Slovenský Východ, marec 1931 (XIII/50-75)
1931-03-01 / No. 50
SlovenskúUychod Ročník XIII. Číslo 50. V KoSiciack, ? nedeľu I. marca 1931. ________Za 40 bal. Politika v úradovniach. Ľ. Praha, 28. februára. Ministerský predseda Udržal v svojom programovom prejave o opatreniach na zmiernenie hospodárskej krízy, apeloval tiež na úrady, aby pri realizácii ministerských ustanovení činne spohipôsobily a zvlášť aby zariadily sa^ na rýchlejšie vybavovanie týchto ustanovení. Poneváč ministerský predseda vyhlásil, že vládny prejav je výsledkom medzinumsterských porád a jednomyseľným usnesením ministerskej rady, môže toto platiť za prejav vôle a mienky celého kabinetu a nepodlieha teda ako také žiadnej jednostrannej alebo straníckej kritike. Ale napriek tomu niektoré nemecké opozičné časopisy vyvodzovaly z reči predsedu vlády akúsi výtku našej administratíve. To však je veľmi nemiestny spôsob nemeckej' opozičnej tlače a celkom mylné vykladanie toho, čo predseda vlády Udržal vlastne chcel. Naše úrady pracujú usilovne a predstavitelia nášho štátu hned* po prevrate, ve,ď. ®a „naša administratíva zariaďovala, vyhlásili, že ich zásadou je a bude, že dobrý úradník^ protekcie^ nepotrebuje a zlý že ju nezasluhuje. Naše úradovne a úrady majú. ako zdôraznil už minister vnútra dr. Juraj Slávik za svojho posledného pobytu v hlavnom meste Slovenska, pracovať ruka v ruke so zástupcami ľudu, aby im tak ich ťažkú prácu ulahčily^ A to sa tiež deje. Tým nie je snáď recepé, že bv do úradoviefi mala byť vnášaná politika. Politická príslušnosť toho alebo onoho ^úradníka je vecou súkromnou a musí bou tiež zostať. V úradovniach Československej republiky nesmú byť exponenti toho alebo onoho smeru a tiež tak nesmie byť nahradzovaná kvalifikácia legitimáciou. Kázeň, vedomigj povinnosti a cit pre odpovědnost’ musia byť vedúcimi hviezdami všetkých výkonných síl verejnej služby bez ohľadu na hodnosť alebo pridelenie úradníka a preto nesmie byť trpené nič, čo by prácu v úradnovniach zťažo^alo alebo • rušilo. Nemecké ouozičné časopisy nie sú so žiadnym štátnvm zariadením v našej republike snokojné. Stále niečo vytýkajú a kritizujú a poukazujú pri tom na predností rakúsko-uhorskej sorávy nredorevratovei. Na to im môžeme povedať, že za Rakúsko-Uhorska boľ v úradovniach celkom iný vzduch, ako teraz u nás y Československu.-V monarchii bola v.úradovniach nolitika doma. U nás tomu tak nie je. Politika je z úrad ovi <m československých vypovedaná, lebo naši štátni a verejní úradníci nepotrebujú sa dovolávať žiadnej nolitickei protekcie. Pracubí obetavé á pracujú yiac^ ako by mali. To vidíme všade. A nri tom je československý úradník voči občianstvu preniknutý onravdovou demokratickou ochotou-, lebo vie, že ieho práca ie konsolidačná a štátu prosnešná. Nemecké opozičné časonisv malý by bvť v svoiei kritike spravodlivé. Viac od nich nikto nežiada. Nežiadniú to ani naši úradníci. pretože sú si vedomí toho, že vedľa armády sú s učiteľstvom najsilnejšou oporou poriadku v našom štáte. Rozpustenú schôdzky. Praha, 28. februára Národná liga usporiadala včera tri početne navštívené sehý-^ky, ktoré sa konaly na Žofíne. Jedna schôdzka bola vo veľkej sáli, druhá v menšej a tretia vonku. Hovorili noslanec Stříbrný, dr. Pergler a senátor Trnobranský. Ich reči nadobudly neskoršie takého rázu. že prítomní policajní úradníci museli schôdzky rozpustiť. Demonštranti odohrali sa potom v skupinách do vnútorného mesta a chceli preniknúť okolo 21. hod. na Václavské námerí’e. Bolo im v tom však políciou zabránené. Tiež neskorší pokus o nrerrVnntie na Václavské námestie sa im nezdaril. O 22. hod. zavládol opäť kľud. Duna], brána nášho obchodu m Juhovýchod.—Prístavy v Komárne a v Bratislave. Stinná stránka hospodárskeho rozvoja Slovenska. Hospodársky rozvoj Slovenska má jednu stinnú stránku, ktorá je čím viac patmejšia; Sú to nedostatočné komunikačné prostriedky. O otázke slovenských spojovacích železníc písalo sa už veľmi mnoho a dočkali sme sa teraz toho, že bude na jar započaté so stavbou dráhy Červená Skala:—Margecany. Svedčí to o dobrej snahe vlády našej republiky, aby tento hospodársky nedostatok z dôb maďarských bol odstránený. Dunaj je bránou nášho obchodu na juhovýchod a rozvoj prístavov v Komárne a v Bratislave jasne ukazuje, kde sa diriguje náš zahraničný obchod a kde sú tie vztyčné body, ktoré treba vybudovať prvotriedne, aby náš zahraničný obchod mal pevné základne. Slovenské prístavy dunajské shromažďujú dnes náš vývoz a dovoz na-juhovýchod a spejú v ústrety oľiromnému rozvoju, ak ich prirodzené podmienky budú podchytené a správne rozvinuté. Nám nejde len o to, aby naše dunajská prístavy podchytily náš obchod na východ a juhovýchod. Pôjde aj o to, aby opy mohly niečo reprezentovať v medzinárodnej dunajskej plavbe, ktorá sama ako taká má nesmierny význam pre náš hospodársky život. Vláda republiky venovala a stále venuje veľkú pozornosť slovenským dunajským prístavom a bolo by tiež veľmi žiaducne, aby všetky hospodárske inštitúcie věnovaly im čo najväčšiu pečlivost’ a hmotnú podporu, t. j. investície. Podľa posledných štatistík preklad tovaru činil v bratislavskom prístave za minulý rok viac ako pol milióna tún, v komárňanskom prístave o niečo menej. Je tiež nutné, aby obom prístavom venovala sa primeraná pečlivost’ aj so strany súkromného podnikania. Slovensko vie, čo preň a pre republiku vôbec prístavy v Komárne a v Bratislave znamenajú, a chce ich mať vybudované tak, aby vyhovovaly všetkým najmodernejším požiadavkám. Svetová obchodná konkurencia je veľká á musíme teda vynaložiť všetky sily, aby sme ňou neboli zatlačení na vedľajšie koľajnice. Oba dunajské prístavy znamenajú pre nás, že sme touto vodnou cestou spojení s celým svetom a že Dunaj jé vlastne naše more- Pre oba prístavy vykonalo sa, ako sme už naznačili, príslušnými činiteľmi síce dosť, ale j« treba, aby sa urobilo ešte viac. Anglický automobilový závodník sir Malcolm Campbell dobyl so svojím autom „Modrý vták” v Spojených štátoch severoamerických svetového rýchlostného rekordu. Ušiel za hodinu vyše 300 km. Vrátil sa práve do Londýna, kde sa mu dostalo nadšenéhouvítania a je oslavovaný ako národný hrdina. Na našom obrázku vidíme sira Campbella a jeho manželku. Tragický skon Generál Andreo Grazziani zahynul pri železničnom nešťastí v Itálii. Bim, 28. februára. —; Veľký priateľ Československého národa a organizátor čsl.1 legií v Itálii, generál Andreo Grazziani zahynul neočakávane tragickým spôsobom. Išiel z Florencie do Verony ku svojej rodine; na trati, neďaleko osady Prato, vyšiel pravdivé zo svojho oddielu na chodbu a pozeral sa podľa všetkého asi z okna. Odrazu sa dvere, u ktorých stál, otvorily a generál vypadol na trať. Pádom sa zranil natoľko, že smrť musela nastať hneď. Generál Andreo Grazziani narodil sa roku 1864 v Bardolino pri Gardskom jazere. Kovnako ako celý rad iných italských generálov, vykonal vojenské štúdiá vo Viedni, stal sa rakúskym dôstojníkom, ale neváhal vstúpiť hneď do italskej veľkiln PľÍRtCl 3 nášho národa. armády, akonáhle prišiel k poznaniu, že Rakúsko-Uhorsko bráni Itálii v jej národnom a štátnom rozvoji. Prežil za vojny mnoho ťažkých bojov a povýšený bol na armádneho generála. Ako taký poverený bol itálskou vládou organizáciou tvoriacich sa československých legií a zapísal sa svojím otcovským jednaním do sŕdc čsl. legionárov. Bol rovnako prísny, ako demokratický a čsl. legionári mali ho radi ako svojho otca. Generál Grazziani navštívil tiež Československo, kde sa mu dostalo srdečného a radostného uvítania. Jeho skonu želí nielen armáda italská, ale i italská fašistická milícia, ktorej bol generálom. Dielo Hojnej sociálnej spravodlivosti Pozemkovou reformou v Československu nehol nwo neškodený. Ako vyzerá magnälska pozemková reforma v Maďarsku. i Naši maďarskí susedia stále kričia a ponosujú sa, že čsl. pozemkovou reformou boli Maďari v našej republike poškodení. Tiež v Maďarsku bolo teraz prevedené niečo, Čomu sa tam hovorí „pozemková reforma”, čo však v skutočnosti žiadnou pozemkovou reformou nebolo, lebo v Maďarsku ešte i dnes väčšia časť pôdy je v rukách magnátov a drobný ľud má pôdy veľmi málo. Ale predsa sa v Maďarsku nôda vyvlastňovala •— a síce pokiaľ patrila Maďarom, ktorí majú československú štátnu príslušnosť. Podľa maďarského záborového zákona mala sa vyvlastňovať len pôda veľkostatkov, alebo pôda získaná v nenormálnych časoch za svetovej vojnv. Táto však bola ponechaná v rukách doterajších majiteľov-magnátov, ale bolo siahnuté na celkom malé pozemky Maďarov, ktorí ir»ajú československú štátnu príslušnosť a ktorí po štátnom prevrate roku 1918 nechceli ísť do toho známeho maďarského eldoráda. Pri tom za vyvlastnenú pôdu dostalo sa im len veľmi malého odškodnenia. I v Československu bola vyvlastnená pôda veľkostatkárov, ale, bez rozdielu ich príslušnosti k tei či onej národnosti. Maďarskí veľkostatkári dokonca celých, niekoľko rokov chodili po všetkých medzinárodných súdoch a chceli zvrátiť československú pozemkovú reformu. Dnes sa však veci majú tak, že práva nedávno mohol prezident nášho Pozemkového úradu. dr. Voženílek, prehlásiť, že veľká časť maďarských veľkostatkárov, ktorým bola v československú zabraná pôda, prichádza sama a hľadá smiemu cestu dorozumenia s našimi úradmi. Našou pozemkovou reformou nebol poškodený nikto, bojo to len dielo nutnej sociálnej spravodlivosti. „Pozemková reforma” v Maďarsku bola naproti tomu. prevedená v duchu šovinistickom a magnátskom. Pude treba, aby poškodení československí štátni občania obrátili sa v tejto veci na patričné medzinárodné fórum a tak hľadali obranu svojich práv. Karin Mielmeľs na Slovenska. Bratislava, 28. februára Slávna dánska spisovateľka Karin Michaelis. ktorej básnické diela a knihy staly sa majetkom celého kultúrneho sveta, prišla na Slovensko a mala včera večer vo dvorane hotelu „Tatra” v Bratislave prednášku na téma: „Rodina, dietky a morálka”. Prednáška bola tak početne navštívená, že sála bola priamo poslucháčmi preplnená. Po prednáške usporiadané boly slávnej spisovateľke dlhotrvajúce nadšené ovácie. ALOJZ PYTLÍČEK: Osudy ruského zlatého pokladn. (Od očitého svedka jeho odvezenia.) V ostatnej dobe niektoré zahraničné časopisy rozvířily kampaň, obvinivši naše legie z činov, ktoré ich stavajú do nepriaznivého svetla v očiach neinformovanej verejnosti a to ako našej, tak aj za hranicami. Táto kampaň bola vlastne politickým eskamotérstvom a sledovala len cieľ — odvrátiť zahraničnú pozornosť od vnútorného chaosu v Rusku panujúceho. U nás, vďaka súdnej verejnosti, nestretla sa táto kampaň s účinkom, na aký bola vypočítaná. Toto osočovanie je výplodom nízkych pomluv a závisti. Jedno je isté. Naše legie priviezly svoj štít úplne čistý. Jedná sa o zlatý poklad ruskej ríše, ktorý, podľa tendenčných článkov spomenutých časopisov, odviezly vraj naša legie z Ruska do vlasti a teraz vraj leží v tresoroch Legiobanky. Nevieme, ako dlho ešte budú tieto a podobné bájky strašiť. Nám, ktorí sme osobne boli účastní odovzdávania pokladu v Irkutskú boľševikom, zdaiú sa podobné báchorky nesmyšlom, a keď človek číta podobné nesmysle, musí sa nenazdajky usmiať. Vyzerá to ako rozprávka o Jankovi a jeho zakliatom poklade. Treba ale rátať s mentalitou verejnosti, poneváč vieme, že je ešte mnoho tých, ktorí nevedia, aká bola história tohoto pokladu, a sú aj takí, ktorým záleží na tom, aby táto história bola pre ich nekalé ciele zkreslená. Ako priamy účastník odovzdania tohoto pokladu boľševikom, považujem za svoju povinnosť vyvrátiť tieto vymyslené povedačky tým jednoduchým spôsobom, že postavím proti nim faktá. Aby, sme dostali ucelený obraz celej veci, je nutné vrátiť sa do doby, kedy po bojoch v Kazanl, dostal sa tento poklad ďo rúk vojska dočasnej ruskej vlády. Po prvých úspešných operáciách povolžskej skupiny, podarilo sa vojenskému, správcovi pri samařské j vláde presvedčiť veliteľa simbirskaj armády plukovní-