Slovenský Východ, december 1928 (X/276-297)

1928-12-01 / No. 276

Slovenký Východ Ročník X. Číslo 276. V Košiciach, v sobotu l. decembra 1928. Za 60 bal. Juhoslovanský kráľ Alexander I, Amerika a Veľká Británia. r Reuter. Londýn, 30. novembra. Vyslanec Spojených štátov severoamerických Houghton v Londýne ma! včera v londýnskej americkej kolonii na bankete, ktorého sa zú­častnil tiež ministerský predseda Baldwin s členmi svojho kabinetu, ako aj cudzí vyslanci, veľkú reč, ktorá bola vypočutá s veľkým záuj­mom. Houghton povedal, že Spojené štáty seve­roamerické i Veľká Británia musia priateľské vzfahy, ktoré sú medzi nimi, ešte užšie upev­niť. Oba národy túžia po najúprimnejšom pria­teľstve. Rôznosti v názoroch^ ktoré sa tu a tam vyskytly, budú vždy dobrou vôľou na obidvoch Stranách vyrovnané. Najťažším úkolom štátni­kov je, končil Houghton svoju reč, aby vzá­jomná nedôvera vo svete bola konečne už od­stránená. Najťažšie problémy nášho štátu Nesplnená predpoveď. - Odvaha, rozumnosf a trpezlivosť. gf. Ženeva, 30. novembra. Vo švajčiar­sku po svetovej vojne nadobudla pôdy pred­poveď, že mladý československý štát nebu­de trvaf ani 6 mesiacov. Optimisti vo Švaj­čiarsku predpovedali, že československý štát môže trvaf najdlhšie dva roky. Ale Československo, zostalo pri živote. A nielen to: Ukázalo naopak politickú zre­losť a stabilitu, akej nemalý Rumunsko ani Juhoslávia, ktoré predsa majú lepšiu ze­mepisnú polohu a sú národnostne sústre­denejšie. Československo má vedúcich štátnikov nevyrovnatePnej bystrosti a o­­braínosti. Prezident Masaryk vedel si za vojny získať priateľstvo prezidenta Wil­­sona, ktorý si ho veľmi vážil. To novému štátu, ako zdôrazňuje orgán „Tribune de Lausanne,” veľmi prispelo. T. G. Masaryk je dosiaľ hlavou štátu, kdežto Poľsko ma­lo už niekoľko prezidentov. Ešte viac pre­kvapuje, že Československo iná dosiaľ tohc istého zahraničného ministra, ako pred de­siatimi rokmi. Má prehľad, aký je v naše. dobe veľmi zriedkavý, je pri tom obdivu­hodne obratný a jeho činnosť v Spoločno­sti národov má veľký význam, že týchtc dvoch mužov Československo ponechalo v Čsl. štáte, je dôkazom toho, že má veľ­ký politiaký smysel. Československo pre­javuje v dôležitých medzinárodných a vnú­tropolitických jednaniach odvahu, rozum­nosť a trpezlivosť, československé finan­cie sú pevné a prosperujú. Československo rozriešilo svoje najťaž­šie problémy a stalo sa tak zásluhou ro­zumnosti a vlastenectva jeho obyvateľstva a aj zásluhou jeho štátnikov. Českosloven­sko ie temer zázrakom poválečnej doby. Živelná pohroma v Grécku. Až dosiaľ vyžiadala si 40 ľudských životov za obeť. rčTK. A t h.č n y, 30. novembra. — V celom Grécku’zúri už dva dni neobyčajne prudký orkán, spojený s lejakmi a sneho­vými fujavicami. škoda, ktorá týmto búrlivým počasím bola len v Patrase na budovách spôsobe­ná, odhaduje sa na 3 mil. drachiem Roz­búrené more rozmetalo steny v prístavoch a vlny odniesly so sebou skladištia, v kto­rých uložený boh drahocenný tovar. Naj­viac utrpel ostrov Teneziky, kde vlny za­plavily pozemnú plochu a obyvatelia mu­seli uprchnúť zb svojich príbytkov na strechy, aby sa - neutopili. - Povodne a zá­topy sa stále viac šíria a dosiaľ zahynulo v nich viac ako 40 osôb. V prístave Pireu odtrhnutých bolo 6 parníkov od kotevných reťazov a parníky vrhané boly proti sebe ako orechové škrupiny. Iba po nadľudskej námahe podarilo sa parníky v prístave opäť upevňdf.'Už po dva dni nemohol v gréckych prístavoch pristáť ani jeden zahraničný parník, Menšiny v Československu pred voľbami. Mienka vedúceho poľského denného časopisu. rg.'Ľvov, 30. novembra. Jeden z vedú cich poľských denníkov, „Slowo Pólskie” uverejňuje úvahu pod názvom „Menšiny \ Československu pred voľbami” V tejto úvahe vyslovuje sa mienka, že voľby do zemských snemov, môžu mať v Československu pre menšiny určitý vý­znam. Menšiny by nepochybne posilnily svoje pozície, keby šly do volieb v jednot­nej fronte, ale značná čiastka menšín pô­jde do volieb pod práporom terajšej vlád­nej majority. Poliaci majú dvoch poslan­cov v Národnom shromážděni a mali by teda byť zastúpení v zemskom sneme. Po­neváč ale Sliezska bude mať sním spolo­čný s Moravou, poneváč poľské strany ne­vedia Tjtvorif jednotnú iróniu a poneváč budú voliT len osoby staršie 24 rokov, Po­liaci sotva získajú i len jediný mandát. O volebných vyhliadkach Nemcov súdi sa v úvahe, že aktivistický tábor nemecký ne­vyjde z volieb posilnený. Konečne sa v úvahe konštatuje, že Ma­ďari veľmi živo agitujú na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ale Slovákom so stra­ny maďarských strán nehrozí žiadne nebe­­zoečie. Najväčšie pokorenie polárneho badateľa. Splnené linančné záväzky objaviteľa južnej točný. hg. Kodaň, 30. novembra. Kapitán Roald Amundsen, chýrny objaviteľ južnej točny, ktorý tohoto roku v lete pri pokuse o za­chránenie výpravy generála Nobilea tra­gickým pôsobím zahynul v. Ľadovom mori, do ktorého vín srútil sa so svojím aeroplá­­nom a zahynul, bol ešte pred niekoľkými rokmi bohatým mužom. Jeho prednášky a vydávame cestovných kníh vynieslo mu taký majetok, že jeho vklad v banke činil vyše milion norských korún, t. j. 16,000.000 Kč. Tu podnikol Amundsen nešťastnú výpravu na lodi Maud k severnému pólu, ktorú vykonal na vlast­ný účet a pri tej príležitosti, ztratil nielen celý svoj majetok, ale tiež od štátu po­­skýtnutú mu subvenciu v obnose pol mi­lióna norských korún. A okrem toho zo­stal ešte dlžný veľmi značnú sumu peňazí. Od tej doby bol život Amundsen ov jedi­ným úsilím a bojom, aby mohol zaplatiť svoje dlhy. Objavil južnú točňu, ale vý­ťažok z prednášok a knihy o svojej ceste nebol vstave, aby kryl výlohy. A preto 2. decembra 1924 musel ohlásiť konkurz. V tej dobe vrave! ku svojim priateľom: Za­žil som práve najtrápnejšie a najväčšie pokorenie vo svojom živote. Nemôžem vám ani povedať, ako som sa hanbil. A to všer tko preto, poneváč som podpísal záväzky, ktoré šly nad moje pomery. Mal som pe­­eit, že sa na mňa svet pozerá ako na pod­vodníka a keď som vypil kalich svojho pokorenia až na dno, bolo mi akousi úte­chou, že dom, v ktorom soŕm býval, nebo! nad mojou hlavou predaný. Amundsen pracoval vo dne a v noci, aby svojich veriteľov uspokojil. Podnikol z a tým účelom prednášokvú cestu do Spoje­ných štátov severoamerických a všetok výťažok venovať na: splatenie svojich dl­hov a tiež národný dar, ktorý mu bol ve­novaný, dal temer celý svojmu advokáto­vi, aby vyrovnal jeho záväzky. A krátko než nastúpil svoj ostatný let za výpravou generála Nobilea, vravel k svojmu advo­kátovi: Jediným mojím želaním je, aby ste ma urobil opäť voľným mužom. Toto jeho ostatné želanie sa teraz splnilo. Ukázalo sa, že je tu ešte jeden veriteľ, ktorému boi Amundsen dlžný 15.000 norských korún. Továrník Larsen kúpil teraz z pozostalosti Amundsenovej všetky jeho medaile za 15.000 norských korún, čím pohľadávka zmieneného veriteľa bola vyrovnaná. Lar­sen potom venoval kúpené medaile uni­verzite v Oslo. Norské časopisy zdôrazňujú, že Amund­­senóva pamiatka je tak svetlá, ako pamia­tka každého iného norského národného bo­hatiera. Minister dr. Hodia čestným občanom Starej Pazovej. ČTK. Belehrad, 30. novembra;­­Pri slávnosti otvorenia Národného domu vy­­menovala obec Stará Pazóvá československém ministra školstva a národnej osvety dra Mihmi Hodžu svojím čestným občanom. Kráľovná SHS. Mária Desať rokov sjednotenia Juhoslávie. K jej národnému sviatku dňa 1. decembra, č. Belehrad. 30. novembra Svetová vojna uskutočnila ideál jednotnej Juhoslávie,, o ktorej snívalo niekoľko gene­rácií najlepšich ľudí na .slovanskom juhu. Meno Juhoslávia síce nie je celkom presné lebo šesťmiliónový bulharský národ," ktorý od svojho oslobodenia tri razy skrížil zbraň so svojimi srbskými susedmi, ostal nateraz ešte mimo kráľovstva Srbov, Horvatov a Slovincov, ako sa nový štátny útvar oficiál­ne volá Prvé oficiálne vyhlásenie za sjednotenie Srbov, Horvatov a Slovincov bolo urobené dňa 7. decembra 1914 srbskou vládou pred skuošťmou, ktorá pred nemecko-rakúskymi ú to (Smi musela opustiť hlavné mesto Bele­hrad a uchýliť sa do Niše. O necelé tri roky, keď vlastne celé Srbsko po r. 1915 žilo v emigrácii, bola vydaná n i em en ej významná deklarácia. Na gréckom ostrove Korfe, kto­rý sa stal dočasným sídlom srbskej vlády a parlamentu, kým od zimy r. 1915 bolo celé Srbsko pod okupáciou nemecko-rakú­­sko-bulharskou, bola podpísaná zástupcom srbskej vlády, nebohým Pašioom a zástup­com juhoslovanského národného výboru ,Banda tchorov, karieristov a podvodníkov“ Kniha Trockého o pomeroch w Kusku. — Chceli terorizovať druhých, terorizujú seba samotných. Verejnosti dostala sa do rúb senzačná, 286 strán čítajúca knižka, vrhajúca ostré svetlo do ruských pomerov, so strany veľmi kompetent­nej. Je to Lva Trockého, teraz nemecky vyda­ná kniha o položení Ruska, ktorú v Rusku Vy­tlačila tajne opozícia, ale ktorá bola zhabaná a osoby, ktoré ju sádzaly, tlačily a kolporto­­valy, boly uväznené. Knižka Trookého ukazuje nie na boľševický raj, ale na peklo v každom smere. Obsahují protest Trockého proti policajným provoká­ciám, program opozície, prezrádíza úsilie opo­zície dostať sa k vláde, ale robí to heslami orthodoxného komunizmu a hrubou demagó­giou. Trocký sa staví* proti GPU. a opisuje, ako k nemu tento vyslal agenta, vystúpivšieho ako wrangelovský dôstojník, čím mal byť Trocký usvedčený zo styku s prptirevolu­­cionármi. Trocký sa chytiť nedal, ale keď žia­dal, aby bol tento údajný dôstojník chytený, centrálny komitét túto žiadosť zamietol. O predstaviteľoch a prevádzateľoch soviet­skej mori píše Trocký, že je to „banda tchorov, karieristov a podvodníkov” a ostro kritizuje Stalina a jeho metody. Stavia sa proti histori­ckému úradu strany a dokazuje, že „hlavným cieľom úradu o historii strany nie je pravda historická, ale aj falšovanie, pozdvihováni« dokumentov a padelanie pravdivých.” Konšta­tuje, že strana nachádza sa v úpadku. V Rusku panuje stalinäko-bucharinovská klika, ktorá v tajnom väzení GPU. gniavi význačných a za­slúžilých mužov strany, ako Miechajeva, Stik­­holda, Vasil j e via, Schmidta, Fiszeleva a i., kli­ka, ktorá ubila každý voľný prejav v strane nielen v Rusku, ale na celom svete. Bezuzdnosť a nečestnosť sú nielen charak­teristickými znakmi samotného Stalina, ale celej vystrájajúcej kliky v politike i v spôso­be prevádzania straníckej organizácie, vyzna­čujúcej sa násilím a feratálnosťan. Ostatne ui Lenin, keď Stalin sa stal generálnym sekre­tárom III. internacionály, vraj povedal, že Stalin stranu rozbije a privedie do úpadku. Trocký zdôrazňuje, že zbytkom celej revo­lúcie je iba násilie, a to nielen proti buržoázii, menševikom a esérem, ale aj proti vlastnej strane. Násilná klika vrhá ľudí do žalárov, vyháňa ich do vyhnanstva a pozbavnje ich práce, terorizuje členov strany tak, že títo boja sa povedať svoju mienku a hlasovať dľa svojho svedomia. „A tak strana naša”, končí Trocký svoju zdrcujúcu kritiku komunisti­ckých poriadkov, „ktorá mala byť najvyšším výrazom diktatúry proletariátu, je sama te­rorizovaná diktatúrou byrokracie.” Rozumie sa, že Trocký háji komunizmus, chce, aby diktatúrou trpeli druhí a nie komu­nisti, ktorí odmietajú diktatúru, aby sami po­tláčali; zostáva jeho kniha preto knihou čisto boľševickou, ale umožňuje nám poznať, ako ten boľševický „raj” vyzerá v skutočnosti. Československý dar rumunskej kráľovné. II. Praha, 30. novembra Zástupca ministerstva školstva prof, dr Bous odovzdal v týchto dňoch rumunskej krá ľovne Márii a princezné Helene menom mini stra dra Milana Hodžu skvostný dar odbornýcl dievčenských škôl v Československu. Boly" ti výšivky veľkej umeleckej hodnoty. Na počest československého delegáta, ktorý bol prijat.v kráľovnou vo zvláštnom slyšaní, bol usporiada ný banket, na ktorom spomenuté bolo jeho úča sti_ na medzinárodnom kongrese stredoškol ských profesorov v Rumunsku.

Next