v bývalom Uhorsku. Pri tejto príležitosť odhalí sa v Mikuláši i pamätná tabuľa na dome, v ktorom bolo spomenuté už Pudové shromaždenie 1. mája 1918. Dňa 26.—28. t. m. budú zájazdy českoslov, sokolstva na Slovensko, a to do Nitry, Banskej Bystrice a Trenčína a 5.—8. augusta dc Turč. Sv. Martina. Dňa 30. t. m. je decénium Pittsburghskedohody. Význam tohoto dňa, okrem politických strán Dfimerane vyzdvihnú sbory Slovenskej Ligy na Slovensku. Jún. Dňa 4. júna pripadá 10. výročie martýrske, smrti štyridsiatich Slovákov v Kragujevci. S< Slovenska vypraví sa väčšia deputácia do Kragujevca, aby menom oslobodeného národa položila na hrob popravených veniec a poďakovala sa bratskému národu srbskému za poctu akej sa dostalo a dostáva kragujevackým slovenským martýrom. Dňa 17. júna odhalí sa pomník padlým vojakom v čas boľševického vpádu, pochovaných na cintoríne v Doľnom Ďurade. Na deň 29. júna pripadá 10. výročie deklarácie francúzskej vlády, ktorou Národnú radu československú v Paríži úradne uznala za predstaviteľku Čechov a Slovákov, bojujúcich pc boku spojencov. Tiež sa odhalí pomník historika Palackého v Bratislave. V ten istý deň bude i slávnostný sjazd evanjelickej mládeže v Dolnom Kubíne. Muzeílna akcia Slovensku. Košice, 30. apríla. V ostatnom čase bola na Slovensku značne zvýšená muzeálna pečlivost’, ktorá za súčinnosti a podpory ministerstva Školstva a Pozemkového úradu má už tera^ veľmi dobré výsledky. Tak na príklad mesto Kežmarok sriaďuje práve v starobylom zámku grófa Tököíyiho muzeum, v ktorom majú byť uložené vzácne historické pamiatky kraja spišského, menovite z doby spišskej renaissančie a_ gotického rezbárstva, ktoré pracovalo pod vlivoni norimberským. V muzeu má býf zastúpené diýrečné staré čír-kárstva kežmarské. Košická muzeum jedná sú' časne s maďarskou vládou o vrátenie mnohých vzácnych pamiatok, ktoré sú v tomto čase v Budapešti. Ako nám oznamujú, je nádej, že dôjde ku dohode a tak aj muzeum košické by bolo obohatené o mnohé vzácne kusy slovenských pamiatok. MUDr, Vojtech Engel, lekár pre zubné s ústne choroby, započal svoju ordináciu. Ordinuje od 9.—12. hod. dopol. a od 3.-6. hod. nopol. na Hlavnej ulici č. 14., I. posch. 6758: MICHALOVSKÝ PIVOVAR, jeden z najmodernejšie zariadených závodov v republike odporúča svoje chválne známe výrobky: 12l CHMELOVAR (ä la Plzeň) a 15» VIHORL.Vt (a la Mníchov). 6175í